KLIK

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Exkluzívny rozhovor s docentom Štollmannom, prednáška a beseda

Ing. Vladimír Štollmann – docent na Katedre lesnej ťažby, logistiky a meliorácií, Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene. Profesionálne zameraný na oblasť mechanizácie a automatizácie lesníckej výroby, v ktorej publikoval okolo 200 publikácií. Autor 16 patentov a nositeľ Ceny Jána Bahýľa 2010. V humanitnej oblasti autor článkov: Horákov preklad Velestúrskeho epigrafu – pohľad z hľadiska teórie informácií, časopis Historická revue, 9/1994; Nápis z pevnosti Dura v Mezopotámii, časopis Historická revue, 8/1995. Zakladateľ vzájomnej spolupráce medzi Technickou univerzitou vo Zvolene a Severo-východnou federálnou univerzitou M. K. Ammosova Jakutsk.

 

Doc. Ing. Vladimír Štollmann, Csc. PhD.


 

Sokol: Ste profesionálne zameraný na oblasť mechanizácie a automatizácie lesníckej výroby. Venujete sa však i histórii, publikovali ste viacero článkov...

Doc. Štollmann: Zo znalosti minulosti a poznania súčasnosti sme schopní predpovedať budúci vývoj. Minulosť to sú korene, z ktorých vyrastie budúcnosť. Uvedené platí ako v oblasti techniky, tak aj v oblasti spoločenských vied. Korene, z ktorých vyrastá technika a technológie, sú tvorené prírodnými zákonmi. Tie sa s časom nemenia. Horšia situácia je v spoločenských vedách. Faktom je, že minulé udalosti sa neustále falšujú tak, aby vyhovovali víťazom. Tak sa z osloboditeľov razom môžu stať okupanti, z významných ľudí klamári, obyčajným premenovaním vznikajú nové národy bez histórie a pod. Bez informácií z viacerých zdrojov a rozmýšľania sa v tejto oblasti nezaobídeme. Objavenie takýchto manipulácií a snaha o spoznanie pravdy o histórii Slovanov prebudili vo mne záujem o históriu.

 

Vaša kniha zoznamuje čitateľa s Jakutskou republikou a jej tradičnou kultúrou. Aká bola cesta k vydaniu tak neobvyklej publikácie?

Doc. Štollmann: Technická univerzita vo Zvolene a Severo-východná federálna univerzita Jakutsko uzavreli v r. 2012 zmluvu o vzájomnej spolupráci. Vydanie knihy o pôvodnej jakutskej kultúre bolo zakotvené v dodatkoch k tejto zmluve. Dôvodom pre to bolo, že jakutská tradičná kultúra, tzv. oloncho, je značne odlišná od našej. Jej poznanie je nevyhnutnou podmienkou pre rozvoj vzájomných vzťahov na zásadách vzájomného porozumenia. Kniha bola vydaná z vlastných prostriedkov.

 

Aké najväčšie prekvapenia Vás v Jakutsku čakali?

Doc. Štollmann: Tých prekvapení bolo veľmi veľa. V prvom rade som neočakával u nich takú vysokú kultúrnu úroveň. Obdivuhodná je u nich napr. úcta ku vzdelaniu. Vybudovali veľkolepé moderné univerzitné mesto pre 25 tisíc študentov. Jeho súčasťou sú aj športoviská, výskumné ústavy, či experimentálna materská škôlka pre objavovanie a rozvíjanie talentov u detí. Tie deti potom majú prísť ku nim študovať. Na dedinách vidíte školy a štadióny v ich strede, pretože aj budúcnosť dediny vidia vo vzdelaných a zdravých ľuďoch. Ich vzťah k prírode je mimoriadne úctivý. Vždy pri príchode do lesa sa s lesom pozdravia, pri odchode z neho sa mu poďakujú za vľúdne prijatie. Podobne je to aj pri príchode k rieke, či jazeru. Na dedinách žijú ako občina – vzájomne si pomáhajú. Ich tradičná kultúra – oloncho, bola v r. 2005 UNESCOM vyhlásená za nemateriálne kultúrne dedičstvo ľudstva. Je obdivuhodné a inšpirujúce, ako dokázali túto skutočnosť využiť. V súčasnosti zasahuje oloncho prakticky do všetkých sfér života jakutskej spoločnosti: umenia, vzdelávania, zdravotníctva, ale aj priemyslu. Napríklad aj v univerzitnom meste sa nachádza Inštitút oloncho, ktorého cieľom je vplývať na to, aby výchova študentov prebiehala v duchu tradičných hodnôt. Na univerzite neorganizujú súťaže krásy, ale súťaže o najlepšieho speváka, recitátora, súťaže v hre na hudobnom nástroji a pod.

 

Ako zlatá niť sa knihou vinie téma jakutského mýtického eposu oloncho. Ľuďom z našich krajov by ich tradičná kultúra asi najviac pripomínala šamanizmus, môžete to upresniť?

Doc. Štollmann: V knihe sa hodne spomína šamanizmus, ale v žiadnom prípade nám nešlo o jeho propagáciu. Šamanizmus je súčasťou tradičnej jakutskej kultúry a treba ho poznať. Inak naši ľudia nebudú vedieť ako sa správať pri kontakte s Jakutmi, pretože ich kultúra je úplne odlišná od našej. Treba napr. poznať prejavy ich úcty, aby sa vedeli za ňu hoci len poďakovať. Jakutsko je kresťanskou krajinou. Ku kresťanom sa podľa internetových zdrojov hlási 38% obyvateľstva, k šamanizmu 13%. Všetky konfesie nažívajú v mieri, vážia sa jeden druhého a nesnažia sa násilne presadzovať svoj svetonázor. Je to možné aj vďaka drsným klimatickým podmienkam. Sám, bez pomoci druhých, tam jednoducho nikto neprežije. Jakutsko je najchladnejšou krajinou na Zemi.

