Obrázok používateľa CEZ OKNO
TOTÁLNA PROTIRAKOVINOVÁ KÚRA

Milujem život a predovšetkým svoj.
Pre jeho hĺbku, ušľachtilosť a humánnosť.
Kto so mnou nezdieľa túto filozofiu nezaslúži si chodiť po tejto zemi.
A preto, že ho milujem so všetkými jeho krásami - ma motivovalo podrobiť sa tejto kúre...

Zdravý organizmus nemôže dostať rakovinu!!!

Zdravie nie je všetko, ale všetko ostatné bez zdravia je ničím!
Dr. Máhler.

Drahšie ako zdravie je už iba jeho liečenie...

V Leviciach, 5. novembra 2002

Neberme život príliš vážne
aj tak z neho nevyviazneme živý

Ľudské telo je majstrovské dielo biologického inžinierstva (stvoriteľa). Nie je iba umeleckým dielom, ktoré sa prejavuje a je možné ho sledovať a obdivovať v jeho prejavoch: je to symfónia pohybu. Bunky žijú, odumierajú a sú nahradzované. Molekulárne jednotky vnútri živých buniek sa neprestajne premiestňujú. Naše telo nie je stŕpnutou sochou - je to kypiaca fontána stále sa meniaceho života. Život sa odohráva v čase a nebyť toho, že trochu starneme, vyzeráme vlastne stále rovnako. Bez toho, aby sme si to uvedomovali svoje telo meníme a stále ho obnovujeme spravidla vždy po niekoľkých rokoch.

1. deň 24.9.
Váha 84kg Výška 182 cm 7.45 TK 149/84 - 69
TK 134/78 - 67

Dnešným dňom som začal 42 dňový pôst podľa odporučenia z knihy p. Rudolfa Breussa. Začal som piť 4 druhy čajov a to ľadvinový - šalviový, ľubovníkový, medovka lekárska - pakostový a z vrbovky málokvetej. Tieto čaje si robím sám presne podľa receptúry uvedenej v knihe. Ďalej si pripravujem zmes zeleninových štiav pre protirakovinovú kúru v tomto zložení: 300 g cvikly - 100 g mrkvy - 100 g zeleru - 30g čiernej reďkovky.

Tento deň bolo veľmi upršané počasie. Činnosť primeraná dôchodcovi a počasiu, napriek tomu som bol na 1 1/2 hod prechádzke. Stolicu som mal. Pocit hladu primeraný.

Na tomto mieste hneď na začiatku si položme otázku čo je to j choroba?

Choroba neprichádza sama od seba ako slepý úder nevypočítateľného osudu. Naopak, choroba je na jednej strane zákonitý výsledok narušenej prirodzenej rovnováhy organizmu, na druhej strane zúfalý pokus organizmu obnoviť stratenú rovnováhu. Jedným z najdôležitejších faktorov, ktoré rozhodujú o našom zdraví, alebo chorobe, je správna výživa a spôsob nášho života (dostatočný odpočinok a veľa pohybu). Súvislosť civilizačných chorôb s nevyváženou výživou je stále zrejmejšia. Tak ako nesprávna výživa môže zapríčiniť chorobu, dokáže vhodná výživa liečiť. Radikálna zmena výživy by vlastne mala byť základom liečby akejkoľvek civilizačnej choroby –od tráviacich porúch cez močové a žlčníkové kamene …. a môžeme výpočet chorôb ukončiť u metly ľudstva rakoviny. Je priam naivné si myslieť, že chorobu zdoláme, ak necháme ďalej v takmer nezmenšenej miere pôsobiť všetky faktory, ktoré ju vyvolali, a celú liečbu obmedzíme len na užívaní akýchsi piluliek, alebo iným civilizačným liečebným metódam. V takýchto prípadoch je liečba len odstraňovaním najhorších príznakov a nie odstránením príčin. Vlastné korene chorôb zostávajú nedotknuté. Čo nám pomôže zopár miligramov liekov., ak do seba denno denne pcháme kilogramy nevhodnej, nevyváženej potravy? Tabletky v takomto prípade len zhoršujú nerovnováhu, zaplavujú nás cudzorodými látkami, ktoré musí organizmus namáhavo odbúravať. Chvíľková úľava je vykúpená vedľajšími účinkami ťažko odhadnuteľného rozsahu. Spravidla sa objavujú nové problémy, lekári ordinujú nové lieky s novými a ešte viac deštrukčnými účinkami a pomali a iste sa uzatvára bludný kruh neduhov, z ktorých už niet úniku. Radikálna zmena výživy môže byť tým správnym liečebným úderom, ktorý môže tento bludný kruh preťať a otvorí nám cestu k skutočnému vyzdraveniu – len tadiaľto vedie cesta. Zásadná reforma výživy je rez dôležitejší a v konečnom dôsledku účinnejší, ako rez operačným skalpelom, alebo inými deštruktívnymi formami súčasného spôsobu liečenia povedzme– rakoviny. Veľmi sa mýli každý, kto dúfa, že na operačnom stole skončí jeho choroba. Lebo majme vždy na pamäti, že rakovina je systémová choroba celého organizmu. Operácia rakovinového nádoru odstráni len lokálny rakovinový nádor, ale rakovina ako taká zostáva v organizme, celý organizmus sa nedá operovať. Súčasná medicína vie veľmi dobre liečiť následok chorôb, ale samotnými príčinami sa moc nezaťažuje. Operácia však znamená pre organizmus taký ťažký úder, ktorý až do dna vyčerpá všetky obranné sily organizmu, že na samotné vyliečenie už nezostanú žiadne sily. Vhodne zostavená prirodzená výživa s dostatkom enzýmov a ostatných života budičov je pre väčšinu pooperačných stavov a rekonvalescentov tou najlepšou liečebnou diétou. Na tomto mieste nechcem dávať návody a rady na liečebné formy prirodzenou rastlinnou výživou, ani sa nechcem pliesť do remesla odborníkom v oblasti medicíny. Chcel by som len tak trochu upozorniť na skutočnosť voči ktorej je zatiaľ väčšina lekárov hluchá, a majú na to jeden výstižný názov – šarlatánstvo. Bez dôsledného prechodu na prirodzenú výživu nemôže byť liečba civilizačných chorôb skutočne úspešná. S týmto názorom sa v ďalších riadkoch budeme často krát stretávať. Mnohí ľudia podvedome cítia, že reforma stravovania smerom k prirodzenej výžive je jedinou cestou k novej kvalite zdravia a vitality. Nemajú však odvahu „prehodiť výhybku“ správnym smerom (zatiaľ je to aj môj problém musí sa to predovšetkým zmeniť v duchovnej sfére), opustiť staré návyky a na vlastnom tele „vyskúšať si pravdu“, ako ju existenciálne nazval sám veľký Gándhí.

Majme na pamäti výrok J.J.Roussea: Čím je telo slabšie, tým viac rozkazuje. Čím je silnejšie a zdravšie tým viac nám poslúži. Cesta k zdraviu nezačína pri liekoch, ale tréningom a mobilizáciou vnútorných síl. K úspešnej liečbe patrí pevná vôľa pacienta.

2. deň 25.9.
Váha 83,5kg 8.00 TK 136/79 - 70
T= 36,9C°

Počasie stále upršané. Jazda autom iba v meste. V byte začali temperovať, čo zlepšilo pohodu. V predchádzajúcich dňoch bola v byte nepríjemná zima. 2 hod zdravotnej prechádzky svižným tempom. Zúčastnil som sa kurzu JOGY, ktorý bol pre mňa začiatkom a zároveň aj koncom (malý záujem).

Včasná diagnóza rakoviny je potrebná, ale jej prevencia je nevyhnutná. To isté sa vzťahuje aj na všetky civilizačné choroby. Zatiaľ, čo liečenie chorôb je veľmi drahé, ich prevencia je zdarma. Pokiaľ je všetko v poriadku, nikto si to nevšimne. Prevencia nie je fascinujúca podívaná, je málo viditeľná, málo zaujímavá málo do nej investujeme a málo kto to s ňou myslí vážne. Prevencia znamená zdravie: kombinácia troch základných zložiek - správna výživa, dostatočný odpočinok a veľa pohybu- plus nerobiť nič čím by sme svojmu zdraviu ubližovali. Včasná diagnóza rakoviny je prepotrebná, to však nie je prevencia. Majme vždy na pamäti, že rakovinové bunky prekvitajú na varenej a „civilizačnej“ strave a odmietajú rásť na živej – surovej strave. Ak si naše prirodzené telesné sklony (potreby) nevieme, alebo nechceme ovládať vyššou mocou (duchovnom) s pravidla to končí skazou a predčasnou smrťou. Striedmosť vo všetkom v našom živote má s naším návratom do raja (duševná vyrovnanosť) viac spoločného, ako sme si ochotný priznať.

3. deň 26.9.
Váha 82,0kg 7.40 TK 129/73 - 68

Práca s počítačom -" Priebeh vlastnej kúry". Zdravotná prechádzka mestom zhruba hodina. Stolica bola.

Kým sú ľudia presvedčení, že sú zdraví, len ťažko sa vzdávajú svojich zakorenených stravovacích a najmä životných návykov. Človek si myslí, že je zdravý (to bol aj môj prípad), ale v skutočnosti už dávno nosí v sebe zárodky chorôb. Ktosi už veľmi dávno vyslovil veľmi výstižnú a pravdivú myšlienku, že ak človek zomrie, zomrel ani nie tak na určitú chorobu, ako na svoj život. Naše telo má inteligenciu, ktorou si obnovuje zdravie a je len na nás aby sme mu v tom pomáhali. V zdraví i v chorobe musíme dožičiť telu to, čo biologicky potrebuje. Sú to tie najjednoduchšie prvky zdravia, o ktorých by sme mali byť presvedčený: - vzduch, voda, príroda, živá potrava, oddych a spánok, slnečný svit, cvičenie, pohyb a pozitívne citové vnemy. To sú už dávno známe prvky obnovovania zdravia, ktoré nikdy „neobjavila“ lekárska veda, lebo sa na nich nijako nedalo zarobiť. Je to priam strašné, ale je to holý fakt. Hore spomenuté životné potreby a filozofia nám určite zlepšia zdravie a sú bez akýchkoľvek škodlivých účinkov a nie sú ani veľmi finančne náročné. Pri snahách človeka pre aktívne zdravie by sme mali mať na pamäti - najmä duševnú rovnováhu a harmóniu. Vždy musí byť dominantné duševno nad telesnom. To čo si myslíme, vo veľkej miere ovplyvňuje to ako sa cítime. Ak stratíme seba dôveru a nádej – stratíme aj hlavu!

Myšlienka Paracelsia: „Nech je obsah tvojej viery správny či nesprávny, účinok bude rovnaký. Preto mysli pozitívne, taký bude aj výsledok. Ak budeš myslieť na dobro uskutoční sa ! Ak však budeš myslieť na zlo príde. Ak myslíš na hocičo v podstate sa o to pokúšaš“.

Zmeň spôsob svojho myslenia – zmeníš svoj osud !

Trošku začínam chápať výrok jedného človeka, ktorý povedal: „Dajte mi pevný bod a ja vám pohnem zemeguľou“.

4. deň 27.9.
Váha 82kg 7.40 TK 128/75 - 68

Jazda autom do záhradky, intenzívny pohyb a práca na záhradke cca 4 hod (bez problémov). Čítanie odbornej literatúry.

Prirodzená a úspešná je cesta, ktorú vytýčil Breuss vo svojej totálnej protirakovinovej kúre: Rakovinový nádor musí byť strávený vlastným telom počas 42 dňového pôstu. Princípom pôstu je, že telo vylúči všetko to, čo do tela nepatrí a oddelí všetko choré od zdravého pod podmienkou, že telo ešte disponuje dostatočnými rezervami a potrebnou silou vôle. Musíme mať stále na pamäti, že jedine viera je tým univerzálnym liečebným procesom, bez ktorého toho veľa nedokážeme. V Biblii je napísané :“Ver a tvoja viera Ťa uzdraví“. Staré arabské príslovie sa k nám prihovára nasledovne:
„Lekár nám ranu ošetrí, ale iba Boh nám ju vylieči“

5. deň 28.9.
Váha 81kg 7.40 TK 127/77 - 70
T= 37,1C°

Práca s liečivými bylinkami. Návšteva záhradky pešo, prinesenie jabĺčok a ich spracovanie, krájanie a sušenie. Ďalšia vychádzka do mesta 1 hod.

Jedna úvaha: Je veľký rozdiel medzi pôstom dobrovoľným a vynúteným. Známy staroveký mysliteľ Seneca napísal: Keby ľudská masa počúvala hlas rozumu, zistila by, že kuchári sú rovnako nadbytoční ako vojaci. Ešte jeden klasik. Čím viac sa potvrdzujú všeobecne platné pravdy vyslovené už pred dvomi tisíckami rokov, ktoré napísal Riman Marcus Portus Cato : že totiž obyčajná zelenina a ovocie, sú najdôležitejšími „strážcami zdravia“ (pretože v sebe obsahujú živú vodu) a využívaním ich liečivých účinkov môžeme mnohé potraviny rastlinného pôvodu využívať ako cenné liečivá, alebo prinajmenšom ako podporné prostriedky.

6. deň 29.9.
Váha 80kg 8.00 TK 125/77 - 67
14.00 TK 122/80 - 72

Stolica bola (za malej pomoci klystíru). Samostatné cvičenie JOGY - 1 1/2 hod. Prechádzka mestom za pekného teplého a slnečného počasia 1 3/4 hod.

Živíme sa stravou, ktorá v prevažnej miere pozostáva zo spracovaného a inak upraveného – znehodnoteného prevareného jedla. Organizmus potom absorbuje z črevného traktu takmer nepoužitú hlušinu a toxické prísady a tým v organizme narastá objem zvyškov potravy a toxických látok, ktoré sa s pravidla v tráviacom trakte obyčajne zdržujú viac ako by bolo pre organizmus želateľné. Tento odpad znásobený toxickým balastom, ktorý vzniká pri rozpade buniek, vytvára metabolickú nerovnováhu- toxému organizmu, ktorá je prapôvodom všetkých civilizačných chorôb. To čo nazývame chorobou, nie je nič iné, ako nedokonalé úsilie organizmu očistiť sa od toxínov. Pochopiteľne, rôzne problémy - choroby dostávajú rozličné mená, podľa toho v ktorej časti tela sa nám tieto odpady koncentrujú, a tým sa vytvára ilúzia, že sú stovky odlišných chorôb i keď vždy ide o rovnakú podstatu problému – oneskorenú a nedostatočnú detoxikáciu organizmu. Ani jeden živý tvor s výnimkou človeka nezmenil dobrovoľne svoju prirodzenú životosprávu. Porušovanie zákonov prírody je výsadou "múdreho" človeka. Jediným východiskom z dnešného začarovaného kruhu chorôb a predčasnej smrti je postupný návrat k prirodzenej nezmanipulovanej surovej strave rastlinného pôvodu.

7. deň 30.9.
Váha 80kg 7.15 TK 135/77 - 77
15.40 TK 136/79 - 80

Návšteva záhradky pešo, bežné práce, dooberanie jabĺčok, celková doba pobytu 5 hodín. Domov som doniesol jabĺčka, pažítku a šťaveľ, potom sme to patrične spracovali. Krásne babie leto. Večer mastenie kariet na počítači.

Podívajme sa na život očami ájurvédskych mudrcov: "Je našou povinnosťou k celému ľudstvu byť dokonale zdravý, pretože sme ako vlnky na oceáne (krásne prirovnanie) vedomia a keď sme len nepatrne chorý narušujeme kozmickú harmóniu" Navštívme nemocnice a hospice tak tam uvidíme toľko harmónie, že sa nám s toho zatočí hlava. Nie je správne vidieť sám seba ako izolovaný organizmus v čase a priestore zaberajúci sto šesťdesiat kubických decimetrov objemu trvajúcich od nula do deväť desaťročí. Príroda nás vytvorila ako mysliacu bytosť, aby sme si túto pravdu mohli uvedomiť. Ešte jednu duchovnú perlu mudrcov: " Vnútorná inteligencia nášho tela je najzákladnejším a najväčším géniom v prírode. Odráža sa v nej múdrosť vesmíru" Tento génius je v našom kvantovom tele naprogramovaný tak, že sa nedá vymazať. Naše DNK v bunkách sú milióny rokov staré a všetky životné skúsenosti sa prenášajú pri každom ich delení. Myšlienky indických mudrcov sú nadčasové a pri zamyslení sa nad nimi behá človeku mráz po chrbte. Aby sme trochu pochopili genialitu nášho kvantového tela tak si zoberme jeden názorný príklad. Dýchanie, aká jednoduchá vec. Predstavme si jeden nádych. Pri jednom nádychu vzduchu vystavíme našich päť miliárd červených krviniek vdychovanému vzduchu. Kde každá krvinka obsahuje 280 miliónov molekúl hemoglobínu a každá molekula hemoglobínu môže viazať a prepravovať v našom krvnom riečišti 8 atómov kyslíka. Teraz si predstavme, že každý atóm kyslíka je nový stavebný prvok pre náš organizmus. Toto vyjadrené matematicky, pri jednom nadýchnutí dostávame do organizmu 11x1021 (dosť ťažko predstaviteľné číslo) nových stavebných kameňov, ktoré sú okamžite rozmiestnené a zabudované v našom tele. A teraz si predstavme, koľko krát sa nadýchneme za 24 hod. Všetky v nás zapadnú s úplnou presnosťou (na vopred určené miesto) a ani jeden nový kamienok neporuší polohu toho predchádzajúceho. Staré kamene po ich životnosti ustupujú novým úplne plynulo a hladko, ako keď tečie v rieke voda. S tých kameňov sa priebežne vytvárajú bunky nášho tela napr. svalové, srdcové, ľadvinové, pečeňové atd. atd. Teraz položím jednu nesmelú otázku, dá sa vôbec táto genialita kvantového tela pochopiť ľudským rozumom ???

8. deň 1.10.
Váha 79kg 6.15 TK 130/81 - 76
22.45 TK 132/80 - 68

Ráno budíček, o 6.00 odchod autom do Nitry, o 7.30 návšteva urologickej ambulancie. Aplikácia injekcie Androcuru, odber krvi na PSA vyšetrenie na SONO. Ošetrujúci lekár veľmi pozitívne hodnotil výsledky vyšetrenia (len či naozaj?) Nákup rôznych čajov, prechádzka po pešej zóne a návrat domov a 12.30 hod. Čítanie literatúry. Prechádzka slnečným mestom 2 hod.

Jeden starý lekár pri priateľskom rozhovore dôverne povedal: "Lekári by boli finančne veľmi poškodení, keby sa všetci ľudia stali vegetariánmi." Zdravo žiť nie je umenie, ktoré sa musíme učiť, je to inštinktívny spôsob života (organizmus máme tak napro-gramovaný), ku ktorému by sme sa mali vrátiť !! Ďaleko pred tým než sa na scéne objavili lekári, nemocnice, odborníci na výživu dietetici, hlásatelia odlišných, alebo dokonca rozporu plných životných filozofií, boli tu zákony prírody. Keby ich ľudia v tých dobách nedodržiavali ako druh by sme sa dnešných dní nedožili. Platón mal pravdu, keď pred viac ako 2000 rokmi povedal: "Bezmäsitá strava nie je formou výživy pre nevedomú masu ľudí".

Smiech a dobrá nálada stimuluje imunitný systém, privádza kyslík do krvi a v organizme navodzuje opak stresu. Smiech pozitívne rozkmitá celé telo. U veselých ľudí sa netvoria nebezpečné stresové hormóny. Radosť zo života, ako základný postoj môže dokonca zabrániť aj vzniku rakoviny ó aké jednoduché. Radosť a dobrá nálada by sa mala ordinovať u lekára (tu majú ešte nekonečné rezervy) a v mnohých prípadoch by nahradila účinky predpísaných liekov. To by bol ale komplot proti výrobcom liekov.

9. deň 2.10.
Váha 79kg 7.25 TK 126/78 - 76
19.20 TK 126/78 - 78
T = 37C°

Stolica bola (za pomoci klystíru). Spracovanie jabĺčok na sušenie. Návšteva záhradky pešo, bežné práce spolu asi 3 hod. Prechádzka prírodou 1 1/2 hod. Cvičenie JOGY doma 1 1/2 hod.

Človek, ktorý si zachoval aspoň trochu súdnosti a získal pravdivé informácie o vplyve stravovania na zdravotný stav človeka, pre toho zmena životosprávy nebude neprekonateľnou prekážkou. Prechod na prirodzenú výživu nie je iba skúškou tela, ale myslím si, že predovšetkým veľkou skúškou ducha. Namiesto nevedomého vytvárania choroby by sme mali vedome vytvárať vlastné zdravie. Teraz to rozmeňme na drobné (zrozumiteľnejšie), keď sme šťastný harmonicky vyvážený, chemizmus z nášho mozgu sa rozšíri do celého tela a oslovuje každú bunku o našom šťastí. Keď všetky naše bunky počujú túto správu (správa sa šíri rýchlosťou svetla), stanú sa skutočne "šťastné" t.j. začnú fungovať účinnejšie vo väčšej vzájomnej harmónii vlastne tým, že menia svoje vlastné chemické procesy. Začne lepšie a účinnejšie fungovať náš imunitný systém a to je anášho duševného a fyzického zdravia. Náš organizmus je od prirodzenosti naprogramovaný na zdravie a pozrime sa na krutú skutočnosť. Šťastné bunky a zároveň šťastné telo je samé od seba schopné bojovať a k tomu veľmi účinne aj proti najväčšej metle súčasného ľudstva kardiovaskulárnym chorobám a rakovine. Aké jednoduché a zároveň geniálne "opraty drží každý vo svojich vlastných rukách".
Tu by som rád spomenul jeden z názorov indického pohľadu na zdravie.
Dobré trávenie je darcom dobrého zdravia a harmónie organizmu. Zlé trávenie je hlavným faktorom v procese vzniku chorôb.
Ak bola potrava v organizme dobre využitá potom sú bunky dobre vytvorené a funkčné. V opačnom prípade sme chorobný proces v organizme práve naštartovali.

10. deň 3.10.
Váha 78kg 7.35 TK 129/75 - 75

Štatistické vyhodnotenie krvného tlaku za uplynulé obdobie. Sušenie jabĺčok. Cesta autom, nákup kapusty - demontáž fólie z fóliovníka na rozvodni a odvoz na záhradku. Čítanie odbornej literatúry. Zo spánkom od začiatku kúry nemám žiadne problémy, spím dobre až na menší problém, že počas noci musím ísť 2 až 4 krát močiť, ale potom bez problémov spím ďalej. Pohľad na jedlo, alebo na človeka ktorý robí takúto činnosť, mi absolútne nerobí problémy. Predpoveď alebo myšlienka, ktorá bola vyslovená je prvým krokom k jej splneniu. Ktosi veľmi dávno poznamenal: Tí ktorí sú presvedčený, že už nemôžu, majú pravdu: ale Tí ktorí veria, že ešte môžu majú ešte väčšiu. A len na nás záleží do ktorej skupiny sa začleníme. Rozvíjajme myšlienky, ktoré pomáhajú telu (pozitívne). Zlosťou by sme sa nemali zožierať preto, že veľmi škodí zdraviu! Nedajme jej šancu.

Chirurg James Page uvádza: "Každá operácia rakoviny je omyl" tento jeho názor zdieľam spolu s ním (s týmto názorom je v súlade aj liečenie jednej mojej známej z Bratislavy).

11. deň 4.10.
Váha 77kg 7.20 TK 132/80 - 73

Stolica bola (za pomoci klystíru). Dnešným dňom som začal s cvičením "Päť Tibeťanov" (samozrejme, že to budem robiť každý deň). V počiatočných dňoch kúry som mal väčší pocit chladu (keď to porovnávam s manželkou - vrstva ošatenia), viac som sa musel obliekať. Teraz sa to už znormalizovalo. Prechádzka krásnou jesennou prírodou 2 1/2 hod.

Pre každého komu záleží na vlastnom zdraví, by mala platiť zásada: prestať si škodiť nie je neskoro, ale ani priskoro. V zásade si musíme uvedomiť, že jedine naše vlastné telo sa môže vyliečiť samé a že najlepšou terapiou je uviesť ho do zdravého a harmonického stavu správnou výživou, cvičením a duševnou harmóniou. K duševnému zdraviu patrí aj dobrá nálada a tu je pár priam uzdravujúcich viet:
-„všetko svetské je nepodstatné – dokonalý pokoj (duševný) je dôležitejší. Teraz prežívam dokonalý pokoj…“

-„Dobré myšlienky zaháňajú choroby, liečivá sila preteká mojím telom vždy vertikálne…“

-„Cítim sa dobre, každú sekundu pociťujem novú energiu, cítim, ako sa upevňuje zdravie v mojom tele…“

-„Teším sa na zajtra. Je predsa krásne žiť. Aj zajtra predsa vysvitne slniečko…“

Aj takéto a podobné myšlienky sa mi po 11- tých dňoch hladovky preháňajú hlavou.

No nie sú to uzdravujúce vety?

12. deň 5.10.
Váha 77kg 7.40 TK 119/77 - 76
19.50 TK 127/75 - 75
T = 37,2C°

Prechádzka spojená s návštevou bývalého bežeckého kamaráta v jeho ovocnom sade 2 1/2 hod. Konzultácia priebehu kúry s Dr. Hrušovským. Večer pri prudkom vstávaní z polohy ležiacej do stojacej, došlo k chvíľkovej strate vedomia (nedostatočný pitný režim). Denný režim sa snažím robiť tak, aby som mal stále čo robiť, aby som sa nenudil, čo sa mi zatiaľ darí až nad očakávanie dobre. Po telesnej stránke sa cítim dobre a po duševnej ešte lepšie.

Úžasná veľkosť prírody je prosto výnimočne dokonalá, a nezaslúži si, aby sme sa ju arogantne a drzo pokúšali opravovať. Ľudstvo nakoniec dospeje ku kompromisu zelenej stravy (možno že až za 5 minút dvanásť) pretože inak nemá veľkú nádej na prežitie. Základným pravidlom zdravej výživy je, že všetky látky ktoré telo potrebuje, ale si ich nevie vyrobiť, si dokáže zaobstarať z rastlinnej ríše! Tí ktorí vám tvrdia opak, buď nevyhnutne potrebujú kurz biológie, alebo sa chcú dostať k vašej peňaženke a zase je to len o peniazoch. Výživné látky pochádzajú z polí, záhrad a sadov a nikdy nie z farmaceutických laboratórií či z mŕtvych zvierat. Nie každý hľadá, skúša, experimentuje. Väčšina obyvateľov našej planéty žije uponáhľane v chaose, má nevhodnú životosprávu. Konzumuje to, čo je práve po ruke. A chaos v jedle, znamená chaos v organizme.

