Obrázok používateľa CEZ OKNO
Nová železná opona

Ak sa rozhodnete pre s l o b o d u a vykročíte za hlasom srdca, celkom iste po nejakej chvíli narazíte na prekážku. Zastavia vás hliadky a budú sa vás snažiť presvedčiť, aby ste sa vrátili naspať... Najprv vás budú upozorňovať veľmi slušne... Možno budú v civile a budú celkom milí... Je na vás, ako sa rozhodnete... Ak budete pokračovať v ceste, možno vám neublížia – zaznamenajú si vás a vaše dáta – stanete sa súčasťou z o z n a m u p o d o z r i v ý c h... Je len na vás, čo s tým urobíte a ako sa rozhodnete... Budete prekračovať čoraz tesnejšie okruhy a zovretia... Stretnete sa s mužmi veľmi surového vzhľadu... Stretnete sa so zabijakmi, odhodlanými pre všetko... Zrejme vás zakaždým zavrátia a vy sa obrátite na cestu späť... Až raz pochopíte, že ste chytení a uväznení v skutočnom pekle a že pre vás nie je alternatívy – že tu sa váš život končí... Tu máte pred sebou svoju vlastnú bezmocnosť... Je na vás, či sa rozhodnete ešte kedy na tieto miesta vrátiť – váš rozum, ten, o ktorom ste si vždy mysleli, že je z d r a v ý vám hovorí jasne – nikdy sa za túto oponu nedostanete! Toto poznanie chutí ako zúfalstvo...



Ak sa však pre vás stane väčším zúfalstvom život bez sna a ak pre vás vlastný strach zo smrti nemá taký význam ako túžba po živote, celkom určite sa na toto miesto dostanete opäť – a znova sa pokúsite o beznádejný prelom... CESTA VON nie je j e d n o r á z o v o u z á l e ž i t o s ť o u, ale je to proces, niekedy trvajúci roky, možno celé životy... Nevieme, či sa nám počas nášho života podarí PRELOM – dôležité však je, že sme sa o to pokúsili a že sme tie pokusy nikdy nevzdali...

BOJOVNÍK SA NIKDY NEVZDÁVA!

Opona nie je niečím abstraktným – nie je ani metaforou: je to celkom r e á l n a udalosť, ktorá vás postretne na vašej životnej ceste... Prejaví sa ako váš momentálny celkom bezvýchodiskový stav. Ak sa v takej situácii vyskytnete budete mať chuť nariekať, či hromžiť nad nespravodlivosťou sveta, ktorý vás mal uvrhnúť do tejto situácie – v skutočnosti ste to však boli vy, kto sa sem rozhodol prísť... Zistíte, že akákoľvek sebaľútosť je vám nanič...Volili ste si cestu srdca – len vás nikto neupozornil, že cesta srdca nie je práve pohodlná diaľnica: pohodlnou diaľnicou sa náhli svet, ktorý ste sa vy rozhodli opustiť...

Cesta srdca z vás zmyje nánosy vašej domnelej osobnosti – pocítite to ako osobnú stratu, vlastné nešťastie... V každom prípade nie je vyzliekanie sa zo sebailúzie príjemnou záležitosťou... Stokrát, tisíckrát obanujete vaše pôvodné rozhodnutie – byť slobodnou ľudskou bytosťou... Miliónkrát sa budete chcieť vrátiť do bezpečia sveta, ktorého peklo sa vám v tejto chvíli zdá miernejšie/nakoniec žijú v ňom všetci a vy ste sa celkom dobre mohli pomýliť/... Netrápte sa zbytočne – ak sa aj rozhodnete pre návrat vedzte, že tak pred vami už urobili jednotlivci, ale aj celé národy... Nie je na tom nič zbabelé, ani slabošské... Jednoducho ešte stále neviete, ako hranicu prekonať, ako sa dostať priamo cez ňu...

Tajomstvo nespočíva v jednorázovom prelome – ale v ceste postupných krokov... Cesta postupných krokov znamená, že sa k železnej opone vyberiete znova... Ak ani tentokrát neuspejete – nevadí... Nenazbierali ste zatiaľ dostatok sily, ktorá by vám prelom umožnila... Nie ste ešte dostatočne silní – musíte t r é n o v a ť, rovnako ako trénujú športovci – aj ich príprava trvá mesiace, roky, celý život...

To, čo musíte v blízkej vzdialenosti od hranice zachovať je – pokoj.

Pokúste sa prekonať vlastný strach tým, že zachováte pokoj a rozvahu...

Najlepšie je, ak si ponecháte možnosť n á v r a t u … Nevyhlasujte prostred väzenia, že sa pokúsite o útek – iba sa prechádzajte, sledujte hliadky a nič nikomu nerozprávajte... Nehľadajte si komplicov... Práve pri pokusoch o útek je najväčšia pravdepodobnosť zlyhania a zrady... Maskujte svoj útek do poslednej chvíle – nikomu nepotrebujete dokazovať svoje siláctvo – ak sa vám útek raz podarí, vaša n e p r í t o m n o s ť v pekle bude vaším dôkazom a vašim víťazstvom... Dokiaľ ste tu, ste tu... Nehanbite sa za to, že ste tu...

