Obrázok používateľa CEZ OKNO
Zakázaná archeológia 6. časť: Nejasná evolúcia ľudského rodu II

"S každým ďalším nálezom a poznatkom sa ukazovalo, že neandertálec patrí skôr do spoločnosti súčasných ľudí než opíc. Dokázal vyrábať šperky, pochovával svojich mŕtvych, staral sa o chorých, budoval chyže z mamutích kostí, dokázal hovoriť a muzicíroval na flauty zhotovené z kostí. Síce sa vyznačoval typicky nižším čelom, masívnou bradou a plochým zátylkom, ale keby ste ho stretli na ulici oblečeného v rifliach, asi by ste si ho vôbec nevšimli. Objemom svojho mozgu dokonca predčil súčasného človeka. Inteligenciou sa neandertálec modernému Homo sapiens sapiens takmer alebo možno úplne vyrovnal. Genetické analýzy kostrových zvyškov urobené v roku 1997 však jasne preukázali, že neandertálec napriek všetkým zhodným znakom NEBOL praotcom dnešného človeka."

 

Inteligenčný skok a rozporuplné poznatky II.

Do akej podoby by sa asi vyvinul Homo erectus (človek vzpriamený), čo bola oproti australopitekovi podstatne vyspelejšia vývojová línia, ktorej príslušníci používali nástroje a vyznačovali sa zväčšeným mozgom, pokiaľ by žili dodnes? Najstaršie stvorenia tohto typu sa objavili pred dvomi miliónmi rokov. Jednalo sa o prvý ľudský rod rozšírený na viacero kontinentoch. V Afrike sa vyskytoval pred 1,5 miliónom rokov (Koobi-Fora pri keňskom jazere Turkana), aby zabrúsil i do Európy (Dmanisi v Gruzínsku) a do Ázie (Modjokerto a Sangiran na Jáve).

Dvadsať kilometrov južne od rieky Jang-ce v čínskej provincii S´-čchuan objavili antropológovia v roku 1995 ľudské pozostatky rodu Homo erectus. Vedci z univerzity v americkej Iowe a Paleoantropologického ústavu v Pekingu určili ich vek na najmenej 1,9 milióna rokov. Tým pádom sa do minulosti posunul i predpokladaný okamih osídlenia Ázie. Zdá sa, že sa Homo erectus prekvapivo objavil na rôznych miestach planéty v podstate súčasne. Niektorí antropológovia sa preto domnievajú, že africký Homo erectus a rovnaké typy z iných svetadielov nie sú priamo spriaznení. To však celú problematiku nijako nezjednodušuje.

Expertov udivil fragment lebky so znakmi typickými pre Homo erectus, nájdený v roku 1997 v Indonézii. Americkí antropológovia z Museum of Natural History (New York, USA) preukázali, že tento pračlovek mal vyvinuté rečové centrum a bol schopný sa dorozumievať. To vedci tušili už skôr, ale mohli sa oprieť len o nepriame dôkazy spočívajúce v tom, že Homo erectus osídlil pred 800.000 rokmi indonézske ostrovy. To by bez používania člnov a jazykovej komunikácie medzi posádkou bolo len ťažko možné. Príslušníci tohto druhu žili ešte pred 300.000 rokmi. Prečo ale vymreli?

Rovnako by sme sa mohli pýtať v prípade Homo steinheimensis, ktorého pozostatky boli nájdené v roku 1933 v Steinheime an der Murr v Bádensku-Virtembersku (Nemecko). Žil pred 300.000 – 200.000 rokmi. Nález býva veľmi rôzne interpretovaný. Pre niektorých bádateľov je jeho lebka dokladom rituálneho usmrcovania ľudských obetí. Dotyčnému nešťastníkovi bola vraj rozbitá hlava a potom odrezaná od krku. Predpokladá sa, že otvor v tyle vznikol násilne. Bol odtiaľ vyňatý a následne zjedený mozog. Náboženskými dôvodmi motivovaný kanibalizmus zrejme nebol dávnym obyvateľom Európy cudzí. Niektorí vedci pokladajú „steinheimského človeka“ za predchodcu neandertálcov, iní zase za prvotnú formu Homo sapiens sapiens, teda súčasného človeka.

 

 

V zaradení lebky „človeka steinheimského“ sú vedci nejednotní. Bol to neandertálec, alebo Homo sapiens sapiens?

