Obrázok používateľa CEZ OKNO
Historická analýza: PREČO PONÚKAJÚ VEĽKÉ MESTÁ VÄČŠÍ BLAHOBYT

Mestá rastú a vyvíjajú sa už stáročia podľa rovnakých princípov. Zdôrazňuje to analýza archeologických údajov z Mexika. Scott Ortman z University of Colorado v Boulderi (Colorado/USA) a jeho kolegovia pritom využili teóriu, podľa ktorej fungujú ľudské sídla ako sociálne siete v priestore.


Vedci tento fenomén nazývajú "Urban Scaling", ktorý bol v moderných metropolách už značne preskúmaný. Uvádza, že v rastúcich mestách blahobyt ľudí stúpa rýchlejšie než počet obyvateľov. Inými slovami: Čím je mesto väčšie, tým silnejšie ´kvitne´ hospodárstvo. A toto vylepšenie sa zvyšuje rýchlejšie ako rast populácie. Spoluautor Luis Bettencourt, profesor komplexných systémov na Santa Fe inštitúte (Nové Mexiko/USA), vyvinul túto teóriu na základe socioekonomických údajov moderných miest.

 

Tím Ortmana a Bettencourta mohol teraz "Urban Scaling" dokázať aj na historických sídlach. Vychádzali z údajov, ktoré nazbierali archeológovia v rokoch 1960 a 1975 v údolí Mexika predtým, než sa tam rozšírila metropolitná oblasť Mexiko-City. Z približne 4000 miest vykopávok pochádzajú údaje o veľkosti domov a chrámov veľkého počtu historických sídiel. Hustota obyvateľstva bola vypočítaná z častého výskytu nájdených črepov hrnčiarskej hliny.

 

Výhody siete

Podľa zodpovedajúceho veku boli pozostatky sídiel pridelené štyrom obdobiam: Ako vyplýva z archeologických nálezov, vznikali v rokoch 1150 p.n.l. až do roku 150 prvé miestne spoločenstvá. V klasickom období (r. 150-650) politicky a ekonomicky dominovalo mesto Teotihuacan v údolí Mexika s približne 100.000 obyvateľmi. V toltéckom období (r. 650-1200) existoval rad menších miest, ktoré spolu súperili. Keď dorazili španielski dobyvatelia, Tenochtitlán s približne 200.000 obyvateľmi, bol centrom aztéckej ríše (r. 1200-1520).

 


Teotihuacan

 

U všetkých týchto miest a obcí boli Ortman a jeho kolegovia schopní preukázať, že sídla profitujú z rastu populácie. Rozhodujúcim faktorom sú stále väčšie ľudské siete s rastúcou populáciou. Výhody sociálnych vzťahov sú väčšie ako náklady na infraštruktúru, ktoré vždy väčšie mestá vyžadovali.

Bettencourtove tvrdenia platia tým pádom pre historické, ale aj nové mestá: S rastúcou populáciou stúpajú náklady na ulice a iné infraštruktúrne zariadenia neúmerne (miera rastu asi päť šestín). Produktivita na jedného obyvateľa však nadmerne stúpa (asi sedem šestín), merané na priemernej veľkosti domov, ako aj na počte a veľkosti verejných chrámov.

 

Ochorenia a kriminalita

"To posilňuje náš názor, že ľudské sídla fungujú tým istým spôsobom v každom období, na každom mieste – a to tým, že vykazujú vzájomne pôsobiace sociálne siete", píšu Ortman a jeho kolegovia v odbornom magazíne "Science Advances". Veria, že teória "Urban-Scaling" ponúka prostriedok, ktorým môže archeológia dať silnejší príspevok sociológii a možno dokonca súčasnej politike.

No s veľkosťou miest nenarastajú iba ľudské sociálne siete a produktivita. Existujú aj negatívne efekty, podotýkajú vedci. Intenzívne kontakty zjednodušujú napríklad šírenie infekčných ochorení. Aj kriminalita môže razantne stúpať. "Úžitok sociálnych interakcii môže byť takto znížený", píšu vedci. Či tieto problémy existovali už aj v starých sídlach, musí byť ešte preskúmané.

 


Väčšie – lepšie – to platilo už aj pre historické sídla v Mexiku.
Archeológovia to považujú za základný princíp, ktorý obyvateľom zaisťuje blahobyt

 

khü/dpa

Zdroj: http://www.spiegel.de/wissenschaft/mensch/warum-staedte-menschen-mehr-wo...

Preklad: RK preklady

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Archeológia
http://www.cez-okno.net/rubrika/archeologia

 


Sekcie: 
marec 07, 2015 21:38 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top