Obrázok používateľa CEZ OKNO
Moc a zodpovednosť alebo ako gazda kozy do komory nepustil

Poznáte to: riadiaci pracovníci stanovia ciele a úlohy, rozdelia ich medzi svojich podriadených, určia termíny a priority a vykonávatelia úloh sa môžu pustiť do práce. Keď vykonávatelia dobre vykonávajú, dostanú odmenu. V opačnom prípade sú pokarhaní. Cukor a bič. Takto to poznáme, takto to funguje. Je však takýto spôsob deľby práce tým najlepším z možných riešení? Ako inak by sa to ešte dalo usporiadať? Často sa v rôznych intelektuálnych debatách objavuje otázka efektivity rozhodovania a konania v hierarchicky či heterarchicky usporiadaných spoločenstvách, organizáciách a sietiach. Projekty open source softvéru sa obvykle uvádzajú ako príklad veľmi účinne fungujúcich komunít alebo sieťových štruktúr, a stavajú sa do protikladu s hierarchickými organizáciami s pyramidálnou organizačnou štruktúrou, ako sú súkromné firmy, štátne inštitúcie, cirkevné inštitúcie a pod. Občas zaznieva aj spochybnenie toho, či projekty open source či sloboného softvéru vôbec sú komunitami alebo sieťami v pravom zmysle slova, keďže je v nich určitá hierarchia: nie každý člen projektu má rovnaké rozhodovacie právomoci, a aj keď je každý návrh vypočutý (presnejšie prečítaný), iba niektorí vyvolení rozhodujú o tom, ktoré vylepšenie či oprava budú zahrnuté do oficiálnej verzie programu. Keď som tak nad tým premýšľal, uvedomil som si, že aj hierarchia má viacero aspektov, ktoré je treba si uvedomiť a odlíšiť od seba. Pokúsim sa priblížiť tieto odlišnosti na príklade gazdu, ktorý spravuje svoje hospodárstvo.

Hierarchia právomocí a zodpovednosti

Gazda má kľúče od komory. Môže do nej kedykoľvek zájsť, niečo z nej vyniesť alebo tam uložiť. Gazda nesie zodpovednosť za stav potravinových zásob pre svoju rodinu aj pre zvieratá v jeho hospodárstve. Táto zodpovednosť ho oprávňuje zaobchádzať s potravinami podľa vlastného uváženia.

Gazdove kozy prístup do komory nemajú, pretože majú odlišný pohľad na potravinové hospodárenie a tento ich postoj im znemožňuje podieľať sa na zodpovednosti za stav potravín v komore.

Hierarchia moci

Gazda je správcom rodinného hospodárstva a to ho oprávňuje k tomu, aby rozhodoval o tom, kedy pôjdu kozy na pašu, kedy ich zaženie naspäť do dvora, kedy ich podojí, a tak ďalej.

Gazda je tiež otcom a živiteľom rodiny, a preto má v hospodárstve hlavné slovo. Beda však, aby sa gazda montoval do oblastí, v ktorých má hlavné slovo gazdiná. Hlavné slovo v hospodárstve gazdu oprávňuje prikázať svojmu synovi, aby vzal kľúče od komory, priniesol dva kilogramy slaniny a päť litrov vína. Syn nemôže prikázať gazdovi ani gazdinej, pretože ešte nie je živiteľom rodiny a jeho osobná moc v rámci rodiny je preto nižšia ako moc jeho rodičov. Až však syn vyrastie a prevezme rodinné hospodárstvo alebo si založí svoje vlastné, získa kľúče od komory.

Takto nejako to asi fungovalo a niekde aj dodnes funguje v tradičnej patriarchálnej rodine. Patriarchálna rodina je akýmsi prazákladom, na ktorom vznikla organizačná štruktúra dnešných moderných inštitúcií, v ktorých sa práca a úlohy, ale aj odmena rozdeľujú zhora nadol.

Gazda a open source

Gazda si po večeroch, hneď ako zaženie kozy do maštale, zapína počítač a horsa do programovania, pokiaľ mu ešte sily stačia. Založil open source projekt programu na spracovanie údajov o dojivosti kôz. Je správcom a doposiaľ jediným vývojárom v tomto projekte. Usilovne sa snaží zviditeľniť svoj projekt, bloguje, píše do e-mailových konferencií a diskusných fór o gazdovaní, a už sa mu aj ozvali nejakí ďalší gazdovia-programátori, ktorých projekt zaujal a chcú sa doň zapojiť. Jeden záujemca je z Rakúska, dvaja z Portugalska a jeden dokonca z Nového Zélandu. “Hmm, dobrý vynález je ten internet, ej veru!”, hudie si gazda spokojne popod fúzy.

Gazdu nezaujíma filozofia komunít a slobodného vývoja. Potrebuje však program, ktorý doposiaľ nikto nevytvoril, a tak sa podujal na to, že si ho vytvorí sám, prípadne v spolupráci s ďalšími záujemcami. Ovláda programovanie vo Fortrane a v C++, čo sa stihol naučiť počas štúdia a počas piatich rokov praxe v IBM – ešte predtým než programovanie zavesil na klinec a založil si rodinné hospodárstvo.

