audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Objavenie dôkazov o vikingskej osade v Kanade

Za posledných 50 rokov – od doby objavenia tisíc rokov starej vikingskej osady na Newfoundlande – archeológovia a amatérski historici prečesávali východné pobrežie Severnej Ameriky pri hľadaní stôp po vikingských návštevníkoch. Dlho to bolo bezvýsledné pátranie zložené z prapodivných tvrdení a nepríjemných sklamaní. Ale začiatkom októbra na konferencií v Kanade archeologička Patricia Sutherland oznámila, že našla nové, silné dôkazy, ktoré vedú k objavu druhého vikingského osídlenia v Amerike.

 


Archeologička Patricia Sutherland (v oranžovej bunde) a jej kolegovia v Tanfieldskom údolí na Baffinovom ostrove pracujú na odkrývaní náleziska, o ktorom je presvedčená, že by mohlo ísť o vikingskú základňu. Ostrov poskytol osadníkom trávnaté plochy na mačinu pre obydlia a prístav pre lode

 


Pri kopaní v ruinách niekoľko storočí starej budovy na Baffinovom ostrove neďaleko od polárneho kruhu tím pod vedením Patricie Sutherland, mimoriadnej profesorky archeológie na Memorial University v Newfoundlande a výskumnej pracovníčky na Aberdeenskej univerzite v Škótsku, objavil niekoľko mimoriadne zaujímavých brúsnych kameňov. Vybrúsené drážky od ostrenia čepelí nástrojov obsahovali stopy zliatin medi, ako je napríklad bronz - materiálov, ktoré museli byť vyrobené vikingskými kováčmi, pretože je o nich známe, že ich domorodí obyvatelia Arktídy nepoznali. Dohromady so svojimi predchádzajúcimi objavmi Patricia Sutherland posilňuje novými nálezmi argumenty pre existenciu vikingskej osady na Baffinovom ostrove. „Zatiaľ boli jej dôkazy presvedčivé ešte predtým, než som došiel k záveru, že sú presvedčivé “ povedal James Tuch, emeritný profesor archeológie taktiež pôsobiaci na Memorial University v Newfoundlande.

 


Múzeum vikingskej lode v Roskilde, Dánsko
Odvážni vikingskí moreplavci používali lode ako je táto moderná replika na dosiahnutie brehov Ameriky pri hľadaní kožušín, mrožej zuboviny a nových obchodných partnerov – ktorých mohli objaviť v domorodých obyvateľoch Dorsetskej kultúry

 

Archeológom je už dlho známe, že vikingskí moreplavci vyplávali k brehom Nového sveta okolo roku 1000 NL. Známa islandská sága rozpráva o hrdinských činoch Leifa Erikssona, vikingského náčelníka z Grónska, ktorý vyplával západným smerom, aby hľadal svoje šťastie. Podľa ságy sa Eriksson dosť dlho zdržal chodením po pobreží Baffinovho ostrova – nazvaného Helluland, čo v starej nórštine znamenalo „zem plochých kameňov“ - predtým ako sa usadil južnejšie na mieste, ktoré nazval Vinland.

V roku 1960 dvaja nórski výskumníci Helge Ingstad a Anne Stine Ingstad objavili a odkryli vikingský základný tábor v lokalite LAnse aux Meadows, nachádzajúcej sa na najsevernejšom cípe ostrova Newfoundland – prvú jednoznačne doloženú vikingskú osadu v Amerike. Datovaná bola do obdobia rokov 989 až 1020 NL a mohla sa pochváliť tromi dlhými vikingskými domami, rovnako ako niekoľkými dielňami na tkanie látok, kováčskou dielňou a dielňou na opravu lodí.

 

Vikingská priadza

Podľa informácii uvedených v novembrovom čísle časopisu National Geographic, Patricia Sutherland chytila prvý vietor do plachiet pri hľadaní ďalšej možnej vikingskej osady už v roku 1999, keď si všimla dva neobvyklé kúsky šnúry, ktoré boli vykopané pri predchádzajúcom archeologickom výskume na nálezisku na Baffinovom ostrove a uložené v Kanadskom múzeu civilizácie v Gatineau, provincia Quebec.

 


Patricia Sutherland si všimla, že vlákna sa len málo podobali na stočené zvieracie šľachy používané arktickými lovcami namiesto povrazov. Šnúry sa ukázali byť odborne utkané z vikingskej priadze, rovnakou technikou k priadzam vyrábaným vikingskými ženami žijúcimi v Grónsku v štrnástom storočí.

 

 

Objav povzbudil Patriciu Sutherland, aby prehľadala zbierky aj iných múzeí kvôli ďalším vikingských artefaktom pochádzajúcim z Baffinovho ostrova a ostatných lokalít. V zbierkach našla viacero kúskov vikingskej priadze a malý poklad z predtým prehliadaného vikingského vybavenia z drevených počítacích paličiek, slúžiacich na zaznamenanie obchodných transakcií s množstvom vikingských brúsnych kameňov.

Artefakty pochádzajú zo štyroch nálezísk rozprestierajúcich sa od severnej časti Baffinovho ostrova až k severnému Labradoru vo vzdialenosti tisíc míľ (1600 kilometrov). Domorodí arktickí lovci známi ako ľudia Dorsetskej kultúry sa utáborili na každom z týchto miest, čo zvyšuje možnosť, že mali priateľské kontakty s Vikingami.