13. deň 6.10.
Váha 76kg 7.35 TK 128/77 - 73

Spracovanie priebehu kúry na počítači. Návšteva priateľov, ktorí nám do bytu priniesli dobrú náladu so slnkom v duši. Čítanie odbornej literatúry. Večerné premietanie videokazety s témou "Rakovina a nádej".

Ak ochoriem, lekár ma operuje a ja vyzdraviem, som celkom logicky šťastný a každému to poviem. Ale keď neochoriem v dôsledku určitých opatrení, nikto sa o nich nič nedozvie. Takáto zvrátená prax platí v našej spoločnosti.

14. deň 7.10.
Váha 76kg 7.35 TK 123/78 - 74

Konzultácia priebehu liečenia s DR. Petrom z urológie v Nitre. Pri odbere krvi na test PSA bola nameraná hodnota 10.8 pre porovnanie s hodnotou nameranou dňa 16. 7. 2002 bolo PSA 39,5 čiže došlo k veľmi peknému 4 násobnému zníženiu čo ukazuje na úspešnosť liečenia. Návšteva mesta spojená s prechádzkou zároveň som sa zastavil v kancelárii UPC prehodnotiť programový balík káblovej televízie s platnosťou od nového roku.

DR. Brukner vo svojej publikácii píše nasledovné: V takzvanej vede sa dnes odohrávajú neuveriteľné veci. A tieto zostávajú pred verejnosťou utajené. Mocný tohto sveta (nadnárodné monopoly, výrobcovia mäsových a poľnohosp. výrobkov, farmaceutický priemysel aj samotné zdravotníctvo) majú totiž možnosť tajiť informácie o pravých príčinách chorôb a predčasných úmrtiach, ktorým by sa dalo zabrániť zmenou stravovacích návykov obyvateľstva. Každý rok zomierajú milióny ľudí (komu už len na nich záleží), len preto, že sa pred nimi skrývajú pravé príčiny chorôb. Anglický spisovateľ Aldous Huxley to ešte vylepšil: "Lekárska veda urobila v posledných rokoch taký obrovský pokrok, že zdravý človek dnes už praktický nejestvuje"

15. deň 8.10.
Váha 75kg 7.15 TK 119/76 - 76

Stolica bola (s pomocou klystíru). Typické jesenné upršané studené počasie. Bežný denný režim dôchodcu. Zdravotná prechádzka prírodou.
Štandardný denný režim v rámci prebiehajúcej kúry bol nasledovný. Ranné vstávanie medzi 7.00 - 8.00 hod, váženie, meranie TK, ranná hygiena podotýkam sprchovanie studenou vodou (bŕŕŕ), príprava čajov a zeleninovej šťavy, čo som si už zracionalizoval. Celkové množstvo prijatých tekutín za deň je nasledovné:

Ľadvinový 0,3l - Kakostový 0,15l - Vrbovka lekárska 0,3l - Šalvia, Ľubovník, Medovka lekárska 1,00l - Zeleninová šťava 0.30l - Spolu je to 2,05l - pravidelne doplňujem tekutiny minerálnymi vodami v množstve 0,2 až 0,6l. Pitie hore vymenovaných tekutín presne podľa návodu z knihy p. Breussa.

Pravidelné sledovanie večerných správ v TV (bez vzrušovania - v pohode) nočný kľud pravidelne po 22 hod. Najlepšie obdobie pre začatie zeleninovej kúry je začiatok septembra, pretože potrebnú zeleninu priamo beriem zo záhonov a tak je zabezpečená ich čerstvosť a najlepšia biologická (radiačná) hodnota.

16. deň 9.10.
Váha 75kg 7.30 TK 119/74 - 73
  19 .00 TK 135/85 - 72
T= 37C°

Celé predpoludnie sme spracovávali kapustu na zimné uskladnenie, strúhanie a dlávenie do sudov. Jazda autom do záhrady, drobné práce a odstavenie zavlažovacieho systému pred zimou. Autom do D. Seči a naspäť zabezpečovanie orechov na zimu (orechy nie sú). Cvičenie JOGY 1 1/2 hod so zakomponovaním 5 Tibeťanov.  TK po cvičení JOGY.
Aj keď otec chorôb je často neznámy, ich matka je v každom prípade neprirodzená výživa.

17. deň 10.10.
Váha 75kg 7.30 TK 116/73 - 76
10.00 TK 125/84 - 78

Spracovanie jabĺčok, vrátane sušenia. Prispôsobenie obrazu na zavesenie na stenu. Prispôsobenie vodných odparovačov na radiátory. Návšteva mesta spojená s prechádzkou a nákup príchytiek do panelov. Merané po cvičení 5 Tibeťanoch.

Pri svojich stravovacích návykoch majme vždy na pamäti nasledovné zásady. Ak chceme prežívať prekypujúcu radosť zo života a oplývať neustále tou najlepšou náladou, musíme jesť živú stravu. Živé telo môže byť budované len živou potravou.

18. deň 11.10.
Váha 74kg 7.25 TK 112/74 - 73
20.15 TK 111/73 - 76
T = 37C°

Stolica bola (za pomoci klystíru). Pri hladovke je veľmi dôležité zbavovať sa včas toxických odpadov v tele, aby nedošlo k auto otrave. Lebo organizmus v tomto období je zvlášť citlivý na toxíny, ktoré sa uvoľňujú z tukových rezerv organizmu. Dnes je zase škaredé, upršané, studené jesenné počasie. Prechádzka do záhradky, vybranie cvikly zo záhonu a donesenie domov. Pre vylepšenie účinkov čajovej a šťavovej kúry som na základe predpisu p. Dr. Hrušovského, užíval denne pravidelne 4x homeopatiká Aurum metalicum 15 ch a Lycopodium clavatum ch15 a v nepárnych dňoch 1x neidentifikované homeopatiká.

Majme vždy na pamäti – peniaze, majetky, domy, autá, čiže hmotné statky to je nič v porovnaní s bohatstvom, ktoré predstavujú zdravie, láska a ľudské porozumenie.

19. deň 12.10.
Váha 74kg 7.30 TK 109/75 - 75

O počasí sa zmieňovať ani radšej nebudem. Spracovanie protirakovinovej kúri na počítači. Návšteva priateľov na aute a donesenie nových zásob mrkvy a cvikly. Zistil som zaujímavú skutočnosť, že už niekoľko dní za sebou, pravidelne večer po 19.00 hod v trvaní cca 1 hod, pociťujem zvýšený pocit chladu, takže som nútený prikryť sa dekou. Za hodinu ma to prejde a potom pociťujem normálnu pohodu.

Zamyslime sa spolu nad orientálnym výrokom - choroba človeka povznáša a zdokonaľuje – ale platí to len vtedy, ak si chorý človek uvedomí, čo bolo príčinou zlyhania organizmu a v budúcnosti tieto príčiny nekompromisne vyškrtne zo svojho života.

20. deň 13.10.
Váha 74kg 7.30 TK 117/75 - 76
19.10 TK 124/74 - 65

Štandardný denný režim. Zdravotná prechádzka 1 1/2 hod. Celodenná pohoda. K dnešnému dňu som schudol od začiatku protirakovinovej kúry o 10 kg. Keď to prirovnávam k váhe pred začiatkom choroby (93 kg) tak je to takmer 20 kg. Nedá mi, aby som nespomenul jeden veľmi zaujímavý prípad. V minulých dňoch som niekoľko krát spomínal čítanie a štúdium odbornej literatúry. Medzi inými to bola aj kniha "Skrytá moc drahých kameňov". Pri pravidelnej prechádzke nejaká tajomná sila alebo vyššia moc, nasmerovala moje kroky do jednej predajne, kde predávali aj drahé kamene s tým, že si kúpim Chrizoprast. Pri predložení predajného tabla s kameňmi ma prekvapila veľmi slabá ponuka a samozrejme mnou požadovaný kameň nemali. Predavačka to zdôvodnila tým, že kamene už nedopĺňajú a je to praktický výpredaj. Keď som sa zahľadel ešte raz na predajné tablo jeden kameň mi padol do oka, ako sa hovorí oslovil ma a dokonca som pocítil vnuknutie - kúp si ma, veľmi ma potrebuješ, sľubujem Ti, že Ti budem nápomocný. Teraz neviem posúdiť, či ma oslovilo moje astrálne (duchovné) telo, alebo skrytá moc drahých kameňov, lebo sa traduje, že pri výbere kameňov práve ten, ktorý Ti má toho čo najviac dať, ten sa prejaví. Takže bez najmenšieho zaváhania som si ho kúpil, veľmi sa mi páčil tvarovo, farebne fialová farba a cítil som, že ma oslovil. Po príchode domov som hneď otvoril knihu a hľadal som názov kameňa, bol to Ametyst. Jeho sila pôsobí najmä na najvyššie centrum energie a do centra temena. K jeho najväčším prínosom patrí, že uvádza do harmónie dušu s duchovnom, jeho energia v nás prebúdza vôľové vlastnosti, odhodlanie, zažehnáva obavy z budúcnosti, dáva pocit istoty, likviduje v nás hnev, pocit strachu, prebúdza dobrotu a lásky plnosť a spústu ďalších pozitívnych vlastností. Môj intuitívny výber ma nesklamal a bol veľmi dobrý a čo mi kameň sľuboval to aj dodržal. Previedol som s ním očistu a zároveň som ho dal dobiť nie na priame slnko dokonca som pokračoval s nabíjaním aj v noci svietil naň mesiac a práve tento spôsob nabíjania mu veľmi vyhovuje. A odvtedy ho nosím okolo krku a prímam jeho blahodarné účinky. Tak potom neverte na skrytú moc drahých kameňov. Keď si niekto pri čítaní mojich riadkov bude myslieť, že som doteraz hovoril o živom tvorovi, vôbec sa nemýlil, pochopil to správne.

21. deň 14.10.
Váha 73kg 7.45 TK 112/72 - 78

Stolica bola (za pomoci klystíra). Zdravotná prechádzka pred aj popoludní spolu 2 1/2 hod. Študovanie a čítanie literatúry. Cvičenie JOGY 1 1/2 hod. Konzultácia priebehu kúry s Dr. Hrušovským pre jednanie 6 otázok. Veľmi zdôraznil duševný rozmer hladovky nad telesným.

V živote som zabehol 18 maratónov a nespočet cestných behov od 10 po 25 km. Ale tento 19 maratón považujem za najdôležitejší, lebo v ňom bežím o život skutočne aj obrazne. Keď ho prirovnám k MMM v Košiciach, tak dnešným dňom som dobehol na obrátku v Seni, kde nás čakali zástupy skandujúcich ľudí, ktorí nám vlievali prepotrebnú silu do našich unavených tiel, aby sme s úspechom ukončili tento maratón. K tomu nám hrala vynikajúca dychová hudba a bola tam zastúpená aj televízia. Tento 21 km bol rozhodujúci tým, že od tejto méty som sa každým krokom približoval k vytúženému cieľu. Ďalším zlomovým miestom bol 35 km o ktorom sa hovorilo, že tu sa láme maratón a v skutočnosti to bola potvrdená pravda. Potom sa to bežalo do cieľa bez väčších problémov, za účinného povzbudzovania špalierov vedľa trate. My neregistrovaní bežci sme si dávali pozor na to, aby sme prebehli cieľovou páskou do limitu 4 hod, potom sa zatvárala veľká mrežová brána štadióna. Často sa stávalo, že bežci, ktorí prišli po termíne, tú bránu (prekážku) prekonali a aj tak dobehli do cieľa, síce neboli kvalifikovaný, ale do cieľa dobehli a zvíťazili hlavne vo svojich očiach. Našťastie mne sa to nestalo. Túto paralelu totálnej kúry s maratónom (zhodujú sa dni s kilometrami) som zvolil zámerne, aby som porovnal vynaloženú námahu a ľudské snaženie s nezlomnou vôľou. Ale som presvedčený o tom, že kto neabsolvoval jedno, druhé nepochopí.

22. deň 15.10.
Váha 73kg 7.40 TK 116/75 - 75
20.05 TK 117/76 - 68

Autom návšteva urologickej ambulancie v Leviciach, za účelom aplikácie Androcuru a konzultácie. Veľmi negatívny vzťah lekára k pacientovi ( ja som mal ten pocit). Lekár nástojil na tom, že zmení aplikáciu Androcuru v injekciách na tabletky, čo som veľmi zdvorilo odmietol pre moju kúru. Jeho reakcia bola veľmi tvrdá, recept pokrčil odhodil a opustil ordináciu sestričky - nestačili sme sa diviť (aj takýto sú niektorí lekári). Cesta autom na rozvodňu do záhradky, kde sme zo záhonov vyberali mrkvu, petržlen, zeler, cviklu a papričky chili (práca bola sťažená veľkým blatom). Naloženie zeleniny do auta a odvoz do záhradky, tam sme ju ešte mierne upravovali a pripravili na dosušenie. Po príchode domov sme ešte upravovali vňate zelenín a začali s ich sušením. Pripravil som aj za dva plechy hrušiek a jabĺčok na sušenie. Domov sme doniesli ešte novú mrkvu, zeler a reďkovku na zdarný priebeh kúry. Večerný pocit chladu z predchádzajúcich dní stále pretrváva, raz menej raz viac.

Tí, ktorí sa nemajú radi, alebo si nevenujú primeranú starostlivosť, vlečú so sebou bremeno, čo urýchľuje ich starnutie a môže im podlomiť ich zdravie. Kto sám seba obohacuje úctou a láskou, pre toho nie je nič nemožné.

23. deň 16.10.
Váha 73kg 7.35 TK 114/69 - 76

Každodenné ranné cvičenie 5 Tibeťanov úspešné prebieha. Zdravotná prechádzka dokonca na dve etapy spolu cca 2 hod. Nákup jedlých gaštanov a panskej tekvice. Nazbieranie mladej žihľavy z prírody. Tradičný večerný program sledovanie večerného spravodajstva z troch zdrojov a potom horko ťažko nájdeme jeden program, ktorý sa dá ako tak sledovať. Šťastnou náhodou som sa dostal k traktátu "Pastoračné centrum Zoslanie Ducha Svätého" ktoré spísal už predtým spomenutý bežecký kamarát Jozef Kottra. Ďalej to budem uvádzať pod jednoduchým názvom "Kronika" V uvedenej Kronike je veľmi prehľadne a podrobne opísaná história a korene kresťanskej histórie na území mesta a jeho blízkeho okolia a zároveň prierez históriou výstavby kostola „ Zoslanie Ducha Svätého“ na sídlisku Rybníky v Leviciach. Cvičenie JOGY 1 1/2 hod. Už niekoľko dní po sebe večer, keď si idem ľahnúť, už v posteli pociťujem veľmi nepríjemný a nástojčivý pocit chladu na chodidlách. Takže vždy večer spolu s pyžamom si naťahujem teplé ponožky a potom je to už v poriadku. Nad ránom, keď sa zobudím, tak cítim príjemný pocit tepla od chodidiel, krásne si ho vychutnávam.
Ak nejeme - po určitej dobe zomrieme.

Ak nejeme stravu, ktorá naše telo správne vyživuje, zomrieme nielen predčasne, ale na ceste k smrti ešte aj trpíme. Na celom svete sa dosahujú fenomenálne úspechy (buďme pri nich), pri pomáhaní telu zbavovať sa chorôb a obtiaží pomocou surovej stravy. Avšak ešte stále nie sú ľudia dostatočne informovaní o výživnej hodnote a liečivej sile čerstvých ovocných a zeleninových štiav, ako aj surovej stravy. Ani tá najlepšia, a najzdravšia strava na svete totiž nezabráni chátraniu nášho tela, ak sme stále vystavení zlobe, strachu, stresu, starostiam, sklamaniu a negatívnym stavom svojej mysle (stále dominantným zostáva duševný rozmer v našom živote). Pri správnej výžive sa nemusia rozvinúť ani genetické dispozície organizmu na niektoré choroby. Ale ak dvadsať a viac rokov otravujeme organizmus nesprávnou výživou, tak potom sa nedivme.

Len keď stratíme - poznáme čo sme stratili.

24. deň 17.10.
Váha 72kg 7.50 TK 113/68 - 76

Stolica bola (samozrejme za pomoci …). Spracovanie včera nazbieranej žihľavy, jej narezanie a uloženie do mikroténových sáčkov a uloženie do mrazničky. Ďalšie štúdium už spomenutej Kroniky a robenie poznámok, ktorými chcem doplniť a spresniť jej obsah. K mojím poznámkam chcem autorovi poskytnúť aj zápisky môjho birmovného otca p. Jankoviča (bývalého organistu v kostole Sv. Michala v Leviciach), ktoré pojednávajú o histórii kláštora a kostola Sv. Jozefa v Leviciach. Ďalšie štúdium odbornej literatúry. Prechádzka mestom kúpenie ešte jednej panskej tekvice. Prechádzka Levickým jarmokom absorbovanie jarmočnej atmosféry . V praxi bola demonštrovaná zdravá "racionálna výživa" - až hrôza, čo všetko ľudia zjedia a vypijú a s akou chuťou (a potom, že sú plné nemocnice).

Zastavme sa a zamyslime sa nad riadkami z knihy starej tisíc rokov z knihy múdrosti:

 čo je ešte v pokoji, dá sa ľahko uchopiť.
 čo je ešte nepatrné, dá sa ľahko rozptýliť.
 je potrebné pôsobiť na to, čo tu ešte nie je. 
 i ten najväčší strom bol najprv tenkým stebielkom.
 i tá najdlhšia cesta začala prvým krôčikom.
  Na tomto princípe bola založená stará čínska a indická medicína, liečili človeka a nie chorobu.

25. deň 18.10.
Váha 72kg 7.35 TK 108/71 - 76

Autom návšteva autoservisu, absolvovanie 1. garančnej prehliadky auta po 1 roku cca 2 hod. Prechádzka s manželkou cca 2 hod po Levickom jarmoku nákup drobností a jarmočného pre nás a pre naše bratislavské vnúčence. Čítanie odbornej literatúry - duševná pohoda. Ľuboš mi dnes poslal ďalšiu dávku dvoch druhov Homeopatík - zhruba asi 20 ks (guličiek). Po večernej konzultácii s Dr. Hrušovským, celé to množstvo si mám dať naraz pod jazyk a rozpustiť. Sú zamerané na podporu imunitného systému. Dnes nás navštívil syn Ivan z Bratislavy a ešte pozdvihol našu dobrú pohodu. Predebatovali sme všetko, čo nás napadlo a ešte oveľa viac. Priniesol nahrávky z videokamery s vnúčatami z leta a ich prvé recitačné prejavy z bratislavského bytu, z októbra 2002. Zároveň potom som si zábery prehral na našu VHS kazetu. Večer som zavolal synovi Ľubošovi a poďakoval mu za blahoželanie k mojím blízkym narodeninám a zabezpečenie dvoch Homeopatík, ktoré mi v dopise poslal.

Všetky základné a nepostrádateľné zložky potravy nám môže v harmonickom vzájomnom vzťahu poskytnúť len prirodzená, nijakou manipuláciou nezmenená, neznehodnotená, živá strava v takej podobe, v akej nám ju poskytuje príroda. Vegetariánska strava sama nestačí na prevenciu a liečenie civilizačných chorôb. Jediným účinným prostriedkom na znovu získanie imunity a liekom proti všetkým chorobám je surová rastlinná strava. Vždy majme pred očami pravidlo: čím šetrnejšia úprava potravín, tým väčšia biologická hodnota zostáva zachovaná.

26. deň 19.10.
Váha 71kg 7.40 TK 110/75 - 77
13.50 TK 106/74 - 73

Návšteva Ivana pokračovala aj dnes, duševná harmónia sa vznášala okolo nás. Po obede sa autom odobral do Bratislavy a po ňom sme poslali drobnosti a jarmočné pre naše vzácne vnúčatá. Po 15.00 hod sme sa s maminkou vybrali zase trochu medzi ľudí na Levický jarmok, cca 2 hod, bola poriadna zima. Aj dnešná prechádzka ma akosi zaviedla k stánku s drahými kameňmi. Mal som už konkrétnu predstavu o tom, čo chcem. Chcel som kúpiť Chryzoprast - kameň môjho znamenia, ďalej Tigrie oko a Malachit a neodolal som čaru Ametystu a ešte jeden som si kúpil, zdal sa mi ešte úchvatnejší ako ten prvý. Pri kúpe som pokračoval osvedčenou metódou ten, ktorý ma oslovil, som si kúpil. Aj touto skrytou mocou drahých kameňov, chcem umocniť duchovný rozmer protirakovinovej kúry, že si vyberám takýchto pomocníkov, ako je práve Ametyst, ktorý mi ukázal ten správny smer.

Porušovaním prírodných a Božích zákonov sa trestáme sami, a tým si zapríčiňujeme všetky svoje utrpenia a životné problémy. Snahu zmeniť náš život a premeniť ho v dobro, je iba v našej moci a to jedine a výlučne zase len dobrom. Ak chceme prežiť náš život v zdravý a v harmónii, mali by sme ho žiť "čisto", v súlade s Božími a prírodnými zákonmi. Ak sa snažíme vyliečiť, hraje viera v procese uzdravenia tú najdôležitejšiu úlohu, nebojím sa povedať, že rozhodujúcu. Veľkou výhodou autosugescie je viera, že čo pre svoje zdravie urobíme, je natoľko správne, že nás to ochráni pred chorobou. Bez základného naplnenia vzťahov lásky nedosiahneme trvalé uspokojenie z majetku, alebo postavenia. Môžeme mať veľkú moc a byť v práci úspešný, ale doma budeme osamelí a nešťastný. Boháči spravidla žijú a zomierajú sami pretože celý život nerešpektovali jedno zo základných náplní života – lásku. Mať rád je možné vo všetkých našich vzťahoch a kontaktoch.

27. deň 20.10.
Váha 71kg 7.35 TK 110/72 - 69

Stolica bola (s pomocou …). Spracovanie kúry na počítači. Po obede autom do záhradky, prebranie uskladnených jabĺčok, (máme ich veľmi málo) výber jabĺčok, naplnenie troch tašiek a odvoz. Návšteva obchodov Billa a Jednota, nákup potravín. Návšteva priateľov a pobudnutie v ich spoločnosti. Večer cvičenie JOGY 1 hod. Spánok tradične dobrý 2 x návšteva WC, ale to už patrí k nočnému koloritu.
Čo je šťastie ?

1. Dlhý zdravý život, bohatý na pekné udalosti.
2. Oslobodenie sa od úzkosti a od starostí s peniazmi
3. Inštinktívna schopnosť prežiť- vyhýbať sa nehodám a chorobám, ktoré spôsobujú smrť.
4. Porozumieť nekonečnému chodu vesmíru a prijať ho za svoj v akýchkoľvek podmienkach.
5. Byť nesebecký a pestovať dobré spôsoby. Nesnažiť sa byť prvý zo strachu, že by si sa mohol ocitnúť na konci. Pestovať v sebe schopnosť byť posledným, s vedomím, že sa možno naveky stať prvým.

28. deň 21.10.
Váha 71kg 7.25 TK 108/71 - 71

Štandardný ranný a dopoludňajší režim. Výpomoc maminke v kuchyni, krájanie a sušenie jabĺčok. Zdravotná prechádzka prírodou. Krásne jesenné, studené vetristé počasie má pre mňa svoje čaro. Dnes sme mali veľmi vzácnu návštevu z Prahy - rodinku Čenkovú a syna Ľuboša. Boli v Trnave na služobnej ceste, tak si odskočili aj k nám - veľmi pozitívne obohatili atmosféru v našej rodine. Veľmi dobre sme sa s nimi cítili, porozprávali sme sa o mojej prebiehajúcej kúre, o ich podnikateľských a stavebných aktivitách a iných rôznych témach.

Č o je zdravie?
1. Oslobodenie sa od únavy
2. Dobrá chuť k jedlu
3. Zdravý spánok
4. Dobrá pamäť
5. Dobrá nálada
6. Presnosť myslenia a konania

29. deň 22.10.
Váha 71kg 7.25 TK 102/71 - 79

Štandardný denný program. Štúdium odbornej literatúry. Sušenie jabĺčok na radiátoroch. Prechádzka prírodou 1 1/2 hod. Už pomaly pociťujem úbytok síl pri prechádzkach, volím voľnejšie tempo.
Výskumom bolo zistené, že naše telo produkuje liečivé substancie samé. Už sme schopní pochopiť, aké nesmierne silné sú liečivé sily nášho tela. Vieme, že nás môžu uzdraviť a zdravie nám aj udržať, len im treba pomôcť. Redukciou stresu a vyhýbaním sa škodlivému spôsobu života a zmenou spôsobu životosprávy. Zdravotný stav ľudí nie je závislý na tom, čo pre nich urobia lekári, ale na tom, čo sú ochotní urobiť sami pre seba. Naše zdravie je príliš dôležité, aby sa prenechalo vede, ale zase príliš dôležité, aby sa s ním zachádzalo nevedecky. Medicínou budúcnosti bude systém, v ktorom stredobodom pozornosti bude zdravie a nie choroba (už aby sme boli v tej budúcnosti).

30. deň 23.10.
Váha 70kg 7.35 TK 108/75 - 73
15.00 TK 111/72 - 65

Stolica bola (s pomocou klystíra), ale o stolici ako takej sa už nedá hovoriť, čo do množstva. Spracovanie videokazety s nahrávkami, ktoré Ivan doniesol pri návšteve 18.10.02. Prehrávanie kazety a jej minutáž so záznamom v počítači. Zdravotná prechádzka cca 1 hod za dosť studeného počasia (zo začiatku) a maminka, keď sa na mňa pozrela, tak konštatovala, že mám na tvári okolo úst a na brade namodravú farbu – zlé prekrvenie. Cvičenie JOGY 1 1/2 hod. Nechcel by som to zakríknuť, ale už si dovoľujem myslieť aj na to, čo bude potom, keď skončí moja kúra. A preto, že vlastním dve rôzne knihy, ktoré som už aj preštudoval a sú od toho istého autora, oprávňuje ma myslieť si, že keď v jednej hovorí pravdu a mu aj verím, ani v druhej nebude klamať. Kniha "Liečenie vínom" som si kúpil sám a druhú "Liečenie prírodnými šťavami" som dostal k narodeninám. Teraz k tej druhej, keď jej návody využívam v praxi už 30 dní a teoreticky o tri týždne skôr, tak oprávnene verím aj prvej knihe. Preto som si dnes urobil dva druhy bylinkových vín, ktoré musia ešte nejaké obdobie zrieť, aby bolo s nich dobré "Mätové víno" a ešte lepšie "Medovkové víno" ktorými budem po prejdení na surovú stravu umocňovať jej blahodarné účinky na môj organizmus. Teda tie vína, ktoré som si vylepšil liečivými bylinkami sa trošku približujú aperitívnym vínam, ktoré majú nízky obsah sodíka a vysokú hladinu draslíka a niekoľko zázračných vlastností. Obsahujú prírodný tanín, ktorý veľmi účinne bojuje proti nespočetným baktériám a vírusom, ktoré sa nachádzajú v našom tele, čiže dezinfekcia par excellence. A ešte ďalšia vynikajúca vlastnosť - použité 20 min. pred konzumáciou potravín stimuluje sekréciu žalúdočnej kyseliny, čo si už človek v tomto veku môže želať. Darmo sa nehovorí, že dobré víno je materským mliekom starcov. Všetko sa prikláňa k tomu, aby sa z vína urobil výnimočný profylaktický prostriedok v oblasti potravinárskej hygieny. Už Louis Pasteur potvrdil (antibiotické pôsobenie vína a jeho schopnosti zmeniť zamorenú vodu znovu na pitnú - týfus, para týfus).

