audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
PRAVDA O DISKRIMINÁCII

Ulice Dunajskej Stredy sú ako rozpálená vyhňa. Zaparkovali sme oproti baru Fontána, kde sa pred dvanástimi rokmi odohrala prvá masová mafiánska vražda na Slovensku, pravdepodobne najväčšia v Európe, ktorá smutne preslávila toto žitnoostrovné mesto. Na terase povestného baru posedáva zopár ľudí a zaháňa smäd pri obligátnom pive, hoci je čosi pred desiatou predpoludním. Chceme navštíviť Dom Matice slovenskej a pýtame sa okoloidúcich na Jesenského ulicu. Asi máme smolu, na území Slovenskej republiky sa nevieme dohovoriť po slovensky.

 


Rozbitá pamätná tabuľa maďarskej okupácie južného Slovenska v rokoch 1938 - 1945. Pôvodne visela na priečelí domu, potom, ako ju ktosi rozbil kladivom, pozliepali ju a umiestnili do záhrady.

 

Kolegyňa fotografka poznamenáva: „To sme ešte na Slovensku?" Tretí oslovený, mladý muž, po slovensky vie, ale nie je odtiaľto. Tak sme sa vydali naverímboha ku križovatke. Za ňou sme akurát naďabili na Jeszensky utca, čiže Jesenského ulicu. Sme na mieste.

 

V cudzích rukách

Riaditeľka Libuša Klučková, ktorá je v neveľkom matičnom dome, či skôr domčeku, dušou slovenského života, nás už čakala. Prechádzame malou príjemnou záhradou a zastavujeme sa pri rozbitej pamätnej tabuli maďarskej okupácie južného Slovenska v rokoch 1938 - 1945. Dozvedáme sa, že tabuľa visela na priečelí domu, ale ktosi ju rozbil kladivom, tak ju pozliepali a umiestnili do záhrady. „To sa tu stáva, občas máme porozbíjané aj okná," poznamenáva pani Libuša, keď vidí údiv na mojej tvári. V jedinej klubovej miestnosti domu je o čosi chladnejšie, pijeme kávu a rozprávame sa o živote Slovákov v meste, kde žije drvivá väčšina občanov maďarskej národnosti. „Problém nie je v spolunažívaní obyčajných ľudí, veď Maďari aj Slováci majú rovnaké problémy," hovorí pani riaditeľka, „ale problém je v nespravodlivom volebnom systéme. V mestách a obciach, kde je väčšina občanov maďarskej národnosti, sa porušujú základné práva Slovákov. V okrese Dunajská Streda vôbec nie je šanca dostať sa do obecného alebo mestského zastupiteľstva, úrady, podnikateľská sféra a kultúra sú v maďarských rukách. Slováci sa tu len ťažko uplatnia, ak nevedia po maďarsky." Len pre zaujímavosť: v dvadsaťpäťčlennom národnostne jednofarebnom mestskom zastupiteľstve Dunajskej Stredy obsadila pätnásť poslaneckých stoličiek SMK, deväť Most-Híd a jedno miesto sa ušlo nezávislej poslankyni Ágote Antal(ovej).

 

Spoločenské tabu

Všetci to vieme, ale akoby sme sa báli o tom hovoriť, akoby neradostné postavenie slovenského obyvateľstva na južnom Slovensku bolo spoločenským tabu. Diskriminácia Maďarov na tomto zmiešanom území je mýtus a nehorázne klamstvo maďarských politikov: veď ako môže malá skupina Slovákov, dôchodcov a detí diskriminovať Maďarov, ktorí majú obsadené v okrese všetky významné posty v úradoch? Je to naopak - na južnom Slovensku sú diskriminovaní Slováci. Do mesta, najmä do okolitých obcí, sa prisťahovalo pomerne veľa slovenských rodín z Martina, Žiliny, Čadce, Považskej Bystrice. Kúpili si tu byty, postavili domy. Dunajská Streda je na prvý pohľad bohaté mesto, veľa sa stavia v akomsi pseudomaďarskom štýle, v okolí je úrodná pôda, dalo by sa tu slušne žiť. Pani riaditeľka je však skeptická: „Prisťahovalci zo severu a stredu Slo­venska sa po čase prichádzajú sťažovať do Domu Matice slovenskej, že sa tu necítia dobre, že z obecného rozhlasu a regionálnej televízie dostávajú in­formácie prevažne v maďarskom jazyku, ktorému nerozumejú. Okrem toho, v niektorých obciach nie je slovenská materská ani základná škola a ich deti musia dochádzať do slovenskej školy aj tridsať kilometrov. Dožadujú sa nápravy. Vysvet­ľujem im, že Matica slovenská nemôže v tomto smere nič robiť, nemá nijaké kompetencie. A tak sa stáva, že niektorí znechutení Slováci, ako sem prišli, tak aj odchádzajú, lebo netušili, aké je to tu na juhu pre nich ťažké."

