Profesionálne preklady a korektúry

Obrázok používateľa CEZ OKNO
„Čajomilom roka 2009 je...“

„Takže sa ti nedá?“
„Nie, vážne nie...“, hovorí kamarát. Rýchlo listujem v mobile, kto má auto.
„Haló? V Bratislave? No škoda, tak pekné sviatky!“
Sakra. Ten zas pre zmenu nedvíha a ďalší je mimo dosahu – neostáva nič iné len autobus. Našťastie ide o pol hodinu. Ale bacha! Nejdem autom – všetky tie veci musím nejako zobrať so sebou a mám len štandardne dve ruky! Horúčkovito plním cestovnú tašku (ešte stále zostáva veľa vecí), prichádza na rad ruksak (super, ten pôjde na chrbát), a nakoniec veľmi krehké suveníry, foťák na krk, prásknem dvermi a poďho na stanicu. Ešte pohľad na slnkom zaliaty Pustý hrad, rýchlym krokom popri alma mater, krížom cez park, behom na nástupište...

 

 

„Idete do Nitry?“, prudko dýcham. Kliesnim si cestu uličkou až skoro dozadu, spotený ako žoch.

„Nazdar! Tak som nakoniec auto nezohnal, už sedím v buse. Škoda, možno nabudúce... Ozaj, ten chalan s brunetou čo bol na čajomilovi minulý rok, dal si mu vedieť? Ondejčíkovci povedali jasne – pozývame všetkých... jaj, nemáš naňho číslo, dobre, čo už, snaha bola...“

Nastavujem budíka na mobile, zatváram oči, ale je to len pro forma. Sklápam sedadlo, ale nespím...

„Dáte mi prosím vedieť, keď budeme v Nitre? Čože, už sme tu? Ďakujem!“

Kliesnim si cestu cez hrču ľudí a norím sa do atmosféry zasneženého mesta. Zbor, akiste s vianočnými koledami, vo vysvietenom obchoďáku, na nástupišti prítmie. Prihováram sa zasneženému chlapovi v kapucni: „Ako sa dostanem k synagóge? Čajovňa dobrých ľudí!“

„Choďte taxíkom, je to odtiaľto dva kilometre,“ a kývne rukou smerom k nenápadnému neónu v rohu s nápisom TAXI.

„Do čajovne prosím!“

„K Ondejčíkovcom?“

„Áno, máme akciu,“ usmievam sa - to je ten správny človek! Bavíme sa celú cestu o cestovaní, hoci sám som poriadny domased, ďakujem mu, nechávam vizitku s pozvaním do našej fotogalérie, buchnem dvermi a rýchlo kráčam romantickou uličkou k lákavému mäkkému svetlu čajovne...

 

 

Otváram dvere, víta ma domáci pán v kimone a smrteľne vážne oznámi, že je už po všetkom...

Hádate správne – zhltol som to aj s navijakom - sakra, tá chýbajúca hodina keby sme šli autom sa riadne vypomstila... Zvesím ruky, v tichu sa na mne pomaly topí sneh...

Široký úsmev hostiteľa, brána sa otvára a sklonený vchádzam do víru rozbehnutej akcie!

 

 

Predo mnou stojí dievča a ja silno rozmýšľam, kde sme sa už videli. Spoza nej sa vynorí človek, na ktorého som márne zháňal kontakt, neuveriteľné! Zvítame sa, v blesku vypočujem story ako je už druhý krát zvláštnou zhodou okolností na čajomilovi a je v tom zas „úplne nevinne“:)

„Vezmem ťa potom domov,“ hovorí, „idem cez Zvolen.“ Fantázia!

V kúte kapela, letmo sa zdravíme. Hrozne rád sa mením z ovešaného vianočného stromčeka na Mikuláša a vykladám „darčeky“. Štedrí partneri, vynikajúci hostitelia, nálada výborná - už sa neviem dočkať na skvelý čaj!

 

 

To už sa na mňa usmieva Láďo, že čo si dám.