Pite víno, ale s mierou,
užívajte ho, ale nezneužívajte,
buďte múdri a ostaňte triezvi.
(Starý zákon)

Pamätaj na to, že každý liek je vo väčšej dávke jed a alkohol obzvlášť.

Dobré víno tvorí dobrú krv, dobrá krv je predpokladom
dobrej nálady, dobrá nálada prináša dobré myšlienky,
dobré myšlienky dávajú vzniknúť dobrým skutkom,
dobré skutky robia človeka človekom.

Nedá mi nespomenúť ešte jeden citát od Francúzov - znalcov jedného aj druhého:

"V živote rob čo chceš, ale nikdy neodmietaj Lásku a dobré víno."

Vychádza najavo, že veľa abstinenčných a pôstnych obmedzení rôznych cirkví praktizovaných po stáročia, majú nepochybne svoju biologickú hodnotu. Ako napríklad „čiastočný pôst jedenkrát za týždeň“ predveľkonočný pôst na sklonku zimy a mariánsky pôst v auguste a rôzne iné. Hlad teda nezabíja (zabíja obžerstvo). Naopak, ak je rozumný a kontrolovaný, prinavracia mladosť. Čo sa vlastne odohráva pri fyziologický prospešnom hladovaní? Z buniek sa vyplavuje sodík a na jeho miesto sa dostáva z medzibunkových priestorov draslík. Pri výžive sa v bunkách konzervujú všetky produkty metabolickej činnosti organizmu, hlavne odpadne produkty, ktoré nevie zoslabený organizmus vylúčiť. A práve tieto sú hlavnou príčinou starnutia. A práve hladovkou umožňujeme organizmu zbaviť sa týchto odpadových produktov. Je fascinujúce, že človek skutočne môže byť i s pribúdajúcimi rokmi zdravší, ale musí pre to veľa urobiť.

31. deň 24.10.
Váha 70kg 7.35 TK 104/74 - 71

Pravidelné štúdium. Práca na počítači, potom zábava - hry. Doobeda sme mali návštevu prišla k nám manželkina bývalá kolegyňa a dali sme im našu detskú postieľku pre ich očakávanú tretiu vnučku. Dnes bola otvorená Hypernova a manželka s priateľkou sa tam boli pozrieť - nič ich tam nenadchlo, hlavne nie ceny. Bol som na zdravotnej prechádzke cca 1 1/2 hod, šetril som už s energiou. Večer mi zavolali švagriná Jana z Prahy a syn Ľuboš. Blahoželali mi k narodeninám a želali veľa úspechov v dokončení kúry, bolo to veľmi milé a povzbudzujúce.

Na všetkých pracoviskách, ktoré sa zaoberajú výživou to doslova vrie. Prezieraví bádatelia tušia, že Hippokrates dobre vedel, prečo miesto liekov navrhoval vhodne zvolené a kombinované potraviny. Rôzne pracoviská a vedecké kolektívy i jednotlivci výskumníci idú rôznymi cestami. (a ty obyčajný človek, sa správne orientuj).

Ale svitá na lepšie časy . Všetci sa zjednotili na jednom, vynechať zo stravy cukor, bielu múku, všetky potraviny umele pripravené, rafinované, sladené, farbené a inak zmanipulované, soľ, živočíšne produkty, živočíšne tuky. A všetci sa zhodli na tom, že treba zvýšiť podiel strukovín a prejsť na stravu založenú na celozrnnom obilí a zelenine (tak to už je jasná správa).

32. deň 25.10.
Váha 70kg 7.25 TK 111/71 - 73

Dnešný deň je pre mňa sviatočný (predstavy síce boli úplne iné, ale život si s človekom niekedy trochu pohraje) dožil som sa už - alebo len 61 rokov života. Maminka mi zablahoželala aj sme si pripili - ja šalviovým čajom a ona koňakom, tak ako sa patrí. Dostal som aj darček pekné pyžamo, ktorému som sa potešil. Ešte jedno milé prekvapenie nás navštívilo, od bývalého zamestnávateľa som dostal avízo, že dostanem 3.600 Sk ako príspevok k dôchodku a k Vianociam. O tých neradostných navštíveniach, čo nás očakávajú od nového roku, ani písať nebudem. Preto to milé prekvapenie je o to pozitívnejšie, že sme ho nečakali. Zdravotná prechádzka 1 hod + vstrebávanie slnečnej a kozmickej energie. Pokračovanie prehliadky videotéky so znovu prežívaním dovoleniek s pred 10-tych rokov. Večerná konzultácia priebehu kúry s Dr. Hrušovským - prejavil spokojnosť s priebehom. Večer som bol znovu potešený s telefonickou účasťou k mojím narodeninám od švagrinej Jany z Dražíc a syna Ivana.

V histórii ľudského myslenia nie je známy ani jeden prípad, že by sa akákoľvek nová pozitívna myšlienka hneď javila ako názor väčšiny.

33. deň 26.10.
Váha 70kg 7.40 TK 106/67 - 70

Pokračovanie vo včera začatej domácej videotéke - pri pozeraní sme si oživili spomienky na doby minulé a zážitky z dovoleniek a omladli sme duševne o 10 rokov. Zdravotná prechádzka 1 1/2 hod s primeraným šetriacim tempom a vstrebávaním energií.

Osemdesiat percent našej stravy by malo pozostávať zo zásadotvorných potravín. Zvrat k prekysleniu je spôsobený mäsitou stravou a varenými, pečenými, konzervovanými a vôbec inak zmanipulovanými potravinami rastlinného pôvodu. Človek je jediný tvor, ktorý vedome pácha samovraždu tým, že prv ako svoju prirodzenú stravu zje, ju otrávi. Pýchou všetkých kuchárok na svete bolo, doteraz varenie jedál. Avšak ich najväčšou úlohou by malo byť zachovanie zdravia rodiny a to možno dosiahnuť jedine surovou stravou. Či sa nám to páči alebo nie ! Ľudstvo sa nevie odpútať od „kultúrnej potravy“. Najprv na ňu dopláca peniazmi, potom zdravím a nakoniec aj vlastným životom. Z tohto všetkého je len jedno východisko – živá surová strava.

34. deň 27.10.
Váha 69kg 6.50 TK 104/69 - 69

Dnešným dňom som prelomil hranicu 70 kg. Stolica bola (s klystírom). Dnes sa uskutočnil prechod letného času na stredoeurópsky. Od rána krásny slnečný deň, trochu som to prehnal, chválil som deň pred večerom. Po obede bol pravý opak. Hodne štúdia a čítania literatúry. Mazanie kartičiek na počítači - celkove pohoda, spriadanie plánov, keď príde čas „ potom.“

Dnes to už nie je tajnosť, že prevažná väčšina chorôb vzniká v dôsledku neprirodzenej, pre človeka nevhodnej stravy. Zarážajúca je však všeobecná neznalosť, ba priam ignorácia, týchto životne dôležitých skutočností. Len málokto tuší, že vysoká úmrtnosť na infarkt, mozgovú porážku, rakovinu a iné civilizačné ochorenia sú v priamej súvislosti s dnešnými zvrátenými stravovacími zvyklosťami.

35. deň 28.10.
Váha 69kg 7.00 TK 109/71 - 75

Tak dnešným dňom som sa dostal na veľmi dôležitú hranicu 35 dní - 35 km, kde sa traduje, že tu sa láme maratón. Ten kto to prehlásil, vedel o čom hovorí. Fyzické sily sa pomaly už vytratili, začínajú sa mobilizovať duševné sily a pevnosť našej vôle, a tu sa ukáže koľko tej sily človek má. S tými fyzickými silami ani ja už veľmi neoplývam, cítim sa už aj ja poslabšie, ale o to viac mobilizujem duševné a vôľové sily - tú métu už jasne vidím pred sebou. Dnešným dňom som zaviedol veľmi šetriaci režim, zastavil som cvičenie 5 Tibeťanov a dočasne končím s cvičením JOGY a zo zdravotnými prechádzkami. Akurát okolo obeda chodím na balkón na pobyt na čerstvom vzduchu so vstrebávaním slnečnej a kozmickej energie hlbokými dychovými cvičeniami. Dnes prechádza cez Slovensko víchrica, ale na krytom balkóne sa to dalo vydržať. Počul som zúrenie živlov - zvuková kulisa. Krásna sila jesenných slnečných lúčov nabíjala moju oslabenú telesnú schránku a pri tom som prevádzal dychové cvičenia, čiže bola to taká malá JOGA.

Liečenie surovou šťavou je príliš lacné a okrem toho takouto metódou sa môžu liečiť pacienti sami. Aj farmaceutické produkty by sa stali zbytočnými, včetne upravených a zmanipulovaných potravinárskych výrobkov. Nemocnice by sa takmer vyprázdnili. Keď uvážime, koľko ľudí žije z chorých, znamenalo by rozšírenie prirodzenej nezmanipulovanej surovej stravy finančnú katastrofu aj pre zdravotníctvo (všetko je to o peniazoch).

36. deň 29.10.
Váha 69kg 6.10 TK 103/72 - 76

Dnešné ráno budíček ráno o 6.00 hod, bežná ranná činnosť. Cesta autom do Nitry (46 km) návšteva urologického oddelenia Dr. Petra, aplikácia Androcuru, odber krvy na PSA, všetko v poriadku. Nákup potravín v špecializovanej predajni PROBIO. Cesta autom bez problémov - pri prechádzke mestom pohoda bez ťažkostí.

Jedine prírodnými prostriedkami, pozvoľným prirodzeným postupom, hľadaním podstaty, pochopením a láskou obyčajne dosiahneme pozitívnych výsledkov ľahšie a z dlhodobejším efektom, ako násilným "revolučným" spôsobom, ktorý často odstraňuje len následky bez ohľadu na ich pôvodné príčiny. Tzv. zázraky a nadprirodzené úkazy nie sú ničím iným, ako pochopením vnútorných zákonov prírody a jednaním človeka v jej duchu.

37. deň 30.10.
Váha 69kg 6.30 TK 106/79 - 74

Stolica bola (s klystírom). Už mám taký úbytok svalovej hmoty, že už aj keď ležím dlho na jednom boku cítim, že ma tie svaly bolia a musím sa prevrátiť na druhú stranu. Sedenie na tvrdej stoličke mi robí ozaj veľké problémy. Pri rannej toalete, keď sa pozerám do zrkadla, zo zrkadla na mňa hľadí buchenvalďák - je to neestetický pohľad. Ešte, že som nad tým povznesený a snažím sa zameriavať na duchovný rozmer hladovky. Počítačom spracovanie agendy, prenájom garáží cca 4 hod. Dnes mi pribudla veľmi zaujímavá historická kniha "Stredoveké Slovensko" od Matúša Kučeru, na dlhú dobu mám zabezpečené štúdium.
Ako ľudstvo sme dospeli k nesprávnemu presvedčeniu, že medicína a medicínska technológia môžu riešiť naše zdravotné problémy. Čo je jeden kardinálny omyl ľudstva. Odstrániť zabehnuté tradície (v stravovaní) je veľmi ťažké, treba na to Sizyfovskú námahu a je úplne jedno do akej miery boli nesprávne.

38. deň 31.10.
Váha 68kg 6.50 TK 107/69 - 71

Keď sa tak po ránu pozerám na dátum, tak dnes to mám za štyri a k tomu pekné slnečné počasie, čo si tak ešte môže človek priať. Dúfam, že dnes to neprechválim - pred večerom. Práve som sa dozvedel super správu výsledok testu na PSA, ktorý mi bol prevedený v utorok 29.10. Hodnota PSA 3,46 čo predstavuje veľký pokrok v protirakovinovej kúre. Podľa mojej predstavy, keby sa odber urobil až po ukončení hladovky, výsledok by bol určite ešte lepší (veď uvidíme), lebo rakovina dostáva do nosa najviac v poslednom týždni hladovky. Podarilo sa mi spojiť aj s primárom Dr. Bartom, ktorý sa tiež veľmi pozitívne vyjadril k výsledku PSA a vysvetlil mi jeho súvislosti. Jazda autom na cintorín, odvoz potrebných vencov a kvetov k ucteniu si sviatku "Pamiatka zosnulých". Čítanie dennej tlače, časopisov a štúdium literatúry.

Majme stále na pamäti, že pravá podstata života je práve v čistote a jednoduchosti. A to sa hlavne týka nášho cítenia, myslenia, jednania, našich medziľudských vzťahoch. Stravujme sa jednoducho, dýchajme jednoducho a zhlboka a vedome hlboko prežívajme život, ako najväčšiu hodnotu, ktorá nám bola dočasne prepožičaná. Zdravie, životná energia, jasnosť ducha, duševná rovnováha, citová vyváženosť, to sú odveké priania ľudí všetkých rás a kultúr. A teraz sa zamyslime, čo pre to robíme?

39. deň 1.11. -mám to za tri-
Váha 68kg 7.05 TK 106/68 – 69
22.00 TK 107/73 - 62
T = 36,8 C°

Štandardný režim dôchodcu v upršanom jesennom počasí so šetriacim režimom. Štúdium literatúry - spracovanie sušených byliniek. Celý deň mám výrazný pocit chladu, tak to vyzerá, že aj telo prešlo na veľmi racionálny režim a prestalo primerane kúriť. Na hodinu som využil slniečko a trošku som dobíjal baterky a zhlboka dýchal. Veľký pozor si musím dávať na prechody z polohy ležmo do stojacej polohy, lebo veľmi rýchlo dochádza k odkrveniu mozgu a potom ku kolapsu. Našťastie - tomu sa mi darí predchádzať.

Životným pravidlom na tomto svete sa stalo to, že čo dostaneme lacno, alebo nedajbože zadarmo si najmenej vážime a najviac zneužívame. Pretože sme aj naše vlastné telo od prírody dostali zadarmo, berieme ho ako samozrejmosť a zneužívame ho do krajnosti. A len neskoro si uvedomujeme túto pravdu.

Tak preto urobme pre zdravie všetko, kým sme zdraví.

Keď sa spýtate zdravého človeka koľko má v živote prianí, tak je Vám schopný vymenovať tisíc. Ale keď sa spýtate chorého, tak Vám povie len jedno - zdravie.

40. deň 2.11. -je to za dva-
Váha 68kg 7.15 TK 97/65 - 67

Stolica bola minimálna (s klystírom). Škaredé sychravé upršané a studené počasie, aj takúto tvár má jeseň. Štúdium a práca s počítačom. Telefonická konzultácia s p. Pilkovou z BA o prvej odporúčanej strave po ukončení kúry (praktické skúsenosti) a predbežná dohoda o termíne návštevy u nej doma.

Položme si hypotetická otázku, čo je rakovina?

Je to vlastne strašiak dnešnej doby a nočná mora, ktorá má viac dimenzií: telesnú, duševnú, spoločenskú, rodinnú, priateľskú a mnoho iných, ktoré ma ani nenapadajú. Telo sa poddáva tomu, že agresívna rakovina stravuje jeho fyzickú podstatu, všetky jeho sily. Telo sa v pravom slova zmysle nechá požierať, než by proti tomu niečo účinného urobilo. Svojou protirakovinovou kúrou chcem obrátiť garde a urobíme s mojím telom všetko preto, aby bola rakovina „zožratá“ mojím telom. Väčšina ľudí sa k tejto chorobe stavia tak, ako som sa aj ja staval. Veľmi som sa nezaujímal o ňu, aby som si ju zvýšeným záujmom náhodou neprivolal. Myslel som si, že racionálnou stravou (vtedy som si o nej to myslel), primeranou fyzickou aktivitou, spoločenskou aktivitou, dobrou duševnou pohodou, sa tejto metle ľudstva vyhnem. Ó, ako som sa mýlil ! Stal sa pravý opak 11.7.2002, keď som sa dozvedel po vyhodnotení odberu krvi, že hodnota PSA 39,5 veľmi výrazne poukazuje na výskyt rakoviny. Potom to už išlo raz na raz - biopsia prostaty. Na tomto mieste by som sa trochu zastavil a pre lepšie pochopenie ďalších súvislostí by som sem vsunul životné skúsenosti Dr.Kristine Nolfi: Je jedna vec, pred ktorou musím dôkladne varovať –biopsia (mikroskopické vyšetrenie rakoviny). Podrobila som sa jej v januári 1948, pretože mnoho lekárov tvrdilo, že som nikdy rakovinu nemala, musela som preto s nasadením života preukázať, že som skutočne mala rakovinu prsníka. Táto biopsia bola uskutočnená na rádioterapeutickom pracovisku v Kodani a bola pozitívna. V zjazvenom tkanive môjho prsníka boli skutočne rakovinové bunky. Bola to však tá najpriaznivejšia forma- schirus. Môj na počiatku zhubný a rýchle rastúci nádor sa teda vplyvom čisto surovej stravy pretransformoval na tú najpriaznivejšiu formu, ktorá existuje. Pretože však odber histologického materiálu môže rakovinu iniciovať, bolo mi z toho úzko. Po prvýkrát som dostala metastázy a v podpažnej jamke dva nádory o veľkosti orecha a rakovina sa veľmi rozšírila na pokožke môjho prsníka. Trvalo to pol roka, kým sa rakovina opäť ukludnila (och tie prebdené noci). Výsledky prišli 2.8.2002 a tam to bolo čierne na bielom - Adenokarcióm G2. Gleason score 6 /3+3/. Doteraz bola aká taká nádej, ale teraz to už bola tvrdá, skutočná pravda. Zaujímavé, že som to prijal trochu stoicky, ako keby sa ma to veľmi ani netýkalo, ako by to nebolo ani moje telo. Potom nasledoval ďalej klasický medicínsky postup, ktorý smeroval k operácii prostaty. Medzitým sa mi stav skomplikoval pre retenciu moču, preto mi bol zavedený 8.8. katéter, tam ma už môj stoizmus prešiel. Tu je to čierne na bielom, že biopsiou sa podráždil nádor a rakovina sa iniciovala a tým vznikol problém s retenciou moču. Ďalším krokom bola scintigrafia, ktorá bola v poriadku, metastázy som na kostiach nemal, chvála Bohu. Ďalej prebehli predoperačné vyšetrenia, ktoré boli urobené v Leviciach u obv. lekárky. Dňa 26.8. som bol prijatý na hospitalizáciu na urologickom oddelení Fakultnej nemocnici v Nitre, za účelom radikálnej prostatektómie.

K samotnému pobytu v krátkosti len toľko, že s lekárskym personálom som bol na výsosť spokojný (v skutočnosti nepreháňam), tak isto aj so sestričkami. Tie dokonca obdivujem za ich ťažkú a zodpovednú prácu. Značné výhrady mám k strave. Často som si pripadal, že som na očnom oddelení, občas bola presolená strava, čo by na spomínanom oddelení nebola až taká chyba, ale na urológii? A ešte na jednom som sa pozastavoval. Každé ráno na raňajky boli dva rožky a skoro vždy aj s maslom - veľmi zdravá a racionálna strava, hlavne pre mňa, čo už rožky a maslo nejem roky.

Dňa 28.8 mi bola urobená panvová lymfadenektómia bilat. a pre pozitívny histologický nález z LU sa od radikálnej prostatektómie ustúpilo (po Slovenský povedané rozlezené metastázy). Bola mi nasadená hormonálna terapia - Zoladex a Androcour.

Šťastie, že len toto a nie ožarovanie, alebo chemoterapia, ktorá je tak dobrá na úplné zdevastovanie imunitného systému organizmu (veľmi rád by som bol, keby mi to niekto vyvrátil). Dňa 6.9. mi bola urobená paliatívna transuretrálna resekcia prostaty - následne bez komplikácií a konečne po niekoľkých týždňoch mi bol odstránený katéter. Po jednej z návštev, po mojej prvej operácii mojimi synmi, ktorí to pred tým konzultovali s primárom oddelenia, mi veľmi priamo a chlapsky (som im za to povďačný, presne takýto tvrdý impulz som potreboval) povedali skutočný stav a načrtli dve alternatívy : prvá liečiť sa podľa scenára lekárov hormonálnymi prípravkami, kde je štatistika prežitia 17 mesiacov (to si ešte overím).Druhá alternatíva - podrobiť sa Totálnej protirakovinovej kúre od p. Breussa. Doniesli mi aj knihu, kde sa táto metóda podrobne popisuje a boli aj úspešné vyliečenia. Po dokonalom preštudovaní som sa rozhodol podrobiť sa tejto kúre (tých možností až tak veľa nebolo). Pri zamyslení sa nad protirakovinovou kúrou mi napadla veľká podobnosť kúry s maratónskym behom 42 dní, 42 km a ešte majú niečo veľmi spoločného fyzické a duševné nasadenie. Tak som si povedal, že to budem brať, ako výzvu na môj 19. maratón, v ktorom budem bežať o dušu a hlavne o život. Už sa síce opakujem, ale skutočne tu ide o život. Pri osobnej konzultácii s primárom oddelenia, kde som mu povedal svoje pevné rozhodnutie o protirakovinovej kúre, p. Dr. Barta sa vyjadril, že zásadne nie je proti, ale odporúča mi súčasne podrobiť sa hormonálnej terapii a zároveň robiť aj protirakovinovú kúru. O niekoľko dní mi priniesol knihu svojho otecka Ferdinanda Dr. Bartu: "Už nemusíme zomierať predčasne - svedectvá uzdravených" ktorá sa úplne stotožňovala s Breussovou knihou a mojím rozhodnutím. Dňa 7.10. sa potvrdilo odporúčanie primára Dr. Bartu o spoločnom postupe horm. liečenia a protirakovinovej kúry - vzájomne sa podporujú. Po vyhodnotení odberu krvi bola hodnota PSA 10,8 klesla oproti vzorke zo dňa 16.7. PSA 39,5 štvornásobne čo je veľmi pozitívne aj podľa Dr. Petra.

Videl som ľudí, ktorí nádor prijali, ako výzvu do boja a v súboji sním aj zvíťazili.

Ja urobím všetko preto, aby som si zaslúžil vstúpiť do ich radov.

41. deň 3.11. -za jedna-
Váha 68kg 7.10 TK 104/71 - 71

Bežný režim - šetrný, aký sa dá robiť pri škaredom upršanom počasí. Už je najvyšší čas, že kúra zajtra končí, pretože sa u mňa začína objavovať pocit hladu čo signalizuje, že v tele sa už začínajú odbúravať bielkoviny (alebo sa mýlim), lebo to by mohol byť začiatok konca a to by som nechcel dopustiť. Inak by som ešte nejaké tie dni vydržal, asi by mi to nerobilo veľké problémy, dobre som si rozložil sily.

Konzultácia s Dr. Hrušovským po ukončení kúry. Pre jednali sme ďalšie užívanie Homeopatík a rámcový spôsob stravovania v ďalšom období.
Dýchanie je hlavný prameň našej životnej energie. Tak sa už konečne naučme správne dýchať. Hlbokým dychom príjmame Božskú životnú silu, alebo kladnú kozmickú energiu, výdychom vypúšťame všetko čo nás negatívne zaťažuje tak ako telesne, tak aj duševne. Postupne pre dýchavame všetky centrá nášho tela. Určitý čas môžeme žiť bez jedla, menej bez vody, ale len veľmi obmedzený čas bez Božej energie. Vedomie vlastného dychu je základnou metódou k vlastnému poznávaniu a uvedomeniu si pravej podstaty vlastného Ja.

42. deň 4.11. -a som v cieli-
Váha 67kg 7.40 TK 105/71 - 74

Dnešným dňom moje 42 dňové snaženie došlo k úspešnému cieľu. Čomu za to vďačiť ? Azda mojej povahe, ktorá vyplýva z môjho znamenia "Škorpión". Zrejme je to len zhoda náhod, ale práve dátum ukončenia kúry zapadá presne do tohto znamenia. Dovoľujem si uviesť jeden citát, ktorý je viac ako výstižný: "Nápadná je ich veľmi silná vôľová energia, niekedy sú tvrdohlaví, neústupní, impulzívni, prudkí a škriepni". Čo k tomu dodať - že charakteristika je viac ako výstižná. Ďakujem, že som aký som, to mi veľmi pomohlo prekonať všetky úskalia. Dnešným prvým jedlom bola detská krupičná kašička, mierne prisolená a obohatená domácou broskyňovou zaváraninou, podľa rady p. Pilkovej. Z odstupom dvoch hod. som mal zákusok -ľahký jablčný kompót (z čerstvých našich jabĺčok). V priebehu protirakovinovej kúry som sa pevne rozhodol zmeniť spôsob života a hlavne spôsob stravovania, prejsť na surovú a vegetariánsku stravu. Toto predsavzatie u mňa nebude, ako jedno z mnohých novoročných predsavzatí, ktoré najčastejšie vydržia do Troch kráľov. Čo povedať k tomu s odstupom 200 dní – pravdu. Zatiaľ som zanietený vegetarián, ale z tej surovej stravy som trochu upustil nepoviem, že sa nesnažím,ale nie je to čistá surová strava, človek je krehká kvetinka a časom sa predsavzatia trošku otupujú...

Čo povedať na záver? Pomôžem si už spomenutým citátom. Videl som ľudí, ktorí nádor prijali, ako výzvu do boja a v súboji s ním aj zvíťazili. Úplne zmenili spôsob života a choroba sa pre nich stala vlastne začiatkom nového života. Tento citát sa tiahne, ako zlatá niť počas celej mojej totálnej protirakovinovej kúry.

Pane Bože nalož mi ten môj voz vrchovato, len o jedno Ťa prosím,
keď ho budem tlačiť do kopca tak mi ho odbrzdi a trošku mi pritom pomôž.

