Obrázok používateľa CEZ OKNO
Kto postavil Egypťanom pyramídy?

Mohli starí Egypťania sami vybudovať svoje gigantické pyramídy a paláce? Ľudia, ktorí len čítali v učebniciach histórie o týchto stavbách si myslia, že áno. Avšak mnohí z tých, čo v tejto krajine boli a prešli sa napríklad po Gíze, o tom pochybujú...

 

Verzia Conana Doyla

Teória, že pyramídy sú pozostatkom po nejakej veľmi starej technologicky rozvinutej civilizácii, nevznikla dnes. Napríklad, už v roku 1929 «otec Sherlocka Holmesa» Arthur Conan Doyle vydal fantastický román «Marakotova priepasť», ktorého hrdinovia sa ocitajú v neznámom meste – na ostrove, na dne Atlantického oceánu. Keď si jeden z nich prezeral stavby pod vodou, poznamenal: «kolonády, plochy a schody tej budovy prekonávali všetko, čo som na zemi videl. Budova sa podobala na pozostatky chrámu Karnak v Luxore, v Egypte a čo bolo udivujúce, ozdoby a polozotreté nápisy v detailoch pripomínali podobné ozdoby a nápisy na veľkých rozvalinách v okolí rieky Níl».

Podľa verzie Conana Doylea, ktorý navštívil Egypt pred napísaním tohto románu, všetky miestne starobylé stavby boli postavené Atlanťanmi. A Doyle, podľa vyjadrení jeho súčasníkov, ako aj jeho hrdina, vynikali výnimočnými analytickými vlastnosťami.

Obr.: Známa «Inventárna stéla» s nápisom o «reštaurovaní» Sfingy

 

Sfinga staršia ako 5000 rokov?

Podľa čoho sformuloval svoje závery Conan Doyle, nie je jasné. Avšak dnes má mnoho nasledovateľov. Napríklad riaditeľ Laboratória alternatívnej histórie (http://www.lah.ru/) Andrej Skljarov, ktorý bol viackrát v Egypte tvrdí, že väčšina miestnych historických pamätníkov bola určite postavená zástupcami dávnej civilizácie:

 

Môžeme ich nazývať Atlanťanmi, mimozemšťanmi, alebo akokoľvek inak, zanechali po sebe v Egypte neuveriteľné množstvo stôp. Škoda, že egyptológia na to už skôr neobracala svoju pozornosť. I keď mám pocit, že samotní Egypťania niečo tušia, no svoje tajomstvo starostlivo skrývajú. Konkrétne príklady... Prosím, začnime od veľkej Sfingy. Klasická egyptológia tvrdí, že bola postavená v čase faraóna Cheopsa alebo jeho syna - približne 2,5 tisíc rokov pred naším letopočtom – len na základe toho, že podľa jej «umeleckých osobitostí» ju možno priradiť k tomuto obdobiu. Avšak ešte 150 rokov predtým bola v Gíze objavená tzv. «Inventárna stéla», na ktorej je uvedené, že Cheops prikázal len odstrániť poškodenú sochu. Odstrániť, nie vystavať!

 

A na začiatku 90-tych rokov americký geológ Robert Schoch (http://www.cez-okno.net/robert-schoch, pozn. red.) dokázal, že ryhy na tele Sfingy a na stene výkopov okolo nej nie sú stopy po veternej, ale dažďovej erózii: vertikálne pásy namiesto horizontálnych. No veľké dažde v Egypte nezažili už minimálne 8 tisíc rokov.

Okamžite po zverejnení publikácie Roberta Schocha začali Egypťania urýchlene Sfingu reštaurovať. Teraz sú spodné dve tretiny pamätníka pokryté novým murivom a vrch sochy je začistený – vlastne nezostalo ani stopy po erózii. V tom čase bola ukrytá v depozite Káhirského múzea a «Inventárna stéla» - bola dovtedy vystavená verejne a teraz namiesto nej postavili inú. Keď sa správcov múzea pýtali na túto stélu, tí len nechápavo krčili plecami. Veď je nejeden raz opísaná vo vedeckej a tiež v takzvanej alternatívnej literatúre.

 

Kedy vládli bohovia...

Podľa názoru Andreja Skljarova niečo stavali aj samotní starí Egypťania. Avšak postupovali podľa starých stavieb.

- Je to dobre vidieť na pyramídach – ktoré boli urobené ručne a ktoré pomocou nástrojov s vysokou presnosťou, - rozpráva Andrej. - Naviac mnohé staré stavby pripomínajú bunkre – polopodzemné stavby, nad ktorými faraóni stavali svoje pyramídy, snažiac sa kopírovať tie staré. А pôvodných pyramíd, postavených starou civilizáciou, bolo len 6-7: tri v Gíze, dve v Dahšúre a jedna v Médúme. Je možné, že ešte jedna bola v Abú Rawáši, avšak tam nie je jasné, či ide o pyramídu alebo o bunker. A iné pyramídy – to sú faraónmi dostavané staré zariadenia, ktoré boli typickými bunkrami. Navyše s takými mohutnými stropmi, že inak ako útočisko pre prípad jadrovej vojny ich nemožno pomenovať. Pravda, je ťažko pochopiteľné, čo a kto predstavoval hrozbu. Avšak zánik pracivilizácie sa napriek tomu vysvetľuje vojnou.

- A prečo okrem stavieb nezostali iné materiálne stopy?

