audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Bývalá vegánka odhaľuje závažné skutočnosti? I.

V súčasnosti sú približne 2% ľudí vegánmi, čo sa vo všeobecnosti považuje za zdravú voľbu. Vegánstvo však má aj veľmi vážne nevýhody. Mara Khan je autorkou knihy “Vegánska zrada: Láska, klamstvá a hlad vo svete rastlín”. Opisuje v nej históriu a vedu stojacu za vegánstvom a taktiež odhaľuje mnohé ignorované fakty o tejto stravne prísne založenej iba na rastlinách.


Napísala pôsobivý príbeh o svojej osobnej ceste od vegánstva po vegetariánstvo, počas ktorej nachádzala skutočnú pravdu o tomto, ako sama vraví, módnom výstrelku.

 

Hoci je kniha nazvaná „Vegánska zrada“ rešpektuje vegánov a to, o čo sa snažia. Jej vlastná cesta však smerovala k vegetariánstvu. Pozná tiež mnoho vegeteriánov, ktorí prešli na vegánstvo a dnes trpia podlomeným zdravím.

Podľa nej sa o tejto téme vo vegánskej komunite príliš málo diskutuje. Je preto veľmi dôležité, aby sa táto debata začala a dúfa, že svojou knihou k tejto diskusii dopomôže.

 

Vegánstvo nemá ohľadne svojich zdravotných tvrdení v histórii žiadnu podporu

Khan by nikdy neargumentovala s niekým, kto sa rozhodne stať vegánom, ohľadne filozofických, spirituálnych alebo etických dôvodov.

Je však dôležité zohľadniť riziká predtým, než sa človek prehupne do vegánstva.

Ako ukazujú prieskumy, najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú pre vegánstvo, sú etické dôvody. Avšak vegánstvo nie je jediný „etický“ spôsob stravovania a navyše nemá podporu ani v ľudskej histórii.

Khan sa stala vegetariánkou vo veku 19 rokov počas svojej cesty po Európe. Po tom, čo stretla pár zaujímavých ľudí, sa prekonvertovala v podstate z večera do rána.

Jej vzorom bola iná žena, ktorá v tom čase pre ňu stelesňovala symbol humanity. Vtedy však ešte nevedela, že tá istá osoba sa o 5 rokov neskôr vráti ku konzumácii mäsa kvôli upadajúcemu zdraviu.

Do toho času aj Kahn konzumovala typickú americkú mäsitú stravu, vrátane slaniny a hamburgerov. V 70-tych rokoch minulého storočia bol veganizmus ešte pomerne neznámym pojmom, trendom sa stal až v 80-tych rokoch.

Khan 6 rokov skúmala rôzne svetové kultúry, no nenašla žiadnu, ktorá by dlhodobo prežívala a darilo sa jej na výlučne rastlinnej strave. Preto z hľadiska perspektívy zdravia, existuje len veľmi malý či dokonca žiadny historický základ pre dnes tak ospevované vegánstvo.

Ako však uvádza, je potrebné rozlišovať medzi vegánstvom a vegetariánstvom. To, na rozdiel od vegánstva, má v histórii bohaté zmienky. Ide do minulosti až 2500 rokov, do dôb antického Grécka či povodia rieky Indus a priľahlých oblastí.

Vegetariánstvo sa preukázalo ako životaschopný spôsob stravovania.

Vegánstvo však z historického hľadiska nemá žiadnu oporu. Občas síce existovali malé enklávy založené na vegánstve, o ich zdraví alebo o tom, ako dlho sa dožívali, však nemáme žiadne informácie.

 

Vegánstvo má krátkodobé prínosy, no aj dlhodobé riziká

Prvé zmienky o vegánstve pochádzajú z Anglicka v roku 1944, keď Donald Watson vymyslel pojem „vegan“. Jeho primárnym argumentom pre výlučnú rastlinnú stravu boli etické dôvody. Vo veku 14 rokov totiž videl zabíjačku prasaťa a táto udalosť v ňom zanechala hrôzostrašné spomienky.

Rozhodol sa ihneď prestať konzumovať mäso a chcel, aby celý svet ho nasledoval a to napriek tomu, že nemal žiadne vzdelanie z oblasti výživy.

Inak povedané, vegánstvo je založené na ideológii, nie ľudskej fyziológii, zdôrazňuje Khan vo svojej knihe, kde sa sčasti venuje aj evolúcii človeka.

Zmätenie v tejto oblasti často vyvoláva aj klamlivý obraz toho, že vegáni sú zdraví. Platí to však len v počiatočných štádiách vegánstva.