 

Ostrovček slovenského života

Dom Matice slovenskej v Dunajskej Strede sa líši od iných matičných domov. Je to skôr klub, akýsi malý ostrovček slovenského života, kde sa schádzajú matičiari i nematičiari, aby sa porozprávali, posedeli si pri vatre zvrchovanosti v záhrade, spoločne oslávili štátne a cirkevné sviatky aj narodeniny. Občas im príde zaspievať spevácky súbor pri Dome Matice slovenskej Slnečnica alebo zatancovať detský Krpčiarik. Inak slovenská kultúra mimo matičného priestoru nejestvuje, ale posilňovanie maďarského národného povedomia a udržiavanie maďarskej kultúry je v Dunajskej Strede excelentné. Novelizácia zákona o používaní jazyka národnostných menšín slovenskému obyvateľstvu uškodila, dala maďarskej vrchnosti ešte viac priestoru na diskrimináciu Slovákov. Libuša Klučková hovorí, že na južnom Slovensku sa presadzuje pravidlo používania oboch jazykov rovnocenne, čiže maďarský jazyk sa neprekladá, slovenský ho len dopĺňa, akoby platili dva štátne jazyky.

 


„Žijeme v začarovanom kruhu diskriminácie, do ktorého nás dostali naši vlastní krajania, paradoxne v mene demokracie a rovnosti," dodáva riaditeľka Domu Matice slovenskej.
Maďari však slovenčinu potrebujú a vtedy je ich neznalosť štátneho jazyka kameňom úrazu. Prichádzajú za pani Maticou, ako nazývajú jej riaditeľku, aby im napísala list so žiadosťou do poisťovne, lebo išten bizoň, v nijakej poisťovni v Pozsonyi nevedia po maďarsky. Pani riaditeľka im s porozumením vyhovie, veď niektorí Maďari sa kvôli dobrým vzťahom s ňou prihlásili za členov Matice slovenskej. Ich mená však pani Klučková pred verejnosťou tají, lebo by mali nepríjemnosti.

 

 

Keď národ mlčí

Prechádzame sa mestom, ktoré má viac zelene ako Bratislava a na ktorého pešej zóne je viac kaviarní ako v strede hlavného mesta. Vstupujeme do otvoreného rímskokatolíckeho kostola, kde by sa mali konať okrem maďarských aj slovenské bohoslužby. Stretávame sa tu s postaršou ženičkou, asi kostolníčkou, ktorá nevie po slovensky povedať ani mäkké f, a tak sa márne pýtame, kedy bude mať omšu slovenský kaplán. Nápisy, modlitby a ďakovné tabule sú výlučne v maďarčine. Ešteže kostolné zvony nebijú len po maďarsky. Vonku je neznesiteľná horúčava, ale aj tak vychádzame z chladného interiéru kostola naspäť do rozpálených ulíc, pretože chceme vidieť veľký kamenný monument, o ktorom som počul, že stojí za mestským úradom. Je to pamätník slovenského holokaustu, ktorý vraj pripomína časy, keď Slováci nivočili a vyháňali Maďarov z ich historickej zeme po 1. a 2. svetovej vojne. Dotrhaná a zneuctená maďarská zástava leží pod ťažkými balvanmi maďarského utrpenia. Ľudovít Štúr sa obracia v hrobe a nám je smutno a nevoľno zároveň.

 


Vraciame sa do Domu Matice slovenskej poďakovať sa Libuši Klučkovej za jej malý azyl pre Slovákov v Dunajskej Strede. S nádejou, že trochu zaprší do vyprahnutých duší a zafúka čerstvý vietor.

 

 

Ľudovít Števko

Foto: Jana Birošová

Zdroj: EXTRA PLUS, www.extraplus.sk

 


NOVÉ ČÍSLO EXTRA PLUS VO VAŠOM STÁNKU!

 


Riaditeľka Libuša Klučková: správkyňa slovenského ostrovčeka uprostred mora maďarského šovinizmu.

 


 

Súvisiace:

SLEPOTA VLÁDY A TOTEMY MAĎARSTVA
http://www.cez-okno.net/clanok/ludovit-stevko/slepota-vlady-a-totemy-mad...

 


 

september 23, 2011 20:24 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top