audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
NIBIRU a spojenie s podzemím 1.

Podľa môjho výskumu podzemia, pred Veľkou potopou postavili Obri (http://www.bibliotecapleyades.net/esp_gigantes.htm) rozsiahly pradávny tunelový systém. Tento systém je bezpochyby ešte stále zachovaný na niektorých miestach a počas tisícročí ho ničili zemetrasenia spôsobené tektonikou dosiek, avšak z toho, čo som vypátral sú niektoré oblasti stále nedotknuté a pravdepodobne stále funkčné.


Všetko toto si zaznamenávam, pretože si myslím, že existuje priamy vzťah medzi putovaním Nibiru a následnou „podzemnou“ aktivitou Obrov. Ak chcete môžete to nazvať aj ´snahou o prežitie´ posledných Nefilov. Ich potomkovia neboli vyhladení po potope spôsobenej Tmavou hviezdou (http://www.bibliotecapleyades.net/esp_autor_andylloyd.htm), a jedinou možnosťou ako prežiť bola okupácia podzemnej ríše.

 

Zvitky Mŕtveho mora, medzi ktoré patrí aj ´Kniha Obrov´, nám dávajú ..... o spojitosti Obrov s ´Vnútrom Zeme´ (http://www.bibliotecapleyades.net/esp_tierra_hueca.htm) - a to konkrétne v týchto dvoch strofách:

 


„...v nich... Potom ´Ohyah [pod zemou – pozn. autora] povedal Hyahovi, svojmu bratovi .... na povrchu zeme ... na zemi. Keď ... si kľakli a plakali pred Enochom ...“
„... a oni o tých tajomstvách vedeli ... veľkí v zemi ... v zemi ... obri ...“


 

Ako v každej okupovanej oblasti alebo krajine (a tu sa nám to začína komplikovať) aj tu pravdepodobne boli zlomyseľné skupiny/rasy súperiace o dominantnosť vo vnútri Zeme, na druhej strane boli tu aj zhovievavé skupiny/rasy, ktoré sa rozhodli oddeliť od pôvodnej Nefilskej rasy (http://www.cez-okno.net/rubrika/nefilimi, pozn. red.) a žiť samostatne vo vzdialenej temnote. Otázka je nasledovná: Dostane sa ešte niekedy v budúcnosti jedna z týchto podzemných rás do kontaktu s ľudstvom?

 

DÔKAZ O EXISTENCII POTOMKOV OBROV VO VNÚTRI ZEME

Počas rokov som nazbieral množstvo informácií vo forme novinových správ, článkov a starých kníh, ktoré mi poskytli veľa dôkazov a dôležitých dátumov, tak tu je malý zoznam v chronologickom poradí. Na zvýraznenie mojích argumentov som vložil [zátvorky] a VEĽKÉ PÍSMENÁ.

Viď nižšie:

Ukážka A) ´Podzemné krypty a chrámy´ (Encyklopédia okultizmu a parapsychológie ©1991)

V knihe je zaujímavá správa od Dr. Plota z jeho „Histórie Staffordshiru“ napísaná zhruba v roku 1700, ktorá hovorí o jednom farmárovi, ktorý sa potkol o podzemnú ROZENKRUCIÁNSKU KRYPTU obývanú podzemným 'obyvateľom', ktorý čítal obrovskú starodávnu knihu poznatkov v kamennej hrobke.

Ukážka B) C. Nelson Stewart (Človek, mýtus a mágia ©1995): ´Podzemné rasy´

„Veľká Mamutia jaskyňa v okrese Edmondson, štát Kentucky, bola objavená len v roku 1809. Boli v nej nájdené telá neznámej rasy, o ktorých sa hovorí, že boli predchodcami Indiánov [boli predchodcovia Obrov?]. Boli nájdené vo výklenku, vedľa nich boli položené trstinové pochodne, no všetky telá sa pri dotyku rozpadli na prach.“ Zväzok 18, s. 2494

Ukážka C) Sir Edward Bulwer-Lytton (Vril ©1871)

Je potrebné poznamenať, že nasledujúce knihy: Vril (http://www.bibliotecapleyades.net/sociopolitica/vril/index.htm) a Etidorhpa (http://www.bibliotecapleyades.net/tierra_hueca/etidorhpa/EtidorhpaHome.htm) (viď Ukážku D) boli napísané vo forme románu ale niektorí teozofi ich považujú za fakty a ja musím tiež priznať, že sa k ich názoru prikláňam.