Ostatní sú tu tiež.

Tí, ktorí vám budú tvrdiť, že sú slobodní sú ako pštrosy, čo si skrývajú hlavu do piesku... Užívajte si výdobytkov pekla a tešte sa z nich – vytvorte si činnosti, ktoré vzbudia dojem, že ste sa navždy rozhodli pre peklo – čakajte na vhodnú chvíľu, aby ste sa opäť k opone priblížili... Pravda je taká, že sa budete m o d l i ť k Bohu/v ktorého už ani neveríte/, len aby sa vám skúsenosť so Železnou Oponou nezopakovala...

Pravdou je, že k Opone vás tlačí vaše prvotné rozhodnutie stať sa slobodným... Vy ste si to však vtedy predstavovali tak, že s l o b o d a na vás čaká s otvorenou náručou, a že hliadky pekla vám slávnostne otvoria brány na prechod... Pravdou je, že nikto vás ľahko z trestu neprepustí – nerátajte s akýmkoľvek súcitom - hliadky sú tu preto, lebo je to ich účel v pekle - za ktorý majú svoj chlieb. Vaša účasť v pekle je dôležitá preto, lebo ste jedným z miliónov robotníkov pekla – z vašej práce žijú mnohé a mnohé organizácie, ktoré si zakladajú prosperitu na vášom pote a na pote a utrpení tých, ktorí sú tu s vami...Nečakajte žiadny súcit, ani zľutovanie... Tento svet je nemilosrdný... Azda ste sa počas vášho života naučili, že svet nie je až taký zlý – vpodstate ste ho dobre nepoznali – poznali ste ho cez prizmu svojej výchovy, spoločenského postavenia aké dosiahli vaši rodičia, či aké ste s ich – alebo bez ich – pomoci dosiahli vy...

Ako teda p r e j s ť Oponou? Akú metódu, akú technológiu použiť? V prvomrade si musíte uvedomiť, že hranica, ktorú pred sebou vidíte v podobe krajnej a hraničnej situácie, s ktorou sa neviete vysporiadať a ktorú napriek pocitu vlastnej bezmocnosti musíte riešiť – je vo vás... Vonkajšie udalosti – celá tá nespravodlivosť sveta, ktorá vás postihla a ohrozuje priamo vaše bytie – sú o d r a z o m udalostí vo vás samotných. Počas svojho života – ale aj počas minulých putovaní Stvorením – ste učinili nespočetné množstvo rozhodnutí, ktoré viedli k činom, ktoré tvorili váš osobný životný príbeh... Je jedno, či ste sa k týmto činom a rozhodnutiam uchýlili pod vplyvom inej osoby, či organizácie – skrátka, či ste boli zmanipulovaní...

Podstatné je to, že ste svoju vlastnú slobodnú vôľu a z nej plynúcu pozornosť používali spôsobom, ktorý v konečnom dôsledku nahromadil pred vami prekážky – a tie sa vám javia teraz ako Hranica... Je to akoby ste pred sebou odpratávali zasneženú cestu – kopy snehu sa hromadia po okrajoch a vytvárajú - zátarasy... Do svojho podvedomia a nevedomia ste odtláčali – vytesňovali – veľkú časť životného materiálu a tá sa tam „nahromadila“. Všetky vaše temné emócie, myšlienky, pudy sa nahromadili v „tme“- stali sa nevedomými a tým pádom sa vymkli vašej vlastnej kontrole. Tým, ako sa pokúšate oslobodiť, vzniká potreba vyčistenia tohto „smetiska“... Do sveta, pre ktorý ste sa rozhodli nemôžete kráčať s touto z á ť a ž o u.

A preto vás od vášho vysnívaného sveta slobody delí – nová Železná Opona...

Neustáva vám nič iné, ako priamo v prostredí, kde ste svoje rozhodnutia vytvorili, múr, ktorý rozdeľuje svety rozobrali – tehličku po tehličke... Ide o to, aby ste „neišli hlavou proti múru“- teda aby ste nekonali agresívne, unáhlene, či netrpezlivo... Dajte pozor, aby ste si nepoštavali proti sebe celé peklo... Napriek tomu, že peklo pôsobí na ploche „celý svet“, každý máme svoje individuálne peklo vo svojom vlastnom okruhu pôsobnosti... Naše hranice a múry sú práve v tomto okruhu... Častokrát sa stáva, že tí, čo si myslia, že prekročili hranice sveta, ešte neprekročili svoje individuálne hranice... Bez prekročenia individuálnych hraníc je cesta k slobode neúplná a teda – neexistuje...

MILUJTE SVOJICH NEPRIATEĽOV!