1. deň- po 5.11.
Váha 67kg 8.00 TK 136/79 – 70

"Choroba nie je trestom ale jedinečným prostriedkom, ktorý používa naša vlastná duša k tomu, aby sme sa aj naďalej nedopúšťali ešte väčších omylov."
Dr. Eduard Bach

Tým by sme mali dospieť k záveru, že choroba nie je žiadnou prekážkou, ale len pomocníkom a ukazovateľom duše, ktorá nám signalizuje, že sa máme zamerať na určité veci. Za každým zdravotným problémom stojí určité posolstvo duše a výzva k nášmu podvedomiu, že je potrebné niečo zmeniť. Choroba dáva človeku možnosť k vnútornému dozretiu.

"Nič v našom živote nie je cennejšie ako to, že môžeme ovplyvňovať svoj osud. (ak veľmi chceme)"
Norman Cousins

Pokiaľ ne ide o život, ide o HOVNO.
Werich

Je to povedané vulgárne, ale je to pravda.

EPILÓG

Už dopredu viem, že doslov bude dosť obsiahly, tak si ho rozložím na viac častí.

I. Rakovina novodobá metla ľudstva!

Mali by sme pripustiť, že telo má svoju vlastnú myseľ (zákony). Ak raz pochopíme tieto tajuplné závislosti – základné prirodzené vlastnosti organizmu, mohol by zmiznúť zázračný charakter vyliečenia rakoviny. Telo každého z nás vie, ako zahojiť reznú ranu (je to veľmi zložitý proces, ale geniálne jednoduchý). Ale len málo ľudí má telo, ktoré vie ako vyliečiť rakovinu. Každý lekár vie, alebo by mal vedieť, že chorobu lieči príroda, alebo povedané inak vlastný organizmus. Toto tvrdenie bolo vyslovené už pred dvoma tisíckami rokov Hippokratom. Vnútorná inteligencia organizmu (nazvime ju imunitný systém) je veľmi silná. Keď sa pokazí, alebo naruší stojí proti lekárovi protivník, ktorého sa nedá podceňovať. Každá bunka nášho tela je presne naprogramovaná svojou DNK, aby sa delila na presne špecifikovanú bunku určitou rýchlosťou. Tento proces nie je čisto mechanický, podobne ako všetko ostatné, čo je riadené našou vnútornou inteligenciou. Bunka odpovedá delením na svoju vlastnú vnútornú požiadavku, ktorá je zosúladená so signálmi prichádzajúcimi z iných okolitých buniek, z mozgu, zo vzdialených orgánov, ktoré s ňou komunikujú pomocou chemických odkazov (formou zámok a kľúč).

Bunečné delenie je veľmi uvážené a vzájomne koordinované okrem rakovinových buniek. Rakovina je divoké antisociálne chovanie, pri ktorom sa konkrétna bunka rozmnožuje nekontrolovateľne sama a nevšíma si žiadnych vedľajších signálov iba svojho šialeného DNK. Nikto zatiaľ presne nevie prečo k tomu dochádza. Organizmus by pravde podobne vedel tento proces zvrátiť, ale z nejakého dôvodu, ktorý je ešte súčasnej vede neznámy organizmus sa správa deštrukčne a koná vlastne proti svojej podstate. Imunitný systém vie do určitej miery bojovať proti rakovinovým bunkám (u každého človeka je to veľmi individuálne).Pre lepšie pochopenie si predstavme, že pisárka rýchlo píše na písacom stroji. Po určitom čase sa jej podarí urobiť preklep, pokiaľ má ešte dobrí postreh, tak ho zbadá a okamžite opraví na správne písmeno (boli na to také špeciálne papieriky). Ale po čase a pri väčšom strese sa jej podarí tých preklepov urobiť viac a opraviť menej. A to je vlastne podstata rakoviny pretože tie „preklepy“ ktoré sa podarí urobiť DNK pri delení buniek sa začínajú nekontrolovateľne rozmnožovať a imunitný systém už nestačí proti ním účinne bojovať. A to je začiatok a už je len otázkou času, kým rakovinové bunky zaplavia celý organizmus hlavne cez lymfatický systém. Rakovinové bunky pomali vytláčajú bunky tela (rozmnožujú sa aj na ich úkor) a tým maria ich životne dôležité funkcie a tým spôsobujú kolaps organizmu a tým spôsobia smrť, svojou neovládanou a nekoordinovanou chuťou k rozmnožovaniu. Medicína zatiaľ neprišla na spôsob, ako rakovinovým bunkám poslať signál (alebo príkaz) k odvráteniu tragického osudu, ktorý spôsobujú. Chemické látky, ktoré lekári používajú, zatiaľ proti rakovine nie sú na úrovni inteligencie prijateľnej pre organizmus (DNK bunky). Rakovina je obdarená šialeným géniom, zatiaľ čo lieky majú veľmi obmedzené možnosti. Preto sa onkológia uchyľuje k veľmi hrubému a neadresnému útoku (streľba kanónom na kŕdeľ prepeličiek), k forme otravy organizmu jedom. Podávaný liek je jedovatý pre celý organizmus, ale preto, že rakovinové bunky rastú a metabolizujú niekoľko násobne rýchlejšie ako zdravé bunky, vstrebávajú viac jedu a odumierajú rýchlejšie ako normálne bunky. Celá stratégia liečenia je jedno veľké riziko.

Pacient musí mať šťastie a veľkú chuť do života. Jeho lekár by mal mať výnimočne dobré znalosti o dávkovaní a časovaní chemoterapie, alebo ožarovania. A potom je tu v diaľke iskierka nádeje, že rakovina bude porazená a pacient prežije. Je iróniou, že terapia môže zlyhať (ako každá liečba) pretože zbavuje organizmus práve tej inteligencie, ktorá organizmus ochraňuje pred chorobou – ani sa nedivme, keď na organizmus strieľame velko kalibrovým delom. Mnohé protirakovinové lieky sú nadmieru škodlivé pre imunitný systém organizmu (úplne ho rozbijú) negatívne pôsobia na kostnú dreň, ktorá vyrába naše biele krvinky. Ak pacient považuje liečenie svojej choroby za násilie je jeho telo zaplavované negatívnymi pocitmi a chemickými látkami. Je dokázané, že v atmosfére negativity je schopnosť organizmu uzdraviť sa vlastnými silami zredukovaná na minimum. Depresívny ľudia si znižujú svoju vlastnú imunologickú schopnosť až si oslabia svoju vlastnú DNK, ktorá má zakódovanú vlastnosť pomáhať si sama sebe. Vo svete pocitov je každá myšlienka časťou budúcnosti keď vzniká, časťou prítomnosti, keď je realizovaná a časťou minulosti keď doznieva.
Na tomto mieste by som položil hypotetickú otázku: máme vôbec v dnešnej dobe liečiť takouto formou rakovinu? Odpoveď: veľa možností nám súčasná medicína neponúka. Čím viac chemoterapie človek dostane tým viac sa stáva citlivejším k novým formám rakoviny na ktoré spravidla pacient zomrie. Málo kedy sa stáva, že sú zničené všetky rakovinové bunky. Odhaduje sa, že typický pacient môže mať až 10 miliárd rakovinových buniek. Ak je chemoterapia účinná na 99,99% zostavá mu ešte jeden milión prežívajúcich buniek čo je viac než dosť na to, aby sa proces spustil znova. Rakovinové bunky nie sú spravidla rovnaké, niektoré sú silnejšie – odolnejšie – života schopnejšie a preto je veľmi ťažké ich zničiť. Je predpoklad, že zničenie slabších buniek funguje ako darwinov výber – vyselektujeme tie najschopnejšie. Môžeme si veľmi ľahko predstaviť vyšľachtený kmeň „super rakoviny“ ktorý vznikne z pár najschopnejších buniek, ktoré dokázali proti liečeniu najsilnejšiu rezistenciu. V 50 tých rokoch sa rozšírila nádej, že pomocou chemoterapie sa podarí našej generácii rakovinu úplne vykynožiť: už sme z toho vytriezveli. Uzavrel by som to slávnym citátom gréckeho filozofa: „Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky“ pretože rieka sa stále mení novou pritekajúcou vodou. Toto v zásade platí o našom organizme pretože sa skôr podobá tej rieke ako niečomu nemennému a strnulému. Keby nám bolo umožnené vidieť vlastné telo také aké v skutočnosti je nikdy by sme ho nevideli rovnaké. Pred rokom v našom telo nebolo 98,8% atómov, ktoré sú v ňom dnes. Pre názornosť: ako keby sme žili v budove v ktorej sa stavebný materiál a celá výbava každým okamžikom vymieňali a nahradzovali. Stavebné plány a vzhľad zostávajú stále rovnaké, len tá materiálová podstata sa obnovuje v súlade s DNK a občas deštrukčne (rakovinový smer) – až sa potom celá budova zloží.

Genialitou živého organizmu je že „inteligentné“ chemické látky nie sú vyrábané len v mozgu, ktorého funkciou je aj abstraktne myslieť (u človeka) ale aj ovplyvňovať imunitný systém, ktorého prvoradou úlohou je chrániť nás pred chorobami. Ešte nikto nepochopil podstatu veci, ako sa kaskáda chemických látok presne modeluje, aby bola schopná v organizme robiť veci, ktoré jej myseľ určila a aby sa zároveň dostali včas na potrebné miesto v organizme a samozrejme po splnení úlohy im určenej včas toto miesto opustili (vždy je to vratný proces). Ale už vieme, že myseľ a telo sú ako dva spojené paralelné vesmíry, ktoré sú vo vzájomnej harmónii a navzájom sa dopĺňajú. Čokoľvek sa stane v mentálnom vesmíre, prenáša sa do fyzického vesmíru a zanecháva tam hlboké stopy. Nič sa nepohne bez toho, aby sa pohol celok.
Známa americká lekárka DR. Candace Pertová si dovolila vysloviť myšlienku: „DNK je skoro rovnakým podielom vedením ako hmotou“ to mi navodzuje paralelu s geniálnym vzorcom E=m.c2

Jeden príklad zo skutočného života o záhadnom vyliečení pacientky s diagnózou „Rakovina“

Opisuje ho súčasný americký lekár indického pôvodu Deepak Chopra. Jedna moja pacientka, kľudná asi päťdesiatnička, prišla ku mne pred desiatymi rokmi a sťažovala sa na veľké bolesti v brušnej dutine. Diagnostikoval som to na žlčníkové kamene a pripravil som ju na operačný zákrok. Keď ju chirurgovia otvorili, zistili sme, že má veľký zhubný nádor s rozsiahlymi metastázami v brušnej dutine, ktoré sa rozšírili aj do pečienky. Chirurgovia usúdili, že operáciu nie je možné zdarne dokončiť a preto rez uzavreli bez ďalších opatrení. Dcéra pacientky ma prosila, aby som matke nepovedal pravdu o jej stave. A preto som ju informoval, že žlčové kamene boli úspešne odstránené a operácia dopadla dobre. Predpokladal som, že jej rodina časom povie pravdu. Keď prišla pacientka ku mne asi po ôsmych mesiacoch do ordinácie mal som čo robiť aby som skryl svoje veľké prekvapenie. Prišla na rutinnú internú prehliadku, ktorá nepreukázala žltačku, ani žiadne bolesti ani nejaké zistiteľné príznaky rakoviny. Po uplynutí zhruba roka sa mi pacientka zverila: „Pán doktor, pred dvomi rokmi som mala istotu, že mám rakovinu, a keď sa operáciou dokázalo, že to boli len žlčníkové kamene, tak som si povedala, že už v živote nebudem chorá ani jeden deň“. Rakovina sa už nevrátila. Táto pacientka neužívala žiadne lieky, predpokladám, že sa uzdravila vďaka hlboko uloženému rozhodnutiu, ktoré ju vyliečilo. Tu platí to staré biblické: "Viera tvoja ťa uzdravila". I tento prípad musím nazvať kvantovou udalosťou kvôli základnej premene, ktorá siahala hlbšie ako jej orgány, tkanivá bunky, alebo dokonca DNK, priamo ku zdroju existencie tela v čase i priestore. Základom tu bolo pozitívne myslenie, ktoré diktovalo fyzickému telu, aby samé bojovalo s rakovinou a zvíťazilo nad ňou. Tento príbeh sa zdá priam neskutočný, ale má svoje racionálne jadro a určite sa ich na svete uskutočnili tisíce. Tu sa priam demonštratívne prejavujú samo liečiteľské schopnosti organizmu. Milý pútnik tu zastaňme a hlboko sa zamyslime a pokloňme nad silou a schopnosťou Ducha (alebo si to pomenuj ako chceš). Majme na pamäti, že v prírode sme obklopení najlepšími liečivými vplyvmi – čerstvým vzduchom – slnečným žiarením – kozmickým žiarením – krásou a majestátom prírody. Nájdime si zelenú lúku posiatu kvietkami sadnime si vedľa zurčiaceho potôčika počúvajme ezoterickú hudbu prírody – našli sme zázračný liek – blaženosť. Presne v tomto okamžiku, keď si myslíme: „Som šťastný prenáša nosič chemickej informácie váš pocit, ktorý nemá v materiálnom svete žiadnu pevnú existenciu do čiastočiek hmoty a tá je tak dokonale zladená s vaším prianím, že sa doslova každá bunka vášho tela dozvie o vašom šťastí a zúčastňuje sa na ňom. Táto skutočnosť, že môžeme súčasne komunikovať s 50 miliónmi buniek v ich vlastnom jazyku je práve tak nevysvetliteľná, ako ten okamžik, keď príroda stvorila v prázdnom priestore prvý fotón –je hmotný alebo nehmotný? Život je vybudovaný, alebo tvorený našou účasťou v ňom. Nič nie je dobré alebo špatné, tvrdé alebo mäkké, bolestné alebo príjemné pokiaľ to sami neprežijeme. Čiže všetky pocity a vnemy sa odohrávajú v našom mozgu a v nehmotnej sfére. Príroda našťastie usporiadala veci tak, že fungujú všetky možné prístupy mysle aj tela. Smiech môže zvíťaziť nad fatálnou chorobou. To isté môže spôsobiť užívanie jedného pohára ovocnej šťavy denne, pokiaľ tomu dostatočne veríme (duchovno je vždy pred materiálnym telom).

Niektorí ľudia majú také šťastie, že sú natoľko prírodnými bytosťami, že ak aj dostanú rakovinu neblokujú svoj vrodený inštinkt, ktorý si praje (tak je naprogramovaný) aby sa z tejto choroby vyliečil. Niet pochýb o tom, že vo svete je tisíce takýchto ľudí, ktorí ani neboli zaregistrovaný v zdravotníckom ústave, ale stoja tu (priam žiaria) ako nevysvetliteľné prípady samo vyliečenia, alebo ako výkričníky?

Predpokladajme, že pri rakovine a AIDS dochádza k zlyhaniu inteligencie podstaty organizmu, kde je duchovná blaženosť (podstata organizmu) poškodená oproti svojmu normálnemu modelu. Obe choroby sú veľmi úporné, dôvodom je to, že poškodenie siaha tak hlboko, že vlastne pôsobí vo vlastnej štruktúre DNA. Mechanizmus buniek schopný liečiť sami seba skolabuje, alebo sa obráti proti sebe. V prípade rakoviny to vyzerá tak, akoby DNK chcela spáchať samovraždu tým, že ignoruje svoje vedomosti a schopnosti o správnom delení a liečení buniek. U oboch prípadoch poškodenie preniká až do silového poľa, ktoré udržuje DNK spolu. DNK „počuje“ vo svojej bezprostrednej blízkosti vírus a zamení si ho za priateľský, alebo kompatibilný zvuk. Prirovnajme si to k starým gréckym námorníkom, ktorí počuli zvodný spev sirén a boli vlákaný do záhuby. Aké jednoduché riešenie do budúcnosti: stačí vyrobiť pre DNK taký „zvuk“ ktorý by ju upozornil na prítomný vírus (zárodok rakoviny) a ona by už vedela ako zatočiť so vznikajúcou chorobou. Zdá sa, že ešte sa v medicíne nenarodil konštruktér známeho vzorca E=m.c2.

Na záver tejto kapitoly by som si dovolil citovať ešte raz Deepak Chopera: „Vynaložilo sa veľké úsilie, aby sa človek uzdravil a predsa sa nemôžem zbaviť trpkej príchute, ktorá vychádza z poznania, ktoré zažili mnohí lekári – aký barbarský je náš prístup „liečenia“ rakoviny. Lekári vidia v každodennej praxi pacientov, ktorí prešli nejakým pustošivým protirakovinovým liečením, ktoré v danej chvíli prehlásili za úspech pretože rakovinové bunky zmizli. Ale vôbec sa nehľadelo na rozbitý imunitný systém a zoslabenie celého organizmu na hrozbu nebezpečia návratu rakoviny spôsobené samotným liečením, na stavy trvalého strachu a depresií, ktoré sa behom liečenia tak často objavujú (s tým sa už musí vysporiadať sám pacient). Západná filozofia pri liečení rakoviny predpokladá, že naša myseľ sa musí len nečine prizerať ako náš organizmus trpezlivo znáša liečenie (pustošenie organizmu). Inými slovami sa skutočne podporuje vzájomná otvorená vojna v systéme duchovnom a materiálnom. A my sa to opovažujeme nazývať liečenie ?? Je to evidentné, že kto tú vojnu prehráva je vždy pacient. Niektorí bádatelia – lekári sú skalopevne presvedčení, že pacienti reagujú na rakovinu svojou bezmocnosťou, odovzdanosťou a depresiami v takomto prípade majú mizivú nádej na prežitie. Pacienti ktorí majú vo svojej osobnosti silný mobilizujúci prvok, ktorý si pomenujme napr. „vôľa žiť“ a pritom majú podporu svojich blízkych, tí majú oveľa väčšie šance. Ďalšia z myšlienok Deepak Chopera pri ktorej by som sa ešte rád naposledy zastavil: „Keby sme na rakovinu nereagovali ako na veľké ohrozenie života, ale len ako na banálnu dlhšie trvajúcu chrípku (dali by sme šancu imunitnému systému a DNK) a mali by sme najlepšie vyhliadky sa uzdraviť. Ale po diagnóze rakoviny sa každý pacient správa a cíti abnormálne. Diagnóza vyvoláva symptóm začarovaného kruhu – ako by sa had chcel uhryznúť do chvosta a sám seba zožrať.

Pripúšťam, že v živote to nie je až také jednoduché a hlavne nie s rakovinou.

II. Krvný tlak

Ako starý hypertonik, som počas 15. rokov užil množstvo liekov. A teraz v priebehu kúry sa mi tlak dostal konkrétne k 29. dňu hladovky na hodnotu TK102/71 – 79. Podotýkam, že lieky na tlak neberiem už dva týždne pred začatím kúry. Viem, že po ukončení kúry a prechode na bežný stravovací režim sa mi tlak určite zvýši a tepová frekvencia zníži a dúfam, že bez liekov zostanem pod hranicou TK 140/80. Uvidím k tejto téme sa určite vrátim v príhodnom čase. Veľmi dobrý priateľ, kardiológ mi pri priateľskom rozhovore povedal: Vieš Števko, keď už raz v živote začneš brať lieky na vysoký krvný tlak, tak do smrti ich budeš musieť brať. Po tejto mojej životnej skúsenosti som presvedčený, že sa mýlil (veď uvidíme).Tak ako som sľúbil sa po desiatych dňoch stravovania vraciam znovu k tejto tematike a uvádzam, že bez liekov sa môj krvný tlak dostal na úroveň TK 128/80 - 65. Uvidíme kam sa dostanem za pol roka.

Tak a moje sebavedomie a presvedčenie úplne stroskotalo, sypem si popol na hlavu. Môj kamarát kardiológ mal pravdu, kto raz začne brať lieky na vysoký krvný tlak, tak to má doživotne a to je neodškriepiteľná pravda, ktorú som si uvedomil po 78. dni skončenia hladovky - dňa 22.1.2003. Od tohto dňa sa vraciam k užívaniu liekov. To je už môj osud, s tým som sa narodil a nezmenila to ani 42 dňová hladovka, ani prísna vegetariánska strava. Krvný tlak sa mi začal zvyšovať po 62. dni hladovky a to je tvrdá realita.
A ešte jedna veľmi úzka súvislosť s krvným tlakom (v mojom prípade) CHOLESTEROL.

Pred mojím ochorením som trpel na zvýšenú hladinu cholesterolu a bral som aj lieky na jeho zníženie. Počas hladovky, kde som bol len na tekutej „ strave“ a potom sa dôsledne stravoval vegetariánsky som bol presvedčený, že celková hladina bude hlboko pod normou. Fandil som si, že dosiahnem celkový cholesterol do 3,5 mmol/l. Po krvnom rozbore dva týždne po hladovke, som mal hodnotu 6,87 mmol/l, čo bol pre mňa úplný šok. A úplným zlatým klincom programu bola hodnota 8,58 mmol/l zo dňa 21.1.2003, čiže po 77. dni ukončenia hladovky. Dnes mi tento nezvyčajný fenomén bol odborne vysvetlený a myslím si že som ho aj pochopil.

Dovoľujem si na tomto mieste citovať jeden výrok z knihy "Liečba výživou" Encyklopédia liečivých potravín od manželov Černých, ktorí v tejto knihe na strane 15 tvrdia nasledovné: "Cholesterol vo vegetariánskej strave prakticky neexistuje" pripúšťam, že majú pravdu, ale ten môj metabolizmus toto tvrdenie manželov Černých určite nečítal a keby aj čítal rovnako sa ním neriadi.. Čo k tomuto ešte povedať snáď len toľko, že v medicíne a vo výžive neplatia exaktné pravdy ako napr. 1+1=2.

Ale toto je 100% pravda – Množstvo cholesterolu v našej strave NIE JE v priamej súvislosti s jeho množstvom v našej krvi. Ešte rád by som na tomto mieste prezentoval myšlienky manželov Marilyn a Harvey Diamondových v knihe Ako si ovládať TELO II.str. 200. Ak by ľudia nejedli zvieratá či živočíšne produkty, cholesterolový problém by neexistoval, Výskumy ukazujú, že kým živočíšne bielkoviny zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi, rastlinné bielkoviny ju znižujú! Chcete si znížiť hladinu cholesterolu? Znížte spotrebu živočíšnych potravín a zvýšte spotrebu zeleniny. Tak káže zdravý úsudok. Tak moje životné skúsenosti sa nezhodujú s ich názormi, až také jednoduché to nie je. Vysoký obsah tuku v živočíšnych produktoch prispieva tiež k vysokému krvnému tlaku. Keď sa v strave zníži obsah nasýtených tukov, klesá aj krvný tlak. Možno to platí u autorov týchto riadkov ale u mňa určite nie.

Aby záver tejto kapitoly nevyznieval až tak čierne musím podotknúť, že po krvnom rozbore zo dňa 12.5.2003 (188 deň po hladovke) mi bola nameraná hodnota cholesterolu HDL 1,17 – LDL 3,85 - 5,90 mmol/1 čo už nie je až také zlé.

III. Oslava „Dňa baníkov“

Na 25. deň mojej hladovky som dostal pozvánku na oslavu Dňa baníkov a energetikov, na ktorej som sa chcel veľmi zúčastniť. Manželka a naša priateľka ma od toho veľmi odhovárali. Ako tam budem vyzerať o 12 kg schudnutý (čo na mne bolo viac ako vidieť), ktorý sa ničoho nedotkne, myslím obeda a alkoholických a nealkoholických nápojov. Niekoľko dní pred touto oslavou som sa v meste stretol s manželkou bývalého bežeckého kamaráta (bývalá zdravotná sestra dietologička), ktorá mi na plné ústa povedala, že vyzerám ako anorexik, zrelý na hospitalizáciu na internom oddelení, na aplikáciu infúzii. Vtedy som si plne uvedomil, že moju účasť na oslave je nutné prehodnotiť a preto som sa oslavy nezúčastnil, čo ma veľmi mrzí, lebo si myslím, že to bola posledná oslava (zmena vlastníckych vzťahov v energetike). Bodaj by som sa mýlil.

IV. Surová strava

Čo sa týka správnej výživy, som sa stretol s rôznymi a niekedy aj protichodnými názormi renomovaných doktorov, alebo autorov. Tieto dva uvádzam len ako príklad. Keď porovnávam názor Dr. Bartu Ferdinanda a Dr. Hrušovského, tak Dr. Barta je bezvýhradne za surovú stravu. Pri konzultácii s Dr. Hrušovským, akú stravu mám užívať po kúre, odporúčal mi stravu vegetariánsku, pripravovanú varením a dusením. Keď som sa ho pýtal, kedy môžem prejsť na surovú stravu, tak mi odpovedal, že v ďalekom horizonte, preto som ho poprosil aby to trochu spresnil. Takže to pripadá do úvahy minimálne po roku. Buď som to zle pochopil, alebo by som trošku s ním polemizoval. Preto by som si dovolil znovu uviesť dva už spomenuté citáty:" Jediným účinným prostriedkom na znovu získanie imunity a liekom proti všetkým chorobám je surová rastlinná strava". "Človek je jediný tvor, ktorý vedome pácha samovraždu tým, že prv ako svoju prirodzenú stravu zje, ju otrávi" (varením alebo dusením).

V. Úbytok hmotnosti

Pred vypuknutím choroby sa moja váha pohybovala v rozpätí 95-93 kg, čo bola nadváha 15 kg. Pred nástupom na hospitalizáciu do Nitry som vážil 91,5 kg. Pred zahájením kúry som vážil 84 kg, dnes v deň ukončenia hladovky vážim 67 kg. Čiže počas hladovky som schudol o 17 kg, alebo celkove o 93 - 67 = 26 kg, to už je poriadny úbytok - porovnateľný možno aj s Ivanom Lexom.

VI. Sledovanie hmotnosti

Sledovanie hmotnosti po ukončenej hladovke až do obdobia, pokiaľ sa dostanem na optimálnu váhu (78 - 80), ktorú sa budem snažiť dodržiavať aj v budúcnosti. Ukončenie hladovky s váhou 67 kg. Pribúdanie hmotnosti po kúre:

1. deň - 67 kg 28.deň - 76 kg
2. deň - 68 kg 48.deň - 73,5 kg po druhej hospitalizácii 22.12.02
3. deň - 70 kg 55.deň - 75 kg
4. deň - 71 kg 62.deň - 76 kg
5. deň - 72 kg 68.deň - 77 kg
7. deň - 73 kg 72.deň - 78 kg dátum 16.1.2003
8. deň - 74 kg 116.deň - 81kg dátum 1.3.2003
9. deň - 75 kg 160.deň - 84 kg dátum 14.4.2003
20.deň - 74 kg 206.deň - 83 kg dátum 1.6.2003

Túto kapitolu by som uzavrel nasledovne. Dňa 15.7.2003 (251 deň po hladovke) som bol na pravidelnej kontrole u internistky a medzi iným mi na záver napísala Nadváha čo ma svojím spôsobom riadne naštvalo (ako každá nahlas vyslovená pravda) takže som vstúpil do seba s predsavzatím, aby som sa dostal na prijateľnú hmotnosť 82 kg.
Pri vážení som mal hmotnosť 84 kg pri výške 182 cm.

