Obrázok používateľa CEZ OKNO
Zakázaná archeológia 5. časť: Nejasná evolúcia ľudského rodu I

Stopy po existencii obrov a ďalšie skamenené záhady jasne naznačili, že tradičná predstava o našej minulosti má značné medzery. Evolučná teória nedokáže všetky artefakty, ktoré sa na našej planéte vyskytujú, uspokojivo vysvetliť. Ledačo sa stráca v temnote milióny rokov vzdialených epoch, alebo je v jasnom rozpore s doterajšou náukou o vývoji druhov. Ľudia sa o svoj pôvod vždy zaujímali. Naši predkovia hľadali odpoveď na túto otázku už v počiatkoch všetkých civilizácií. Odkiaľ sme prišli? Kde sa nachádzala kolíska ľudstva? Kedy sa inteligentný človek vydelil z radov opičích primátov?

 

Inteligenčný skok a rozporuplné poznatky

Podľa aktuálneho stavu poznatkov našich paleoantropológov bol tento vývoj smerom k dnešnému človeku naštartovaný pred približne šesťdesiatimi miliónmi rokov, to znamená PO náhlom vymretí dinosaurov. Inými slovami: prvé stopy bytosti, ktorú môžeme pokladať za prvotnú ľudskú formu, siahajú len niekoľko miliónov rokov do minulosti. Podľa evolučnej teórie sa malé cicavce dlho nenápadne krčili v tieni dinosaurov a až po ich žalostnom konci sa začali explozívne množiť a vyvíjať. Niektorí z týchto živočíchov – primáti a ich predchodcovia – žili na stromoch, pretože tam nachádzali dostatok potravy a určitú ochranu pred dravcami. Po miliónoch rokov zostúpili potomkovia oných stvorení zo stromov na zem, postavili sa vzpriamene na dve nohy a začali novú existenciu. Nie je úplne jasné, prečo ich príbuzní radšej zostali v korunách stromov a pred približne 40 miliónmi rokov sa z nich stali ľudoopy, ktorí sa dnes vyskytujú v tropických oblastiach v mnohých radoch, podradoch a čeľadiach.

 

 

Australopithecus afarensis

 

Proconsul africanus

 

Podľa aktuálneho stavu poznatkov našich paleoantropológov bol tento vývoj smerom k dnešnému človeku naštartovaný pred približne šesťdesiatimi miliónmi rokov, to znamená PO náhlom vymretí dinosaurov. Inými slovami: prvé stopy bytosti, ktorú môžeme pokladať za prvotnú ľudskú formu, siahajú len niekoľko miliónov rokov do minulosti. Podľa evolučnej teórie sa malé cicavce dlho nenápadne krčili v tieni dinosaurov a až po ich žalostnom konci sa začali explozívne množiť a vyvíjať. Niektorí z týchto živočíchov – primáti a ich predchodcovia – žili na stromoch, pretože tam nachádzali dostatok potravy a určitú ochranu pred dravcami. Po miliónoch rokov zostúpili potomkovia oných stvorení zo stromov na zem, postavili sa vzpriamene na dve nohy a začali novú existenciu. Nie je úplne jasné, prečo ich príbuzní radšej zostali v korunách stromov a pred približne 40 miliónmi rokov sa z nich stali ľudoopy, ktorí sa dnes vyskytujú v tropických oblastiach v mnohých radoch, podradoch a čeľadiach.

Kedy sa oddelili vývojové línie vedúce k dnešnému človeku a jeho dnešným najbližším príbuzným? Dosiaľ nebolo možné okamih „vzniku človeka“ stanoviť ani približne. Uvažovalo sa o tom, že najranejší predkovia človeka pochádzajú z Afriky. Na druhej strane existujú náznaky ich pôvodu v Ázii. Teóriu o ázijskej kolíske ľudstva zastávali vedci, ktorí v roku 1995 objavili v čínskej provincii Šen-si fosílie neznámeho primáta, ktorý tu žil pred 40 miliónmi rokov. Tvor nebol oveľa väčší než myš. Dajme slovo Christopherovi Beardovi z Carnegieho prírodovedeckého múzea v pensylvánskom Pittsburgu: „Ten drobec sa na Zemi mohol objaviť o päť miliónov rokov skôr než ostatní primáti.“

Ako si vysvetliť existenciu často paralelne prebiehajúcich vývojových smerov? Vedci dlhú dobu pátrali po „chýbajúcom článku“ medzi človekom a zvieraťom. Dodnes ho nenašli, a to znamená, že možno taká „spojka“ medzi ľuďmi a zvieratami vôbec neexistuje. Dôvodom je vraj to, že sa evolučný proces neskladal z jednotlivých vývojových štádií, ale prebiehal plynule. Antropológovia majú ťažkosti s narysovaním jednoznačnej línie vedúcej od primitívnych predchodcov človeka k dnešnému Homo sapiens sapiens. Mnohé fosílie predstavujú zástupcov vyhynutých vedľajších vetiev. Každá novoobjavená lebka alebo kosť rozvíri starú otázku: Jedná sa skôr o primáta patriaceho ešte k opiciam, alebo o nášho predka s jasne ľudskými rysmi?

