audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Monumenty v Newgrange a Údolí Boyne – zložité lunárne výpočty a pozorovanie účinkov precesie rovnodennosti v neolitickom Írsku I. (+VIDEO)

Pri východnom pobreží Drogheda, približne 30 míľ severne od írskeho hlavného mesta Dublinu, ležia pozostatky obrovskej prehistorickej monumentálnej krajiny. Newgrange a jemu podobné miesta v komplexe ›› Brú na Bóinne boli vybudované pred vyše 5000 rokmi. Tieto obrovské kamenné stavby prežili až dodnes a spolu s nimi aj hŕstka ďalších, menších archeologických monumentov.


Archeológovia hovoria, že Newgrange, Knowth a Dowth boli hrobky postavené v pradávnych časoch, aby bolo kde pochovávať mŕtvych. Chodba a komora v Newgrange sú však zarovnané tak, že lúče slnka pri zimnom slnovrate svietia do najhlbšej časti tejto komory na úsvit najkratšieho dňa v roku. Je to akceptované ako hlavný aspekt koncepcie Newgrange a nie je to niečo, k čomu dochádza náhodne.

 

Navyše, počet úlomkov kostí, ktoré sa našli vnútri Newgrange je ťažko dôkazom toho, že išlo o spoločnú pohrebnú komoru. Počas vykopávok v roku 1960 sa vnútri tohto monumentu našli kosti iba piatich osôb. Pravda je, že niektoré kosti mohli byť odstránené po znovuobjavení vchodu do chodby a komory v roku 1699. Zdá sa však, že monument takejto veľkosti vybudovaný z viac ako štvrť milióna ton kameňa a hliny s priemerom viac než 85 metrov by bol príliš nadmernou a grandióznou hrobkou pre niekoľkých obyčajných ľudí, aby to bol skutočne jediný účel, na ktorý bol postavený.

 

 

Okrem skutočnosti, že do komory Newgrange na úsvite zimného slnovratu vstupuje denné svetlo, je tu niekoľko ďalších aspektov jeho koncepcie; orientácia, kozmológia a mytológia, ktoré priťahujú pozornosť ľudí skúmajúcich jeho skutočnú funkciu. A existuje niekoľko aspektov týkajúcich sa Newgrange, ktoré pre archeológov zostávajú stále hádankou.

Až do roku 1967, po archeologických vykopávkach, konzervácii a reštauračných prácach, slnečné svetlo nemohlo osvetľovať vnútro Newgrange. Príčinou bolo klesanie vrchných kameňov klenby chodby, ktorá pomaly klesala, pretože podporné kamene sa počas dlhých storočí nakláňali dovnútra. Pred rokom 1967, keď sa archeológ profesor Michael O’Kelly stal prvou osobou moderných čias, ktorá bola svedkom vniknutia slnečných lúčov v deň zimného slnovratu tento fenomén nikto nevidel. V miestnom folklóre sa však predsa zachovalo, že v najkratší deň roka do Newgrange svieti Slnko. O’Kelly poukazuje na to, že to bol jeden z dôvodov prečo v decembri 1967 navštívil komoru a stal sa prvou osobou modernej éry, ktorá tento úkaz videla.

Okrem miestneho folklóru opisujúceho lúče Slnka vnikajúce do komory, niekoľko autorov už predtým predpokladalo, že chodba monumentu bola orientovaná na východ Slnka v deň zimného slnovratu. Generál Charles Vallancey to naznačoval už v osemnástom storočí. V roku 1909 astronóm a riaditeľ Solar Physics Observatory, sir Norman Lockyer uviedol, že chodba monumentu bola orientovaná na východ Slnka v deň zimného slnovratu. V roku 1911 W. Y. Evans-Wentz naznačil to isté.

Astronomické záhady monumentu Newgrange však siahajú oveľa hlbšie. V roku 1958 Joseph Campbell vo svojej knihe o primitívnej mytológii opísal ľudový príbeh z Údolia Boyne, v ktorom mu miestni obyvateľ povedal, že svetlo Zorničky, Venuše, svietilo do komory Newgrange v určitý deň každých osem rokov a lúč jej svetla dopadá na kameň na podlahe komory, v ktorom sú dva ošúchané zárezy. Mohlo by to znieť neuveriteľne, keby to nebolo astronomicky presné. Venuša sa pohybuje v osemročných cykloch a každý ôsmy rok vychádza pred východom Slnka v deň zimného slnovratu a jej svetlo by mohlo byť vnútri komory viditeľné.