„Nechám sa prekvapiť,“ rozhliadam sa – nádherný priestor!

Vysoké múry zdobia fotografie z ciest a množstvo suvenírov. Z pultu, za ktorým sa mihajú šikovné postavy pripravujúce čaj, na mňa pozerá soška Čajomila. Konečne sa uvoľňujem, sadám si ku krásne minimalistickému čajovému moru a začínam si užívať slávnostný večer ako hosť. Vychutnávam úžasne pripravený oolong a teším sa na ďalšiu konvičku. Cítim sa tak trochu ako „ali paša“, ale Ondejčíkovci nás rozmaznávajú úplne všetkých...

 

 

„Víťazom čajového kvízu sa stáva..., na druhom mieste s rovnakým počtom bodov, rozhodol čas odoslania formuláru..., a na treťom, hm, nepodarilo sa mi so slečnou spojiť...“

Dozvedám sa, že slečna je prítomná, už sa zoznamujeme, oduševnene trasiem rukou i laureátke prvého ročníka, opäť veľmi úspešnej. Walerius a Ballage hrajú veľmi príjemne. Skrátka VŠETKO je ako má byť...

 

 

Je to presne tak, ako o tom všetci hovoria, všade sa o tom píše, úplne všetci to poznáme, ale sme stále znova a znova viac-menej stresovaní, že ako to celé dopadne :)

Cien je slušná kopa, z ktorej nielenže neubúda, ale mám pocit, že každú chvíľu niečo donesú – báječné časopisy o čaji, spontánne podarúnky exkluzívnych čajov víťazom špeciálneho kvízu tu a teraz. Rád spoznávam ľudí nitrianskeho čajového sveta, myslím, že takto nejako vznikajú priateľstvá...

 

 

Nakuknem i do svätyne bonsajov, vo dverách ma zastaví veľmi špeciálna mikroklíma, čistota a krása na malom priestore – vychutnávam atmosféru a prechádzame k unikátnym kameňom a kryštálom z rôznych končín sveta.

 

 

„Môžem sa dotknúť?“

„Pravdaže,“ hovoria domáci a s rešpektom beriem do rúk obrie dordže z jediného kusu kryštálu – úžasné!

Prechádzam z priestrannej miestnosti zaplnenej zhora až nadol predmetmi, ktoré priam volajú, aby ste sa pri každom aspoň na chvíľu pristavili, prechádzam opäť bránou lemovanou konvičkami všemožných druhov a večer vrcholí.

Nasleduje nefalšovaná japonská exhibícia a pani večera, povedal by som až rituálne, obliekajú do brnenia.

 

 

Veľmi veľmi dlho sa lúčime, ale už je čas ísť. Všetci ďakujeme odušu spasenú, ale aj tak veľa slov vďaky ostáva nevypovedaných.

Poznáte ten pocit keď si nie ste na čistom, či ste to dostatočne prejavili? Rozmýšľam o tom celú cestu k autu ale preruší ma Ďurova poznámka:

„Hovorí ti niečo Poviedka roka?“

„Jasné, poznám tú súťaž.“

„Tak pred týždňom som si bol pre ocenenie...“

„Fúha, gratulujem...“

A vieš, že celá tá poviedka sa vlastne odohráva v čajovni?

„Budem hádať - úplnou náhodou, že?“, smejeme sa...

 

 

„Čajomil roka 2009 je pán Maco z Tealand.sk“


 

   Vážená redakcia!

Posielam Vám svoj príbeh o čaji:

Bol hlboký socializmus a ja mladá, krásna a nezadaná. Môj nápadník vytrvalý a cieľavedomý... Dvoril sa mi, no ja som neopätovala. V jeseni nastupoval na štúdium VŠ do Prahy a tým to všetko začalo. Vedel, že ak sa v tej chvíli nechytí šance, viac ma neuvidí.