VII. Jedálny lístok po ukončenej hladovke v období prvých 10 dní:

a. deň 0
prvá večera: detská krupička mierne osolená so zaváraninou
Večera mi tak chutila ako malému kojencovi (bol by som zjedol dvojnásobné množstvo).
Ďalším chodom po dvoch hodinách bol jabĺčkový kompót. Aj ten bol veľmi dobrý.

b. deň 1
raňajky 1 – kaša: pšeničné, ražné, sójové vločky zomleté a uvarené, obložené broskyňovým kompótom
raňajky 2 - jablčný kompót z večera
desiata - druhá časť z raňajok – kaša
obed 1 - polievka zo strúhanej koreňovej zeleniny a vločiek
obed 2 - varená ryža + varená strúhaná cvikla
olovrant - strúhané jabĺčko, banán, mandarínka, hrozienka mleté orechy
večera 1 - kukuričná kaša so smaženou cibuľkou
večera 2 - pečená panská tekvica
Počas celého desaťdňového obdobia som bral Pangamín v dávkach 3x4 tabletky, denne som pravidelne pil bylinkové čaje v priemere 5 dcl šalviový, kakostový a rôzne.

c. deň 2
raňajky 1 - rozmixovaná čerstvá žihľava s 2 dcl vody + 2 PL sójového mlieka
raňajky 2 - Kolathove raňajky + jabĺčko, mandarínka, banán, hrozienka
desiata - kompót broskyňový, kiwi grahamový rožok - šalviový čaj
obed 1 - polievka zo strúhanej koreňovej zeleniny a vločiek
obed 2 - varená celozrnná cestovina s tvarohom
olovrant - pečená panská tekvica
večera 1 - varená celozrnná cestovina s tvarohom
večera 2 - jabĺčka so strúhanými orechmi
Počas celého dňa som pil Breussove šťavy 3dcl, aby som nevyšiel z cviku a trochu z nostalgie za uplynulým 42 dňovým obdobím.

d. deň 3
raňajky - sójová nátierka s grahamovým rožkom
desiata - chlebová polievka karfiol na Rímsky spôsob (v paradajkovej omáčke)
obed - zeleninový šalát - ľadový šalát, čínska kapusta, paradajka, paprika, cibuľa, uhorka, oliva (všetko surové) zaliate bielym jogurtom s grahamovým rožkom
večera 1 - karfiol na Rímsky spôsob
večera 2 - jabĺčka so slivkami a strúhanými mandľami

e. deň 4
raňajky 1 - hrozno
raňajky 2 - čierny chlieb, romadúr, reďkovka cesnak, meltová káva
obed 1 - plnená paprika a paradajka so šalátom z koreňovej zeleniny s tvarohom, 2 grahamové rožky
obed 2 - plnená paprika a paradajka so šalátom z koreňovej zeleniny s tvarohom, 2 grahamové rožky
olovrant - pečená panská tekvica
večera 1 - dva krajce chleba so šalátom od obeda
večera 2 - jabĺčka + grapefruit so strúhanými orechmi

f. deň 5
raňajky - jogurt s naklíčenou pšenicou a otrubami
obed - polievka z bielej reďkovky, varená sója so surovým šalátom z listovej zeleniny a olomoucké syrčeky
večera 1 - surový šalát z list. zeleniny a varená sója, grahamový rožok
večera 2 - jabĺčka, banán, kiwi
Počas celého dňa som vypil 3 dcl. Breussovej šťavy.

g. deň 6
raňajky 1 - rozmixovaná zelená pšeničná vňať v 2 dcl vody + sójové mlieko
raňajky 2 - pšeničné, ovsené, sójové vločky, otruby v jogurte
obed - polievka z bielej reďkovky, karfiol na Rímsky spôsob so zemiakmi
večera 1 - šalát z listovej zeleniny s olivovým olejom a celozrnným chlebom
večera 2 – jabĺčka
h. deň 7
raňajky 1 - rozmixovaná zelená pšeničná vňať v 2 dcl vody + sójové mlieko
raňajky 2 - šalát z listovej zeleniny s olivovým olejom a celozrnným chlebom
obed - zeleninová polievka, varená celozrnná ryža s varenou cviklou
olovrant - varené jedlé gaštany + koláč
večera 1 - šalát so syrom
večera 2 - jabĺčka, hurmkaky

i. deň 8
raňajky - naklíčená raž, otruby v jogurte, grahamový rožok
obed - zeleninová polievka, tvarohové fašírky zeleninový šalát z listovej zeleniny
večera 1 - kaša z ovsených vločiek zo strúhaným TOFU a cviklovým šalátom
večera 2 - kiwi, banán, hurmkaky

j. deň 9
raňajky - naklíčená pšenica, otruby v jogurte s krajcom čierneho chleba
obed - brokolicová polievka, Macedónsky šalát s TOFU a chlebom
večera 1 - Macedónsky šalát s TOFU a chlebom
večera 2 - jabĺčka, kiwi
Počas celého dňa som vypil 3dcl. Breussovej šťavy

k. deň 10
raňajky 1 - hrianka z čierneho chleba s cesnakom a nátierkou
raňajky 2 - naklíčené mungo + otruby z jogurtom
obed - brokolicová polievka, Macedónsky šalát s graham. cestovinami s TOFU
večera 1 – miešaný šalát z listovej zeleniny z čiernym chlebom
večera 2 - jabĺčka, pomaranče, hurmkaky

Ako vidno prechod od hladovky na prirodzenú stravu bol u mňa veľmi jednoduchý. Mal som s toho väčšie obavy.

VIII. Chrápanie je minulosťou

Ďalším pozitívom bolo konštatovanie maminky, že už dávnejšie zistila, že som prestal v noci pri spánku chrápať. Dúfam, že táto zmena je nezvratná. Áno je.

IX. Aj tak sa dá začať...

V ôsmom dni po ukončení hladovky sa mi podaril kontakt s jedným pánom a dokonca z Levíc, ktorému sa tiež podarila absolvovať Breussova kúra zhruba pred piatymi rokmi, takže sme si mali čo povedať (a veru nám to trvalo od pol desiatej do trinástej). Nedá mi nespomenúť jednu perličku, ja zo samej zodpovednosti k vlastnému zdraviu som nevedel čím začnem stravu po 42 dňoch hladovky (začal som detskou krupičkou), on to vyriešil viac než nezodpovedne, ako prvú stravu mal grilované kurča (a prežil to).

X. Problém po 42 dňovej kúre

Nemôžem nespomenúť jeden dosť závažný zdravotný problém, ktorý mi vznikol hneď ako som sa začal stravovať. Hneď na druhý deň ráno som pociťoval potrebu ísť na záchod . Bol som tým milo prekvapený, že na druhý deň po začatí stravovania, sa vylučovanie tak rýchlo skonsolidovalo. Trošku som sa divil, že to malé množstvo potravy sa na druhý deň dostalo k cieľu. Ale aké veľké a hlavne tvrdé bolo moje prekvapenie nebudem sa o tom dopodrobna rozpisovať, ale skoro sa mi nepodarilo dokončiť moju záchodovú snahu bol to jeden veľký kus, tvrdý ako betón, ktorý som z veľkým vypätím zo seba dostal. Bol to pozostatok zo 42 dňovej kúry, ktorý sa zabudol vo mne, a potom mi spôsobil dosť značné a dlhodobé problémy so zlatou žilou. Liečil som to tromi druhmi mastičiek FAKU, PROCTO-GLYVENOL a PREPARATION "H" a hlavne čípkami posledným uvedeným preparátom. Preto som sa zmienil o tejto udalosti, lebo liečenie mi trvalo neuveriteľných 25 - 30 dní.

XI. Celkový prehľad hodnôt PSA (prostatický sérový - antigén)
Pre informovanosť - fyziologická hranica PSA u zdravého muža je 0-4 ng/ml

dňa 16. 7.2002 hodnota PSA 39,5 začiatok – (určenie diagnózy)
dňa 1.10. hodnota PSA 10,88 8 deň hladovky
dňa 29.10. hodnota PSA 3,46 36 deň hladovky
dňa 27.11. hodnota PSA 2,33 23 deň po ukonč. hladovky
dňa 14.1.2003 hodnota PSA 2,96 71 deň po - Testosterón 0.352
dňa 18.2. hodnota PSA 2,40 105 deň po - Testosterón 0.251;
dňa 19.5. hodnota PSA 1,60 195 deň po
od tohto dňa vysadený Zoladex aj Androcour na dobu 1 mesiac, uvidíme ako zareaguje organizmus?

radostná správa - organizmus zareagoval výborne

dňa 26.6. hodnota PSA 1,30 232 deň po
ešte radostnejšia správa
dňa 7.8. hodnota PSA 0,80 274 deň po
lietajme pri zemi
už to nie je až také ružové, (každý deň nie je posvícení) po ďalších dvoch mesiacoch
8.10.2003 hodnota PSA 1,00 334 deň po
ale ešte som stále v zelených číslach - fyziologická hranica do 4 ng/ml.
11.12.2003 hodnota PSA 5,36 z laboratória Bratislava
a je dolietané
16.12.2003 hodnota PSA 7,19 z laboratória Nitra - pre porovnanie

tak toto je už bez komentára

dnešným dňom nasadený Zoladex aj Androcour na dobu 1 mesiaca, uvidíme ako zareaguje organizmus?

organizmus zareagoval dobre

20.01.2004 hodnota PSA 2,84
nálada na lodi je už zase výborná, už som zase v zelených číslach a scintigrafia dopadla veľmi dobre metastázy na skelete nie sú, mám to potvrdené – úradne. Aplikovaný Zoladex na 3 mesiace a podáva sa na ďalej Androcour – začíname zase pomali lietať pri zemi

7.4.2004 hodnota PSA 1,59
nálada na lodi je už zase výborná

9. 7.2004 hodnota PSA 1,00
21.10.2004 hodnota PSA 0,89

XII. Pooperačné komplikácie po troch mesiacoch

Po návrate z Bratislavy (nie je to príčinná súvislosť) v sobotu 23.11. som dostal vysoké horúčky nad hodnotu 38o. Predpokladal som,že to bude nejaká chrípka, tak som sa začal liečiť bez lekárskej účasti, teda svojpomocne užívaním acylpyrínu a paralénu, s výdatným potením, čo mi síce trošku zrazilo horúčku, ale nebolo to ono. Zároveň som začal pociťovať v ľavej časti podbrušia mierne bolesti. V utorok 27.11. som navštívil urológiu Dr. Petra na pravidelnú kontrolu a aplikáciu Zoladexu a Androcuru, zároveň som ho upozornil na tie bolesti v pod brušku. Pozrel sa na to cez SONO a povedal mi, že je to pooperačné depo, s odstupom času som si uvedomil svoju veľkú chybu, že som ho neupozornil na to, že už niekoľko dní mám vysoké horúčky. Pretože tým mojím liečením horúčky neklesali. 28.11. som navštívil moju obvodnú lekárku a tá mi po vyšetrení stanovila diagnózu na zápal priedušnice a nasadila mi antibiotiká, pri ktorých som ešte ďalej užíval paralén, ale teploty mi neklesali. V období od 28.11. do 3.12. sa mi teplota pohybovala stále v rozmedzí 37,7o až 38,4o skôr v tých vyšších hodnotách. Preto som 3.12. opäť navštívil obvodnú lekárku. Porozprával som jej o neklesajúcej horúčke a prakticky už vybraných antibiotikách. Keď som sa jej zdôveril o trvajúcej bolesti v podbrušku, hneď ma poslala na urológiu do Nitry. Ešte v ten istý deň sme navštívili urológiu a po vyšetrení SONO -m, mi primár nariadil hospitalizáciu. Pri vyšetrení sa mi primár snažil nahovoriť, že pri prvej operácii som mal dva vývody drene z pravej aj ľavej strany podbrušia, čo nebola pravda, kto by to už mal lepšie vedieť ako ja. A to ma donútilo premýšľať a zvažovať, že toto bola asi primárna príčina mojej anabázy. Ten deň som ešte šiel domov zaniesť auto a pripraviť sa na hospitalizáciu (zabaliť si plnú poľnú).

Na druhý deň ráno som šiel do nemocnice. Ešte v ten istý deň mi previedli operačný zásah, pri lokálnom umŕtvení. Bolo to celkom zaujímavé sledovať, ako to primár robil, debatovali sme pri tom a ja som to sledoval dokonca na dvoch obrazovkách. Jedna bolo SONO a druhá bola röntgen, ako mi zaviedol do priestoru zapuzdreného hnisavého ložiska dosť hrubú a dlhú ihlu a potom mi striekačkou odtiaľ vysal takú zelenú tekutinu v množstve asi 2 cl. Ďalší postup bol taký použijem cyklistickú terminológiu, že do tej ihly natlačil lanko potom vytiahol ihlu na to lanko ďalej navliekol jednu bužírku, potom ešte jednu a nakoniec tretiu o prieme 16 mm2, ktorá tam zostala ako vývod drene a tie dve bužírky aj s lankom vytiahol a bolo po operácii, alebo po zákroku. Aj pri tomto zákroku som sa cítil nad vecou, ako by sa ma to nedotýkalo. Tento zákrok sa uskutočnil 4.12.2002. Ale na druhý deň som zase vytriezvel, keď na izbu doniesli SONO a primár spolu s izbový lekárom sa uzniesli na tom, že sa musím podrobiť operácii (revízia brušnej dutiny)na budúci týždeň v stredu, pretože tam ostala hustá zložka pooperačného ložiska, ktorá sa dá odstrániť len otvorením brušnej dutiny. Večer som mal kolaps (zložil som sa ako cólštok) hneď tam doletela službu konajúca lekárka - krvný tlak som mal 90/60 a dehydrovaný organizmus. Cez chiraflexku (trvale zavedená ihla do krvného riečišťa) som dostal dve fľaše infúzií a potom sa mi tlak upravil na 120/80. Na druhý deň ráno pri úpravách lôžok som kolaboval znova.

5.12. Telefonická konzultácia s Dr. Hrušovským. Odporúčal podrobiť sa operačnému zákroku (čo iného mi schádzalo) navrhol mi dva druhy homeopatik Arnica Montana CH30 a Phosphorus.

6.12. prebehli predoperačné vyšetrenia, kardiogram, odbery krvi, rozbor moču, röntgen pľúc, konzultácia s internistom. Subjektívne zdravotné predoperačné pocity - nemám sa s čím chváliť. Brucho mám dosť citlivé a sekrét z drene vyteká. Od začiatku som na vegetariánskej strave. Prvé dva dni teplota 36,6 o a potom už trvale 37,2-4o dostával som pravidelne antibiotikum Angumentín v injekciách každých 8 hod. Po odbere krvi v rámci predoperačnej prípravy a zistenej chudokrvnosti ( 42 dní hladovky a potom "bohatej" vegetariánskej stravy) primár rozhodol o aplikácii dvoch krvných konzerv obohatených eritrocitmi (krvné doštičky) Bežný štandard pacienta na urologickom oddelení - prebaľovanie rany.

7.12. Aplikovanie druhej krvnej konzervy doba trvania cca 2 hod.

8.12. Každodenná vizita izbovým lekárom a 2-3 krát do týždňa veľká vizita, odber krvy na zistenie chudokrvnosti a ešte jedna krvná konzerva, teda tretia. Veľmi zaujímavé boli aplikácie krvných konzerv, aby som použil mne blízku elektrikársku terminológiu, bola to práca pod dozorom. Robili to dvaja lekár - ako osoba znalá z vyššou kvalifikáciou a sestrička - ako osoba znalá. Sestrička doniesla krvnú konzervu v mojom prípade O RH+ a takú malú testovaciu kartičku. Odobrala mi z prsta dve kvapky krvy, ktoré dala na kartičku a tým potvrdila súlad medzi mojou krvnou skupinou a krvnou konzervou, až potom pristúpila k aplikácii krvnej konzervy do krvného riečišťa. K tejto zodpovednej kontrole sa musí pristupovať preto, lebo pri chybe ide o život pacienta. Pri aplikácii dvoch konzerv sa pristupovalo presne podľa predpisov. Nedá mi nespomenúť, že pri tretej konzerve došlo k výnimke, službu mal sám primár, ten sa úplne spoľahol na vysokú odbornú spôsobilosť sestričky, alebo sa držal zásady - vrchnosť ďaleko, Pán Boh vysoko.

11.12. Nastal veľký deň "D" ráno som previedol dôkladnú osobnú hygienickú očistu, natiahol som si dlhé krepsilónové pančuchy (na zabránenie odtrhnutia trombusu po operácii), odvoz sanitkou na chirurgickú operačku, kde som v predoperačnej miestnosti čakal od 8oo do 13oo hod. Bolo to nekonečné čakanie. Človeku tu prichádzajú na myseľ rôzne myšlienky. Pred touto operáciou som mal oveľa väčší rešpekt ako pred prvou. Keď som sa už konečne dostal na stôl, pripadal som si ako ukrižovaný Kristus - ruky roztiahnuté a uviazané s napojením na patričné prístroje. Cez nohy som mal previazaný silný popruh a zlatým klincom programu bolo, že mi pod krížovú oblasť podsunuli veľmi tvrdú podložku, aby som bol v panvovej oblasti prehnutý. Táto podložka ma tlačila do úplného bezvedomia. Ešte, že hlavný "dusič" si nedával na čas a za chvíľu som bol v "limbe". Na ISAL-ku som sa dostal okolo 17oo. Dali mi injekciu proti bolesti, potom sa to dalo už vydržať. Po operácii som mal tlak 180/100 postupne sa znížil na 125/75. Teplotu som mal v normále 36,6o. Dostal som päť fľašiek infúzie. Noc pomerne dobrá, až na tú nekonečnosť. Pripadalo mi to ako noc v staničnej čakárni a ešte k tomu chrápanie a jajkanie spolutrpiacich.

12.12. Ráno o 6oo už na izbe previazanie, ošetrenie, vizita. Primára som upozornil na stŕpnutosť kože na ľavom stehne od kolena až po koniec stehna. Povedal mi, že zapuzdrené ložisko hnisu pôsobilo na nervové pletence, ktoré inervujú uvedenú časť stehna a tieto boli poškodené. Sľúbil, že mi pošle na odborné vyšetrenie neurológa. Zároveň mi tak dôverne po kamarátsky povedal, že pri otvorení brušnej dutiny, tam nezistil žiadne onkologické zmeny, Pán Boh zaplať (dobre sa to počúvalo). Z rany som mal vyvedené dve drene tak, ako to malo byť aj pri prvej operácii. Doobeda som dostal dve infúzie a večer ďalšie dve.

13.12. Teplotu som mal v norme, ďalšie tri fľaše infúzií,mierne zlepšenie zdravotného stavu. Akurát tak vhodné na opatrné a bolestivé opustenie lôžka. Krvné skúšky dopadli dobre, dostal som už tekutú stravu - aplikácia Androcuru. Prebaľovanie rany, odsávanie extraktu z oboch drení.

14.12. Odstránenie chiroflexky, prechod na tabletkovú formu Angumentínu.

16.12. Skrátenie vývodov z oboch drení a vývody nasmerované do rukavíc, naordinovanie nového antibiotika Ofloxínu.

17.12. Na izbe návšteva neurológa, ktorý spresnil môj neurologický nález, podrobne ma o ňom informoval a predpísal mi štyri druhy vitamínov. Povedal mi že behom 1 až 3 mesiacov sa môj stav upraví (rád mu budem veriť). S patričným odstupom času môžem konštatovať a neupravil sa. Večer mi bola podaná multivitamínová infúzia. Pán primár mi doniesol na prečítanie novo vydanú knihu od Heleny Ružičkovej "Denník medzi životom a smrťou".

19.12. Vybranie štichov z rany a odstránenie spodnej drenáže.

21.12. Ukončenie hospitalizácie s jednou drenážou, vybavenie patričným množstvom rukavíc, zdravotníckym materiálom a antibiotikami a inštruktážou o prebaľovaní, ošetrovaní meraní a zapisovaním množstva sekrétu v rukavici. Vystavenie dočasnej prepúšťacej správy a poslanie na domáce zdravotné trápenie.(a potom verte tomu, že pacienti sa radi zašívajú po nemocniciach)

A hneď prvý deň po prepustení vznikli nehorázne komplikácie. Už večer okolo 17oo som zavolal službu konajúcemu lekárovi na urológiu, že do rukavice počas celého dňa mi nenatiekol žiadny extrakt, čo on kvitoval veľmi pozitívne, že veď od začiatku sa o to snažíme. Týmto ma do značnej miery upokojil a zároveň potešil. Ale prišiel večer okolo 1930 a vtedy som si všimol, že v kuchyni sú veľké kvapky krvi, ktorá presakuje z obviazanej rany, všetko som mal premočené. Tak som sa obliekol, naštartoval auto a šli sme na pohotovosť na Polikliniku v Leviciach. Odtiaľ nás poslali na chirurgickú pohotovosť. Za chvíľu prišiel do ambulancie lekár (mladý), ktorému som povedal o svojich problémoch, pozrel si môj zdravotný záznam, v ktorom samozrejme nebola prepúšťacia správa. Však ani nemohla byť. Od začiatku som ležal na stole. Sestrička mi dala premočený obväz z rany dole a čakali sme, že doktor niečo urobí. Ten okolo mňa chodil ako okolo zamínovaného územia. Aj si natiahol rukavice, už som si myslel, že sa bude niečo diať. Potom si ich stiahol, chvíľu ešte uvažoval a potom povedal, že mi dá sanitku na urologické oddelenie do Nitry a tým to pre neho skončilo. Čakali sme viac ako hodinu než došla sanitka potom sme to vyriešili tak, že maminka s ním išla domov zabaliť plnú poľnú, lebo pripadala aj alternatíva, že na urológii zostanem. Ja som auto odniesol do garáže a vyšiel som hore do bytu (medzi tým sanitkár čakal). Na tomto mieste musím poznamenať, že maminka sa zachovala veľmi pragmaticky bez hystérie a svojím chovaní ma v danej situácii veľmi podržala, lebo človek si už začína myslieť to najhoršie. Sanitkou sme sa dostali bez problémov na urológiu, už po pol noci. Keď sme sa dozvonili a prišli sestričky, boli viac než prekvapené, že čo tam chcem, veď len ráno ma prepustili. Keď som im povedal, že s akým problémom som prišiel, uložili ma na vyšetrovaciu posteľ a hneď bez problémov a s vysokou profesionalitu dali dole znovu zakrvavený obväz a rukavicu z drene. Usmiali sa, hneď vedeli o aký problém išlo. Ráno keď som odchádzal sestrička pri inštalácii rukavice na dreň, túto tak silno zaviazala, že zamedzila voľnému odtekaniu sekrétu do rukavice a preto sa vznikajúci sekrét tlačil medzi drenážou a ranou, toto bola tá banálna príčina, ktorá spôsobila môj problém (potom, že neplatia Murphyho zákony -viac než si želáme). Po odstránení obväzov a rukavice striekačkou odsali z drene cca 6 cl sekrétu a z úsmevom mi povedali: Pán. Kúdela vyzerá to ružovo, čo som ja pochopil tak, že problém je odstránený a ja pôjdem domov. Po konzultácii s lekárom sa aj tak stalo. Sanitkár tam s maminkou čakali, takže domov sme sa dostali o 0230. S tohto pre mňa vyplýva poznanie, že dve sestričky z urológie sú viac hodné, ako jeden doktor z levickej chirurgie (aby som nekrivdil všetkým, tak len ten konkrétny).

27.12. Návšteva na urologickej ambulancii, ošetrenie primárom, dreň ponechaná, odber sekrétu na kultiváciu. Vstreknutie antibiotika do brušnej dutiny cez dreň. Vyšetrenie SONOM. Nákup predpísaných vitamínov.

31.12. Kontrola na urológii, ošetrenie v súčinnosti s primárom, dreň ešte ponechaná, preto že sa tvorí ešte veľa sekrétu. Kontrola moču, predpísanie nového druhu antibiotika - Oxacilínu na základe predchádzajúceho odberu na kultiváciu. Kontrola SONOM.

7.1.2003. Kontrola na urológii - veľmi dlhé čakanie než som sa dostal na ošetrenie, ranná porada lekárov, privítanie Nového roku v primárovej kancelárii, veľká vizita aj tá bola nekonečné dlhá a ľudí na ambulancii bolo ako na Levickom jarmoku. Ordinovať začali okolo 920 ale potom to už frčalo - ordinovali traja lekári. Primár ma zobral ako prvého, opýtal sa na množstvá sekrétu z drene a ako sa upravila telesná teplota. Keďže to bolo všetko v poriadku, tak mi vybral dreň- konečne po 27. dňoch, s toho po 17. dňoch domáceho ošetrenia. Zo začiatku mala maminka veľký rešpekt pri preväzovaní a ošetrovaní, ale postupne si na to zvykla. Stále mala obavy z toho, že tú hadičku mi vytrhne z rany aj keď som ju upozorňoval na to, že hadička je prišitá o kožu. Počas celej doby domáceho ošetrenia som denne sledoval a zapisoval množstvá sekrétu z drene a pri návšteve urológie som o tom informoval primára. Množstvo sekrétu počas 27 dní sa pohybovalo v rozmedzí 20 ml až 1 ml v posledných dňoch. Sestrička v ambulancii mi ranu previazala, ešte raz mi odobrali vzorku na kultiváciu, primár mi predpísal ešte jednu dávku Oxacilínu + Androcuru a zaželali sme si všetko najlepšie v Novom roku a o týždeň dovidenia na kontrole.

14.1.03 Kontrola na urológii vyšetrenie SONOM primár ma ubezpečil, že brušná dutina je v poriadku. Veľmi dôkladné vyšetrenie, tento krát mi primár venoval veľa času. Pre jednali sme aj pomalé zvyšovanie hodnôt TK, zdôvodnil ten mechanizmus, ktorý sa začal prejavovať. Odobratá vzorka krvy na test PSA a testosterón. Zajtrajším dňom končím liečbu antibiotikom Oxacilínom.

Užil som dve balenia za sebou čo je maximálna dávka. Primár mi navrhol doliečiť sa Wobenzýnom v balení 800 ks a nezabudol podotknúť, že to bude drahé a mal pravdu. Kúpili sme dvoj stovkové balenie za ľudovú cenu 1.253 Sk, ale čo by už človek nedal za vlastné zdravie. Od tohto módneho preparátu (postaveného na enzýmovej báze) ja a výrobca očakávame - pozitívne ovplyvňovanie imunitného systému - liečenie akútnych zápalov - eliminovanie opuchov spôsobených porušením odtoku lymfy (tento problém je u mňa aktuálny) dúfam, že by to stačilo. Dávkovanie prvý týždeň 3x5 tabliet denne a potom udržovacia dávka 3x3 tablety po dobu niekoľko týždňov a potom sa zase pôjdem ukázať primárovi okolo 20 februára. Na tomto mieste si dovoľujem citovať ľudového filozofa, ktorý len tak medzi rečou zahlásil, že ak niekto položí ruku na kľučku urologickej ambulancie, jej dvere budú pred ním trvale otvorené. Zdieľam s ním tento názor.
Ako by som mal ukončiť túto najdlhšiu kapitolu môjho Epilógu?
Všeobecne sa traduje, že toho koho Pán Boh miluje toho aj navštevuje. Pane Bože ja sa Ti nechcem rúhať, ale podotýkam, že si nezaslúžim, aby si ma až tak veľmi miloval. A pevne verím, že v tomto roku sa môj zdravotný stav zlepší a stabilizuje.

