Obrázok používateľa CEZ OKNO
Miloš Jesenský: TEMNÝ HORIZONT 2

Začnime príbehom z roku 1990: Vždy, keď sa štvorročná Ashanti De Silvová s niekým stretla, hrozilo jej smrteľné nebezpečenstvo, keďže trpela syndrómom ťažkého kombinovaného nedostatku imunity (SCID). Ten dievčaťu spôsobil nielen celkový kolaps imunitného systému, ale jej telo vystavil napospas akejkoľvek infekcii, či už by išlo o detské kiahne alebo len o obyčajnú nádchu.

 

Zakladateľova mutácia

Táto choroba je veľmi zriedkavým prejavom zapríčineným genetickou anomáliou, pri ktorej sa nevytvára skupina bielych krviniek (T lymfocytov), ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri odolnosti proti choroboplodným zárodkom. Táto choroba bola smrteľná až do 4. septembra 1990, kedy sa Ashanti stala prvým človekom, ktorému pomohla vtedy revolučná génová terapia. Pri nej lekári odobrali z krvného obehu pacientky biele krvinky, vložili do nich funkčné kópie postihnutého génu a opäť vrátili do tela. Úspech bol skutočne pozoruhodný: už po štyroch mesačných infúziách sa Ashantin stav natoľko zlepšil, že nasledujúce roky fungovala jej imunita prirodzeným spôsobom, iba s občasnou stimuláciou povzbudzujúcimi injekciami.

Tento prípad je len ojedinelým prejavom poruchy jedného génu, ktorý môže spôsobiť viac ako tritisíc chorôb, ako je hemofília či cystická fibróza. S možnosťou takýmito génmi manipulovať sa potom výskumníci snažia o zásadný prielom v medicíne s ambíciou vyliečiť prakticky všetko – od AIDS až po starnutie s najnovším výstelkom v podobe anti-age terapie.

Skôr ako sa však génové terapia stane takýmto všeliekom, akým bolo po stáročia vytúžené panaceum alchymistov, bude potrebné rozlúsknuť ešte mnoho zložitých problémov. Génoví terapeuti sa vo svojom výskume zameriavajú predovšetkým na „nezrelé“ kmeňové bunky, ktoré sa ešte na svoju konkrétnu funkciu nešpecializovali. Vďaka svojmu potenciálu umožňujú telu vytvoriť nové bunky a nahradiť tak špecializované tkanivá, ktorých bunky sa už deliť nedokážu. Keďže sa môžu deliť bez obmedzenia, zdá sa, akoby nestarli a boli nesmrteľné. Ak sa teda do nich vloží nový gén, už v nich zostane a bude sa replikovať počas celého obdobia pacientovho života. Majú prirodzenú schopnosť migrovať v tele na miesto, ktoré poškodil zápal, regenerovať tkanivo, stimulovať rast buniek či obnovovať poškodené bunky, ako hovorí slovenský onkológ Čestmír Altaner skúmajúci nové možnosti liečby nádorových chorôb:

„Experimentálne sa ukázalo, že pri podaní kmeňových buniek do krvi sa tieto prednostne dostávajú na miesto poškodenia a podporujú jeho funkčnú opravu. Niekedy stačí aj vstreknúť ich injekciou na miesto poškodenia. Napríklad pri liečbe chorôb dolných končatín to výrazne zlepšuje zdravotný stav pacienta, v mnohých prípadoch predchádza aj nevyhnutnej amputácii končatiny. Pri komplikovaných zlomeninách alebo pri genetických poruchách tvorby kostí vieme tvorbu kostí podporiť. Skvelé vlastnosti kmeňových buniek ovplyvňujúcich imunitu priniesli dobré výsledky aj pri liečbe chorôb, akými sú Crohnova choroba, roztrúsená skleróza a iné. Protizápalový účinok mezenchýmových kmeňových buniek sa zasa uplatňuje pri obnovení funkcie obličiek a pri pľúcnej fibróze. Pacientom, ktorým sa podávali kmeňové bunky pri infarkte myokardu, sa čiastočne zlepšil stav. Dobré výsledky prinieslo aj liečenie degeneratívneho poškodenia očnej sietnice. Rozbehli sa prvé klinické štúdie, ktorých snahou je opraviť chrbticové platničky pri chorobnej degenerácii. Kmeňové bunky sa osvedčujú pri liečení farbosleposti, pri strate vlasov alebo pri tvorbe náhradných telesných orgánov, zubov a podobne. V Spojených štátoch amerických sa začína druhá fáza klinickej štúdie, v ktorej sa podávajú kmeňové bunky produkujúce nervový rastový faktor priamo do mozgu pacientom s Alzheimerovou chorobou.“

 