A tak pri svojej prevej návšteve doma z Prahy ma potešil plechovkou originál jazmínového čaju, ktorá sa len tak nedala nikde zohnať. Takže okrem svojej mladosti som bola ešte aj "úplatná". Pravdu povediac mi imponovala jeho všímavosť. Že si vôbec všimol, že pitie čaju považujem za akýsi rituál, že nepijem čaj iba z "duriťáka", ale mám na to peknú šálku. Že nepijem obyčajné čaje, ale v krabičkách mám podelené rôzne druhy, hlavne bylinkové, ktoré som si aj sama zbierala a bola som na to náležite pyšná...

Po istej dobe sa stalo, že som za ním pricestovala do Prahy. Večer ma pozval do MODREJ ČAJOVNY v Jílkovej ulici. Bola som unesená a priam ohúrená "orientálnou" atmosférou aj personálom zaodetým v "neurčitých ", štýlových kostýmoch. Podávali nám vanilkový čaj /v nálevových sáčkoch/, v keramických čajových nádobách. Ja som bola nadšená, nikdy som nič podobné nevidela. Cítila som sa veľmi dôležito, ako znalec a sveták. Neskôr sme tam stretávali aj Hanu Zagorovú, ktorá o tej čajovni aj naspievala celkom príjemnú pesničku:

"Čajovnou, modrou čajovnou
běží čas muj, Anděl zkázy..."

To všetko mi veľmi učarovalo na dlhý čas... Do Prahy aj do Modrej čajovny som začala chodiť podstatne častejšie. A z onoho vytrvalého mladíka sa stal môj manžel. Modrá čajovna v Jílkové ulici už síce neexistuje, ale moje manželstvo stále trvá.

Keď počujem od Hany Zagorovej: "Čajovnou, modrou čajovnou, namodralé světlo vzlíná...," tak si pripomeniem moju krásnu, čajovú mladosť...

A tu je moja čajová poézia:

Náš čaj

A či vieme, odkiaľ sa tu vzal?
Veď nedávno ho málokto tak znal.
Z Rakúska sme ho pašovali,
by na stole sme dobrý čajík mali

My sme len Club a Pigy poznali,
iný v obchodoch nemali
V Tuzexe za veľa bonov čajík mali,
no bony sme na rifle odkladali

Číňania ho azda prvý pili
a mnohokrát sa preň aj bili.
Keď pili jazmín voňavý,
aj čas sa pri tom zastaví...

Roibos ten vám všetky neduhy
určite rýchlo zahubí.
Ďaleko v čiernej Afrike,
tam vždy ho majú poruke.

No keď sme boli v Brazílii,
Celý deň maté iba pili
Na čaj o piatej do Londýna,
ideme, kým ešte nie je zima.

No na tom celom šírom svete,
nič lepšie iste nenájdete,
ako keď na rozkvitnutej lúke stojíš
všetkých tých vôní nadýchnuť sa bojíš...

Ľubovník, lipa, materina dúška,
nežne Ti šeptajú do uška,
a vôňou omamnou ťa lákajú,
nazbieraj si ma do čaju...

Zuzana

 

Pani Zuzana obsadila 3. miesto v kategórii "Môj príbeh o čaji", gratulujeme a prajeme veľa krásnych čajových zážitkov!

redakcia

redakcia

 

Reportáž: Yezid

Reportážne foto: Čajovňa dobrých ľudí, Yezid

Soška Čajomila a suveníry: Braňo Petrinec

Hudba k "Príbehu čaju": dídžejnet

exkluzívne.cez.okno

ĎAKUJEME ŠTEDRÝM PARTNEROM PODUJATIA, A VÔBEC VŠETKÝM ČAJOMILOM, BEZ KTORÝCH TO SKRÁTKA NEJDE!

 

www.tealounge.cz - HLAVNÝ PARTNER

 

www.e-tea.eu - SPOLUUSPORIADATEĽ

 

www.cajovydom.sk

 

www.teamarket.sk

Mediálni partneri:


 

Súvisiace:

Čajomil roka
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/cajomil-roka

 


Autori: 
Sekcie: 
december 21, 2009 18:44 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top