Obrázok používateľa CEZ OKNO
Podnietila jaskyňa vznik bájí o Hádovom podsvetí?

Vedci hovoria o tom, že obrovská jaskyňa mohla slúžiť ako inšpirácia starovekým Grékom pri ich predstavách o Hádesovom podsvetí. V dávnejšej minulosti pred svojím zrútením a usmrtením každého, kto sa v nej nachádzal, poskytovala domov stovkám ľudí. To ju pravdepodobne robí jedným z najstarších a najvýznamnejších pravekých osídlení v Európe. Areál osídlenia viditeľný v tejto jaskyni spolu s ostatnými náleziskami z tohto obdobia naznačuje, že staršie obdobie praveku v Európe môže byť ucelenejšie ako sa predtým predpokladalo.

 


Obrovská jaskyňa nazvaná Alepotrypa, ktorá mohla slúžiť ako inšpirácia starovekým Grékom pri predstavách o Hádesovom podsvetí, možno poskytovala vhodné podmienky v čase rozkvetu jej osídlenia. Na fotografii je vyobrazená hlavná sieň jaskyne

 


Jaskyňa ležiaca v južnom Grécku, ktorá bola objavená v roku 1958 sa volá Alepotrypa, čo v preklade znamená „líščia nora“.

 


„Legenda hovorí o tom, ako sa v blízkosti dediny vybral chlapec so svojím psom na lov líšok. Keď pes vbehol do diery, chlapec ho nasledoval a objavil jaskyňu,“ povedal Michael Galaty – archeológ z Millsaps College v Jacksone, Mississippi (USA). „Príbeh je pravdepodobne neautentický – v závislosti od toho, koho sa naň v dedine opýtate. Všetci si tam nárokujú právo nato, že práve ich starý otec bol ten, kto objavil jaskyňu“.

 

 


Výskumník Takis Karkanas analyzuje jednotlivé kultúrne vrstvy v jaskyni Alepotrypa

 

Praveká katedrála

Po objavení jaskyne v nej grécke úrady pôvodne videli možnú turistickú atrakciu. Avšak, keď archeológovia zistili jej historické tajomstvo, projekt zrušili, aby sa nálezisko neúmyselne nepoškodilo návštevníkmi.

Hlavná sieň jaskyne meria na výšku približne 200 stôp (60 metrov) a široká je okolo 330 stôp (100 metrov). Celkovo je jaskyňa dlhá takmer 3300 stôp (1000 metrov), čo je dostatočná dĺžka nato, aby sa v nej nachádzalo jazero, v ktorom sa svojho času potápal aj známy objaviteľ Jacques Cousteau.

„Ak ste niekedy videli film „Pán prsteňov“, vyvolá to vo vás predstavu baní v Morii – jaskyňa je vskutku takto pôsobivá,“ povedal Galaty pre LiveScience.

Vykopávky, ktoré sa uskutočňovali v Alepotrype od roku 1970, odkryli nástroje, keramiku, obsidián a dokonca strieborné a medené artefakty, ktoré boli datované do obdobia neolitu alebo mladšej doby kamennej, ktorá sa v Grécku začala približne pred 9000 rokmi.

„Alepotrypa existovala už pred dobou bronzovou v Mykénskom Grécku, takže takpovediac vidíme začiatky udalostí, ktoré vytvorili dobu hrdinov v Grécku,“ povedal Galaty.

Jaskynní obyvatelia zrejme používali jaskyňu nielen ako úkryt, ale aj ako pohrebisko a miesto na konanie rituálov.

 


„Musíte si predstaviť miesto osvetlené svetlom fakieľ a ohňov, naplnené ľuďmi a pochovávaním mŕtvych,“ dodáva Galaty. „Bolo to celkom ako v pravekej katedrále, pútnické miesto, ktoré priťahovalo ľudí z úplne celého regiónu a možno aj zo vzdialenejších oblastí ležiacich mimo jej kultúrny okruh.“

 

 

Osídlenia v jaskyni

Jaskyňa podľa všetkého prešla sériou obývateľnosti a následných opustení.

„Alepotrypa bola vynikajúcim miestom na prerušenie cesty pri námornom obchode z Afriky na všetkých cestách do východného Stredomoria - nachádza sa priamo na južnom cípe Grécka,“ povedal Galaty.

 


Hrob dospelej osoby nachádzajúci sa na vonkajšom archeologickom nálezisku v blízkosti jaskyne Alepotrypa

 

Osídlenie v jaskyni náhle skončilo približne pred 5000 rokmi, keď sa jej vchod zrútil snáď v dôsledku zemetrasenia a pochoval jej obyvateľov za živa.