Z kapitoly IV

Prišiel som pred budovu. Áno, bola vybudovaná holými rukami a čiastočne vytesaná z veľkej skaly. Na prvý pohľad to vyzeralo, že ide o skoršiu formu egyptskej architektúry.

Pred ňou stáli veľké stĺpy, ktoré sa tiahli z masívneho podstavca s ozdobnou hlavicou, ktorá, keď som prišiel bližšie, mala veľa ornamentov a bola neskutočne pôvabná – viac než egyptská architektúra povoľuje. Ako korintské hlavice, ktoré stvárňujú list akantu, tak hlavice týchto stĺpov imitovali lístie, ktoré rástlo vedľa nich. Niektoré listy vyzerali ako aloe, iné zase ako papraď. A vtedy z budovy vyšla postava – človek; -- bol to človek? Stálo to na ceste a obzeralo sa. Zbadalo ma a išlo mi naproti. Podišlo ku mne o čosi bližšie. Z prítomnosti „tej postavy“ som zostal v neskutočnom úžase a triaške, nemohol som sa ani pohnúť. Pripomínalo mi to symbolické zobrazenia ochranného ducha alebo démona, ktorí sú zobrazení na etruských vázach alebo namaľovaní na hrobkách na východe – obrazy, ktoré si vypožičali obrysy človeka ale aj inej rasy. Bolo to vysoké, no nie gigantické, bolo to také vysoké ako najvyšší človek, no nižšie ako obri. [Potomkovia Obrov?]

Oblečenie pozostávalo z VEĽKEJ PLACHTY, KTORÚ MALO PREHODENÚ CEZ HRUĎ. Siahala tomu až po kolená. Pod rúchom malo spodnú tuniku a nohavice z tenkého vláknitého materiálu. MALO TO NA HLAVE NIEČO AKO TIARU, KTORÁ BOLA OBSYPANÁ ŠPERKAMI a v pravej ruke držalo úzku palicu zo svetlého kovu, ako keby z leštenej ocele. Ale tá tvár! Tá tvár spôsobila môj úžas a triašku. Bola to tvár muža, no nie takého typu muža, ktorý by patril k nám známej existujúcej rase. Jeho obrys, výraz a črty sa najviac približovali tvári sochy sfingy – bola tak pravidelná vo svojej pokojnej, intelektuálnej a záhadnej kráse. Farbu mal zvláštnu, najviac sa podobala na farbu červenokožca, no aj tak bola odlišná – plnší a jemnejší odtieň, veľké čierne oči – hlboké a žiarivé, obočie pekne v oblúku. Postava nemala bradu. No mala v sebe niečo, čo neviem pomenovať, bola pokojná napriek svojmu pôsobeniu, krásna napriek svojím črtám, prebúdzala inštinkt nebezpečenstva ako pri spozorovaní tigra či hada. Mal som pocit, že toto ľudské stvárnenie bolo obdarované silami neprirodzenými pre človeka. Ako sa to ku mne priblížilo, prebehli mnou zimomriavky. Padol som na kolená a tvár som si zakryl rukami.

Z kapitoly XIX

Keď sme kráčali späť do mesta vybral Tae dlhšiu cestu, aby mi ukázal to, familiárne povedané čo ja budem nazývať ´stanicou´ - stadiaľ emigranti alebo cestovatelia do iných komunít začínali svoju cestu. Už pred tým som sa vyjadril, že by som rád videl ich dopravné prostriedky. Zistil som, že sú dva typy – na pozemné a vzdušné cesty. Pozemné prostriedky mali rôznu veľkosť a formu – niektoré neboli väčšie ako obyčajný koč, niektoré boli ako jednoposchodové pohybujúce sa domy s pár izbami, zariadené podľa predstáv komfortu a luxusu podľa Vril-ya. Vzdušné prostriedky boli vyrobené z ľahkých materiálov, nie ako naše balóny ale skôr ako naše loďky a plavidlá na zábavu, s helmou a kormidlom, s veľkými krídlami namiesto pádiel a centrálnym motorom vyrobeným pomocou vrilu. Všetky prostriedky boli skutočne vyrobené tou mocnou a záhadnou spoločnosťou.