Pred približne štyrmi až piatimi miliónmi rokov sa od skupiny blízkej dnešným šimpanzom oddelila ďalšia vývojová línia, z ktorej postupne povstali tvory, ktorí sa začali narovnávať a zväčšovali sa im telá a tiež mozgovňa. Súčasne sa im menila obličajová časť hlavy. Aspoň to tak tvrdia vedci. Avšak každý nový nález vnáša do ľudského rodokmeňa len väčší zmätok.

Jedným z najnovších príkladov je „Millennium man“ objavený v roku 2000 v Keni. Vtedy paleontológovia narazili na pozostatky kostí patriacich dosiaľ neznámej bytosti podobnej človeku. Ich vek bol určený na 6 miliónov rokov. Dôležitou indíciou, že by sa mohlo jednať o ľudského predka, bol chrup. Štruktúra čeľuste sa skôr podobala ľudskej než opičej. Preto vedci pokladajú fosílie „Millennium mana“ za dosiaľ najstaršie pozostatky predchodcu človeka.

Do tej doby sa titulom najstaršieho „pračloveka“ honosili rody Australopithecus anamensis a Ardipithecus ramidis, zástupcovia oboch žili pred viac ako štyrmi miliónmi rokov. Po nich prišli ďalší predchodcovia človeka, medzi nimi slávna, 3,2 milióna rokov stará „Lucy“ z rodu Australopithecus afarensis, o ktorom sa dosiaľ predpokladalo, že „vynašiel“ vzpriamenú chôdzu. Objemom mozgu sa australopitéci príliš nelíšili od šimpanzov. Po nich sa objavili ďalšie druhy, napríklad Homo rudolfensis, dnes pokladaný za prvého predstaviteľa rodu Homo.

Postupom vývoja dochádzalo k stále jemnejšej diferenciácii mozgu, čo viedlo k nárastu intelektuálnych schopností a nakoniec k rozvoju reči a používaniu stále dokonalejších nástrojov. Dôvody tohto jedinečného vývoja sú v mnohých ohľadoch záhadné a zostávajú predmetom špekulácií. Tiež nie je jasné, prečo zmienenou evolúciou úspešne prešiel len JEDEN rod a INÉ početné formy, ktoré sa v priebehu rokov objavili, vymreli.

 

 

Lebka rodu Australopithecus africanus. Žil pred približne jedným až štyrmi miliónmi rokov. Predstavuje prechod k „vyššej ľudskej forme“. Za najstaršie pozostatky predchodcu človeka sú pokladané kosti „Millennium mana“ z Kene. Pochádzajú približne z doby pred šiestimi miliónmi rokov. Existujú však nálezy, ktoré do zažitej schémy nezapadajú a budia podozrenie, že ľudský rodokmeň siaha ešte hlbšie do minulosti.

- pokračovanie -

Zdroj: Zakázaná archeologie - Nevysvětlitelné záhady z dějin lidstva; Dona Klaus, Reinhard Habeck · Vydavateľstvo: Dialog www.dialog-lbc.cz, 2008

 

Knihu môžete zakúpiť na tejto adrese

 

Copyright: Jochen Kopp Verlag, Graf-Wolfegg-Str. 71, D-72108 Rottenburg, 2004
Preklad: Tomáš Kurka
Preklad z češtiny: Sokol

exkluzívne.cez.okno

 

Celý seriál "Zakázaná archeológia" nájdete postupne na tejto adrese.

   Svoje tipy do seriálu UTAJOVANÉ DEJINY ZEME môžete posielať na redakčný mail.

Celý seriál "Utajované dejiny Zeme" nájdete postupne na tejto adrese.

 

Súvisiace:

Klaus Dona
http://www.cez-okno.net/autor/klaus-dona

Rubrika: Zakázaná archeológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/zakazane-dejiny

 


marec 01, 2010 01:38 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top