„Bolo to a stále to je úžasné miesto, najbližšie by som to prirovnal ku Pompejam neolitu“, povedal Galaty s odkazom na staroveké rímske mesto Pompeje, ktoré bolo pochované takmer pred 2000 rokmi, keď vybuchla sopka Vezuv. Sopečný popol pochoval a zakonzervoval Pompeje tak, že uskutočnené vykopávky poskytli archeológom mimoriadne detailné pohľady na život v tom čase. V podstate rovnakým spôsobom sa všetko zachovalo na mieste aj vo vnútri jaskyne Alepotrypa spolu s perleťovým minerálnym povlakom, získaným v priebehu rokov po jej konečnom zrútení.

Neobvyklé je, že ľudia zrejme vykonávali pohreby v jaskyni, sprevádzané rituálmi, ktoré zahrňovali spaľovanie obrovského množstva trusu a ukladanie veľkého objemu farebnej, jemne maľovanej keramiky.

„Pohrebné miesta a rituály, ktoré sa tu skutočne konali, dávajú jaskyni pocit podsvetia. Je to ako v Hádesovom podsvetí, kompletne s jeho vlastnou riekou Styx,“ dodáva Galaty, keď hovorí o rieke, ktorá podľa gréckych mýtov slúžila ako hranica medzi kráľovstvom smrteľníkov a podsvetím.

 

Archeológia v Alepotrype

Asi štyridsať rokov boli vykopávky v Alepotrype z veľkej časti samostatnou prácou gréckeho archeológa Giorgosa Papathanassopoulosa. V posledných troch rokoch Papathanassopoulos získal pre výskum ďalších archeológov, ktorí pomohli odhaliť bohatstvo nových poznatkov o tomto mieste.

Napríklad, prieskumy v okolí jaskyne teraz ukazujú, že osídlenie bolo aj vonku. Stovky ľudí mohli žiť na tomto mieste v čase jeho rozkvetu a vytvárať tak jeden z najväčších známych areálov neolitického osídlenia v Európe.

Okrem toho analýza výskumníka Panagiotisa Karkanasa z Úradu paleoantropológie a jaskyniarstva južného Grécka v Aténach a jeho kolegov potvrdila, že sa na tomto mieste pravidelne vykonávali rituály.

O jaskyni zostáva toho ešte veľa neprebádaného. Napríklad, „nevieme do akej hĺbky siahajú usadeniny. Pretože všetci vieme, že tam dole by sme mohli objaviť neandertálcov,“ povedal Galaty. „V najbližšej zátoke severnejšie sa našli neandertálske artefakty v jaskyniach, takže je ťažké uveriť, že v Alepotrype by sa nenašli. Zatiaľ sme nekopali dosť hlboko, aby sme to vedeli“.

Chemické rozbory keramiky môžu tiež vniesť svetlo do jej pôvodu.

 


„Giorgos Papathanassopoulos vždy argumentoval tým, že táto keramika nie je miestneho pôvodu, ale bola prinesená odinakiaľ. Jaskyňa bola akýmsi druhom pútnického miesta, na ktorom boli pochovaní významní ľudia. To viedlo k vzniku predstáv o tom, že tu bol pôvodný vstup to Hádesovej ríše mŕtvych a vysvetľovalo by to príčinu záujmu Grékov o toto podzemie“, hovorí Galaty.

 

 

Chemická analýza kostí môže priniesť podobné zistenia ako pri keramike. „Skutočne sem ľudia prinášali telá svojich zosnulých zo vzdialených oblastí, aby ich tu pochovali?“ dodáva Galaty.

Toto nálezisko spolu s ostatnými lokalitami v Európe by mohlo pomôcť potvrdiť teóriu o tom, že zložité spoločnosti vznikali na kontinente skôr ako sa predpokladalo.

Papathanassopoulos, Karkanas a Galaty spoločne s Anastasiou Papathanasiovou, Williamom Parkinsonom, Danielom Pullenom a ďalšími spolupracovníkmi budú o detailoch svojich tohtoročných objavov informovať na výročnom zasadnutí Archeologického inštitútu Ameriky 6. januára 2013 v Seattle.

 

Charles Choi, 28 novembra 2012

Zdroj: http://www.livescience.com/

Obr: Gianluca Cantoro, Attila Gyucha, Michael Galaty

Preklad: Pavol

exkluzívne.cez.okno

 


 

Súvisiace:

ARCHEOkienko
http://www.cez-okno.net/archeokienko

 


 

 

Sekcie: 
december 12, 2012 00:56 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top