Obrázok používateľa CEZ OKNO
Riešenie je v pochopení

Práce nie je dostatok. Peňazí nie je dostatok. Pretekáme sa. Súťažíme. Cítime sa vyšťavení. Zmorení. Aj keď nič nerobíme. Veľa jeme a sme z toho unavení. Cítime sa chorí. Zvalíme sa pred telku. Niečo akoby nás stále vyciciavalo, oslabovalo nás. Robí nám dobre, keď druhých ponížime, vysmejeme. Využijeme. Keď druhému vezmeme silu, nadšenie. Keď niekomu pokazíme dobrú náladu. Stále sme ale slabí. Znelo by to, ako by životnej sily vo vesmíre nebol nedostatok, keď si ju všetci navzájom kradneme. A stále nám chýba.

Nie je tomu tak. Životnej sily je tu dostatok, všetci sme tvorení z tejto sily. Slnko svieti na každého. Zdroj je tu pre každého. Kde je teda pes zakopaný?

Mimo našich písaných zákonov jestvujú aj zákony prirodzené, ktoré sú pochopiteľne tým naším umelým nadradené. Jeden z nich je: Čo dáš, to sa ti vráti. Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Znakom tohto zákona je kruh – čo dávaš, to sa ti oblúkom vráti. Opíše to kruh cez veľa bytostí a po čase je to nazad znásobené. Toto je spôsob, akým získavame životnú silu: zdieľaním a spoluprácou.

Jednoduchý príklad je s obuvníkom. Stretnete sa, a dohodnete sa. Vytvorí sa vzťah. Obuvník ti vyrobí topánky na mieru, zdravé a podľa tvojich predstáv, aby sa ti v nich dobre chodilo a ty mu zato poskytneš protislužbu. Napríklad nepriamo v podobe peňazí. Obuvník si za peniaze kúpi, čo mu chýba. Obaja získate. Vytvoríte zdieľané hodnoty pre vás oboch. Na službe ste spolupracovali obaja. Topánky vydržia dlho a budú dobre slúžiť. Vlastne ste obaja získali životnú silu. Od Zdroja. Tým, že ste spoločne tvorili, ste sa navzájom obohatili.

Veľa ľudí to ale rieši inak. Idú do obchodu a kúpia si topánky vyrobené pod značkou americkej korporácie dakde v Číne. Zdravé moc nie sú, ale na to sme si zvykli. Možno sme zdravé topánky nikdy ani obuté nemali. Často začnú po čase drať nohu a vydržia pri pravidelnom nosení dačo vyše dvoch rokov. Číňan ich vyrobil za 5 dolárov, ty si zaplatil 50. Odrátaj náklady a vieš, koľko chytil obchodník a značka. Ekonóm ťa bude presviedčať, že je to tak správne: nie je ťažko takého topánky vyrobiť – ale predať. A zato si zaslúži obchodník väčšinu zisku. Nezískal si ty a ani výrobca. Len obchodník vytvoril súkromnú hodnotu. Všetci ostatní stratili, hodnota bola vytvorená na úkor nich – životná sila im bola vzatá. Žiadna nebola vytvorená. Žiadna hodnota nebola vytvorená. Len sa preskupila, tá sila, čo bola, smerom k obchodníkovi. V našej spoločnosti pracuje čím ďalej tým viac ľudí ako obchodníci. Rozvíja sa marketing a reklama. Dávame silu do presviedčania a zavádzania ľudí, aby si kupovali to, čo nepotrebujú. Dokonca, aby kupovali to, čo im škodí. Vlastne to škodí nám všetkým, pretože sa takto mrhá prírodnými a ľudskými zdrojmi. Ničíme si životné prostredie. Získa len obchodník. A možno ani on. Kam spejeme?

Predstavte si teraz ten kruh, ktorý sa týmito dvoma príkladmi začal. Čo sa asi vráti obuvníkovi? Čo sa vráti obchodníkovi? Čo sa vráti k vám? Komu sa vráti radosť? Komu napätie a strach?

Čo je radosť? Môžme povedať, že radosť je mierou dobra?

Čo je strach? Môže to byť miera zla?

Príroda sú kolobehy. Život je zmena. Prirodzene všetko smeruje k rovnováhe. Vzájomne sa všetko ale ovplyvňuje a mení a zákonite nastáva dočasná nerovnováha. Musíme sa ustavične prispôsobovať, meniť, aby sme sa vyrovnávali zmenám prostredia a udržiavali akú takú rovnováhu. Ako keď jazdíš na bežkách. Podľa prostredia ideš chvíľu strmo dolu, chvíľu miernejšie, chvíľu korčuľuješ hore kopcom. Niekedy sa sneh zabára a musíš ísť opatrnejšie, inokedy sa rýchlo zvezieš po stope. Zakaždým prispôsobuješ svoje pohyby a cestu, aby si zachoval rovnováhu. Niekdy dočasne stratíš rovnováhu. Zakymácaš sa. Lapneš po vzduchu a zamávaš palicami. Možno sa trocha sa zľakneš. Rozbúši sa ti srdce. Myseľ a telo zaberú a ty si sa znova dostaneš do rovnováhy. Nespadol si. Vydýchneš si a s radosťou pokračuješ ďalej.

Vlastne všetky živé bytosti prechádzajú týmito dvoma stavmi: rovnováhou a jej dočasnou stratou. Bežne udržujeme rovnováhu, niekedy sa ale ocitáme v zmätku. Je tento druhý, krízový stav, zlý? Podľa mňa je prirodzený. Pozrime na tieto stavy bližšie:

Rovnováha – Ideme životom a prispôsobujeme sa prostrediu. Nevzdorujeme. Spolupracujeme s bytosťami okolo nás. Sme zladení. Získavame. Máme radosť. Vlastne tvoríme ako súkromné tak aj zdieľané hodnoty. Sme plní sily, pretože dávame a dostávame. Cítime pohodu. Rozvíjame sa. Sme šťastní.