A ešte nakoniec jeden citát z Biblie: “Kto prosí, dostane, kto klope, otvoria mu.

Ja pokorne prosím, aby si mi pridal ešte trochu k môjmu času na tejto zemi.

XIII. Psychologické predpoklady choroby alebo zdravia

Toto poradie choroba - zdravie som zvolil z dôvodu, že súčasný trend v spoločnosti určuje toto nesprávne poradie, ktoré je v priamom rozpore so starými liečebnými filozofiami, kde zdravie je na prvom mieste. Lekár bol honorovaný dovtedy, pokiaľ bol pacient zdravý. Súčasný by asi pri týchto kritériách veľmi nezbohatol.
Tak začnem tedy s tou chorobou.

Podľa skúseností a výskumov môžeme stanoviť päť základných psychologických predpokladov, ktoré často objaveniu rakoviny predchádzajú.

1 Skúsenosti z detstva modelujú formovanie človeka, ktorý sa stáva určitým typom.

Väčšina z nás si pamätá, že sme sa v detstve stretli s negatívnym chovaním ľudí okolo nás spravidla tými najbližšími a v duchu sme si sľúbili: "Ak vyrastiem nikdy takým nebudem" väčšinou ostalo pri zbožných želaniach, človek je už raz taký. Zoberme si ten lepší prípad. Ak na nás urobil niekto dobrý dojem rozhodli sme sa, že ho budeme nasledovať toto by som rád okomentoval. Česi majú na to dobré prirovnanie "skutek utek". Takto to býva väčšinou s našimi dobrými predsavzatiami. Mnohé naše detské rozhodnutia sú pozitívne a majú na náš ďalší život celkove kladný vplyv. Niekedy sa však dieťa rozhoduje dôsledkom traumatických či bolestivých skúseností. Niekedy deti dôjdu k poznaniu, že sú zodpovedné za postoje ostatných ľudí. Ale v dospelosti už snaha vyhovieť požiadavkám ľudí okolo nás prestáva byť vhodná pretože okolnosti sú úplne iné ako v detstve, kedy bolo rozhodnutie urobené (a ešte k tomu detským rozumom). Pokiaľ by sme si všetky naše rozhodnutia z detstva uvedomili, môžeme si vybrať nové a spravidla to aj tak robíme. Detstvo nám dáva do života nezmazateľný punc, ako v dobrom tak aj v zlom.

2 Človek je otrasený sériou stresujúcich udalostí. Vznik choroby veľmi často (vždy) predchádza séria nepríjemných neriešiteľných problémov, ktoré sa obyčajne nahromadia v krátkom časovom období. K rozhodujúcim stresom patria tie, ktoré bezprostredne ohrozujú identitu osobnosti.

3 Tieto stresy vytvárajú problém, s ktorým sa jedinec nevie vysporiadať. Ide tu o neschopnosť čeliť stresu v rámci "pravidiel ktoré si človek určil v detstve a ktoré si postupne v živote určil a podľa ktorých sa riadi, alebo sa snaží riadiť. Názorný príklad: Ak muž, ktorý si nevedel nájsť v živote blízky vzťah k ľudom a preto si našiel zmysel života v práci, alebo si vymyslime nejaké adekvátne zameranie. Je prinútený odísť do penzie, nemôže sa s touto situáciou vyrovnať a tomuto stresu nevie účinne čeliť. Preto majme na pamäti včas prehodiť výhybku a zvoliť si nový zmysel života.

4 Človek nedokáže zmeniť pravidlá svojho chovania, cíti sa bezmocný a neschopný vzniknutý problém vyriešiť. Väčšina chorých si uvedomuje, že v období pred vypuknutím choroby sa cítili opustení, bezmocní a neschopní zvládnuť svoje životné problémy, jednoducho to "vzdali". Považovali sa za "obeť" pretože mali pocit, že nie sú schopní zmeniť svoj život tak, aby vzniknutý problém zvládli. Prestali pozitívne ovplyvňovať svoj život a nechali sa vláčiť vonkajšími udalosťami. Pokračujúci stres im bol dôkazom, že čas ani vývoj ich osudu sa nezlepšil, proste stratili nádej.

5 Človek si udržuje od problému odstup, začína byť statický nemenný, strnulý. Ak stratí nádej, už len prešľapuje na jednom mieste a ani nepredpokladá (nechce), že sa niekam dostane. Pri povrchnom pohľade sa nám môže zdať, že svoj život zvláda, ale pre neho už stratil zmysel a robí len dojem, že bojuje. Choroba alebo nedaj Bože smrť znamenajú preňho riešenie alebo odsunutie jeho problému (spravidla to druhé). Tento postoj rakovina nespôsobuje, ale len dovolí, umožňuje aby sa rozvinula. Práve tento bezmocný a odovzdaný prístup k životu "kapitulácia" hraje veľkú, alebo priam rozhodujúcu úlohu pri poruche imunitného systému prostredníctvom zmien v hormonálnej rovnováhe organizmu a môže viesť k zvýšenej tvorbe karcinogénnych buniek.

V organizme sa tak vytvára priaznivé prostredie pre vznik a iniciáciu rakoviny. Na tomto mieste si musíme uvedomiť, že udalostiam v našom živote dávame význam a zmysel my sami buď v kladnej, alebo zápornej forme. Sme si strojcami vlastného života (šťastia).

Tak už dosť psychológie choroby. Alebo predsa - taký malý dodatok k tejto kapitole. Väčšina z nás priamo, alebo nepriamo z počutia poznala navonok zdravého, statočného a energického človeka, ktorý zomrel takmer okamžite potom, čo mu diagnostikovali zhubný nádor. Pre týchto ľudí znamená diagnóza (pravda) tak silný šok a svoju šancu na prežitie tak malú, že ani neodídu z nemocnice. Ich choroba postupuje ďaleko rýchlejšie ako si lekári dovolili predpokladať. Lekári majú pre takéto stav adekvátny výraz, že pacient to "vzdal"- zabalil, stratil vôľu žiť. Pre takéhoto človeka sú priam ušité odstavce 3 a 4.

Návrat k zdraviu

Naším cieľom je vybudovať základ z ktorého sa chorý môže dostať po špirále hore naspäť k uzdraveniu. Na tejto ceste sa pridržujme týchto psychologických krokov.

1 S diagnózou choroby, ktorá ohrozuje život, získa pacient novú perspektívu a nadhľad nad svojimi problémami. Mnohé pravidlá ktorými sa človek až doteraz riadil v živote vyzerajú v tvári tvár hrozbe smrti malicherné bezvýznamné a pacient dostane možnosť posudzovať a jednať spôsobom, ktorý si dosiaľ nedovolil a nepripustil. Zmena životnej filozofie a kritérií (zmena duchovných priorít).

2 Pacient sa rozhodne zmeniť svoje chovanie, stane sa iným človekom - "novým človekom". Choroba zmení často doterajšie pevné pravidlá - náhle sa objaví možnosť výberu. Zmení sa jeho chovanie a na zdanlivo neriešiteľné problémy sa nájde riešenie. Pacient si začína uvedomovať, že je v jeho silách riešiť problémy, alebo sa úspešne s nimi vyrovnať. Naraz zistí, že zmenou (porušením) starých pravidiel život nekončí a že zmeny v chovaní nespôsobia stratu identity ba práve naopak. Získa väčšiu slobodu jednať a viac možností usporiadať si svoj ďalší život. Na základe nových skúseností sa človek rozhodne byť iný - choroba tu slúži ako zámienka.

3 Fyzické procesy v tele reagujú na nové nádeje a obnovená vôľa k životu spolu s novým duševným stavom vytvárajú posilňujúci cyklus. Obnovená nádej s túžbou žiť zahajujú telesné procesy, ktorých konečným výsledkom je uzdravenie. Pretože myseľ, telo a emócie fungujú ako jeden harmonický fungujúci systém. Zmeny na psychickej úrovni vyvolávajú v telesnej schránke organizmu zmenu (vždy je duševno o jeden krok pred telesnom). Je to geniálny cyklus pri ktorom zlepšenie fyzického stavu prinesie novú nádej a nádej vyvoláva ďalšie zlepšenie duševného aj fyzického stavu. Vo väčšine prípadov ma tento proces sínusový priebeh (ako všetko v živote, raz hore raz dole). Tieto dolné krivky sínusovky vždy závisia od negatívnych a stresujúcich impulzov.

4 Uzdravený pacient je "zdravší ako zdravý". Toto je citát prof. Kárl Menningera (zakladatela Menningerovej kliniky). Tak k tomuto už nie je čo dodať. Profesor si myslí, že psychický stav uzdraveného pacienta je v skutočnosti lepší ako to čo bolo pôvodne považované za "dobrý stav pred chorobou". Táto pravda platí len pre tých pacientov, ktorí aktívne prispeli k vlastnému vyliečeniu z vážnej choroby. Získali psychickú silu, pozitívny pohľad na seba samého a pocit, že si sami riadia vlastný život a to všetko predstavuje vyššiu úroveň psychického vývoja vlastnej osobnosti. Mnohí takýto pacienti zmenili svoj prístup k životu a prestali byť obeťami svojej choroby a tela.
Ľudia, ktorí sa rozhodli prijať zodpovednosť za svoj zdravotný stav si zaslúžia náš obdiv. V okamihu keď si začneme uvedomovať svoj vnútorný poriadok - systém a naučíme sa hľadať nové prístupy riešenia životných situácií, vkročíme na novú cestu k bohatšiemu, šťastnejšiemu a zdravšiemu životnému štýlu. Prvý krok ku zdraviu spočíva v pochopení, ako sa naše myšlienky, podvedomie a citové reakcie podieľali na vzniku našej choroby. Ďalším krokom je pozitívne ovplyvniť tieto reakcie, tak aby účinne podporili našu liečbu. Toto je ten tvorčí prístup pri liečení našej choroby.

XIV. Rakovina

Rakovinu a väčšinu civilizačných chorôb zapríčiňujú živočíšne produkty.

O tom niet vôbec pochýb!

Rakoviny sa veľká väčšina ľudí desí: keď sa o nikom dozvieme, že ochorel na rakovinu, stane sa z toho jeho hlavná charakteristika. Dotyčný človek môže mať rôzne úlohy, poslania a vlastnosti - inteligenciu, osobné kúzlo, zmysel pre humor, charizmu, ale od okamžiku keď ochorel, sa vytráca jeho ľudská identita a stáva sa "tým čo má tú rakovinu" dobre že nie živá mŕtvola. Všetci často i lekári sú si vedomí len fyzického rozmeru rakoviny. A celá ich liečba je zameraná na človeka a jeho fyzické telo - nie na jeho osobnosť a jeho emócie. Našou zásadnou premisou by mala byť skutočnosť, že choroba nie je čisto fyzický problém, ale skôr problém celej našej osobnosti - tedy tela, mysle a emócií. Mali by sme veriť, že emocionálne a psychické stavy hrajú rozhodujúci význam v náchylnosti k chorobám (včetne rakoviny) a samozrejme ešte väčší pri jej vyliečení. Samotná rakovina býva už len dôsledkom problémov, ktoré má dotyčný človek v inej oblasti života (v duchovnej) a ktorá sa zhoršuje a skomplikuje sériou stresov ku ktorým došlo v období šesť až osemnásť mesiacov pred objavením sa karcinómu. Typickou pacientovou reakciou na vzniknutý stav je hlboká bezmocnosť s pocitom vzdania sa - "rakovina zožer si ma". Tento postoj je spúšťačom pre ďalšie fyziologické reakcie, ktoré zapríčiňujú úplné potlačenie obranyschopnosti organizmu. Malo by byť pravidlom, že lekár s pacientom pri liečebnom postupe by mali zamerať liečbu aj na problém našej osobnosti - duchovna. O tomto prístupe som zatiaľ ani nechyroval aby sa doktori pri liečbe zamerali - alebo obťažovali aj s takouto "maličkosťou".

Všetky civilizačné choroby musia byť posudzované na pozadí tzv. civilizačného spôsobu života a „civilizovanej stravy“. Rakovina je civilizačnou chorobou, a je zavinená nedostatočným vnútorným prečisťovaním a zvrátenou stravou. Rakovina nikdy nenapadá zdravý orgán. Nie je však potrebné odstrániť civilizáciu, ak chceme odstrániť rakovinu. Dr. R. Bell, viceprezident pre výskum rakoviny, uvádza, že rakovina je choroba, ktorej sa dá ľahko zabrániť a zdôrazňuje, že by mohla rýchle zmiznúť, len keby ľudia chceli zmeniť svoj spôsob života tak, aby ich krv bola udržiavaná v bezchybnom zdravom stave. Rakovina je liečiteľná choroba (podľa Dr. Kristíne Nolfi) a jej miestny prejav je nádor. Takmer nikdy natrvalo nepomôže, ak len odstránime operatívne nádor. Organizmus si veľmi rýchlo nájde nové miesto pre svoje toxíny. Niekedy aj na tom istom mieste, alebo niekde nablízku alebo hlbšie. Spravidla na inom ešte nebezpečnejšom mieste, napr. v kostiach mieche, pľúcach alebo pečienke. Dr. Nolfi si je istá, že rakovina nikdy nenapadne úplne zdravý orgán. Tkanivá musia byť najprv oslabené toxínmi skôr než sa vzdajú rakovinovému bujneniu. Pretože organizmus je naprogramovaný vo svojej prirodzenosti tak, aby bol zdravý. Dánsky lekár DR. H. W. Anderson si už v roku 1924 dovolil napísať okrem iného: „Ortodoxné metódy (rádioterapia a chemoterapia) nedávajú a nikdy ani nedajú obetiam rakoviny jediný lúč nádeje, pretože tieto metódy nie sú v zhode s prírodou Rakovine bude možné zabrániť, bude oslabená a liečená len vtedy, ak sa budú rešpektovať zákony prírody. V súčasnosti to vypadá tak, akoby odstránenie nádoru pobúrilo rakovinové jedy v ich odtoku s tým výsledkom, že si tieto hľadajú nové kanály a nové pôsobiská a čo možno veľmi, veľmi rýchlo napadnú takmer celý organizmus. To platí ako pre operácie rakoviny, tak i pre deštruktívne liečenie (rádioterapiou alebo chemoterapiou). V dnešnej dobe najničivejšia a medzi ľuďmi najobávanejšia vec, rádioaktivita a chemoterapia (jeden z najdokonalejších novo-dobých jedov) sa používa u tých ľudí ktorí sú najťažšie chorí. Inštinktívne sa toho desíme pokiaľ sme zdraví. Ale lekári sa dovolávajú nášho rozumu a prezentujú to ako liečenie ktorého je schopná moderná medicína. Trochu mi to navodzuje paralelu liečenia v temnom stredoveku: vezmi, zhnisané opičie obličky, moč tehotných mulíc, plodovú vodu a placentu, hnis infikovaných koní, predkožku dvojčiat …a nekonečné množstvo ďalších nezmyslov. Tak čo poviete na tieto paralely, snáď len toľko – že výsledky oboch spôsobov liečení sú tiež paralelné. Veľmi často je liečenie rakoviny také príšerné a proti zdravému úsudku, že je na počudovanie, že sa v ňom pokračuje. V mnohých prípadoch je liečba v priamom rozpore s dynamikou ľudského tela. Často sa k liečbe pristupuje len preto, lebo lekársky personál musí niečo robiť a nemocenské poisťovne to platia. Človek než sa podeje z tohto slzavého údolia skúsi viac než stádo koňov.

Pri rakovine viac než pri iných chorobách musí byť hlavným cieľom vybudovať všetkými možnými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, odolný organizmus, podporiť prírodné liečiteľské a regeneračné schopnosti vlastného organizmu. Ináč povedané vyliečiť človeka a nie liečiť chorobu. Vynikajúci rostocký fyziológ E. Kolath dôrazne pripomína nutnosť urobiť všetko, čo je v našich silách (a nie v možnostiach doktorov), aby sa zachovala prirodzená vlastnosť potravy (liečivé). Strava zložená z ovocia, zeleniny, obilia a semiačok (surová strava) uspokojuje potrebu organizmu na enzýmy, kalórie, vitamíny a anorganické látky a to obyčajne v zložení pre organizmus najpríhodnejšom. Z toho vyplýva, že ak sa máme zbaviť civilizačných chorôb a predovšetkým rakoviny, musia nastať zmeny v našej strave smerom k živej strave.

Živá strava živý organizmus.

Rakovina je chorobou celého organizmu, a nie len lokálnou chorobou. Už chirurg Dr. J. Pag operujúci rakovinu bol presvedčený, že rakovina je choroba celej telesnej sústavy, výsledkom nečistej a otrávenej krvi, ktorá po dlhšiu dobu pôsobí na tkanivá, čo končí ich degeneratívnymi zmenami. Mnoho vážených lekárov a poctivých chirurgov našej doby je názoru, že rakovina je univerzálnou a nie lokálnou chorobou. Preto musí byť liečenie zamerané na jej príčinu. Najprv je otrávená krv a potom vznikne nádor s pravidla na tom orgáne, ktorý ja najviac oslabený. Dr.Buckly z New Yorku, ktorý liečil rakovinu viac ako 40 rokov bol horlivým zástancom liečenia na dietetickej báze (nie chirurgicky), ktoré jediné môže rakovine zabrániť eventuálne ju vyliečiť. Zásadne bol proti operáciám a tým na seba uvalil hnev a kliatbu chirurgov (to už tak chodí v živote, keď sa opovažujete brať chlebíček ostatným spolupracovníkom). Jeho názory a dôkazy sa stávajú zrozumiteľnejšie ako odborníkom, tak aj laikom. Tak ho počúvajme:
-keby bola rakovina lokálnym ochorením, mala by byť jej úmrtnosť redukovaná operáciu, ale ona sa s pravidla po operácii rozrastá závratným spôsobom. Takže myslitelia ju právom považujú za „interné“ a nie za „chirurgické“ ochorenie - recidíva po operáciách alebo inom deštruktívnom liečení je pravidlom. Recidívy sú pozitívnym dôkazom toho, že choroba je v celom organizme a poukazuje na skutočnosť, že nádor je len lokálnym prejavom univerzálnej choroby - keby rakovina bola lokálnou chorobou, nemala by mať diéta nijaký význam pri jej liečení. Naopak u mnohých bolo dosiahnuté vyliečenie rakoviny len pomocou diéty alebo diétou spolu s jednoduchým liečením celkového stavu pacienta (už ako keby som videl tie potuteľné úškrny chirurgov, že vraj diéta pfff)

-jednoduché operácie bradavíc, škvŕn pleti a materských znamienok vyvolali pri tomto traumatickom zásahu u pacientov s latentnou tendenciou k rakovine skutočné prepuknutie tejto choroby

-rakovina môže byť liečená a dá sa jej zabrániť pomocou prostriedkov, ktoré neutralizujú toxíny v organizme a obracajú patologické procesy prebiehajúce pri rakovine na zdravé funkcie pacienta

-skôr, ako sa objaví nádor, existujú vo všetkých prípadoch príznaky, svedčiace o oslabení celkového zdravotného stavu pacienta (len si ich všimnúť ó aké jednoduché), ktoré by sa nevyskytovali, keby choroba bola čisto lokálna záležitosť

-keby si tieto symptómy včas všimli lekári, alebo sami pacienti boli by schopný túto chorobu liečiť a zabrániť jej. Dobre vycvičený lekári, ktorí sú dobrými diagnostikmi alebo skôr jasnovidcami, diagnostikujú rakovinu skôr, než chirurgovia, ktorí musia čakať až na okamžik než sa ukáže nádor, takto sa stráca množstvo drahocenného času. Po tom všetkom ma tu napadá otázka do ktorých rúk by sme sa mali odovzdať internistovi alebo mäsiarovi?

Chirurgické liečenie rakoviny je jeden veľký omyl!

To neprezentujem len môj osobný názor po skúsenosti z rakovinou. Na pomoc si pozývam zopár renomovaných odborníkov. Sir James Paget: „Prípady, keď po operácii rakoviny nenastane recidíva nepresahujú pomer 1:500. Nepodarilo sa nám vyliečiť rakovinu ako lokálnu chorobu. Každá operácia rakoviny, za ktorou nasleduje recidíva, je omyl“.

J. Ellis Barker: „Je veľkým nedorozumením, že onkológovia a chirurgovia sa domnievajú, že chorý na rakovinu je vyliečený ak zostane na žive 3 roky po operácii. Z tých, ktorí zostanú nažive po uplynutí 3 rokov, mnohí zomrú v 4. a 5. roku. Bol by som rád, aby sa kontroloval každý podozrivý nádor a aby sa pokiaľ možno najrýchlejšie odstránil, môže byť teoreticky správna, v praxi však vo väčšine prípadov je úplne nepoužiteľná, pretože vnútorná rakovina nemôže byť operovaná v dobe, keď sa objaví“ (už býva spravidla neskoro). Možno sa na tomto mieste opýtať, či sa aj chirurgovia riadia touto radou ak sa jedná o nich samotných. Dr. A. Rabaglioty: „Prevažná väčšina rakoviny nemôže byť vyliečená nožom. V dobe, kedy sa nádor objavil, bola krv už takú dlhú dobu zaplavovaná toxínmi, že samotné odstránenie nádoru nie je k ničomu a nerieši podstatu choroby“. Dr. Leaver vo svojej knihe o rakovine ňadier: „Všetko, čo dokážeme je to, že ich odstránime, nedokážeme však urobiť nič iné pre ich vyliečenie“. Dr. James Wood z Royal Coll. v Londýne: „Operoval som mnoho tisíc prípadov rakoviny. Vo všetkých prípadoch sa rakovina vrátila, až na 6 prípadov!!! Dr. Levin: „konštatuje, že mnoho prípadov rakoviny prsníkov umiera po operácii na rakovinové nádory v rôznych iných orgánov, bez toho, aby dostali recidívu v prsníkoch. Dr. Ayo, americký chirurg: „Po odstránení uzliny z prsníka sa žiaľ až u 99% prípadov dostavuje recidíva“. Dr. Even z Gdanska: „Nielen v prípade rakoviny som bol skľúčený myšlienkou na to, že nôž, i keď je vedený rukou schopného chirurga, nespôsobí predĺženie života, ale ho značne skomplikuje“. Dr. Lewey tiež prehlasuje, že za svojej 50 ročnej lekárskej praxe, nikdy nevidel jediný prípad zhubnej konštitucionálnej rakoviny, ktorý by bol vyliečený chirurgickým zásahom, či už bolo ošetrovanie začaté včas, alebo neskoro. Je pevne presvedčený, že radiť k včasnej operácii má vo väčšine prípadov za následok povzbudenie vývoja rakoviny a urýchľuje jej osudné zakončenie (tieto pravdy vyvolávajú na chrbte zimomriavky).Tak už dosť citátov rôznych doktorov snáď sa mi podarilo trošku poodhaliť názory na tému.

Je chirurgické liečenie rakoviny omyl?

Rakovina je choroba celého organizmu, ktorej možno zabrániť, ale operácie túto chorobu nevyliečia. Nechcem na tomto mieste obísť jeden veľmi závažný postreh. Kde je veľa chirurgov, je aj vyššia úmrtnosť na rakovinu. Tak napr. San Francisco má málo internistov, ale mnoho chirurgov a veľký počet takmer výlučne chirurgických nemocníc. Takmer každý pacient je operovaný včas, aj neskoro a aj viackrát. Žiadny prípad rakoviny neunikol. Prekvapuje nás teda, že úmrtnosť na rakovinu v San Franciscu je väčšia, než v iných mestách. V mestách, kde je málo chirurgov a mnoho internistov, ak napr. v Seatle, Mamhide ai. je úmrtnosť menšia o viac ako polovicu. Tak toto by som obišiel bez komentára.

Zopár myšlienok s tematikou rakovina:

-Rakovina je vážna choroba (dokonca sa na ňu aj umiera) celého organizmu, ktorá si vyžaduje neustálu lekársku starostlivosť od prvého okamžiku, kedy už môže byť predpokladaná.

-Rakovina nie je nákazlivá. Nie je známy prípad, že by bola rakovina prenesená s pacienta na lekára. Choroba sa neprenáša aj keď existuje, zrejme dedičná dispozícia, ako je tomu aj u iných chorôb celého organizmu.

-Rakovina nie je potupná choroba, niet dôvodu, aby sme sa za ňu hanbili alebo ju utajovali.

-Ak máme obavy, že sme postihnutý rakovinou, či už ide o nádor či o ranu, musíme sa nechať ihneď vyšetriť lekárom. Čím skôr začneme tým sa skôr uzdravíme, preboha len nie chirurgom.

-Nie je to nevyliečiteľná choroba, ak sa podstúpi včas správne liečenie pomocou starostlivo zostavenej diéty a iných lekárskych opatrení, treba sa vyhnúť operácii.

-Niečo, o čom sa možno domnievať, že je to rakovina, nesmie byť dráždené a stláčané, ale ponechané voľne.

-Rakovinu nie je treba v každom prípade operovať, tým sa život sotva predĺži, rakovina sa môže rozšíriť a bolesti nie sú zmiernené. Choroba sa po operácii takmer nezadržateľne vracia a šíri sa do iných životne dôležitých miest v tele. K podobným prípadom vedie často aj ožarovanie.

-Nie je nutné otvárať rakovinový nádor (urobiť biopsiu), aby sa stanovila diagnóza na rakovinu. Toto otvorenie narobí viac škody ako úžitku.