To ale ani neprekvapuje, keď si uvedomíme, že títo ľudia sa najčastejšie prepínajú zo stravy založenej na spracovaných potravinách. Náhly prísun čerstvých, živých potravín bez pochýb im zlepší zdravie.

Avšak z dlhodobého hľadiska, absencia živočíšnych potravín si vyberie svoju daň, keďže mnohé živiny nedokážeme získať z rastlinnej stravy.

Karnosín, karnitín, taurín, retinol, vitamín D3, konjungovaná kyselina linoleová či omega-3 kyseliny s dlhým reťazcom sú príkladom. Veľmi častý medzi vegánmi je aj nedostatok vitamínu B12.

Po 6 či 7 rokoch sa zásoby vitamín B12 v pečeni kompletne vyčerpajú. V tej dobe sa môžu začať ukazovať vážne neurodegeneratívne ochorenia. Sú dokonca zdokumentované aj prípady oslepnutia z dôvodu nedostatku vitamínu B12 či ďalšie vážne choroby nervovej sústavy.

 

Historicky vegetariánstvo vždy obsahovalo nejaké živočíšne potraviny

Vegetariánstvo typicky povoľuje mliečne výrobky a vajíčka. V čase Pytagorasa (antické Grécko) jedli vegetariáni aj ryby. Dnes sa tejto odnože vegetariánstva vraví pesketariánstvo.

Našou vášňou je identifikácia potravín, ktoré optimalizujú zdravie. Sme absolútne presvedčení, že morské živočíchy patria medzi najzdravšie potraviny na planéte. Samozrejme, mali by byť neznečistené.

Hlavným dôvodom je ich vysoký obsah DHA kyselín, čiže omaga-3 kyselín s reťazcom obsahujúcim 22 atómov uhlíka, ktoré sú v tele súčasťou bunkových štruktúr.

Keď máte v tele nízku hladinu DHA, je fyziologicky takmer nemožné zostať zdravými. Ide totiž o veľmi dôležitú súčasť buniek pri produkcii energie na molekulárnej úrovni. DHA potrebujete a nájdete ju výlučne v mastných rybách (losos, tuniak, makrela, sardinky) alebo kôrovcoch (krill).

Ide dokonca o kvantovú fyziku a schopnosť zachytávať svetlo a integrovať ho do vášho organizmu.

Napríklad, DHA v bunkách vašej sietnice je zodpovedné za konverziu svetla na elektrické nervové signály. Keď ho máte málo, schopnosť vašich mitochondrií produkovať energiu bude výrazne narušená.

Chápeme, že znečistenie vôd a oceánov je dnes vážnym problémom, preto by ste mali konzumovať potraviny, ktoré sú na nižšom stupni potravinového reťazca a teda aj akumulácia toxínov je v nich nižšia.

Takými sú napríklad sardinky, nie však tuniak (ten je ako dravec na pomerne vyššom stupni).

Ďalšou dobrou voľbou sú ančovičky, sleď, divoký atlantický losos alebo kôrovec krill. Všetky majú vysoký obsah omega-3 kyselín a nízku mieru znečistenia olovom a inými škodlivinami.

 

Či sa vám to páči alebo nie, potrebujete živočíšnu DHA

Keď zo svojej stravy odstránite tieto druhy potravín, nebudete zdraví. A to aj napriek všeobecne rozšírenej predstave, že ich dokážete nahradiť rastlinnými omega-3 kyselinami.

Omega-3 kyseliny z rastlín, akou je napríklad kyselina alfa linoleová (ALA) má reťazec s 18 atómami uhlíka, kým živočíšne omega-3 akými sú DHA alebo EPA majú 22, respektíve 20 atómov uhlíka.

Rozdiel v dĺžke reťazca predstavuje zásadný rozdiel z hľadiska funkcionality.

ALA funguje ako zdroj energie (palivo), kým EPA a DHA sú štrukturálnymi elementmi. Viac než 90% omega-3 kyselín vo vašom mozgu je práve DHA. To svedčí o jej dôležitosti pre zdravú funkciu nervov.

Vaše telo síce dokáže prerobiť ALA na DHA, problémom však je, že len zriedkakedy je to čo i len 5%. Typická konverzia predstavuje len 1% až 3% či dokonca menej.

Nahradenie omega-3 rastlinnými zdrojmi vám jednoducho nebude stačiť pokryť vašu potrebu po DHA.

Preto nerobte tú chybu, že si myslíte, že je možné nahradiť DHA z morských živočíchov rastlinnou ALA, ktorá sa nachádza v ľanových semienkach, ľanovom oleji, chia semienkach, orechoch či zelenej listovej zelenine.