Nevytvárajte si nových nepriateľov a tých starých začnite konečne chápať a prijmite ich do svojho srdca, ako súčasť seba samého... Budú to práve oni, ktorí vám pomôžu pri prekonaní Hranice – ak si ich postavíte proti sebe, vaše osobné peklo sa znásobí a prelom bude v nedohľadne...

/Veľakrát sa stáva, že sa po ďalšom neúspešnom prelome musíme utiekať práve o pomoc tých, ktorých sme označili za svojich nepriateľov.../ Nesprávajme sa teda k nim nikdy povýšenecky a tak, akoby sme už boli vonku...

Naši nepriatelia – tí, ktorí sa javia ako naši väznitelia sú z á v i s l í na našej práci - sú súčasťou väzenskej hierarchie, ktorá je odhora až dolu živená našou prácou – ak sa od nich odpájame, strácajú svoju silu: nikdy preto nedovolia, aby sme s ich vedomím – odišli... Múr nás o b k l o p u j e kol-dokola, bez toho, aby sme si jeho prítomnosť uvedomovali... Sme totiž viac, alebo menej vzdialení od jeho okraja... Tí, čo žijú v strede nedovidia na okraj – teda žiadnu prekážku ku slobode nezaregistrujú...Tí v strde sú ľudia na samom vrchole Hierarchie Pekla... Títo ľudia, ktorí počas celého svojho života nepoznali žiadne obmdezenia vám budú tvrdiť, že Opona je výmyslom, konšpiratívnou teóriou, alebo podobne... Budú vám z najhlbšieho presvedčenia rečniť z najvyšších postov o tom, že žijeme všetci v krajine neobmedzených možností...

So zväčšujúcou sa vzdialenosťou od stedu pekla je Opona už reálnejšia...

Tí, čo trú biedu sveta dobre vedia o čom hovorím... Sú vo veľmi blízkom vzťahu k Železnej Opone, Opona je ich každodennou skúsenosťou – pre nich neexistuje nič len Opona... Železná Opona je pre nich neodmysliteľnou realitou každodenného bytia...

Zašiel som na okraj sveta, aby som obišiel hranice a vyhol sa im na svojej ceste ku slobode...

Stál som na strmom útese a podo mnou len more...

Stál som tam bez možnosti ísť ďalej, alebo sa vrátiť... Namiesto Múru som tam uvidel Priepasť!

Neostalo nič iné, ako sa vrátiť...

Musel som sa vrátiť, aby som spoznal svoj „užší okruh“ svoju osobnú a nie kolektívnu Hranicu – moju vlastnú Samotku...

Tento svet nosíme v sebe ako svoju veľkú a neznámu časť...

Hovoríme mu podvedomie, či nevedomie...

Presunutím pozornosti do tohto sveta si uvedomíme, že j e d n a č a s ť nás samotných je m i m o múru a že nepozná žiadne obmedzenia!

Jednou časťou seba samých sme neustále v s l o b o d e!

Problémom je, že nasledujeme svoje zmysly a svoju známu časť, tak, ako sme boli naučení – hovoríme tomu vlastná skúsenosť... Nemáme však skúsenosť so svetom, ktorý je „na druhej strane“... Naše vedomie, ktoré je v zásade slobodné sa však môže na túto druhú stranu d o s t a ť... Môže sa tam p r e n i e s ť... Chce to cvik a opakovanie... Musíme vprvomrade túto druhú časť seba samých prijať za s k u č o č n ú... Je rovnako s k u t o č n á ako naša prvá časť...

Náš životný príbeh je pri bližšom pohľade h i s t ó r i o u nášho postupného presunu do tejto d r u h e j časti: píšeme dva životopisy - jeden zahrňuje naše úspechy a neúspechy vo svete následkov a príčin a ten druhý je opisom cesty, ktorú činíme pri objavovaní našej skrytej, no veľmi skutočnej podstaty... Z tejto skrytej a skutočnej podstaty vychádza to, čomu hovoríme naša vlastná idndividualita, naša jedinečnosť, osobitosť, osobná genialita...

Problém je, ako urobiť túto časť seba samou natoľko silnou, aby nás „čakala na druhe strane“ Železnej Opony, podala nám r a b a k a - s jej pomocou sa môžeme p r e h u p n ú ť ponad hraničný múr a oslobodiť sa...

Robme preto všetko tak, aby sme sa prichystali na toto stretnutie – posilujme v sebe vedomie d r u h é h o Ja a urobme ho skutočným – skutočnejším ako toho, ktoré tak dobre poznáme... V skutočnosti je to, ktoré „tak dobre poznáme“ zmesou nie našich, ale cudzorodých, získaných a naučených postojov, ktoré ovplyvňú naše bežné rozhodnutia a tak vytvárajú naše vlastné väzenie...

Z pohľadu nášho skutočného Ja nie je staronová Železná Opona žiadnou prekážkou, ktorú by sme nemohli prekonať: je rovnako iluzórna ako celé peklo, ktoré sme sami pomáhali budovať...

Karol Hlávka

Zdroj: antiluzia.blogspot.com

 


júl 03, 2009 14:28 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top