- Prečo nezostali? Napríklad v púšti Gízy sme narazili na niečo, pripomínajúce železný prach. Odobrali sme vzorky a priviezli sme ich do Moskvy. Ukázalo sa, že to je oxid železa s veľkým obsahom mangánu. Percentuálny pomer zodpovedá vysokolegovaným mangánovým oceliam, ktoré sa teraz používajú pre výrobu článkov tankových pásov a ako materiál pre stroje na drvenie kameňov. Za koľko rokov sa táto nezvyčajne pevná oceľ mohla premeniť na prach v púšti, kde už 8 tisíc rokov poriadne nepršalo?

- Aká tajomná civilizácia nám zanechala tieto artefakty?

- Existujú rôzne verzie. Niekto sa pridŕža teórie, že to boli Atlanťania, niekto si myslí, že to boli kolonisti z iných svetov. Kedy prišli na Zem - ťažko povedať, no obdobie rozkvetu ich možností je možné definovať. Na začiatku 3. storočia pred naším letopočtom egyptský historik Manefon vydal svoju «Históriu Egypta». Až do našich čias sa nezachovala v plnej miere, avšak úryvky z nej sa spomínajú v prácach iných historikov prvého tisícročia už našej éry. Manefon zostavil chronologický zoznam vládcov krajiny. Klasická egyptológia uvádza len «dynastickú časť», v ktorej sa hovorí o známych faraónoch. No Manefon rozpráva aj o prvej dobe, keď Egyptu akoby vládli bohovia. Tá existovala asi 10-12 tisíc rokov predtým, dávno pred prvými známymi faraónmi.

 

Pracovali s granitom ako s polystyrénom

- V súčasnosti trávia egyptológovia veľa času spormi, ako robotníci premiestňovali tieto mnohotonové kamenné bloky, z ktorých boli postavené pyramídy a chrámy, vznikajú nové verzie, vykonávajú sa experimenty – rozpráva Andrej Skljarov - My sme však vykročili po inej ceste: ak máme milióny ton kameňa, je potrebné prísť na to, ako ich opracovávali. Analyzovali sme množstvo parametrov. Napríklad, ak ich pílili, šírku a hĺbku rezu, hrúbku rezného ostria.

 

Platne z čierneho čadiča, umiestnené po obvode chrámu, stojaceho vedľa veľkej pyramídy (predtým slúžili ako podlaha starého egyptského chrámu). Je na nich viditeľná stopa kotúčovej píly, ktorá ako je známe pracuje na základe hydraulického, pneumatického alebo elektrického pohonu, avšak Egypťania nemali ani jedno, ani druhé ani tretie.

Je vidieť, že po pílení nasledovalo brúsenie. Ak stavitelia pracovali s ručnými medenými pílami, potom by zostali ryhy a škrabance, ale podobný povrch zanechávajú súčasné píly s diamantovým povrchom, ktoré majú veľmi vysoké otáčky.

 

Fragment obelisku v Karnaku. Leží 10 metrov od turistického chodníka. Sú na ňom zvláštne otvory s priemerom 1 cm a sú hlboké okolo 10 cm. Zjavne ich urobili s úmyslom upevniť nejaké dekoratívne platničky: zlaté či medené. Niektoré z nich vedú do granitu nie kolmo ale pod uhlom 10-20 stupňov: ručne toto nie je možné urobiť. Zrejme ich do granitu navŕtali, ako my vŕtame diery vŕtačkou do mäkkého dreva. Aký vrták za čias starých Egypťanov mohol vnikať do granitu ako do masla?

 

Toto je obelisk, ktorý leží pri známom chrobákovi – skarabeovi na brehu svätého jazera v Karnaku. Je na ňom viditeľný dekoratívny pás so šírkou 3 mm a s hĺbkou 1 cm. Predpokladá sa, že to asi vyškriabali klincom. Niečo podobné by mohli zopakovať hádam len zlatníci pomocou súčasných nástrojov.

 

Artefakt z Južnej Sakkáry, kde majú turisti vstup zakázaný. Dosť názorný blok z čierneho čadiča. Vzdialenejšia časť je odpílená: stopy pílového kotúča sú viditeľné. Druhú časť sa snažili opracovať ručne. Rozdiel je viditeľný.

 

Vchod do zatiaľ ešte uzavretej časti chrámu v Karnaku. Celkom hore je v granite urobený otvor, ako sa predpokladá, pre opory brány veľkosti poriadneho súdku. V našej ére sa stroje, schopné vyrezať takéto otvory, objavili len pred 10-15 rokmi.

 

Asuánske kameňolomy. Otvory prebúrané do hĺbky niekoľkých metrov s priemerom o niečo menej ako je šírka tela človeka. Ako sa dajú vydlabať takéto jamy? Jedine v polohe dolu hlavou. Podobných otvorov je množstvo. Podľa egyptológov, sú určené na sledovanie šírenia sa prasklín v základnom telese. Ale to je absolútne nezmyselná práca, lebo smer prasklín je možne určiť aj na povrchu. A okrem toho načo bolo treba tak dôkladne ešte aj steny vyrovnávať? Vyzerá to tak, že tu bola použitá fréza. Existuje hypotéza, že takto stavitelia jednoducho brali vzorky granitu. Ale s pomocou takých nástrojov, ktoré umožňovali vykonávať podobné operácie pomerne rýchlo. Táto pracivilizácia pracovala s granitom, ako s polystyrénom.

 

Andrej Mojsejenko

Foto: Andrea Skljarova

http://www.kp.ru/daily/24049.3/102303/

Preklad: Garbo


Podrobné správy na tému "EGYPT" nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

Egypt - pýtame sa
http://www.cez-okno.net/rubrika/egypt-pytame-sa


Sekcie: 
december 18, 2013 21:13 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top