Ak si nedokážete zabezpečiť dostatok živočíšnych omega-3 kyselín DHA a EPA v strave, do úvahy pripadá aj užívanie doplnkov, ktoré dnes už zoženiete v takmer každej lekárni.

 

Pridanie rýb do stravy dokáže urobiť obrovskú zmenu

Myslíme si, že vegetariáni konzumujúci ryby sú tak zdraví preto, lebo ich strava obsahuje menej bielkovín ako klasická mäsitá strava.

Keď konzumujete priveľa bielkovín, stimulujete tak silné biochemické procesy, ktoré spúšťajú mnohé ochorenia.

Keď vezmeme do úvahy, že ryby obsahujú množstvo extrémne dôležitých omega-3 kyselín, ďalších zdravých tukov a kofaktorov, potom pesketariánstvo sa ukazuje ako naozaj výborná forma vegetariánstva.

S uvedeným tvrdením súhlasí ak Khan, ktorá vo svojej knihe hovorí:

„Pamätám si na to obdobie, keď som sa rozhodla stať opäť mäsožravcom. Začala som konzumovať množstvo rýb a moje zdravie vtedy okamžite priam vystrelilo do výšav.

Mala som omnoho viac energie, lepšie som spala. Moje nervy sa upokojili. Bola som strašne vďačná tomu divokému lososovi, čo som jedla. Znovu som získala silu a chuť do života. Bolo to absolútne úžasné.

Urobila som interview a počula príbehy stoviek ex-vegánov, ktorí urobili to isté… a takmer ihneď u nich nastalo rovnaké zlepšenie zdravotného stavu.

DHA je u vegánov skutočným problémom. Dokonca, dvaja zo zakladateľov hnutia vegánstva trpeli neskoršie Parkinsonovou chorobou. Boli im urobené testy na DHA, ktorej hladina bola nulová.

Odvtedy každý druhý deň jedávam sardinky. Ten nával neustávajúcej energie, ktorú z nich mám, nedokážem nájsť nikde v rastlinnom svete.“

 

Málo bielkovín a málo tukov – 2 časté zdravotné bariéry vegánov

Udržiavanie množstva bielkovín v strave pod kontrolou je dôležité, no ich extra nízky príjem môže byť tiež problémom. Platí to zvlášť v prípade, keď v strave máte zároveň aj málo tukov.

Mnohí vegáni majú v strave len 8% až 12% odporúčaného príjmu bielkovín. To potom u nich spúšťa odbúravanie a stratu svalovej hmoty.

Ako uvádza Khan:

„V podstate, nakoniec aj vegáni konzumujú mäso. Svoje vlastné“.

 

Ďalším, ešte vážnejším problémom, je nízky príjem tukov. Keď totiž jete stravu bohatú hlavne na čisté sacharidy (celkové sacharidy mínus vláknina), potom v podstate spaľujete sacharidy ako váš primárny zdroj energie.

Ak sa však dostanete na príliš nízku úroveň čistých sacharidov (čo u vegánskej stravy nie je nič ťažké, pretože rastliny majú vysoký podiel vlákniny), potom vaše telo začne ako náhradný zdroj energie spaľovať tuky.

Preto vegáni potrebujú vo svojej strave zvýšiť príjem zdravých tukov, aby uspokojili telesnú potrebu po energii.

Dostatočný prísun tukov je tiež dôležitý pre udržiavanie hormonálnej rovnováhy, vrátane pohlavných hormónov. Neraz sa totiž stáva, že čisté vegánky strácajú menštruáciu. To potom zvyšuje riziko neplodnosti a osteoporózy.

Nízky príjem tuku je oveľa viac znepokojivý než nízky príjem bielkovín.

Je tomu preto, lebo keď telo začne spaľovať tuk na výrobu energie, potom si človek vystačí aj s 6% až 8% príjmom bielkovín bez viditeľnej straty svalov. Dlhodobé následky však môžu byť zničujúce.

 

Vegánstvo má vysokú mieru odpadlíctva

Zdravotné problémy spojené s vegánstvom sú dôvodom vysokej miery odpadlíkov. Je ťažké o tom nájsť nejakú dobrú štatistiku, pretože ľudia o tom neradi diskutujú.

Mnohí vegáni sa cítia zahanbení akoby niečo nezvládli. Iní sú zasa zahanbení pred svojimi kolegami vegánmi, ktorí si myslia, že robia obrovskú chybu, keď sa rozhodli opäť začať konzumovať mäso.