Christopher Knight a Robert Lomas, autori ›› Urielovho stroja naznačujú, že séria ôsmich znakov v tvare osmičky, ktoré sa nachádzajú na kamennom preklade nad otvorom, ktorý sa nachádza nad vchodom do Newgrange (takzvanom ‘strešnom okienku’, ktoré prepúšťa svetlo do tejto komory), reprezentujú osemročný cyklus Venuše. Keď však písali túto úžasnú knihu, nevedeli o príbehu Zorničky svietiacej do komory, ktorý počul Joseph Campbell.

Odkiaľ by mali miestni ľudia žijúci v Údolí Boyne v 50-tych rokoch 20. storočia vedomosti o astronomickom fenoméne, ku ktorému v Newgrange pravdepodobne dochádzalo v pradávnej minulosti? Táto otázka nie je pre archeológov jednoduchá. Nikto v polovici dvadsiateho storočia nemohol na vlastné oči v komore Newgrange vidieť svetlo Venuše, pretože z dobových fotografií je jasné, že vrchná časť chodby poklesla, ako aj celý otvor – strešné okienko – bol úplne zablokovaný hlinou a trávou. Je naozaj nepravdepodobné, že by niekto videl svetlo Slnka alebo Venuše svietiace do komory, pretože vchod bol znovu objavený v roku 1699. Vzhľadom na stav monumentu by bolo vidieť tento jav nemožné.

Takže z akých starých vedomostí čerpá tento folklór, ak vstup slnečného svetla alebo svetla Venuše nebolo možné pozorovať tristo rokov po jeho objavení v roku 1699? Keď bol v dvadsiatom storočí odkrytý monument Newgrange, zistilo sa, že veľká časť tejto mohyly sa kedysi dávno “zošmykla” nad obrubníky. Všetky veľké obrubníky – je ich spolu 97 a každý z nich váži priemerne tri tony – čiže toľko ako slon indický, boli pri tomto zrútení zavalené, a zavalený bol aj vchod a strešné okno. Archeológovia nám napodiv hovoria, že k tomuto zosunu došlo približne 500 rokov po vybudovaní monumentu. Vzhľadom na predpoklad, že bol vybudovaný približne 3150 rokov pred naším letopočtom, znamená to, že k zosunu došlo okolo roku 2650 pred naším letopočtom, koncom neolitu a začiatkom doby bronzovej. Podľa archeológov bol monument Newgrange skrytý štyritisíc rokov. Vyzeral ako malý, stromami porastený kopček, z ktorého bolo viditeľných len zopár kameňov veľkého kruhu.

 

 

W. Y. Evans-Wentz vo svojej knihe o viere vo víly v keltských krajinách z roku 1911 napísal:

“Keď však počúvame legendy, ktoré neboli nikdy zaznamenané inak ako v mysliach nespočetných generácií ľudí, nemôžeme ich preto podceňovať – často je v nich viac informácií a sú hodnovernejšie než mnohé starobylé a starostlivo napísané rukopisy v Britskom múzeu a sú pravdepodobne oveľa staršie, ako najstaršia kniha sveta.”

 

Môžeme s ním súhlasiť. Ľudové povesti v dvadsiatom storočí uchovali vedomosti o astronomických javoch v Newgrange, ktoré v tom čase ľudia vidieť nemohli. Vzhľadom na archeologický dôkaz – po prvé to, že kamene, z ktorých je vybudovaná chodba sa zrútili a po druhé, že posun mohyly uzavrel chodbu a komoru už od neskorého neolitu – sa zdá, že tieto vedomosti by mohli pochádzať z čias, keď bolo Newgrange vybudované.

 

-pokračovanie-

 

 

 


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


Anthony Murphy

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/ancient-places-europe-opinion-guest-autho...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Vladimíra

exkluzívne.cez.okno


Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 974 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu


›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE


č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue


 

Súvisiace:

Newgrange
http://www.cez-okno.net/clanok/clanok/newgrange

Pari Passu - precesia rovnodennosti
http://www.cez-okno.net/stitok/pari-passu-precesia-rovnodennosti

 


marec 14, 2017 16:53 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top