Obrázok používateľa CEZ OKNO
MEZOPOTÁMIA II. Babylon

„Človek nemôže nájsť večný život, môže si však zachovať večné meno.“
Epos o Gilgamešovi

V 2. tisícročí pred Kr. nadobudla dominantné postavenie babylonská kultúra.

 

Babylonská ríša


Zakladateľmi sú semitskí Amoriti a hlavným mestom sa stáva Babylon. Najvýznamnejším panovníkom starobabylonskej ríše bol Chammurapi, ktorý vytvoril jednotný hospodársky celok, ale známy je hlavne pre svoj zákonník nájdený v Súsach spísaný na dioritovej stéle, ktorý nám podáva neoceniteľné informácie o vtedajšej spoločnosti.

 

Spoločensko-politické a hospodárske aktivity sa čoraz viac začali presúvať na sever Mezopotámie a postupne vzniká ríša Chetitov, Mitanni, Asýria a neskôr Novobabylonska ríša.

V roku 1600 pred Kr. bol Babylon dobytý Chetitmi, čo znamenalo zánik starobabylonskej ríše. V stredobabylonskom období (1154-900 pred Kr.) toto územie ovládli Kasiti. Znova výbojnou bola až Novobabylonská ríša (625-539 pred Kr.). Vtedy Babylonská ríša dosahovala najväčšie územie keď ovládla aj Asýriu a za vlády panovníka Nabukadnezara II. (Nabuchodonozor II.) aj Palestínu a samotný Jeruzalem. Vtedy sa taktiež udialo tzv. Babylonské zajatie židov. Táto ríša nakoniec definitívne podľahla Perzskej ríši.

Najvýznamnejšie stavby sa sústredili okolo hlavného mesta Babylon napríklad: Babylonská veža, Ištarina brána, Semiramidine visuté záhrady.

V rokoch 539-331 pred Kr. bola oblasť Babylonskej ríše provinciou achajmenovskej Perzie, potom bola jedným z hlavných území ríše Alexandra Macedónskeho. Po Alexandrovej smrti pripadlo územie jeho diadochovi Seleukovi a od 2 st. pred Kr. bola pripojená k Parthskej ríši.

Prvý človek, ktorý sa v minulom tisícročí konkrétne roku 1160 vydal do tejto oblasti bol španielsky rabín Benjamín z Tudely. Snažil sa nájsť pozostatky Babylonu čo sa mu to podarilo, ale vstúpiť sem sa už neodvážil.Ďalší sa do tejto lokality vypravil bavorský rytier Schiltberger a po ňom lekár a botanik Rauwolf. Ďalším človekom, ktorý si Babylon už poriadne obzrel, bol rímsky šľachtic Pietro della Valle, ktorého sem doviedla jeho nová manželka Sitti Maani z Bagdadu. Ten okrem iného popísal ako jeden z prvých aj Persepolis, staroveké mesto Peržanov. Iné popisy tejto úžasnej krajiny priniesli Jean Baptiste Tavernier a Jean Chardin z Francúzska. Znova a znova sa sem vypravili rôzni ľudia, ale výskum začal až s príchodom nemeckého zememerača Carstena Niebuhra. Svoju cestu podnikol s celým týmom profesionálov v rôznych oboroch, avšak prežil ju len jeden – on! Správu z tejto pekelnej cesty zakončil veľmi chladne: “Aj keď smrť zahubila skoro celú našu spoločnosť, nedomnievam sa, že by to malo odradiť iných od ciest do Arábie.“

Neskôr podnikol ešte ďalšiu cestu na ktorej nazhromaždil dostatok dôkazov o tom kde stávali staroveké mestá Babylon a Ninive. Po návrate do vlasti vydal tri zväzky obsahujúce poznámky z jeho ciest.

Výskum Babylonskej ríše mal byť podniknutý až po výskume Asýrie. Toto sa však netýkalo samotného mesta Babylon, kde výskum začal už roku 1811 a podnikol ho Angličan Claudius James Rich. Ten tu strávil asi týždeň za ktorý zostavil pozoruhodnú správu o zrúcaninách a dokonca urobil jeden skúšobný výkop vďaka ktorému našiel kamenné nápisy, hlinené tabuľky s klinovým písmom a dokumentačné pečate. V nasledujúcom roku vydal Rich dielo o babylonských zrúcaninách a to vzbudilo veľký záujem o starovekú Mezopotámiu. Aj keď Rich našiel niekoľko významných pamiatok hmotnej kultúry nepodarilo sa mu nájsť dostatočné množstvo architektonických prvkov. Tento stav sa rozhodol zmeniť v roku 1899 nemecký profesor Robert Koldewey, ktorý tu robil výskum.

 


V pozadí babylonská veža, vpredu Semiramidine záhrady


Robert Koldewey

-pokračovanie-

Kristína Rašlová

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

ARCHEO
http://www.cez-okno.net/sekcia/archeo


marec 28, 2014 11:01 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top