Kahn uvádza:

„Zažila som aj prípady ex-vegánov, ktorí celé vegánstvo popisujú ako priam kultovú záležitosť. Nátlak, ktorý to vytvára, je veľmi silný.

Jedna vegánka, ktorá ňou bola 10 či 15 rokov sa raz rozhodla, že si ide kúpiť vajíčka. Jej priateľ to však odmietal a doslova jej povedal, že by bol radšej, ak bude trpieť než by mala byť zdravá konzumentka mäsa.

Ide o príklad toho, čo ja nazývam spiatočnícky druhizmuz, keď sa zdravie a život zvieraťa povyšuje nad zdravie človeka. Ide o úplne nový trend v histórii ľudstva.

Aj keď sa o tom príliš nehovorí, odhaduje sa, že v komunite vegánov je až 50% miera odpadlíctva kvôli znižujúcej sa sile a chradnutiu zdravia.“

 

Aj vegánska strava ovplyvňuje zvieratá

To, čo si mnohí vegáni neuvedomujú je, že aj konzumácia výlučne rastlinnej stravy zahŕňa zabíjanie širokej palety zvierat.

Samozrejme, nie úmyselné, ale ako pozostatok procesu pestovania plodín. V podstate neexistuje „obed bez zvierat“, uvádza citát z Khaninej knihy. Vždy bude prítomná nejaká forma deštrukcie života.

Taktiež by sme sa mohli zamýšľať nad tým, či rastliny majú vedomie podobne ako zvieratá.

Pokiaľ si všetky potraviny nedopestujete sami v nejakom bio poľnohospodárstve, v priemyselnom poľnohospodárstve vždy dochádza k škodám na zvieratách.

Štúdie ukazujú, že 70% hlodavcov, ktorí sa nachádzajú na poliach, je usmrtených poľnohospodárskymi mechanizmami. Zvieratá sú tiež zabíjané v pasciach, počas uskladnenia potravín či jeho prepravy.

Ako ďalej zdôrazňuje Khan:

„Keď chcete byť vegánom, musíte niekde nakresliť čiaru, čo ešte jesť budete a čo už nie. Pre väčšinu je to otázka svedomia. Má táto živá bytosť vedomie alebo nie? Trpí pri tom?

Deliaca čiara medzi tým, kedy zviera vedomie má a kedy nie, sa počas histórie veľakrát menila.

Napríklad, keď si vezmeme rybu. V minulosti sa verilo, že ryba nemá vedomie kvôli jej chladnému výrazu a nevyjadrovaniu emócií. Nové testy však ukazujú, že zrejme aj ryba má vedomie a že cíti bolesť.

Niektorí zachádzajú ešte ďalej a skúmajú hmyz. Mala som rozhovor s vedcami, ktorí robia s hmyzom výskum a niektorí z týchto vedcov sa domnievajú, že aj hmyz má vedomie a inteligenciu, ktorú my nedokážeme pochopiť.

To isté platí o rastlinách. Uznávaní botanisti veria, že rastliny majú inteligenciu, ktorú my zatiaľ ani len nezačíname chápať, pretože nehovoríme tým istým jazykom. Tvrdia, že rastliny presne vedia, kedy idú byť zjedené.

Rastliny totiž vysielajú chemikálie, ktorými varujú ostatné rastliny v susedstve o nebezpečenstve, napríklad pred blížiacim sa škodným hmyzom. Tie potom začnú produkovať látky, ktoré ich majú pred uvedeným hmyzom chrániť.

Ide o inteligentné bytosti, ktoré chcú žiť. Majú to, čomu ja hovorím ‘vôľu žiť, nechcieť umrieť‘, ktorá je pomerne silno rozvinutá.“

 

Je potrebné tiež zdôrazniť, že časť výskumu, na základe ktorého vegáni považujú svoje stravovacie zvyklosti za zdravé, neposkytuje takýto dôkaz.

Napríklad, keď Khan preštudovala niekoľko známych štúdií, ktoré vegáni radi citujú, zistila, že vegetariánstvo definujú pomerne zoširoka. Navyše, vôbec nepodporujú výlučne rastlinnú stravu.

Uvedené štúdie nielenže zahŕňajú konzumáciu rýb, ale aj tých, ktorí sa stravujú diétne či dokonca tých, ktorí jedia červené mäso raz do týždňa.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Spracoval: http://www.badatel.net/


 

Súvisiace:

Antivegetariánske mýty
http://www.cez-okno.net/clanok/antivegetarianske-myty

 


Štítky: 
október 05, 2016 01:58 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top