Niet dosť slov na odsúdenie a zavrhnutie radiačnej terapie u rakoviny. Mnohí z popredných rádiológov dnes hovoria, že nielenže sa nedosahuje vyliečenie rakoviny, ale organizmus je tak oslabovaný, že sa pacient často ešte rýchlejšie dostane do bezvýchodiskového stavu. Dr. Cithelin vrchný nefrológ v Paríži píše o rádioterapii toto:

„Ožarovaním spôsobíme koagulovanie bielkovinových látok, čo potom len ovplyvní deštrukčné vlastnosti rakoviny, čo ďalej súvisí s tým, že týmto ošetrením sú iniciované vonkajšie nádory na pokožke a tvári. Všetky do hĺbky unikajúce nádory bez výnimky unikajú ožarovaniu. Ožarovanie nevylieči hlboko ležiace rakovinové nádory“. Dr. Burges, Manchester prehlásil: „Rádioterapia a operácie, nie sú prostriedkom na vyliečenie, pretože vyliečiť znamená navrátiť napadnutým orgánom ich normálne funkcie a to vám neurobí ani rádioterapia, ani operácia“. Rádioterapia nepôsobí len na rakovinové bunky, ale preniká i do okolitých zdravých tkanív a ničí ich, ničí tepny a ochranné žľazy, ktoré sú nevyhnutné pre procesy uzdravovania. Zaháňa rakovinu do jedného alebo viacerých vnútorných orgánov (do hlbších tkanív) a daný prípad tak ešte viac komplikuje, až sa vyliečenie stáva priam nemožným.

Mali by sme pripustiť, že telo má svoju vlastnú myseľ (zákony). Ak raz pochopíme tieto tajuplné závislosti – základné prirodzené vlastnosti organizmu, mohol by zmiznúť zázračný charakter vyliečenia rakoviny. Telo každého z nás vie, ako zahojiť reznú ranu (je to veľmi zložitý proces, ale geniálne jednoduchý). Ale len málo ľudí má telo, ktoré vie ako vyliečiť rakovinu. Je veľmi naivný ten, kto si myslí, že stratené zdravie sa môže získať pomocou liekov a iných umelých prípravkou (doplnková strava v akejkoľvek forme). Človek má jedinú šancu ako sa prepracovať k úplnému zdraviu. Zdravým spôsobom života a prirodzenou stravou. Umožňuje odstraňovať z organizmu jedovaté látky, vyvolávajúce choroby, obnovuje prirodzené životné funkcie a tak kľudne a bezpečne vedie k zdraviu. Surová strava nie je zázračná liečba, je to len prirodzený spôsob na získanie síl pre podporu imunitného systému a zotavenie človeka. Príjmame choroby ako niečo samozrejmé. Predpokladáme, že je to nevyhnutný osud človeka. Ale nič nemôže byť vzdialenejšie od pravdy, ako predpoklad nutnosti chorôb. Odstráňme príčinu a tým zaženieme väčšinu týchto ochorení.

XV. Liečenie rakoviny – invázne

A teraz si opíšeme jednu scénku:- Milujúca matka je v ordinácii u lekára so svojím milovaným dospievajúcim synom. Vojde sestra, ovinie chlapcovi hlavu gumovým obväzom a povie: „Toto minimalizuje stratu vlasov“. Matka v nervóznom očakávaní ťažko dýcha. Chlapec si vyhrnie rukáv a sestra mu tesne nad lakťom pritiahne škrtič. Pritom mu hmatá po ruke a hľadá vhodnú žilu, takú, ktorá ešte nezhrubla od opakovaných vpichov, čo je súčasťou chemoterapie. Keď sa chlapec strhne pri vpichu ihly, matka sa snaží zadržať vzdych. Ako prvú drogu mu púšťajú do ramena Oncovin. Jeho štipľavý zápach u chlapca rýchlo vyvoláva nevoľnosť. Sestra mu radí, aby niekoľkokrát hlboko vdýchol. Druhá striekačka obsahuje len asi tri lyžičky tekutiny, ale vyzerá obrovská a samotná predstava, že opäť pôjde chlapcovi do žily, vyvolá uňho ďalšiu nevoľnosť. Keď sestra vytiahne poslednú ihlu a odíde z miestnosti, oči chlapca sa stretnú s matkinými. Pokúša sa usmiať, ona skryje slzy a spýta sa: „Si v poriadku, môj drahý?“. Nepresvedčivo prikývne, že áno, ale tvár má skrútenú do úškľabku. Matka zvolá jeho meno, keď chlapec beží k umývadlu a žalúdok sa mu obracia naruby. Začal sa osemhodinový „liečebný“ účinok chemoterapie. Sestra prichádza s pohárom studenej vody, chlapec vracia znovu. A potom spolu s matkou ruka v ruke odkráčajú domov v očakávaní na ďalší termín liečebného zákroku, ktorý býva každých desať dní. Vie, že fyzické vedľajšie účinky tejto terapie mu skazia celý deň a citové jazvy mu zostanú na celý život. Kto ešte neroní gejzíry sĺz ten snáď nie je ani človekom.

Tým druhým liekom čo chlapec dostal, je ten nechvalne známy yperit, ktorý za vojny donútil ľudí vykašliavať po kusoch pľúca, ten istý yperit, ktorý bol zákonom zakázaný, ten istý yperit, ktorý všetci, ľudia na svete odsúdili. Oživme si trochu minulosť: - Počas prvej svetovej vojny Nemci v Belgicku (odtiaľ ten názov) po prvýkrát v bojovej činnosti použili tento plyn proti Spojeným štátom a ich spojencom. Čo čert nechcel počas aplikácie sa vietor otočil a časť plynu sa dostal aj do nemeckých zákopov. Plyn nerozoznával našich a nepriateľov. Tí ktorí sa týmto plynom neudusili hneď, utrpeli hrozné popáleniny pľúc, očí, pokožky a čriev. Tí ktorý nezomreli hneď, zostali až do smrti mrzákmi a invalidmi. Všetky lekársky známe postupy boli neúspešné a neskoršie pitvy ukázali, že plyn do značnej miery zničil lymfatické tkanivá. Po tejto strašnej tragédii sa používanie tohto pekelného plynu v roku 1926 Ženevskou konvenciou zakázalo (v dejinách ľudstva to bolo po prvýkrát čo sa použila zbraň hromadného ničenia). Pretože tento plyn bol Ženevskou konvenciou zakázaný a boli ho plné vojenské sklady. Niekto prišiel priam na geniálnu myšlienku ako ho likvidovať. Pretože na vojnové účely bolo jeho používanie zakázané - na „liečebné“ účinky sa mohol používať (priam satanská myšlienka) a bola vyriešená jeho likvidácia zo skladov bez nákladov a ešte sa na ňom aj dobre zarobilo. Toto sa nestalo v dejinách ľudstva prvý krát, aby sa smrteľné jedy nepoužili pre „blaho ľudstva“. Ako sa cítite pri takomto čítaní? Nebúri sa vám váš zdravý rozum? Ak nie, potom ho máte na dovolenke.

Tento scenár nebol vymyslený aby na vás zapôsobil, ale napísal ho jeden chlapec, ktorý to všetko prežil a po štyridsiatych rokoch napísal štúdiu o používaní chemoterapie pri liečbe rakoviny a dal mu veľmi prostý názov: „Terapia yperitom“. Kvôli časovému spresneniu takýto liečebný postup sa používal v pionierskych dobách liečenia rakoviny asi v päťdesiatych rokoch minulého storočia. Vtedy si dokonca niektorý doktori mysleli, že objavili účinný liek proti rakovine, ako veľmi sa mýlili. Naše prirodzené inštinkty a zdravý sedliacky rozum by mali kričať v šoku nad tým, že nejaká odporná látka, ktorá sa najprv používala na zabíjanie, ľudský génius používa na liečenie. Už len to, že to naše geniálne skonštruované telo sa vystaví nevýslovnej bolesti a agónii po celých osem hodín, by malo byť dostatočným dôkazom, ako sa telo bráni pred takýmto príšerným „liečením“!

Ak pacient na následky liečenia zomrie, pripíše sa to na vrub rakovine. Ak sa pacientovi podarí prežiť, chváli sa použitý liečebný postup.

Myšlienka podávať takúto hroznú látku niekomu len preto, lebo je chorý, je priam ignorantská. Avšak túto formu liečby obhajuje väčšina našich lekárov odborníkov, ktorým sa akosi darí zdôvodniť pre seba samých, že iná alternatíva nejestvuje. Prvky zdravia sú tie, ktoré majú zdravie udržovať bez ohľadu na to, či sme zdraví, alebo nie. Majme stále na pamäti jedno: keby sa yperit nebol vyrobil pre nás na vojnové účely, nikdy by sa ani nepomyslelo, že by sa mohol používať v mierových dobách na liečenie rakoviny. Jednoducho ho skúšame na ťažko chorých pretože ho už raz máme a bolo by ho škoda len tak z ničoho nič likvidovať za drahé peniaze. Je tu určitá paralela s rádioaktívnym ožarovaním potravín.

Ministerstvo energetiky má prebytok rádioaktívneho odpadu na skladoch prečo by sme ho zmysluplne nevyužili k blahu ľudstva a ešte na tom aj dobre zarobiť. Vieme že viac našich detí umiera na rakovinu než na iné choroby, mali by sme už konečne urobiť také účinné opatrenia aby naše deti v takom obrovskom množstve neumierali na rakovinu. Mali by sme si už konečne priznať, že s liečením rakoviny nedosahujeme veľké úspechy a spoliehať sa na našu lekársku vedu sa v súčasnosti veľmi nemôžeme, alebo máte iný názor? Ochrana pred presladenými, mŕtvymi potravinami nabitými chemikáliami od spracovateľov potravín je ochrana pred rakovinou a inými civilizačnými chorobami. Deti nám boli dané na to aby nám boli zdravé, taký je úmysel stvoriteľa.

Ešte tak v kocke by bolo dobré spomenúť tri invázne spôsoby liečenia rakoviny

operácia – ožarovanie – chemoterapia

operácia:

- Pri úrazoch a v naliehavých prípadoch sú operácie nutné. Keď nádor uzavrie potrave prístup do žalúdka, človek by umrel od hladu, preto je v tomto prípade nutné nádor odstrániť, lebo ide prakticky o prvú pomoc. V iných prípadoch rakoviny sú operácie zbytočné ba priam kontra produktívne, pretože by to bolo len symptomatické (príznačné), keďže je chorý celý organizmu a to sa nedá riešiť operáciou. Liečiť je nutné príčinu choroby nie jej následky.

ožarovanie:

- Namiesto toho, aby sa začalo liečenie surovou stravou (enzýmami), pacienta najprv ožiaria. Ožarovaním sa zničia okolité zdravé tkanivá a rakovina sa tak ľahšie šíri. Dosiahne sa spravidla opak toho, čo bolo naplánované. A na dôvažok všetkého, dielo skazy a utrpenia sa tým urýchli – ukončí. Ožarovaním sa poškodí aj krv a tým sa vytvoria podmienky pre vznik metastáz. Ožarovanie teda nemôže pomôcť, preto ho nikomu neodporúčame (toto zatiaľ presadzuje veľmi malá skupina lekárov a mi len môžeme dúfať, že ich rady sa časom budú rozširovať). 

chemoterapia:

- Potom sa nasadí chemoterapia. „Vírusy“ majú byť bombardované chemickými zbraňami najťažšieho kalibru (yperit už medzi ne nepatrí). Keď že však rakovinové vírusy neexistujú sú tu len živé bunky a rakovinové bunky, tie sú v podstate tiež živé, takže útok je nasmerovaný na celú podstatu organizmu. Čo organizmus v tejto chvíli najviac potrebuje, sú živé enzýmy a miesto toho do organizmu nalievame tvrdý jed. Chemické jedy ešte viac otrávia a zhumpľujú už aj tak zdecimovaný organizmus a potom organizmus bojuj proti chorobe. Chémiou ešte viac oslabíme organizmus a pripravíme pôdu pre šírenie rakovinových buniek.

Jeden z veľmi otrasných, alebo skôr odstrašujúcich prípadov ožarovania rakoviny jazyka s trvalými následkami.

Ide tu o hrozné svedectvo, ktoré opísal Dr. E. Gunter vo svojej knihe: „Tajomstvo zdravia a dlhého veku“. Dotyčná pani mala 52 rokov a ochorela na rakovinu jazyka. Dva mesiace bola v nemocnici, kde jej aplikovali 24 krát rádioterapiu, kým nezačala krvácať z hrdla. Rakovinový nádor však napriek tomu rástol. Potom dostala toxické tabletky, od ktorých ochorela na žalúdok a vlasy jej vypadávali v celých chumáčoch. Keďže mala silné bolesti, dostávala injekcie a pán profesor jej oznámil, že ju nemôžu operovať. Medzi tým sa jej v tomto stave podarilo prežiť dva roky (priam zázrak). Krk mala silno opuchnutý a stvrdnutý – hrtan jedna veľká rana. Jazyk mala tak scvrknutý (spálený ožarovaním) že jeho predná časť praktický nejestvovala. V dôsledku toho už nemohla ani zrozumiteľne rozprávať. Takto trpela ďalší rok a dostávala už len utišujúce prostriedky, pretože lekári už nad ňou dávno zlomili palicu a skôr sa už iba čudovali, že ešte v takomto stave prežíva. Bola mŕtvolné bledá, tuhé jedlá už nemohla požuť, ani prehltnúť. Rýchlo psychicky upadala a už počítala na svoju vykupiteľku rýchlu smrť, ktorá však akoby trochu meškala. Ale prozreteľnosť mala s ňou iné úmysly. Niekto z jej známych jej doniesol knihu o prirodzenej strave a ihneď začala s aplikáciou surových štiav (až tak veľa možností jej už nezostávalo).
Po 8 mesiacoch surovej stravy v kombinácii s banánmi, iným ovocím a rozmixovanou surovou zeleninou sa jej rakovina „vyliečila“ (alebo skôr by som to nazval zakopala) a opuch krku ustúpil, čiže markantné viditeľné zmeny – k lepšiemu.

Podľa jej vyjadrenia:

- Nezmyselnému ožarovaniu môžem ďakovať za to že nemôžem normálne hovoriť a prehĺtať. Ožarovaním som prišla o všetky moje dolné zuby, kým zuby hornej čeľuste zostali neporušené. Aj čeľustné svaly mám spálené a stuhnuté, takže ústa môžem otvárať len na 1 cm. Takto som doplatila na ožarovanie, alebo skôr by som to pomenovala neodbornú aplikáciu (aj doktori sú len ľudia, ktorí sa prípad od prípadu učia) rádioterapie. Ale v konečnom dôsledku blahorečím Bohu, že som to všetko prežila a keby som bola postavaná pred novú voľbu liečenia mojej choroby po týchto skúsenostiach a trápeniach by som si zvolila úplne inú alternatívu. Ale v živote sa málokedy vyskytujú opravné riešenia.

Na tomto mieste by mohol niekto vysloviť názor, že tento otrasný prípad je vytrhnutý z kontextu a je zveličený. Áno z kontextu je vytrhnutý lebo nie všetky „liečenia“ rakoviny rádioterapiou sú takéto hrozné. Ale tento konkrétny vôbec nie je zveličený. Čo sa tu dá ešte povedať na koniec, liečenia rakoviny inváznou a neinváznou formou? Snáď len toľko, že to správne – životné rozhodnutie je vždy na nás! Po mojich skúsenostiach ja osobne by som volil skôr tú neinváznu formu liečenia.

Dovoľujem si to zdôrazniť aj na tomto mieste, rakovina je viac ako urputný super.

XVI. Liečenie rakoviny – neinvázne

Aby bolo liečenie rakoviny úspešné chorý potrebuje stravu, ktorá obsahuje veľa enzýmov a súčasne je alkalická, čiže pri látkovej výmene v tele netvorí kyseliny. Toto všetko obsahuje čerstvo lisovaná zeleninová šťava. Továrensky vyrobené šťavy sú konzervované zahriatím na 800°C alebo s pravidla „tvrdou“ chémiou. Tým sa zničí nielen väčšina vitamínov, ale aj enzýmov. Pri liečení rakoviny sa odporúča vypiť 1 liter šťavy, alebo ešte lepšie je zobrať si knihu od Rudolfa Breussa: „Rakovina, leukémia“ a postupovať podľa tam odporúčaných postupov. Predovšetkým sa odporúča použiť – mrkvu, cviklu, zeler, čiernu reďkovku, kel, zemiaky a kapustu. Šťava musí byť vždy čerstvo a vlastnoručne pripravená (duchovný rozmer pri príprave, veriť v úspešnosť liečby). Pije sa v malých dúškoch a mala by sa dobre v ústach premiešať so slinami, niekoľko krát denne (čím viac tým lepšie). Pitná kúra s pravidla trvá šesť týždňov, pri rakovine žalúdka 8 týždňov. Potom sa prejde pomaly na surovú stravu – neodporúča sa ani vegetariánska, Bože chráň civilizačnú stravu, lebo rakovina sa znovu iniciuje. V prestávkach (dostatočne dlhých) medzi jedlami sa môžu žuť slnečnicové, alebo tekvicové jadierka a neobmedzené množstvo čerstvého ovocia. Slnenie má tiež liečivý účinok, ale pred ožarovaním a chemoterapiou dôrazne varujeme, pretože doteraz ako tak účinný imunitný systém touto formou liečenia úplne rozbijeme a tým napáchame nenapraviteľné škody a potom pacienti spravidla umierajú aj na banálne infekčné choroby. Veľký vplyv autosugescie sa nedá poprieť, keďže je známych veľa prípadov uzdravení pod ich vplyvom. Budem sa už niekoľkokrát opakovať, ale tu platí to známe biblické: „Viera tvoja Ťa uzdravila“ a samozrejme tá genialita organizmu na samo liečenie. Už sa pomali objavujú pokrokoví lekári liečiaci diétou, ktorí spoznali význam surovej stravy (enzýmov) a škodlivosť kyselinotvorných potravín (civilizačnej stravy). Žiaľbohu je viac takých lekárov, ktorí tento druh liečenia považujú za „šarlatánstvo“ mám tú česť ich poznať niekoľko, ktorí sa tým verejne prezentujú (v škole nemali dietológiu, alebo chodili poza školu).

Jeden veľmi názorný príklad zo života:

- Keď sa Dr. Nolfiová po uzdravení vrátila k čiastočne varenej strave, rakovina sa znovu iniciovala a mala ďalších trištvrte roka čo robiť, aby rakovinu znovu „zmravnila“. Z toho jednoznačne vyplýva, že úplne sa vylieči len ten, kto koná dôsledne.

Zhrňme si do 5 bodov predpoklady potrebné pre vyliečenie (možno som tu použil trochu prisilné slovo) rakoviny.

1. Naša krv bola pôvodne alkalická. Preto aj naša potrava by mala byť tiež tomu prispôsobená - alkalická. Surová zelenina, zemiaky tiež surové, obilniny, klíčky zodpovedajú tejto požiadavke. Len takáto strava je schopná neutralizovať prebytočné kyseliny a detoxikovať organizmus. Dr. Gerson dával svojím pacientom len surovú zeleninovú šťavu a vyliečil ňou stovky ťažkých prípadov rakoviny.

2. K regenerácii bunečných tkanív sú potrebné ba priam nenahraditeľné živé enzýmy zo surovej stravy. Naproti tomu varená strava nielenže nemá žiadnu vitálnu silu, ale v pravom slova zmysle vyživuje rakovinové bunky. Rakovinové bunky vznikajú tak, že organizmus stratí kontrolu nad množením degenerovaných buniek. Tieto začínajú rásť príliš rýchlo, prerastajú orgány, a tým rušia ich normálnu činnosť. Kontrolu nad týmito pochodmi vykonávajú enzýmy. Keď sa prísun enzýmov v dôsledku nesprávnej stravy zníži až zamedzí, prestane ich kontrolná činnosť. Preto je logickým proti opatrením zvýšená dodávka živých enzýmov v podobe surovej stravy do organizmu a nie tvrdá rádioterapia s chemoterapiou. Keď už mesiace zúri nerovný boj v tele chorého. Rakovina sa lavínovite šíri a lekári sa po operácii a ožarovaní zbabraného prípadu vzdali, obyčajne až vtedy chorý začne spravidla uvažovať o iných alternatívach liečenia, pokiaľ ešte má dostatočnú chuť do života a nájde sa niekto kto mu otvorí oči a tú alternatívu mu ukáže.

3. Chemické jedy, insekticídy, otrávené potraviny pozbavené živých enzýmov a toxíny keď sa včas nezlikvidujú v pečeni, usadia sa v jednotlivých bunkách (orgánoch – oslabených). Z predošlých statí si asi vieme predstaviť, čo sa asi stane? Zarobili sme si na rakovinu a potom stačí len iniciácia a rakovina chytí druhý dych.

4. Tento bod je od začiatku až do konca o striedmosti ako takej, duchovnej a fyzickej. Aj pri surovej strave to nesmieme preháňať s množstvom, radšej menej a častejšie, nezaťažovať veľmi organizmus (pri tomto spôsobe stravy to až tak veľmi nehrozí).

5. Potné kúry veľmi dobrý a účinný spôsob detoxikácie organizmu najväčším orgánom ľudského tela kožou s odľahčením ľadvín. Uvoľňujú sa z tela toxíny a kyselinotvorné jedy skoro s takou účinnosťou, ako pri hladovke a to už je čo povedať.

Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že pri ochorení na rakovinu by sa mali pacienti dôsledne pridržiavať hore uvedených bodov.

Každému by malo byť jasné, že prostriedok – spôsob, ktorý je schopný liečiť rakovinu je práve tak, alebo aj viac schopný liečiť choroby srdca, prostaty, krvi a ostatné civilizačné choroby. Základná príčina chorôb je vždy tá istá: nesprávna výživa a jej dôsledok, prekyslenie organizmu. Bolo by veľmi nemúdre liečiť len príznaky a nevšímať si základné príčiny chorôb. Tak čo poviete na neinvázne liečenie?

Zaujímavý príklad vyliečenia rakoviny neinváznym spôsobom naším vlastným telom - jeho Božskými vlastnosťami. Uvedený prípad sa odohral v roku 1971.

Predstavme si 61 ročného muža s veľmi nepriaznivou prognózou, ktorý bol prijatý na kliniku s karcinómom hrtanu. Lekárske konzílium bolo postavené pred dilemu budeme ho liečiť, alebo ho pošleme domov v kľude zomrieť? Mal šancu na prežitie 5. Jeho fyzický stav bol veľmi zlý schudol z pôvodných 65kg na 49kg. Nebol schopný ani prehltávať vlastné sliny a dýchal z veľkými obtiažami. Je ešte šanca pre liečenie takéhoto človeka? Pretože existovalo vážne nebezpečenstvo, že vlastnú terapiu neprežije. Bol to jeden z prípadov kde použitie výnimočných liečebných metód bolo oprávnené tu sa už nič nedalo pokaziť! Jeden z doktorov išiel do ordinácie k pacientovi s rozhodnutím, že pacienta príjme na oddelenie s jeho aktívnou účasťou na liečení. Liečbu zahájil s tým, že chorému vysvetlil techniku relaxácie a vizualizácie (schopnosť predstaviť si veci mimo nás ako sa ocitnú v určitých polohách - priestore) založenú na súčasných poznatkoch vedy. Chorý si mal trikrát denne vyhradiť 5 až 15 minút - ráno keď vstáva, okolo poludnia a hlavne večer pred spaním. Meditácia mala byť zameraná na ukludnenie a uvoľnenie organizmu. Mal sa posadiť, sústrediť na všetky telesné orgány na všetky svalové skupiny a dosiahnuť úplné uvoľnenie. Potom si mal predstaviť sám seba ako sedí na príjemnom mieste v kľudnom a harmonickom prostredí a nakoniec si mal predstaviť svoj nádor, ktorému môže dať akúkoľvek podobu.

Ďalej ho lekár požiadal, aby si predstavil svoju liečbu aktinoterapiu (liečba röntgenovým rádiovým žiarením) a to ako milióny maličkých nábojov nabitých energiou, bombardujú jeho organizmus a zasahujú zdravé, ale aj rakovinové bunky. Vzhľadom na to, že malígne bunky sú zraniteľnejšie a zmätenejšie ako zdravé bunky a nemajú vlastnosť zdravých buniek, ktoré si svoje poškodenia vedia sami opraviť preto malígne bunky odumierajú. Na tomto mieste je vhodné poznamenať, že v reálnom živote to vždy takto neplatí. Určité množstvo rakovinových buniek, ktoré prežijú (neboli dobre trafené) sa stávajú "vyšľachtenými" rakovinovými bunkami, ktoré sú pre náš organizmus niekoľko-násobne nebezpečnejšie a zákernejšie ako tie ktorým sa podarilo zahynúť. A tieto bunky ak majú na to vytvorené minimálne podmienky (mierne oslabený imunitný systém) metastázujú do iných orgánov tela, spravidla hlbšie.

Ale vráťme sa k nášmu pacientovi (u neho táto vsuvka neplatí pretože sa lieči vo svojom duchovnom tele). Nasledoval posledný a najdôležitejší krok: pacient si mal v duchu predstaviť a pripomenúť, že do vzniknutej situácie zasahujú jeho biele krvinky, ktoré sa roja okolo rakovinových buniek, zbierajú mŕtve a umierajúce a pomocou pečene a ľadvín ich odstraňujú z tela von. Zároveň si mal veľmi intenzívne predstaviť, že v jeho prípade sa nádor zmenšuje a prinavracia sa mu zdravie. Po každej meditácii mal pokračovať v bežnom životnom rytme.

To čo sa behom krátkej doby stalo, prekonalo všetky očakávania lekárskeho kolégia a všetky doterajšie skúsenosti lekárov s liečením karcinómov na čisto fyzikálnych metódach. Jeho aktinoterapia bola výnimočne účinná a samozrejme bez akýchkoľvek vedľajších škodlivých účinkov. Jeho fyzické sily sa zväčšovali pribúdal na váhe nádor sa zmenšoval. Liečenie bolo nesmierne vzrušujúce priam až desilo oboch zúčastnených lekára a pacienta. Možnosti, ktoré sa pred nimi otvorili priam fascinovali a presahovali ich predstavy. Pacientov stav sa neustále zlepšoval a po troch mesiacoch nezostalo po nádore ani stopy - tu excelovala genialita organizmu (ako sa hovorí tomuto sa ani veriť nechce). Sila pacienta o tom, že sa vylieči bola obdivuhodná. Perlička na záver: "Pán doktor na začiatku liečby som Vás potreboval, teraz mám presvedčenie, že si vystačím sám". Po úspešnom vyliečení rakoviny sa rozhodol, že pomocou mentálnej imaginácie (predstavivosť, obrazotvornosť) si vyliečil (zmiernil) artrózu a časom si vylepšil aj sexuálny život. A verte mu, určite sa mu to podarilo.

Postoj k vlastnému zdraviu môže ovplyvniť vznik choroby, výsledok liečby a kvalitu života. Chronický stres významne potlačuje funkciu imunitného systému, zodpo-vedného za identifikáciu a ničenie rakovinových buniek a mikroorganizmov. Najdôležitejšie je, že podmienky, ktoré vznikajú v organizme sú identické s podmienkami, ktoré umožňujú reprodukciu abnormálnej bunky a jej rozmnožovanie. Preto nás nemôže prekvapiť, že chorí na rakovinu majú oslabený imunitný systém.