 

Ak by sa mali porovnať u nás populárne folklórne tradície, ako sa líši naše a ich pojatie? Sú ich tradície viac previazané s každodenným životom?

Doc. Štollmann: Zásadný rozdiel je v tom, že v súčasnom Jakutsku ovplyvňuje tradičná kultúra prakticky všetky sféry života v spoločnosti. Ministerstvo kultúry premenovali na Ministerstvo kultúry a duchovného rozvoja, zriadili Divadlo oloncho, v ktorom sa hrajú výhradne inscenácie z oloncha, zriadili šamanské kliniky atď. Národným hudobným nástrojom je drumbľa (po jakutsky chomus), ktorú praktický každý Jakut nosí zavesenú na krku ako šperk. Náš folklór je jednoznačne krajší. Máme krajšie kroje, krajšie piesne, krajšie tance. Ale v súčasnosti sa už aj na toto pozerám inakšie. Ich tance znázorňujú správanie sa zvierat. Nie sú síce také pekné ako naše, ale je v tom veľký prejav úcty k prírode. Alebo ich piesne. Sú v nich zvuky z tajgy – húkanie sovy, zavíjanie vlkov, dupot koní, či tlkot srdca. Nuž na prvé počutie to na mňa nepôsobilo veľmi pekne. Keď som si ale začal uvedomovať, že oni sa so svojim spevom vlastne snažia s týmito zvukmi ladiť, tak to vo mne prebudilo záujem.

 

Je to geograficky vzdialená krajina s mimoriadne chladným podnebím. Aké sú možnosti spolupráce a kultúrneho obohatenia?

Doc. Štollmann: Je to krajina vzdialená od nás 10 hod. letu lietadlom. Napriek tomu som tam v Múzeu mamutov objavil sošku, ktorá by našej Vestonickej venuši akoby z oka vypadla. Svedčí to o spoločnej kultúre v dávnych dobách. Prekvapujúce pre mňa bolo aj zistenie, že mnohí jakutskí autori, ako napr. Burcev a Gogolev – členovia Jakutskej akadémie vied, vo svojich knihách uvádzajú, že: „starí Jakuti boli v 1. tisícročí p.n.l. v tesnom kontakte s Védickými Árijcami, z ktorých najpočetnejšiu skupinu tvorili Slovania“. Ďalej vo svojich knihách píšu, že z védickej kultúry Slovanov hodne prebrali do svojej, a že ešte aj dnes je v ich jazyku niekoľko sto árijských slov. Tu som sa prvýkrát stretol s pojmom Védická kultúra. Tieto vzťahy sme podrobili hlbšiemu skúmaniu v druhej časti našej knihy. A keďže sa nám ani na Slovensku ani v Čechách nepodarilo nájsť odborníkov na Védickú kultúru starých Slovanov, tak sme sa nakoniec obrátili na V. Lauberta, ktorý síce nie je profesionálom v tejto oblasti, ale určite má z danej problematiky u nás najhlbšie poznatky. On je autorom druhej časti knihy o názve Cez oloncho spoznávame starú kultúru Slovanov. Túto kapitolu sme do knihy zaradili z presvedčenia, že spoznanie spoločnej minulosti môže dať rozvoju našich vzťahov veľmi silný impulz.

 

Čo miestnych najviac zaujímalo o Slovensku?

Doc. Štollmann: Slovensko poznajú a majú ku nám ako ku Slovanom blízky vzťah. Považujú sa za súčasť slovanskej civilizácie. Za veľkú výhodu považujú našu jazykovú príbuznosť, len naši ľudia musia chcieť a trošku aj vedieť hovoriť po rusky. Za ČSFR sme mali s nimi spoluprácu, na ktorú v dobrom spomínajú. Keď prišli ku nám, tak pochvaľovali predovšetkým naše dediny a cesty.

 

Mal som možnosť byť na predstavení knihy vo Zvolene. Čitatelia sa tak môžu tešiť na videozáznam prednášky s bohatou fotodokumentáciou. Bol to pre mňa hlboký zážitok a dúfam, že sa ho podarí plne sprostredkovať. Ďakujem za rozhovor.

 

CEZ OKNO sa zhováral Sokol

20. apríl 2017

Viac informácií o knihe nájdete na tejto adrese.


 

AKTUALIZÁCIA │ PREDSTAVENIE KNIHY JAKUTSKÉ OLONCHO

27. februára 2017 sa v priestoroch kaviarne Džezva vo Zvolene uskutočnilo predstavenie knihy JAKUTSKÉ OLONCHO. O výklad i bohatú fotodokumentáciu sa postaral Doc. Ing. Vladimír Štollmann, Csc. PhD., “otec” knihy.

 

 

KLIK


Ďalšie exkluzívne rozhovory nájdete na tejto adrese.


 

Súvisiace:

HOVORY CEZ OKNO
http://www.cez-okno.net/hovory-cez-okno

VIDEOHOVORY CEZ OKNO
http://www.cez-okno.net/video-hovory-cez-okno

 


apríl 24, 2017 21:22 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top