Zmätok – Môže to byť krátkodobé vzrušenie. Stratili sme rovnováhu. Vyplaví sa adrenalnín. Sme chvíľu v strese, strachu. Naše telo siahne po zásobách. Chvíľu berieme z našich zásob viac sily, ako získavame. Prekonáme sa. Vykryjeme to a vydýchneme si. Nastáva krásny pocit úľavy, keď sa znova vraciame do rovnováhy. Vyhrali sme pomyseľný boj a vraciame sa do mieru.

Kde tkvie zlo? Zatiaľ nikde. Všetko bolo dobré.

Zlé to začne byť, keď sa nie a nie sa zo zmätku dostať von. Chvíľkový strach a stres môže byť príjemný. Ak sme v ňom však pridlho, zrazu zbadáme, že sa nám míňajú zásoby životnej sily. Pretože v tomto stave ju len spotrebúvame. Nezískavame. Toto je podľa mňa to zlo, o ktorom sa všade hovorí. Krásne to ukazuje toto porovnanie:

Dobro: Dávam a prijímam. Mier, pohoda, spoločnosť, rozvoj (duchovný, kultúrny), spolupráca, radosť, tvorivosť, komunita, kruh, skupinové rozhodovanie. Dávame. Zdieľame. Spolupracujeme. Smerujeme k rovnováhe. Múdrosť, vedomie, spoločné tvorenie. Vzájomne sa obohacujeme a získavame životnú silu. Čím viac dáš, tým násobne viac dostaneš. Sily je dostatok. Je blahobyt – dostatok prostriedkov pre všetko, čo potrebuješ.

Zlo: Prijímam. Beriem. Dlhotrvajúca kríza, boj, výnimočný stav ohrozenia. Trápenie. Núdzový stav: ide o život, musím sa sústrediť na seba, aby som prežil, obmedzím sa na základné biologické potreby – všetko ostatné púšťam. Ocitám sa ako jednotlivec. Prirodzené spoločenstvo (rod, rodina, priateľstvo) sa rozpadajú. Zameriavam sa na krátkodobé prežitie, nie na dlhodobú udržateľnosť a vôbec nie na rozkvet. Som pod stresom, v napätí, cítim strach, nervozitu. V zmätku lapám po niečom pevnom. Po autorite. Štruktúre. Po čase už nemám silu. Nechávam sa ovládať druhými. Beriem životnú silu, kde sa dá. Stávam sa cudzopasníkom. Nevraciam ju späť, do kruhu bytostí. Len beriem. Spotrebúvam. Konzumujem. Kradnem ju. Keď som v nerovnováhe, som slabý. Stávam sa ľahkým terčom pre iné cudzopasné bytosti. Vrana k vrane sadá: ocitám sa medzi bytosťami, ktoré robia to isté. Mám v hlave myšlienky, ktoré robia to isté. Navzájom si všetci kradneme silu a žijeme v nedostatku. Strachu. V pekle. Živoríme, nežijeme. Upadáme do nevedomia. Často sa upäme na niečo pevné, na umelé štruktúry, viery, zákony – skostnatieme a zakonzervujeme sa. Čakáme, kým nás niekto odkľaje. Toto je to zlo, o ktorom sa všade hovorí. A málokto tie rozprávky pochopí. Aj alkoholikovi je ťažko priznať si, že je závislý, že je súčasťou svojho problému.

Ak sme už v dlhodobej nerovnováhe, aká je cesta von? Aké je riešenie?

Prvý krok je priznať si svoj stav. Uvedomiť si, že zlo nie je mimo mňa, okolo mňa. Ani vo mne. Ja nie som zlý. Tí, čo mi kradnú silu, tiež nie sú zlí. Zlý je stav, v ktorom sa nachádzame. Sme úbohí, poľutovaniahodní. Nie zlí. Neodkľaje ťa nikto. Len ty sám. Postavy z rozprávok o dobre a zle nie sú mimo teba: sú to časti tvojej bytosti. Tvoje srdce. Vôľa. Myseľ. Duša.

Druhý krok je nájsť svoj stred. Lebo bez ťažiska nedospejeme k rovnováhe. Vypnúť telku. Rádio. Nájsť prítomný okamih. Nájsť svoj skutočný svet, ktorého stred si ty sám. V tomto svete žiješ a tento svet môžeš ovplyvňovať. Stačí zmeniť myšlienku a svet sa mení. Zmeníš svoj prístup a zmení sa všetko. Prestaneš sa podieľať na kradnutí sily. Životná sila tu je. Zdroj tu je. Keď opustíš svet, ktorý je v kríze a vysáva ťa. Keď prestaneš silu ty kradnúť. Keď nájdeš pokojné zelené miesto. S pokorou pocítiš, že sila prichádza.

Tretí krok je prijať seba ako súčasť prírody. Uvedomiť si prirodzené zákony. Nájsť samého seba znova ako súčasť kruhu bytostí. Nevzdoruješ. Prispôsobuješ sa. Smeruješ k rovnováhe. Dávaš a prijímaš. Objavuješ radosť. Zbadáš, že nie si sám. Že svet je priateľský. Praje nám všetkým.

Zmeníš svoj prístup a zmení sa všetko.

 

Krkavec

Zdroj: http://krkavec.wordpress.com/

 


 

Súvisiace:

Krkavec
http://www.cez-okno.net/krkavec

 

 

 

Autori: 
január 22, 2013 23:39 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top