Zaujatá zistenými skutočnosťami rozhodla Patricia Sutherland o opätovnom začatí vykopávok na najsľubnejšom nálezisku, mieste známom ako Tanfildské údolie na juhovýchodnom pobreží Baffinovho ostrova. V roku 1960 tam archeológ zo Spojených štátov Moreau Maxwell odkryl časť budovy z kameňa a mačiny a popísal ju ako „veľmi ťažko interpretovateľnú.“ Patricia Sutherland má podozrenie, že by túto stavbu mohli postaviť vikingskí moreplavci.

 

Stopy vyryté od bronzu, mosadze a železa

Od roku 2001 Sutherlandovej tím skúma Tanfieldské údolie a opatrne odkrýva dochované časti tajomných ruín. Za ten čas objavili celý rad dôkazov ukazujúcich na prítomnosť vikingských moreplavcov : fragmenty kože potkanov pochádzajúcich z Európy, lopatky zhotovené z veľrybích kostíc podobné tým, aké používali vikingskí osadníci v Grónsku na vyrezávanie mačiny, veľké kamene, ktoré javili známky toho, že boli osekané a profilované niekým, kto bol dobre oboznámený s európskym kamenárstvom a väčšie množstvo vikingskej priadze a brúsnych kameňov. Samotné kamenné ruiny vykazujú nápadnú podobnosť s niektorými vikingskými budovami v Grónsku.

Napriek tomu však zostali niektorí výskumníci zaoberajúci sa Arktídou skeptickí. Väčšina údajov o rádiokarbónovom datovaní získaná počas predchádzajúcich archeologických výskumov nasvedčuje tomu, že Tanfieldské údolie bolo osídlené dávno pred príchodom Vikingov do Ameriky. Ale ako Patricia Sutherland zdôrazňuje, komplex náleziska ukázal dôkazy o jeho opätovnom osídlení z ktorých jedno prostredníctvom rádiokarbónového datovania naznačuje, že údolie bolo osídlené aj v 14. storočí, kedy vikingskí osadníci obhospodarovali pobrežie neďaleko Grónska.

Pri hľadaní ďalších stôp, ktoré by pomohli vyriešiť záhadu, sa Patricia Sutherland obrátila na organizáciu GSC - Geologický prieskum Kanady. Tím preskúmal za použitia technológie známej ako energetická disperzná spektroskopia vyryté drážky na viac ako dvadsiatich kamenných brúskach pochádzajúcich z Tanfieldského údolia a ďalších lokalít.

Patricia Sutherland a jej kolegovia zistili mikroskopické prúžky po bronze, mosadzi a tavenom železe – jasný dôkaz po európskej metalurgii, ktorý prezentovala 7.októbra 2012 na zasadaní Rady pre severovýchodnú historickú archeológiu v meste St. Johns v Kanade.

 

Škandinávsko – Americká Obchodná sieť?

Patricia Sutherland uvažuje nad tým, že sa skupiny vikingských moreplavcov do kanadskej Arktídy vydávali hľadať zdroje cenných surovín. V tej dobe si totiž v severnej Európe stredovekí šľachtici cenili mrožiu zubovinu, mäkké arktické kožušiny a ďalší severský luxusný tovar – a lovci s poľovníkmi pochádzajúci z Dorsetskej kultúry mohli ľahko zaobstarať zásoby týchto produktov. Vody v okolí Hellulandu sa hemžili mrožmi a jeho pobrežie oplývalo polárnymi líškami a inými drobnými kožušinovými zvieratami. „Na výmenu za takýto tovar ponúkali vikingskí obchodníci pravdepodobne zvyšky železa a kusy dreva, z ktorého mohli byť vyrezané figúrky a iné veci,“ uviedla Patricia Sutherland.

Ak má Patricia Sutherland pravdu, radom dôkazov môže odhaliť prv neznámu kapitolu v histórií Ameriky, v ktorej Vikingovia a domorodí americkí lovci boli spoločnými partnermi v transatlantickej obchodnej sieti. „Myslím si, že udalosti boli oveľa zložitejšie v tejto časti sveta, než ako si ich predstavovala väčšina ľudí,“ dodáva Patricia Sutherland. James Tuck s ňou súhlasí. „Je to dosť presvedčivé, že v kanadskej Arktíde bola značne väčšia škandinávska prítomnosť, než si ktokoľvek z nás myslel."

Zdroj: http://news.nationalgeographic.com/news/2012/10/121019-viking-outpost-se...

Fotogalériu nájdete na adrese: http://ngm.nationalgeographic.com/2012/11/vikings-and-indians/coventry-p...

 

Zručne opracovaná mrožia zubovina. Umelci z dorsetskej kultúry v nej zobrazili tajomstvá a zázraky zo svojho vzdialeného arktického sveta. Od putujúceho polárneho medveďa (na ďalšej fotografii) až k tomu, čo môže predstavovať tvár európskeho návštevníka

 

Mrožia zubovina bola zmenená v tohto polárneho medveďa

 

Brúsne kamene objavené na Baffinovom ostrove a na iných lokalitách kanadskej Arktídy nesú jasný dôkaz o vikingskej technológií. Vyryté drážky uchovávali stopy po bronze, mosadzi a tavenom železe – materiáloch, vyrobených vikingskými kováčmi, ale neznámymi medzi domorodými obyvateľmi Arktídy

 

Heather Pringle pre National Geographic News

Vydané: 19. októbra 2012

Foto: David Coventry

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno

 


 

Súvisiace:

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko

 


 

 

Sekcie: 
december 22, 2012 23:56 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top