audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Bosorácka hystéria na Slovensku

V dnešných pohnutých časoch sa môže zdať odťažité, že si spisovateľ Viliam Apfel dal tú prácu a na základe archívnych dokumentov zmapoval a v širších súvislostiach osvetlil procesy s bosorkami na Slovensku z rokov 1506 až 1766. Zrejme ho však k tejto z hľadiska historikov okrajovej a obchádzanej téme nepriviedol módny záujem o okultné javy vrátane bosoráctva, ale úsilie doplniť obraz našich dejín o temnú, nelichotivú stránku, hodnú zamyslenia.



Dodnes nás dojíma i mrazí osud Jany z Arcu, Jana Husa či Giordana Bruna. Čo však komu hovorí napríklad meno mučenice Dory Struhárikovej z Ihráča? Kto vie, že ju ako osemdesiatročnú obligátnymi tortúrami (drvili jej prsty, trhali nechty, týrali ju v španielskej čižme, opaľovali sviečkou) v roku 1642 v Krupine prinútili k priznaniu, že poverčivými „čarami" s konskou lebkou chcela uspieť v susedskom súdnom spore, a za tento ťažký zločin ju odsúdili na (milosrdnú) popravu sťatím a následné upálenie na hranici? Takouto atrakciou, že nielen v Krupine (tam sa o tom - i vďaka kronikárovi Braxatorisovi, otcovi Andreja Sládkoviča - zachovali kompletné záznamy), Komárne, Trenčíne, na Spiši, ba i v Bratislave a ďalších slovenských mestách zaživa upaľovali bosorky a bosorákov, sa nechválime ani v miestnych múzeách.

Kladivo na čarodejnice

Slovensko napokon aj v protibosoráckej hystérii zaostávalo za vyspelou Európou. „Územie dnešného Slovenska," píše Viliam Apfel, „táto epidémia našťastie zasiahla až v závere a v zmiernenej podobe." Aj obetí (403 odsúdených z 554 obvinených) tu bolo podstatne menej ako v okolitých krajinách. Celkove totiž v Európe podľa rozličných odhadov v plameňoch zahynulo od niekoľkých stotisíc až do deviatich miliónov (!) odsúdencov. V bývalom Uhorsku sa však tieto procesy vyskytovali aj na prahu osvietenského novoveku až do vlády Márie Terézie a definitívny koniec im urobil až jej následník Jozef II. A práve na Slovensku (v Krupine) roku 1741 údajne upálili poslednú bosorku v strednej Európe.

Podrobné návody, ako má súd postupovať voči služobníkom diabla, dával zákonodarcom a sudcom kresťanských štátov smutne známy traktát Kladivo na čarodejnice, ktorý spolu s príslušnou bulou pápeža Inocenta VIII. vyšiel v rokoch 1487-1669 v dvadsiatich deviatich vydaniach. Nečudo teda, že po vypočutí svedkov (v jednom prípade ich bolo až 150), ktorí o zločinoch vytypovaných obetí spravidla vedeli iba z počutia, obžalované na mučidlách priznali všetko, čo mučitelia žiadali, vrátane mien údajných spolupáchateľov. Tam takmer každá zúbožená bytosť, hoci vedela, že priznanie viny je cesta do plameňov, potvrdila, že obcovala s diablom v podobe mládenca a plnila jeho príkazy.

Bosorky podľa vlastných vynútených priznaní dokázali nielen počariť kravám, aby nedojili, ale vyvolať aj búrku, mráz, zapríčiniť neúrodu, choroby, neplodnosť, potraty, lietať na metle a premenené na mačku hrdúsiť spiacich. V skutočnosti to však napospol boli nevzdelané, poverčivé, no pobožné ženy, zaoberajúce sa liečiteľstvom s dávnymi zaklínadlami, bylinkárstvom, alebo tie, čo sa iba dostali do konfliktu s niekým vplyvným. A tak viera v moc tmárstva oveľa viac udivovala u vzdelaných sudcov.

Dnešní dobrovoľne „upálení"

Cieľom týchto justičných vrážd bolo zastrašovanie obyvateľstva, slúžiace na „vykorenenie všetkých bludov", upevnenie pokory a horlivosti v kresťanskej viere a tým, samozrejme, autority cirkevnej a svetskej moci. Trestu sa nevyhol ani slobodný občan (ak komusi zavadzal, alebo mal majetok žiaduci na zhabanie) a občas nepomohol ani šľachtický titul. Prísny trest hrozil zástancom obetí aj benevolentným sudcom a, pravdaže, sprievodným znakom teroru bolo udavačstvo a vyrovnávanie osobných účtov.

Čas pekelných ohňov, obludných tým, že boli legitímnym aktom oficiálnej spravodlivosti, je už históriou. No vari aj dnes v existenčnej neistote našej vyspelej civilizácie neprežívajú nový rozkvet povery všetkých druhov? Nemáme azda ešte v živej pamäti skúsenosti s mocenským terorom a ideologickým diktátom, s vynútenými priznaniami a justičnými vraždami, so zastrašovaním, udavačstvom a vyrovnávaním osobných účtov? Neposkytuje vnútený importovaný šoubiznis širokým masám divákov návody na diabolské mučenie a beštiálne vraždy? Nehoria znovu živé ľudské fakle samovrahov, zúfalo sa usilujúcich šokovať apatickú verejnosť a pohnúť svedomím mocných? A ráta dnes niekto počet obetí „popravených" upálením zaživa (v aute, vo vlastnom dome či kdekoľvek) z vôle samozvaných sudcov a teroristických katov?

Jana Šimulčíková

Zdroj: www.voltaire.netkosice.sk

 


január 22, 2009 23:37 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top