Znie to skvele, ale má to svoju odvrátenú stránku. Vzhľadom na legislatívne obmedzenia vo väčšine vyspelých štátov existuje už dnes „turistika za kmeňovými bunkami“ do krajín tretieho sveta, ako je Peru, Dominikánska republika, Malajzia, Thajsko alebo Čína. Tu mieria kroky mnohých zúfalých pacientov s nádejou na úspešnú liečbu a nezriedka sa stávajú obeťami komerčných spoločností, ktoré im sľubujú omnoho viac, ako v skutočnosti môžu, a pritom za prehnané ceny. Mnoho internetových stránok napríklad ponúka liečbu kmeňovými bunkami. Ilustratívne príklady „muža pripútaného na vozík s ťažkou roztrúsenou sklerózou, ktorý sa po liečbe kmeňovými bunkami v Kostarike postavil na vlastné nohy,“aby sme uviedli aspoň jeden z charakteristických, sú príkladom praktík pochybných firiem, ktoré však svoje výsledky nezverejňujú vo vedeckých časopisoch, zato však pacientov lákajú na „zázračne uzdravených“ alebo fiktívne „ďakovné“ listy z internetu. Pri mnohých sa nemožno zbaviť podozrenia o nelegálnosti – tak ako sa už na čiernom trhu obchoduje s ľudskými orgánmi, robí sa to možno už aj s kmeňovými bunkami či ľudskými embryami, z ktorých ich možno získať.

Okrem nesporného prínosu génovej terapie tiež ďalej narastajú obavy zo zneužitia genetického inžinierstva na základe temnej reputácie, ktorú si v tridsiatych a štyridsiatych rokoch vypestovala eugenika. Od jej zavedenia v Tretej ríši si nacistickí lekári sľubovali vytvorenie nadradenej rasy „vyčistením“ genofondu, čím mali na mysli vytváranie „rasovo dokonalých“ párov na výchovu „dokonalých“ detí, ale takisto elimináciu všetkých „zdegenerovaných“ ľudí, ktorí boli používaní na zvrátené experimenty. Nemecký historik Peter Ferdinand Koch jasne pomenúva vinu všetkých, diplomovaných aktérov nevynímajúc:

„Adolf Hitler najskôr lekárom pridelil nový odbor. V rokoch, kedy sa chopil moci, im vysvetlil, ako zaobchádzať s revolvermi, nožmi a boxermi, potom to už bola Tretia ríša, kedy najskôr vyhlásil za trestné laboratórne pokusy na zvieratách, pričom lekárom na pitevné stoly položil ľudí. Napokon sa lekársky motivovalo priemyselné zabíjanie celých národov a pre takéto obludné továrenské vraždenie sa zaviedol pojem „dezinfekcia“. Nemeckí lekári sa zhanobili, zbavili cti, dali kopanec akejkoľvek slušnosti a morálke. Zdravoveda vyšľachtila hadie plemeno: sterilizácia uvádzala zdravotníkov do nadšenia, eutanázia do výnimočného rozpoloženia, nad selekciou sa utápali v blaženosti. S radostným srdcom mohla psychiatria konečne experimentovať, lekárska veda sa konečne bez výčitiek odvážila do krkolomných testov, farmaceutická mafia mohla konečne nevyskúšanými liekmi ľudí hnať do kómy, aby sa z nej zase iní z jej milosti uzdravili. Vzniklo tu niečo ako lekárska luza a tá sa skutočne a nanajvýš horlivo mohla vrhnúť na obrovský rezervoár kandidátov skúmania. Celé voje doktorov a profesorov obracali na trosky pečeň, srdce, obličky, mozgy a nervové pletence. Rozmliažďovali oči, deformovali končatiny a drvili kosti.“

 

To však ani zďaleka nie je všetko. Bolo by totiž omylom domnievať sa, že tieto pokusy ostali pochované v laboratóriách pod troskami Hitlerovej „tisícročnej“ ríše.

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


Miloš Jesenský

www.jesensky.sk

Úryvok z knihy Miloša Jesenského “Temný horizont. Nové príbehy Muldera a Scullyovej”

S dovolením autora


KNIHU môžete zakúpiť na tejto adrese.



 

Súvisiace:

Seriál: Akty X Dr. Jesenského
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-akty-x-dr-jesenskeho

►Exkluzívny rozhovor s Dr. Milošom Jesenským (2017)
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-dr-milosom-jesenskym

Exkluzívny rozhovor s doktorom Jesenským (2016)
http://www.cez-okno.net/clanok/exkluzivny-rozhovor-s-doktorom-jesenskym

„K tajomstvám mám takmer intímny vzťah“ (2008)
http://www.cez-okno.net/clanok/k-tajomstvam-mam-takmer-intimny-vztah

MILOŠ JESENSKÝ Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/milos-jesensky-vyber

 


február 04, 2018 02:00 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top