audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
MEZOPOTÁMIA V. Perzia

„Pravda pôsobí ako trpké víno - nechutí, ale pôsobí dobre na trávenie.“
Perzské príslovie

Peržania, nazývaní tiež Parsovia (pochádzali z územia, ktoré sa nazývalo Parsua) patrili k indoeurópskemu etniku, ktoré prišlo okolo roku 2000 pred Kr. do oblasti dnešného Iránu. Usadili sa v Anšane kde vytvorili zväz kmeňov, ktoré sa venovali pastierstvu a to prevažovalo počas celej existencie ich pôsobenia a to aj v dobe vzniku veľríše.

 

Perzská ríša


Žili vo veľmi blízkom kontakte s Mezopotámiou odkiaľ sa šírili rôzne druhy výtvarných či umeleckých podnetov. Prvé zmienky o samotných Peržanoch pochádzajú z Asýrskej ríše približne z roku 835 pred Kr. Po páde Asýrskej ríše vyrástlo na jej troskách kráľovstvo Medov ku ktorému medsky kráľ Kyaxarés pripojil horské oblasti Perzie, Kappadokie a Arménska. V tomto období je Media jedným z najsilnejších štátov v západnej Ázii.

 

Skutočné dejiny Perzskej ríše sa začali písať až v druhej polovici 6. storočia pred Kr., keď sa im podarilo Medov podrobiť, zjednotiť kmene a nič nebránilo vzniku zárodku staroperzskej ríše, nazývanej tiež Achajmenovská. Táto dynastia je pomenovaná podľa miestneho perzského náčelníka Achajmena, avšak za skutočného zakladateľa a zjednotiteľa sa považuje Kýros II. Veľký (580-529 pred Kr.), ktorý porazil posledného medskeho kráľa Astyaga.

Kýros podnikal výboje smerom do Mezopotámie, Syropalestíny, ale aj na sever do krajín, ktoré v tejto dobe ovládali Frýgovia a Lýdovia. Roku 529 pred Kr. aby si Kýros upevnil politický vplyv v severovýchodných oblastiach Iránu podnikol ťažene proti Skýtskemu kmeňu Massagétov, avšak v tejto výprave tragicky zomiera. Ako píše Herodotos z Halikarnassu: “...väčšia časť perzského vojska padla na bojisku, Kýros sám bol zabitý.“

Jeho nástupcom sa stal Kambýses. Zatiaľ čo Kýros bol považovaný za osvieteného panovníka s etnickou a náboženskou toleranciou, jeho nástupca bol označovaný za tyrana. Kambýses zaznamenal tiež dobyvateľské úspechy a roku 525 pred Kr. keď si upevnil moc podnikol ťaženie proti Egyptu, v ktorom vládol Ahmose II., avšak ten sa samotného vstupu Peržanov do Egypta nedožil. Vtedy sa Egypt stal satrapiou Perzskej ríše a grécky historici hovoria o tvrdom terore, ktorý tu Kambýses nastolil. Herodotos ho nazýva „nerozvážnym a šialeným človekom.“ Kambýses nebol na dvore príliš obľúbený a nakoniec bol zavraždený svojou vlastnou šľachtou. Koniec jeho vlády je poznamenaný veľkými povstaniami, ktoré otriasli perzským štátom.

Na prelome 6. a 5. storočia pred Kr. nastupuje na trón znovu zjednotiteľ Dareios I., ktorý sa snažil rozšíriť územie a napadol kmeň Skýtov (obývali čiernomorskú oblasti) avšak ten dokázala Dareiovi vzdorovať. Napriek tomu za jeho vlády mala Perzská ríša najväčší mocenský a územný rozmach. Nakoniec sa rozprestierala na Iránskej plošine, Kaukaze, v Strednej Ázii, v údolí Indu, Mezopotámii, Levante, Egypte, Núbii, Líbyi, na Cypre a území dnešného Turecka. Toto územie predstavovalo plochu približne 8 miliónov km2.

 


Perzská ríša r. 500 pr. Kr.