Videl som sprievod, ktorý sa vydal na cestu, no mal len pár pasažierov, a pár kusov tovaru. Sprievod bol prepojený so susednou komunitou. Medzi všetkými kmeňmi Vril-ya je významný výmenný obchod. Spozoroval som, že ich mena nie je vyrobená zo vzácnych kovov, ktoré sú pre toto využitie príliš obyčajné. DROBNÉ, KTORÉ SA NORMÁLNE POUŽÍVAJÚ [viď Ukážku I. Nicholas Roerich, Shambhala ©1930] sú vyrobené zo zvláštnej fosílnej ulity, pomerne vzácneho pozostatku po nejakej rannej potope alebo inom záchvate prírody, po ktorých tieto druhy vyhynuli. Ulita je maličká a plochá, ako ustrica a leskne sa ako drahokam. Takéto mince používajú všetky kmene Vril-ya.

Ukážka D) John Uri Lloyd (Etidorhpa (http://www.bibliotecapleyades.net/tierra_hueca/etidorhpa/EtidorhpaHome.htm) ©1895)

Udalosť spomínaná v knihe ´Etidorhpa´ sa podľa študenta vied Llewellyna Druryho stala v Cincinnati, Ohio, v roku 1860, kedy ho navštívil záhadný cudzinec. Táto zvláštna bytosť tvrdila, že predtým bývala slobodomurárom, ktorý podnikol pozoruhodnú cestu do kôry Zeme a do jej vnútra, približne 1280 km pod vonkajším povrchom.

Nanešťastie jeho meno sa nikdy nepodarilo zistiť, no pánovi Drurymu prisľúbil, že napíše rukopis, ktorý o 30 rokov neskôr predčíta niekto neznámy a vydá ho.

Bolo potrebných mnoho rokov, no nakoniec bol rukopis aj verejne prečítaný. Po poslednom prečítaní sa rukopis dostal do rúk Llewellyna Druryho spolu so zapečatenými inštrukciami, ktoré mali byť otvorené v pravý čas.

Po dohodnutom čase Llewellyn odhalil rukopis a dal ho priateľovi: autorovi Johnovi Uri Lloydovi, ktorý po tom, ako počul jeho príbeh o návšteve záhadného muža, sa dal hneď do práce. Ako bolo uvedené v inštrukciách, najal si umelca, J. Augusta Knappa, aby zväzok ilustroval.

Podľa rukopisu cudzinec, ktorý bol spomínaný len ako ´Ja som (ten) človek´, zišiel do vnútra zeme cez jaskyňu v Kentucky na začiatku 19. storočia. Sprevádzal ho obyvateľ podzemia, ktorý bol členom tajnej spoločnosti, ktorej cieľom bolo zachovanie dôležitých vedomostí a poznatkov pre budúce osvietenie ľudstva. Cieľom výpravy bolo naučiť sa niečo o vnútornej schránke Zemi. Tam mal žiak získať pokročilé vedomosti o záhadách vesmíru. Kniha Etidorhpa podrobne opisuje úžasný zostup do vnútra zeme cez jaskyne.

Z Kapitoly XV

 


„... teraz sa približujeme k sfére zemského svetla; poponáhľajme sa.“


 

„Zóna svetla hlboko v zemi! Nepochopiteľné! Neuveriteľné!“ zašepkal som. Ako sme postupovali ďalej a čas plynul, tma mizla. Ledva viditeľné odtiene sa stali sivými a tmavšími, potom perleťovo priesvitnými, a hoci som nedokázal rozlíšiť obrysy, nepochybne som videl svetlo.