 

Rekonštrukcia hovorí jasnou rečou: neandertálec by v dnešnej spoločnosti nebol nijak mimoriadne nápadný. Prečo vyhynul?

 

Neandertálci opustili javisko dejín počas poslednej doby ľadovej pred viac ako 30.000 rokmi a ich vymretie predstavuje dodnes nevyriešenú záhadu. Naše predstavy o týchto podsaditých praľuďoch, ktorí v priemere dosahovali 1,6 m a vážili 75 kg, sa behom času dočkali mnohých úprav. Prvá fosília bola objavená v roku 1856 v údolí Neandra pri Düsseldorfe v Nemecku. Vedci sa vtedy domnievali, že sa jedná o nášho predka podobného skôr opiciam. Síce dvojnohého, ale surového a primitívneho.

S každým ďalším nálezom a poznatkom sa ukazovalo, že neandertálec patrí skôr do spoločnosti súčasných ľudí než opíc. Dokázal vyrábať šperky, pochovával svojich mŕtvych, staral sa o chorých, budoval chyže z mamutích kostí, dokázal hovoriť a muzicíroval na flauty zhotovené z kostí. Síce sa vyznačoval typicky nižším čelom, masívnou bradou a plochým zátylkom, ale keby ste ho stretli na ulici oblečeného v rifliach, asi by ste si ho vôbec nevšimli. Objemom svojho mozgu dokonca predčil súčasného človeka. Inteligenciou sa neandertálec modernému Homo sapiens sapiens takmer alebo možno úplne vyrovnal.

Genetické analýzy kostrových zvyškov urobené v roku 1997 však jasne preukázali, že neandertálec napriek všetkým zhodným znakom NEBOL praotcom dnešného človeka. Dlhú dobu existovali obidve vývojové vetvy vedľa seba. Ich miešanie je takmer nepreukázateľné. Rovnako chýbajú jednoznačné nálezy dokladajúce existenciu väčších bojov oboch druhov o nadvládu nad svetom. Záhada zostáva: Prečo neandertálci vymizli, keď predtým dokázali v Európe prežiť 250.000 rokov v podmienkach doby ľadovej?

Veľký skok v ľudskom vývoji znamenal vynález prvých kamenných nástrojov. Najstaršie z nich (uznávané archeológmi) pochádzajú z východnej Afriky a sú dva, nanajvýš dva a pol miliónov rokov staré. Jedná sa o okruhliaky, a pästné kliny s priostrenými hranami. Technika výroby nástrojov sa podstatne zlepšila až v acheléene (vývojový stupeň staršej doby kamennej) pred približne 1,6 miliónmi rokov. Pästné kliny a kamenné sekeromlaty sa rozšírili z Afriky cez Blízky Východ do Európy a Ázie. V nasledujúcich takmer 1,5 milióna rokoch sa však tvarom a spôsobom výroby takmer nezmenili. Prečo je to tak, na to neexistuje uspokojivá odpoveď.

Z obvyklého rámca úplne vybočujú predmety, ktoré boli objavené v baniach pod tabuľovou horou Tuolomne v americkej Kalifornii. Pred mnohými miliónmi rokov sa zapúzdrili do vulkanickej horniny. Niektoré z nich spočívali v hĺbke až sto metrov a ich pôvod je nejasný. Pozrime sa však na niektoré príklady i z iných častí sveta:

- Jedným z najvýznamnejších nálezov je kamenný mažiar s priemerom 26 cm, ktorý bol nájdený v geologických vrstvách, ktorých vek sa pohybuje medzi 33 a 35 miliónmi rokov! Kto ho zhotovil?

- V roku 1853 bol v tzv. sonorskom tuneli (tiež v tabuľovej hore) nájdený vedľa zubu mastodonta predmet, ktorý sa podobal veľkej alabastrovej perle. Bol dlhý 75 cm a prevŕtaný.

- C. King z U. S. Geological Survey narazil v terciérnych štrkových vrstvách na leštený nástroj vyzerajúci ako kamenná palička, rovnakú používajú indiáni dodnes. Artefakt sa dnes údajne nachádza v Smithsonian Institute.