 

Dareios bol úspešný aj v domácej politike:

 

    • Ríšu rozdelil na teritoriálne celky – satrapie, v čele každej satrapie bol Satrapa, ktorý pochádzal zo šľachtického rodu. Panovník nemal jedno sídlo, ale 5 hlavných miest s kráľovskými palácmi - Súsy, Persepolis, Pasargady, Babylon a Ekbatany

    • Vystaval kráľovskú cestu zo Sárd do Persepolisu

    • Zaviedol štátnu poštu

    • Posilnil svoj absolutizmus keď vytvoril post úradníkov nazývaných „oči a uši kráľa“ – ich úlohou bolo kontrolovať úradníkov v Satrapiách

    • Zaviedol taktiež novú zlatú menu, ktorá sa nazývala Dareikos (8,416 g zlata)

    • Vytvoril kráľovskú gardu tkz. 10 tisíc nesmrteľných

 

Z počiatku robil opatrenia v záujme ľudu avšak neskôr pokračoval v tradičnej politike stredovýchodných despotov. Najvyspelejšie satrapie sa nachádzali na západe ríše, na východe žili niektoré oblasti ešte v rodovo–kmeňovom zriadení a s centrami boli spojené len poplatkami. Problémovú oblasť predstavovalo pobrežie malej Ázie, ktoré obývali maloázijský Gréci. Dovtedy boli pod nadvládou Lýdie a tá sa o tieto mestá príliš nestarala, avšak po príchode Peržanov sa všetko zmenilo a snažili sa grécke mestá premeniť na oligarchie alebo tyranidy. Žiadali od nich odvádzanie daní či službu v armáde.

Preto sa v roku 499 pred Kr. maloázijský Gréci vzbúrili a táto vzbura je považovaná za predzvesť Grécko-perzských vojen.

Po Dareiovi nastupuje jeho syn Xerxés I. (486-465 pred Kr.), ktorý sa rozhodol dobyť Grécko. Avšak politika boja za svetovládu priviedla Perziu k neodvratnej katastrofe. Aj keď vyhral bitku pri Termopylách ešte v tom istom roku bol po bitke pri Salamíne zahnaný znova do Perzie a definitívne bol porazený roku 479 pred Kr. v bitke pri Platajach.

Po Xerxovi nastupuje Artaxerxes I. Makrochrei, ktorý povýšil zoroastrizmus na štátne náboženstvo. Za zakladateľa tohto náboženstva je považovaný Zaratuštra (Zoroaster). Základ náboženstva predstavoval neustáli boj medzi dobrom a zlom. Dobro, múdrosť a spravodlivosť predstavovalo božstvo Ahúra-Mazda a zlo Angra-Mainju. Dobro nakoniec vždy zvíťazí a zlo zmizne.

Na tróne sa vystriedalo množstvo ďalších panovníkov, ale až v rokoch 336-330 pred Kr. kedy vládol Dareios III. Kodomanos upadla Perzská ríša do agónie. Hlavné nebezpečenstvo v tomto čase predstavovalo Macedónsko, kedy Filip II. zjednotil Grékov, podnietil vznik Korintskej ligy, ktorá bola namierené proti Perzii. Vojenská operácia nebola prerušená ani po Filipovom zavraždení pokračoval v nej jeho syn Alexander. Peržania proti vylodeniu Alexandra v Malej Ázii nič nepodnikli, pravdepodobne preto že Dareios jeho výpravu nepovažoval za nebezpečnú. Avšak dôsledkom podcenenia Alexandrovho ťaženia boli porážky pri Grániku, Isse či Gaugamelách a následné dobytie a pád Perzie. Samotný Dareios bol pri úteku zavraždený a našli ho v horách dnešného Afganistanu.

Archeologický výskum Achajmenovskej dynastie začal až v 19. storočí, keď starožitník William Kenneth Loftus skúmal zrúcaniny Súz. Ďalšie vykopávky 20. storočia odkryli zbytky paláca Artaxexa II. a sochu Dareia I.

Persepolis bol prvý krát opísaný už v roku 1665 Andrém Daulierom avšak skutočný výskum tu začal až v roku 1887 a systematické vykopávky urobil až v roku 1931 Nemec Ernst Herzfeld. Ten viedol vykopávky pod záštitou Orientálneho ústavu Chicagskej univerzity. Jeho objavy v ruinách palácov achajmenovských vládcov veľmi prispeli k poznaniu perzských zvykov a kultúry.

 


Persepolis a jeho rekonštrukcia


Xerxova brána a pohľad na zrúcaniny Persepolisu

 

Bibliografia

GLASSNER, J. J. Mezopotamie. Praha: Lidové noviny 2004
HUNT, N. B. Historical atlas of ancient Mesopotamia. New York: Thalamus publishing 2004
JAMES, N., PALMER, D., SPARROW, G. Štestí a sláva. Praha: Fortuna Libri 2009
ZAMAROVSKÝ, V. Na počátku byl Sumer. Praha: Panorama 1984

-koniec-

Kristína Rašlová

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

ARCHEO
http://www.cez-okno.net/sekcia/archeo


apríl 17, 2014 08:11 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top