„Som ohromený. Čo môže byť príčinou tohto fenoménu? Akého pôvodu je táto záhadná žiara, ktorá nás obklopuje?“ Pred očami som mal svoju ruku a vnímal som temnotu svojich roztiahnutých prstov.

„Je to svetlo, je to svetlo,“ vykríkol som. „Je to skutočne svetlo!“ A ozvena podzemnej jaskyne odpovedala veselo naspäť, „Je to svetlo, je to svetlo!“

Plakal som od radosti, hodil som sa sprievodcovi okolo krku, zabúdajúc pritom v extáze na jeho vlhkú pokožku. Oddal som sa tancu v záchvate hysterickej radosti, naraz som sa smial aj plakal. No hneď som si uvedomil, že uväznený baník by dal čokoľvek za lúč svetla.

„Upokojte sa. Tieto emocionálne prejavy sú dôkazom slabosti. Bádateľ by nemal smútiť nad neúspechom, no ani sa prehnane nadchýnať nad sľubným objavom.“

Ale približujeme sa k povrchu zeme? Čoskoro budem zas naspäť na slnečnom svetle.“

„Práve naopak, postupne sme zostupovali ´do´ zeme a práve teraz sa nachádzame šestnásť kilometrov alebo aj viac pod hladinou oceánu.“

Zarazilo ma to, zneistel som a skľúčene som hľadel na jeho zahmlené obrysy a potom som ako ochromený padol na kamennú zem, no ako som pred sebou zbadal svetlo, postavil som sa a zakričal:

„Klameš, my sa približujeme k dennému svetlu. Vidím tvoju siluetu.“

„Počúvaj ma,“ povedal. „Nechápeš, že som ťa celou cestou viedol postupne prudko dolu a že za posledné hodiny sme nespravili ani jeden krok hore kopcom?“ Túto vzdialenosť si prešiel iba s malou námahou, nedokázal by si stúpať taký dlhý čas s takýmto malým vysilením. Vchádzaš do zóny svetla vnútornej zeme, sme síce na povrchu, no na jeho vrchnej časti. Poponáhľajme sa, pretože keď tma v tejto jaskyni skončí, a už sa to blíži, tvoja odvaha sa vráti a oddýchneme si.“

„Nie, nevravíš pravdu. Veda a filozofia – vyznám sa v oboch, no ani v jednej z nich nebolo spomenuté takéto svetlo.“

„Môže filozof viac než špekulovať o tom, čo ešte nezažil, ak nemá nejaké údaje, z ktorých by čerpal?“ Povedz mi meno nejakého študenta vedy, ktorý sa niekedy dostal do takejto hĺbky alebo stretol muža, ktorý by mu rozprával takéto fakty?“

„Neviem o takom.“

„Ako potom môžeš od nich očakávať, aby ti popísali to, čo je teraz okolo nás? Nerozumní ľudia budú trápiť vedu tým, že budú popierať fakty pred teóriou. Ale fakt je nič menej než fakt, keď naproti tomu stojí veda.“

 

- pokračovanie -

 

Greg Jenner

Zdroj: http://www.darkstar1.co.uk/

Prevzaté z: http://www.bibliotecapleyades.net/hercolobus/esp_hercolobus_27.htm

Preklad: Lucia Urbanová

exkluzívne.cez.okno

 


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

 

Súvisiace:

Nibiru (Maldek, Marduk)
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/nibiru

O planetě Nibiru na ruském kanále REN TV!
http://www.cez-okno.net/clanok/badanie/o-planete-nibiru-na-ruskem-kanale...

Seriál: NIBIRU a spojenie s Atlantídou
http://www.cez-okno.net/serial-nibiru-a-spojenie-s-atlantidou

 


október 10, 2013 23:30 popoludní
  • Komentáre

1 Komentáre

  1. Obrázok používateľa wanda
    wandaoktóber 11, 2013 15:29 popoludní

    Komentár: 

    Hezké,dá se kniha sehnat s překladem?

 

 

Top