audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Etruskovia v skratke

„Etruria – dvojča Grécka v diele európskej civilizácie...“
George Forrest

Kmeň Etruskov dlho pokladaný za záhadný a zvláštny obýval severozápadnú časť dnešného Talianska, ktorá zodpovedá oblasti súčasne známej ako Toskánsko. Najväčší rozkvet zaznamenávame medzi 7. a 4. storočím pred Kr. Etruskom sa ako kmeňu nikdy nepodarilo centralizovať vládu a preto skôr môžeme hovoriť o dvanástich etruských mestách, ktoré sa rozliehali po celej Toskánskej oblasti. Medzi tieto mestá patrí napríklad Tarquinia či Cerveteri, spojené boli len do akéhosi zväzku. Mestá boli však veľmi dobre opevnené a nachádzali sa na strategických lokalitách.


Ich pôvod nie je jednoznačný. Samotný Hérodotos tvrdí, že by mohli pochádzať z Malej Ázie, dnes však prevládajú teórie, ktoré ich pôvod kladú práve do centrálnej oblasti Talianska.

 

K tajuplnosti a záujmu o Etruskov prispel aj fakt, že vedci považovali ich jazyk za nerozlúštiteľný. Nemá korene ani v latinčine ani v inom jazyku ktorým sa hovorilo na území Talianska. Abeceda by mala byť odvodená z gréckej alfabety vďaka čomu je možné rozlúštiť pomerne dosť nápisov, ktoré nanešťastie nemajú veľkú výpovednú hodnotu, pretože sa jedná o jednoduché krátke nápisy na hroboch, vlastnícke nápisy a pod. Takmer žiadny zo zachovaných 10 000 nápisov neprekračuje obsah päťdesiatich slov. K rozlúšteniu možno prispejú najnovšie nálezy s etruským písmom ako zlaté plechy nájdené v Pyrgách alebo Záhrebské zvitky obsahujúce asi 1 200 slov.

Spoločnosť bola podľa nálezov z hrobiek prísne hierarchizovaná. Postavenie žien bolo pravdepodobne lepšie ako napríklad v Grécku, pretože v jednej z hrobiek v Tarquinii (hrobka leopardov) boli ženy zobrazené ako stolujú spolu s mužmi, čo nebolo do určitého obdobia v antickom svete pravidlom. Ich podstatne lepšie postavenie je taktiež potvrdené vďaka nálezom sarkofágov a plastiky, ktorá zobrazuje ženy ako rovné svojím manželom.

Časom boli vybudované veľmi dobré obchodné a medzinárodne kontakty s okolitými krajinami, poznatky o týchto vzťahoch pochádzajú taktiež hlavne z hrobových nálezov, ktoré zahrňovali predmety z oblastí celého Stredomoria, z Fenície či Egypta. Samozrejme rozvinutý tu bol nie len import ale aj export, ktorý potvrdzujú nálezy z vrakov lodí plné etruskej keramiky, alebo nálezy zo stredoeurópskych hrobov obsahujúce etruské bronzové nádoby.

Medzi najlepšie preskúmané etruské pamiatky patria práve hroby a hrobky často však nájdené už vo vykradnutom stave vďaka čomu neobsahovali drahé kovy, exotické predmety či čierno figurovú a červenofigurovú keramiku. Samotné hrobky najvyšších vrstiev mali spočiatku tvary okrúhlych mohýl, ktoré sa stavali z kamenných platní vysekaných z mäkkého tufu, tie prekrývali hlinené tumuly (umelo navŕšený násyp z kameňa či hliny). Vo vnútri hrobky napodobovali obytné domy a steny hrobky zdobili maľované reliéfy zobrazujúce radostné scény zo života.

Neskôr sa prešlo k pochovávaniu do pravouhlých komôr a v krátkom časovom úseku máme doložené žiarové pochovávanie, pričom spálené kosti sa vkladali do výklenkov – kolumbárií. Sarkofágy vyrábané z terakoty pozostávali zväčša z 3 častí – z rakvy, krycej platne a z veka, ktoré mohlo zobrazovať zosnulého v životnej veľkosti.

Hrobky vyšších vrstiev pôvodne obsahovali predmety umeleckej hodnoty. Spočiatku bolo umenie Etruskov ovplyvnené orientalizujúcim štýlom, no neskôr prebrali prvky z gréckej keramiky. Toto umenie malo len veľmi málo času na svoj rozvoj a postupne bolo pohlcované umením a štýlmi okolitých mocnejších národov. Približne v 8. storočí pred Kr. sa začalo vyvíjať umenie nadväzujúce na villanovskú kultúru, ktorá sa rozvíjala v severnom Taliansku. Rozvoj spôsobili styky s okolitými krajinami a hlavne s Gréckom. Výroba keramiky prudko zaostávala za metalurgiou alebo výrobou šperkov. Až neskôr sa objavujú keramické tvary napodobňujúce kovové nádoby s ľudskými a zvieracími motívmi. Približne v 6. storočí začínajú styky s Grékmi silnieť a po založení Capui úplne prevládli. Keramika začala úplne kopírovať grécku avšak s menšou precíznosťou.

Taktiež nastal masívny rozvoj sochárstva nanešťastie prevládajúci materiál bol málo odolný vápenec. V 6. storočí najväčšieho rozvoju dosiahlo maliarstvo.

Umenie 5. storočia pred Kr. nadväzuje na predchádzajúce obdobie avšak zaznamenávame značný úpadok, ktorý spôsobili nepriaznivé vplyvy a tlaky od okolitých národov.

Nanešťastie veľmi skoro bolo zabudnuté dedičstvo, ktoré Etruskovia zanechali Rímskej ríši a na ktorom začala budovať svoju neskoršiu veľkoleposť. Od polovice 4. storočia sa Etruskovia dostali pod jej nadvládu a stratili tak svoju svojbytnosť a samostatnosť čo sa prejavilo samozrejme vo viacerých oblastiach. Avšak nesmieme zabudnúť, že to boli práve Etruskovia ktorí položili základy rímskej architektúry, umenia či náboženstva. Ako správne poznamenal taliansky archeológ Massimo Pallottino:

 

“Archeologické svedectvá potvrdzujú, že absolútne prvenstvo vo vývoji antickej kultúry v Taliansku patrí Etrurii. Etruský národ pri svojom historickom utváraní vystupuje pred nami vo svojom jazyku a so svojím duchovným i kultúrnym rázom úplne jasne už v 7. storočí pred Kr.“

 


Toskánsko – pôvodne oblasť Etrurie


Kamenná sfinga z hrobky „Poggio Gaiella“ – Chiusi


Tvárová „kanopa“ – Chiusi


Etruské zlaté šperky – Chiusi


Kamenný sarkofág – Chiusi

 

Bibliografia

DELLA FINA, G. M. Svět Archeologie. Praha: Euromedia Group, k. s. 2009
KELLER, W. Etruskové. Praha: Orbis 1974
SANTON, K. Archeológia. Bratislava: SLOVART 2009
SILIOTTI, A. Tajemná místa starověku. Čestlice: REBO Production 2009

 

Text a foto: Kristína Rašlová

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Etruskovia
http://www.cez-okno.net/etruskovia

Seriál: GRÉCKO
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-grecko

ARCHEO
http://www.cez-okno.net/sekcia/archeo

 


september 27, 2015 18:51 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top