Gazda teda odpovedal záujemcom o spoločnú tvorbu, pridelil im potrebné práva, rozdelil úlohy a určil čas, dokedy ich treba splniť – presne tak, ako bol zvyknutý na svojom hospodárstve. Niektorí úlohy splnili, iní nie. Tých, ktorí to nestihli, gazda v dobrom úmysle napomenul, aby sa druhý krát viac posnažili. Občas niečo urobili inak ako si to gazda predstavoval, a vtedy im trpezlivo a láskavo vysvetlil svoju predstavu a požiadal ich, aby to prerobili. Spolupracovníci sa tým cítili trochu dotknutí a občas aj zaprotestovali, no vždy to prekonali a ďalej pokračovali v spolupráci.

Po čase však došlo k ďalšiemu omeškaniu a vzájomnému nepochopeniu sa. Gazda sa hneď snažil veci napraviť a zosúladiť so svojou predstavou. Jeden zo spolutvorcov zaprotestoval, poslúchol, opravil, no krátko na to opustil projekt. Ďalší spolupracovník sa s gazdom rozhádal a trvalo dlho, kým sa vzťahy dali do poriadku. Po čase sa pripojili noví záujemci, tí však znova po krátkom čase odpadli. Napätie stúpalo a vývoj viazol. Gazdu prepadlo zúfalstvo. Začal si klásť otázky: “Kde robím chybu?”, “Prečo im vadí, že rozdeľujem úlohy a usmerňujem ich?”, “V mojom hospodárstve sa mi darí riadiť a usmerňovať, tu však nie. Prečo?”

Organizácia a komunita

Gazda si neuvedomil rozdiel medzi rodinným hospodárstvom a open source projektom. Doma sú všetci členovia rodiny existenčne závislí od toho, aby hospodárstvo fungovalo tak ako má. Keď gazda nezvládne svoju rolu správcu hospodárstva, celá rodina trpí. Keď ostatní členovia rodiny neplnia svoje úlohy, tiež sa to odrazí na stave hospodárstva. Gazda nesie väčší diel zodpovednosti ako napríklad jeho syn a má preto aj vyššie právomoci.

V prostredí siete však spolupráca funguje v úplne iných podmienkach. Spolupracovníci nie sú na sebe existenčne závislí, živí ich niečo iné a na open source projekte robia dobrovoľne vo voľnom čase. Deľba úloh zhora nadol ani riadenie zhora nadol tu nefunguje, lebo nie je možné riadiť niekoho, kto za plnenie úloh nedostáva odmenu (obvykle vo forme mzdy). Odmenou je tu výsledok spoločného úsilia, radosť zo spoločného tvorenia, v zriedkavejších prípadoch prestíž a sláva. Je to menej alebo je to viac? Podľa mňa to nie je možné postaviť na misku váh. Nie je to ani menej, ani viac. Je to niečo celkom iné. A tým pádom tu platia iné zákonitosti.

Deľba práce

Niekto by mohol namietnuť: “Ako to, že sa nerozdeľuje práca? Ako to, že to nikto neriadi? Nemôže si predsa každý robiť, čo sa mu zachce. Nejaký systém v tom predsa musí byť.”

Áno, systém tu je, akurát že je iný. Úlohy, požiadavky a pripomienky sa nerozdeľujú zhora nadol, ale sa zhromažďujú na jedno miesto a každý člen siete sa rozhoduje sám za seba, do ktorej úlohy sa pustí podľa toho, či má na to chuť, schopnosti, motiváciu alebo iný dôvod. Namiesto metódy “cukor a bič” sa teda využíva princíp samomotivácie.

Ako nevýhoda sa v princípe samomotivácie môže javiť to, že sa môže stať, že menej atraktívne úlohy nikto neurobí. Môže sa však stať aj to, že niektorá úloha síce nie je atraktívna a nikomu sa do nej nechce, jej splnenie je však všeobecne potrebné a žiadané. V takom prípade nastupuje princíp odmeny: ľudia, ktorí potrebujú, aby bola úloha vykonaná, no sami ju nie sú schopní vykonať, sa poskladajú na finančnú alebo inú odmenu tým, ktorí úlohu dokážu vykonať, no bez odmeny sa im do toho nechce. Stáva sa aj to, že si programátori sami určia cenu, za akú sú ochotní úlohu splniť. V anglicky hovoriacom svete sa týmto odmenám hovorí “bounties”. My tento proces môžeme pracovne nazvať “komunitou (alebo spotrebiteľmi) podporovaný otvorený vývoj”.

Takže ako je to s tými open source projektmi? Sú hierarchickými štruktúrami alebo nie?

Myslím si, že tieto veci stoja za hlbšie preskúmanie, keďže sa tu vynára organizačný model, ktorý funguje na inom princípe než aké sme doposiaľ poznali. Aj veľké a často veľmi skostnatelé organizácie objavujú výhody odbúravania hierarchie a byrokracie. Dovoľujem si v tejto súvislosti upozorniť na zaujímavú knihu Z dobrého skvelé, ktorá sa touto témou zaoberá.

Nevieme, ako to dopadne a kam sa to celé vyvinie. Zatiaľ sú pokusy o vytvorenie podobného modelu v oblasti umeleckej tvorby (Creative Commons). Viem si však predstaviť aj veľa iných oblastí, kde by sa toto dalo uplatniť. Napríklad oblasť občianskeho aktivizmu je na tento spôsob spolupráce ako stvorená. Niečo vo mne mi hovorí, že sieť nám dáva možnosti, o ktorých doposiaľ netušíme a budeme veľmi prekvapení, čo všetko sa dá týmto spôsobom vytvoriť.

Róbert Zelník

Zdroj: MyšlienkyVsieti.sk

 


Rubriky: 
február 06, 2008 19:37 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top