- Veľmi typickým príkladom záhadných prehistorických nálezov je lastúra, na ktorej vonkajšej strane je vyrytý ľudský obličaj. Umelecké dielko bolo objavené koncom 19. storočia pri archeologických vykopávkach v anglickom Walton Cragu. Vek: 2 až 2,5 milióna rokov.

- Počiatkom 20. storočia našiel J. Reid Moir, člen Kráľovského antropologického ústavu a predseda Prehistorickej spoločnosti východného Anglicka kamenné nástroje, ktoré spočívali vo vrstvách vzniknutých pred 2,5 až 5,5 miliónmi rokov. V roku 1923 odcestovala do Anglicka delegácia Amerického prírodopisného múzea v New Yorku a prehlásila nálezy za autentické. Nezapadali však do časového rámca a tak vedci neskôr dospeli k záveru, že sa muselo jednať o hračku prírody.

- V roku 1912 si archeológ Carlos Ameghino všimol na strmom pobreží pri argentínskom Miramare netypické nástroje, ktorých vek je odhadovaný na dva až tri milióna rokov. Medzi artefaktmi sa nachádzala i stehenná kosť toxodona, vyhynutého juhoamerického kopytníka. V kosti bol zaseknutý hrot šípu alebo kopie. Ameghino to pokladal za dôkaz, že v Argentíne žili vyspelí ľudia už pred tromi miliónmi rokov. Z tejto predstavy vstávajú dogmatickým vedcom od hrôzy vlasy dupkom.

- Vek usadenín na úpätí skalnej steny pri Mundesley v Anglicku je stanovený na 400.000 až 1,75 milióna rokov. V týchto vrstvách našiel archeológ S. A. Notcutt počiatkom 20. storočia čosi neobvyklé: kus dreva, na hrubšom konci ODREZANÝ a na zašpicatenom konci opálený, akoby ho ktosi položil do ohňa. Rez bol tak čistý, že musel byť urobený kovovou pílou, ale kto by ju mal pred stovkami tisíc rokov k dispozícii?

Ako tak rozporuplné nálezy zaradiť do celkového obrazu ľudskej evolúcie? Je možné, že by korene našej civilizácie siahali o milióny rokov hlbšie do minulosti? Alebo máme čo do činenia s pozostatkami dávno zaniknutého ľudstva, ktoré sa vyvinulo ďaleko skôr a bez spojitosti s nami? Existujú i ďalšie stopy jednej alebo viacero zaniknutých civilizácií, ktoré až dosiaľ unikali našej pozornosti? Pri zohľadnení časového faktoru sa zdá, že by v priebehu dejín planéty teoreticky mohli existovať iné vyspelé kultúry, ktoré by boli akousi predohrou k civilizácii našej.

Podľa dnes uznávanej evolučnej teórie neprichádzajú do úvahy predstavy o dávnovekom neznámom ľudstve alebo akejsi „predpotopnej“ civilizácii, ktorá prekvitala už pred príchodom „rozumom nadaného“ druhu a disponovala technologicky vyspelými znalosťami. Anatomicky moderný súčasný človek (Homo sapiens sapiens) sa vraj „objavil“ úplne z čista jasna pred 100.000 alebo nanajvýš 150.000 rokmi, a síce na africkom kontinente. Potom došlo k významnému a úplne jedinečnému „skokovému zvýšeniu inteligencie“.

- pokračovanie -

Zdroj: Zakázaná archeologie - Nevysvětlitelné záhady z dějin lidstva; Dona Klaus, Reinhard Habeck · Vydavateľstvo: Dialog www.dialog-lbc.cz, 2008

 

Knihu môžete zakúpiť na tejto adrese

 

Copyright: Jochen Kopp Verlag, Graf-Wolfegg-Str. 71, D-72108 Rottenburg, 2004
Preklad: Tomáš Kurka
Preklad z češtiny: Sokol

exkluzívne.cez.okno

 

Celý seriál "Zakázaná archeológia" nájdete postupne na tejto adrese.

   Svoje tipy do seriálu UTAJOVANÉ DEJINY ZEME môžete posielať na redakčný mail.

Celý seriál "Utajované dejiny Zeme" nájdete postupne na tejto adrese.

 

Súvisiace:

Klaus Dona
http://www.cez-okno.net/autor/klaus-dona

Rubrika: Zakázaná archeológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/zakazane-dejiny

 


marec 06, 2010 19:59 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top