Obrázok používateľa CEZ OKNO
7500 rokov starý kruh v Arménsku je orientovaný na najjasnejšiu hviezdu súhvezdia Labute

Nové bádanie v arménskom komplexe kamenného kruhu Carahunge ukázalo, že je pravdepodobne jednou z najstarších známych megalitických pamiatok mimo Turecka, datovanou zhruba do roku 5500 p.n.l.


Okrem toho výskum arménskeho profesora prehistórie Parisa Herouniho preukazuje, že Carahunge („car“ znamená kameň a „hunge“ hlas alebo zvuk), lokalizované približne 200 km od arménskeho hlavného mesta Jerevan, neďaleko od mesta Sisian, bolo vytvorené ako astronomické observatórium na vyznačenie pohybu nielen slnka a mesiaca, ale aj hviezd.

 

Skutočne, Herouniho práca na Carahunge bola dosť pôsobivým čerpaním v odborných znalostiach zosnulého profesora Geralda Hawkinsa, ktorý bol ohromený dôkladnosťou prieskumu vykonávaného svojím arménskym kolegom.

 

Kľúčová dierka k „Labutiam“

Ešte významnejšie je, že Carahunge je zarovnané hlavne s Denebom, najjasnejšou hviezdou v súhvezdí Labute. Rad stojacich kameňov nesie hladké šikmé pozorovacie otvory, ktoré majú 4-5 cm v priemere a každý z nich je pod uhlom smerovaný na rôzne miesta na obzore, alebo na staroveké ciele na nebi.

Kľúčový kameň mal otvor, ktorý bol zameraný na sever smerom k poludníku. To naznačuje, že je zameraný na jasnú hviezdu v jej kulminácii – teda najvyššom alebo najnižšom bode, ktorý dosiahne ako sa točí okolo severného nebeského pólu.

Herouni posúval uhol kameňa prostredníctvom rôznych astronomických programov, a zistil, že bol zarovnaný s Denebom v termíne okolo roku 5500 p.n.l., čo naznačuje, že to bola doba, v ktorej bolo Carahunge využívané vyspelou spoločnosťou kňazov-astronómov. Bolo to toto zarovnanie, ktoré bolo kľúčom konečného datovania miesta, ktoré bolo očakávateľne skonštruované vo vzdialenej epoche.

 

 

Ešte aj teraz tvrdil profesor Herouni, že Carahunge je najstaršie kamenné observatórium na svete, aj keď zoskupenie kameňov na Nabta Playa v egyptskej líbyjskej púšti je prinajmenšom rovnako staré, ak nie staršie. Plus sú tu moje vlastné zistenia, pokiaľ ide o zameranie jednotlivých PPN ("predhrnčiarskych neolitických" – cca pred rokom 6500 p.n.l.) miest v juhovýchodnom Turecku, vrátane 12000 rokov starého Göbekli Tepe. V Mystériu labute (2006) som preukázal ako je Carahunge orientované na najjasnejšiu hviezdu súhvezdia Labute – Deneb.

Význam zistenia profesora Herouniho v súvislosti s Carahunge je, že v časovom horizonte trochu iného neolitického mesta Catal Huyuk v susednom Turecku, bolo astronomické observatórium v Arménsku zarovnané nielen so slnkom a mesiacom, ale aj hviezdami a najmä so súhvezdím Cygnus – s Labuťami. Domnievam sa, že záujem o tieto hviezdy siaha až za rámec miest PPN na juhovýchode Turecka do paleolitického veku a k ľuďom, ktorí vytvorili úžasné jaskynné umenie v západnej Európe. Zastúpenie Labutí iste existuje v jaskyni Lascaux v regióne Dordogne v južnom Francúzsku, a mám podozrenie, že sú rovnako prítomné v rôznych iných pomaľovaných jaskyniach.

 

 

Tak prečo sú Labute dôležité?

Predovšetkým preto, že sa používali ako ukazovateľ času, ich hviezdy sú tak blízko severného nebeského pólu, že sa pohybujú počas stoviek rokov len minimálne. Potom je to ich poloha v Mliečnej dráhe, presne tam, kde sa hviezdne prúdy rozdvojujú tvoria to, čo je známe ako Veľká alebo Tmavá trhlina. Všeobecne, táto oblasť oblohy bola vnímaná ako vstupné miesto do nebeského sveta, rovnako ako miesto nebeského zrodenia a smrti. Bolo to tiež miesto, kam cestovali duše mŕtvych v posmrtnom živote, často vyobrazované ako vtáky, vnímané ako Psychopompos-Strážcovia duše. Veľmi často totožnosť týchto vtákov zodpovedala tomu, ako boli hviezdy súhvezdia Labute zastúpené v regionálnych mytológiách – sokolom v Egypte, supom v okolí Eufratu a labuťou v Grécku a Turecku.

Nie som prekvapený, že Carahunge je orientované na Labute, aj keď je pravdaže príjemné, ak sa niekoho teória preukáže ako skutočná. Myslím, že v najbližších rokoch sa o kulte Labutí a jeho vzťahu k neskorším nebeským vieram starovekého sveta nájde oveľa viac. Tiež si myslím, že sa dozvieme oveľa viac o prehistorickej viere „praarménov“ a ako sa držali pravdy starých vier vekmi už od paleolitu.

 

Arménsko a staré Arménsko


Profesor Hierouni vydal knihu o svojich zisteniach v súvislosti s Carahunge nazvanú „Arméni a starí Arméni“. Poskytuje tu presvedčivý dôkaz, že toto impozantné megalitické nálezisko s viac ako 200 stojacimi kameňmi rozkladajúce sa na siedmich hektároch, bolo postavené a používané vyspelou civilizáciou. Kniha poskytuje podrobné vysvetlenie, akým spôsobom kamenný monument pracuje ako astronomické observatórium a vysvetľuje jeho kontext ako základného bodu Arménska a arménskej histórie.

 

Andrew Collins

Zdroj: http://www.andrewcollins.com/page/articles/carahunge.htm

Preklad: Ninive

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Göbekli Tepe
http://www.cez-okno.net/gobekli-tepe

 


február 25, 2015 23:58 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top