Čiže toto môže byť ten rozhodujúci kľúč k vzniku rakoviny.

XVII. Imunitný systém - prirodzená ochrana proti chorobe.

Pri hľadaní príčin rakoviny sa často prehliada jeden dôležitý fakt: hoci sú ľudia často vystavovaní pôsobeniu karcinogénnym látkam, väčšina z nich zostane zdravá. Je všeobecne známe, že výskyt rakoviny prudko stúpa u silných fajčiarov. Pokiaľ by ku vzniku rakoviny stačilo iba časté pôsobenie nikotínu a dechtu, všetci silní fajčiari by museli ochorieť, ale väčšina fajčiarov rakovinu nedostane. Uvažujme o tom, čo spôsobuje, že niektorí ľudia rakovinu dostanú, ale hlavne o tom, že prečo ju veľká väčšina ľudí nedostane (zatiaľ). Jedným z najdôležitejších aspektov je prirodzená obranyschopnosť organizmu. S chorobami sa pravidelne a denne stretávame všetci ľudia, ale iba obyčajný kontakt s chorobou ešte neznamená, že ju dostaneme - je to práve vďaka nášmu geniálnemu imunitnému systému. Veľmi zjednodušene si predstavme, že imunitný systém sa skladá z niekoľkých druhov buniek ktoré sú určené k tomu, aby útočili na cudzorodé častice a ničili ich. Hnisajúca rana naznačuje, že imunitný systém tela funguje: do rany sa dostavili biele krvinky - najpodstatnejšia súčasť imunitného systému - aby zničili prebiehajúcu infekciu. Tento samouzdravujúci proces prebieha v tele neustále bez nášho vedomia a to na všetkých úrovniach.

V medicínskej praxi bolo zaznamenané nespočetné množstvo prípadov, kedy röntgen hrudníka odhalil, že ľudia niekedy v minulosti ochoreli napr. ľahkou formou tuberkulózy, ale ich obranné telesné mechanizmy chorobu zničili, bez toho aby si to dotyčný človek uvedomil.

Rovnakým spôsobom telo bežne bojuje s rakovinovými bunkami a väčšinou ich zničí alebo zablokuje, tak že organizmu neublížia. Vďaka nesmiernej účinnosti imunitného systému je v skutočnosti veľmi problematické transplantovať orgány. Pacientom po transplantácii sa preto podávajú lieky k potlačeniu obranných mechanizmov organizmu. A tu vzniká veľký problém, pretože lieky, ktoré znížia pravdepodobnosť odmietnutia transplantovaného orgánu, zároveň znižujú schopnosť organizmu brániť sa pred iným nebezpečenstvom, napr. pred infekčnou chorobou alebo rakovinovými bunkami. Preto musí byť pacientom zaistená úzkostlivá ochrana pre možnou aj banálnou infekciou a stav transplantovanej tkane sa prísne kontroluje - dôsledok seba menšej chyby môže byť smrteľný.

Jeden veľmi poučný prípad: Nešťastnou náhodou bola transplantovaná ľadvina, v ktorej bolo nezistené ložisko rakoviny. Pacient, ktorý pred aj po transplantácii dostával lieky na potlačenie imunitného systému. Za niekoľko dní sa transplantovaná ľadvina začala zväčšovať, reakcia sa doktorom zdala ako určitá forma akútneho odmietnutia transpla-ntovaného orgánu, ale ľadvina normálne pracovala. Za niekoľko ďalších dní odhalilo bežné röntgenové vyšetrenie nádor v hrudníku. Pretože pred operačné vyšetrenie bolo bez nálezu, bolo evidentné, že nádor v hrudníku sa vytvoril až po transplantácii. Za ďalších pár dní sa nádor objavil aj v druhom pľúcnom laloku. Pacienta reoperovali a zistili, že horná polovica ľadviny je trikrát väčšia ako spodná. Biopsia abnormálnej časti ľadviny ukázala, že ľadvina je plná zhubných buniek. Lekári došli k presvedčeniu, že nádory na pľúcach sú metastázy. Zarážajúce na celom prípade bolo to, že nádor, ktorý by sa za normálnych okolností vyvíjal niekoľko mesiacov až rokov, sa objavil prakticky za niekoľko dní. Bolo priam nevyhnutné zastaviť podávanie liekov, ktoré potlačovali obranné mechanizmy organizmu. A teraz sa vôbec nedivme za pár dní sa ten pacientov geniálny imunitný systém otriasol a vrátil sa k normálnej činnosti, ktorý mu geniálna matka príroda určila. Nádory na pľúcach postupne mizli a transplantovaná ľadvina sa začala zmenšovať. Ako náhle boli vysadené lieky, začalo súčasne s odumieraním rakovinových buniek aj "odmietanie" transplantovanej ľadviny. Lekári nemali alternatívu - nebolo možné riskovať, že sa rakovina vráti a tak chorému nepodávali lieky na potlačenie imunity. Telo teda rakovinu úplne zlikvidovalo, ale zároveň odmietlo aj transplantovanú ľadvinu. Odmietnutá ľadvina musela byť odstránená a pacient sa musel vrátiť k chronickej dialýze. Prežil (neuvádzajú do kedy) a po nádore neostal ani mastný fľak. Tento prípad je veľmi zaujímavý tým, že keď bolo umožnené obranným mechanizmom organizmu prirodzene pôsobiť tak, ako sú naprogramované rakovina zmizla rýchlo zo scény. Na tomto prípade je zrejmé, že ku vzniku rakoviny nestačí len fyzická prítomnosť abnormálnych buniek, ale aj potlačenie prirodzených obranných mechanizmov organizmu. Takýmto prípadom môžeme hovoriť "teória imunitného dohľadu" nad vznikom a rozvojom rakoviny.

Podľa tejto teórie vznikajú v každom živom organizme čas od času abnormálne bunky dôsledkom vonkajších faktorov, alebo nepresnostiam v reprodukcii buniek. Imunitný systém za normálnych okolností veľmi precízne stráži, či sa neobjavia nejaké abnormálne bunky a tie okamžite zlikviduje. Aby sa nádor mohol prejaviť, musí byť nejakým spôsobom potlačená, alebo obmedzená obranyschopnosť organizmu. Mnoho vonkajších vplyvov - stres, žiarenie, chémia, genetika, strava…. a najmä ich guláš, hrajú svoju rozhodujúcu úlohu, ale žiadny z nich vznik choroby nevysvetlí. Je potrebné vziať na zreteľ prečo dotyčný jedinec ochorel práve v danom období? Pretože vplyvu nebezpečných látok bol bezo sporu vystavený už skôr. Pokiaľ tu pôsobila nejaká genetická dispozícia tak tá už pôsobila od narodenia. Strava a životné krédo človeka sa tiež nemenia počas života často. A tu sa dostávame ku kardinálnej otázke: k akej chybe v obrannom mechanizme človeka došlo? (to keby sme tak vedeli ako často nevieme). Čo mu bráni vtom aby plnil svoju prirodzenú funkciu? Odpoveď na túto otázku by nám mal dať emocionálny a psychický faktor v zdraví a najme v chorobe. Súvislosti medzi rakovinou a psychickými stavmi poznali a pozorujú lekári už 2.000 rokov :napr. lekár Galén dával do súvislosti, že ľudia ktorí trpeli depresiami mali výraznejšiu náchylnosť na rakovinu ak veselí a vyrovnaní ľudia.

Medzi stresom a chorobou existuje priami vzťah až taký priami, že určití špecialisti vedia predpovedať vznik choroby na základe veľkosti stresu. Lekári mnoho rokov sledujú vzťahy medzi chorobou a stresom a prišli k uzáveru, že s najväčšou pravde- podobnosťou choroba vzniká po silne stresujúcich udalostiach v ľudskom živote s ktorými si človek a jeho psychika nevedia poradiť. Chronický stres spôsobuje poruchy v hormonálnych hladinách, hormóny majú rozhodujúci význam pri riadení telesných funkcií. Za normálnych podmienok sa organizmus snaží tieto problémy upraviť, ale pri chronickom strese je účinnosť mechanizmov zodpovedných za zmenšenie a vyrovnanie hormonálnej rovnováhy prekročená a nerovnováha sa ďalej prehlbuje a vzniká začarovaný kruh, ktorý dokonca môže ohroziť až život človeka. Toto je jasná ilustrácia účinku stresu na organizmus. Stres má však ešte jeden veľmi dôležitý efekt a ten je pre chorého na rakovinu rozhodujúci. Potlačuje funkciu imunitného systému, zodpovedného za odhaľovanie a ničenie rakovinových buniek a mikroorganizmov. Preto nás vôbec nemôže prekvapiť, že chorý na rakovinu majú oslabený imunitný systém. Každý z nás sa naučil (alebo nenaučil?) ovládať stres spôsobom, ktorý buď obmedzí jeho psychický dopad na organizmus, alebo nie. Tu môžeme plne pochopiť, aký spôsob zvládnutia stresu hraje rozhodujúcu úlohu v tom, že niektorí ľudia zvládnu rakovinu a druhý jej podľahnú.

XVIII. Trochu teórie nikoho ešte nezabije.

Aká je to vlastne choroba, tá toľko diskutovaná rakovina? Čo o nej vieme?

Na tomto mieste je vhodné uviesť jeden citát od neznámeho autora: Nad rakovinou nemôžeme nikdy zvíťaziť. Snažme sa byť vždy len o krok pred ňou!

Celkove už dosť na to aby sme ju poznali, ale ešte stále málo na to aby, sme ju aj úspešne vedeli liečiť. Vedci zatiaľ poznajú viac ako sto rôznych prejavov tejto choroby, ktorá napadá najrôznejšie druhy telesných orgánov. Je všeobecne známe, že ju môžu iniciovať chemické látky – karcinogény, ionizujúce žiarenie najmä ultrafialové, voľné radikáli, alebo niektoré vírusy, spravidla je to ich vzájomné pôsobenie. Rozhodujúcim činiteľom pri vzniku choroby je genetický faktor, alebo určitá vnímavosť organizmu na určitý druh rakoviny. Zdravý človek v mladom, alebo strednom veku má dosť biochemických a imunologických obranných mechanizmov, ktorými vie organizmus úspešne čeliť tejto chorobe pokiaľ mu to svojim civilizačným spôsobom života neznemožňujeme. Vedci si dovoľujú tvrdiť, že každý človek počas svojho života prekoná i niekoľko desiatok iniciácií – útokov rakoviny, ktorým sa jeho telo ubráni, alebo v konečnej fáze aj neubráni. Môžeme oprávnene predpokladať, že zdravý organizmus (majstrovské dielo prírody) má k dispozícii veľmi účinné obranné mechanizmy. Pokiaľ je však náš organizmus oslabený, chorobou, nedostatočnou výživou (spravidla), neúmerným preťažovaním, stresom, nevhodným životným – pracovným prostredím, jeho prirodzená obrany schopnosť je narušená spravidla tu dochádza k naštartovaniu choroby. Môže dochádzať aj ku stavom, že rakovinu nosíme v sebe niekoľko rokov a potom stačí hore opísaný spúšťač a máme naštartované. Chemických látok ktoré môžu naštartovať rakovinový proces je neskonale veľa: produkty nedokonalého spaľovania, určité farbivá, chemikálie, cudzorodé chemické látky v potrave ľudí (potravinové doplnky E-čka) – atď, atď.

Teraz si povedzme akým spôsobom tieto látky v živej bunke štartujú rakovinu. Pred-pokladá sa, že kľúčovým faktorom vzniku ochorenia je spojenie molekuly karcinogénnej látky s DNA v bunečnom jadre a tam sa transformuje, zmení zdravú bunku na bunku rakovinového charakteru. Napriek tomu, že táto premena bunky je nezvratným procesom, neznamená ešte pre organizmus bezprostredné nebezpečenstvo. V zdravom, dospelom organizme v ktorom už každý orgán dosiahol svoje maximálne rozmery a ďalej nerastie sa bunky nerozmnožujú (okrem kmeňových) a nedelia príliš často. Preto môže transformovaná bunka zostať v organizme bez zmeny dlhú dobu, päť, desať i viac rokov a pokiaľ sa nedelí, môže dokonca vykonávať svoju pôvodnú funkciu. A práve v tomto spočíva nevyspytateľnosť a zákernosť rakoviny, že vlastne ju už dávno máme len o nej nevieme. Ak na takúto transformovanú bunku začne pôsobiť nejaký vplyv môže sa takáto bunka začať spontánne deliť a vytvára kvadratické množstvo rakovinových buniek. Tu majme na pamäti, že medzi iniciáciou a promóciou (spustením procesu) býva ten dlhý čas latencie (utajenia), keď je organizmus zdanlive v poriadku. Zaujímavé je, že proces iniciácie je nezvratný proces v karcinogenéze. Naopak druhý krok promóciu môžeme považovať za zvratný. To znamená, že náš geniálne skonštruovaný organizmus so svojou biochemickou a imunologickou schopnosťou môže rozvíjajúcu sa rakovinu zničiť (vyliečiť). A prinavrátiť organizmu zdravie. Môžeme predpokladať, že tento proces prebieha v mnohých prípadoch a organizmus sa vylieči sám bez toho, aby si to niekto všimol, hlavne nie tá osoba u ktorej to prebieha, možno sa uňho prejavujú symptómy obyčajnej chrípky. Lekárska veda zdokumentovala tisícky prípadov, keď bolo preukázateľne dokázané, že rakovina bola vyliečená bez vonkajšieho lekárskeho zásahu čiže spontánne vlastnými obrannými mechanizmami organizmu.

Ak je príslušná karcinogénna látka aspoň trochu rozpustná vo vode môže sa do bunky dostať priamo bez prispenia ďalších látok ako sú napr. enzýmy v bunkách, môže bez ďalšej premeny „zaútočiť“ na DNA bunečného jadra. Tieto karcinogény označujeme ako priame. Pokiaľ je však príslušná karcinogénna látka slabo rozpustná vo vode, organizmus sa túto látku najprv snaží premeniť na takú zlúčeninu ktorá je rozpustná vo vode. Dosiahne to súborom enzýmov, tento proces môžeme nazvať metabolickou aktiváciou a tieto látky označujeme ako nepriame karcinogény. Prečo sa organizmus pokúša pripraviť si tak zložitým procesom látky, ktoré mu v konečnom dôsledku škodia? Telo si prakticky vytvorilo vlastného kata, prečo to robí? To keď budeme vedieť tak liečba rakoviny bude pre nás „gombičkou“.
Organizmus sa prirodzeným spôsobom zbavuje cudzích a odpadaných látok z o svojho prostredia a dokáže to len u látok rozpustných vo vode. Preto ich zložitými enzýmovými cestičkami mení na rozpustné- karcinogény. V tejto hrozbe je zároveň aj nádej: rozpustné karcinogény môže organizmus zneškodniť, odstrániť, detoxikovať mnohými ďalšími enzýmami a vylúčiť ich z organizmu, čím rýchlejšie tým lepšie. Pre lepšie pochopenie v organizme permanentne prebieha súťaž o látku organizmu cudziu, ktorá je vo vode rozpustná: buď sa prostredníctvom jednej skupiny enzýmov premení na škodlivý ultimatívny karcinogén, alebo sa vydá inou metabolickou cestičkou a vylúči sa ako neškodná látka. V mladom organizme má obvykle na vrch druhá skupina enzýmov, ktorej sa dobre darí odstraňovať cudzorodé látky a majú vysokú prevahu nad prvou skupinou, ktorá tak akurát dokáže vytvárať karcinogénne deriváty. Je to jedna z foriem biochemickej obrany organizmu. Obyčajne vo vyššom veku v dôsledku chorôb, nezdravej výživy, preťažovaním organizmu, genetickými danosťami sa stáva, že sa aktivita -účinnosť detoxikačných enzýmov zníži. Na tomto mieste by bolo vhodné položiť otázku a čo mladý organizmus - dokonca deti? Predsa aj tie zomierajú na rakovinu.
Toto je pochopiteľne veľmi približný a hrubý popis veľmi zložitých premien cudzorodých látok v organizme, ktorý naše geniálne skonštruované telo robí pri bežných denných telesných funkciách (snáď sa mi to podarilo trochu opísať).

Vedci predpokladajú, že vlastnú chorobu ani tak nevyvoláva karcinogénna látka, ako samotný fakt, že sa organizmus snaží opraviť (občas aj neúspešne) chybu, ktorá vznikla naviazaním karcinogénnej látky na vlákno DNA v bunke. Zložitou sústavou enzýmov bunka so zasiahnutou DNA vo svojom jadre „vystrihne“ a „zapláta“ vlákno. Pri tomto procese však občas dochádza k omylom a chybným opravám a vlastne až toto chybne opravené vlákno DNA vedie k transformácii bunky a k vzniku rakoviny.

V prípade niektorých látok, ktoré boli pôvodne považované za karcinogénne napr. PCB sa neskôr dokázalo, že ani nie sú skutočnými karcinogénmi, ale len v zvýšenej miere iniciujú aktivitu tých enzýmov, ktoré vytvárajú ultimatívne karcinogény a tak vlastne nepriamo zvyšujú pravdepodobnosť vzniku rakoviny. Chemické deje vzniku rakoviny sú nesmierne zložitou a dosial dostatočne neprebádanou kapitolou karcinogenézie. Aby sme sa jej mohli ešte úspešnejšie brániť mali by sme ju ešte lepšie poznať. V tom nám pomáhaj ó Bože. Na záver tejto kapitoly by bolo vhodné poznamenať, že rakovina je chronické ochorenie. Nový nádor sa môže iniciovať aj po dvadsiatych rokoch, preto by sme prevenciu nemali zanedbávať do konca života. To, že po piatych rokoch je rakovina definitívne zažehnaná, berme ako mýtus alebo zbožné želanie. Aby sme túto kapitolu neopúšťali tak pesimistický - počul som zopár overených faktov, že pacient dlhodobo liečený na diagnózu C61 nakoniec zomrel trebárs na zápal pľúc. A takémuto precedensu musíme (mali by sme?) - veriť!
Viete ktorý ľudský organ ešte nikdy nenapadla rakovina? No predsa naše srdce.

Prečo??? To keby sme tak vedeli.

XIX: Duchovný pohľad (skôr nadhľad) na rakovinu.

K dobrému pochopeniu rakoviny je veľmi dôležité myslieť analogicky (podobne, obdobne). Mali by sme si uvedomiť, že každý nami vnímaný, alebo definovaný celok je na jednej strane časťou nejakého väčšieho celku a na druhej strane je zložený z množstva menších celkov. Tak isto je človek časťou ľudstva a sám sa skladá z orgánov, ktoré sú jeho súčasťou a zároveň sú tieto orgány tvorené bunkami, ktoré sú zase súčasťou týchto orgánov atď. dokola. Ľudstvo (spoločenstvo) očakáva od svojho príslušníka, že sa bude pokiaľ je to možné chovať, tak aby to vyhovovalo danému spoločenstvu jeho potrebám, úspešnému rozvoju, aby bolo zabezpečené úspešné prežitie spoločenstva. Tak isto človek očakáva od svojich orgánov, že budú fungovať tak, aby bolo zabezpečené prežitie celku (človeka). Ľudský orgán tiež očakáva od svojich buniek, že budú plniť svoje úlohy tak, ako boli naprogramované pri svojom zrode, aby bolo kontinuálne zabezpečené prežitie daného orgánu. V tejto hierarchii, ktorú by sme mohli rozširovať až do absurdna je každý individuálny celok v stálom konflikte medzi svojimi vlastnými záujmami a záujmami najbližšieho nižšieho celku.

Každá komplexná štruktúra (spoločenstvo, človek, orgán) je vo svojom bytí závislá priam odkázaná na symbiózu so spoločenstvom najbližšieho nižšieho celku, ktoré zase musia byť úplne podriadené vyššiemu celku. Každý funkčný systém sa bez ohrozenia svojej celistvosti dokáže vyrovnať s úbytkom menšieho množstva svojich častí, veľmi názorným príkladom je ľudský mozog. Vždy však existuje určitá hranica pri jej prekročení sa komplex zrúti, skolabuje. Štát sa dokáže vysporiadať s niekoľkými občanmi, ktorí nepracujú, chovajú sa asociálne, alebo zaujímajú k štátu nepriateľské postavenie. Ale ak sa táto skupina nechce prispôsobiť danému štatútu a nadobúda čím ďalej väčšie rozmery (početnosť) a dosiahne určité rozmery stáva sa pre štát veľmi nebezpečnou ba priam ho ohrozuje. Štátne orgány sa spravidla snažia zabrániť takémuto vývoju, lebo je ohrozená jeho podstata. Utlačovaním a pacifikáciou takýchto občanov sa nie vždy podarí problém vyriešiť hlavne nie z dlhodobého hľadiska. Z hľadiska štátu sú opozičné sily vždy veľkým nebezpečenstvom, pretože si kladú za ciel zrušiť starý dobrý systém a nastoliť nový, alebo nastoliť poriadny chaos (obyčajne to tak býva). Ak si dáme tú úlohu a budeme sa pýtať nespokojencov na ich požiadavky a budeme počúvať ich argumenty a keď sa nad nimi zamyslíme z hrôzou zistíme, že majú pravdu samozrejme, že svoju. Ktorá je v priamom rozpore s názormi a požiadavkami štátu. Štát žiada úplnú poslušnosť, oddanosť, lojalitu a rebelanti chcú úplnú slobodu a nezávislosť. Obe požiadavky z hľadiska ich interpretov sú opodstatnené, ale je tu veľké ALE dajú sa dve takéto antagonistické požiadavky splniť?

Cieľom týchto riadkov nie je, rozvíjať politické alebo spoločenské teórie, ale trochu priblížiť a osvetliť priebeh rakoviny v inej rovine, aby sme získali iný uhol pohľadu pod ktorým je možné sa pozrieť na rakovinu. Rakovina nie je žiadnym izolovaným procesom ktorý sa prejavuje len v známych chorobných formách, vidíme v nej skôr diferencované a inteligentné dianie. Prakticky pri všetkých ostatných chorobách sa organizmus vhodnými a účinnými opatreniami snaží odstrániť príčiny ktoré ohrozujú jeho podstatu.

Pri rakovine obyčajne môžeme pozorovať úplne iné dianie. Telo sa niekedy len bezmocne prizerá na to, že jeho vlastné bunky menia svoje geneticky dané chovanie a nekontrolovaním delením vlastných buniek nastoľujú proces, ktorý úplným vyčerpa-ním hostiteľa speje k smrti. Rakovinová bunka začína intenzívne rozvíjať vlastné predstavy o svojom cieli (nezávislosť na celku) a bezohľadné ho uskutočňuje na úkor susedných buniek a samozrejme aj celku (orgánu). Končí so svojou činnosťou pre seba a hlavne pre celok a stavia na piedestál len svoje ciele – nekontrolované rozmnožo-vanie. Nechová sa ako člen určitého spoločenstva, ale zostupuje z hľadiska evolučného vývoja na nižší stupeň jednobunečnej existencie (degraduje). Ruší spoluúčasť –spolu-prácu so svojím bývalým bunkovým zväzkom rýchle bezohľadné a nekoordinovane sa rozmnožuje pričom neberie ohľad na morfologické hranice v organizme a zakladá si svoje oporné body (metastázuje). Komplex buniek z ktorého sa svojou činnosťou vylúčila používa ako hostiteľov pre svoju vlastnú výživu (kukučie vajce). Rast a rozmnožovanie rakovinových buniek je vlastne limitované, alebo skôr obmedzované rýchlosťou tvorby cievneho systému, ktorý ich zásobuje (logistika zaostáva). Dokonca sa zásobovanie rakovinových buniek stáva nedostatočným zásobovacie cievy im nestačia dodávať potrebné množstvo krvi. Preto v ďalšej fáze rakovinové bunky prechádzajú zo systému okysličovania na systém kvasenia- primitívnejšia forma života. Dýchanie je spoločnou záležitosťou organizmu – buniek, kvasenie si vie zabezpečiť každá bunka nezávisle. Úspešné šírenie rakovinových buniek (vrchol) dospeje ku koncu až vtedy ak človeka z ktorého si urobili živnú pôdu, doslova a do písmena strávi zožerie.

Na tomto mieste si položme zaujímavú otázku, prečo kedysi tak dobrá a poslušná bunka zmenila svoje poslanie, prečo sa zvrhla myslím z nášho pohľadu. Jej motivácia je ľahko pochopiteľná už v predchádzajúcich riadkoch sme si o tom už niečo povedali. Ako poslušný člen mnohobunečného spoločenstva vykonávala alebo skôr musela vykonávať len pre ňu určenú činnosť, ktorá zabezpečovala jej prežitie, ale hlavne prežitie celku (systému). Bola jednou z mnoho buniek, ktoré museli vykonávať neatraktívnu robotu pre niekoho pre vyšší celok. Dlhý čas to takto robila, ale v jednom okamžiku organizmus ako rámec pre jej vlastný rozvoj a existenciu stratil zmysel –príťa-žlivosť. Pretože z jej pohľadu jednobunečný organizmus je slobodný nezávislý a môže si robiť čo sa mu len zachce. Môže svojím nekonečným rozmnožovaním dosiahnuť nesmrteľnosť, aké lákavé. Ako súčasť mnohobunkového spoločenstva je bunka smrteľná a neslobodná podriadená vyššiemu celku a tento chomút ju veľmi omína. Preto by nás ani veľmi nemalo prekvapovať, že si spomenula na svoju historickú slobodu a zvolila si predhistorickú formu existencie, aby dosiahla nesmrteľnosť na vlastnú päsť. K realizácii tohto zámeru je nutné len vystúpiť z jestvujúceho spoločenstva a začať uskutočňovať svoju diabolskú myšlienku, alebo svoju nezávislosť - svoju slobodu. Tento úspešný postup, ktorého chyba sa prejaví až si bunka uvedomí, že strávila svojho živiteľa, ale vtedy je už nezvratný koniec jej samotnej a aj organizmu. V tom je malý, ale kardinálny omyl tejto koncepcie dosiahnutia slobody a nesmrteľnosti. Nie sme nadšení, ak sme postavený pred dilemu obetovať svoj život za život rakovi-novej bunky, ale s pohľadu rakovinovej bunky to žiaľ Bohu platí obdobne. Rakovinová bunka má rovnako pádne dôvody ako ich máme my. Ona aj my chceme uskutočňovať svoje predstavy o živote a slobode. Obidvaja sme na samom začiatku rozhodnutý hodiť toho druhého do jamy levovej, alebo je to inak? Človeka – pacienta operujeme, ožarujeme, otravujeme chemoterapiou, čiže ničíme rakovinové bunky tak dlho ako len môžeme. A ak sa nám to nepodarí, rakovinové bunky obetujú človeka, spravidla vyhráva len jeden! Je prastarý prírodný zákon zožrať, alebo byť zožratý a na tom nič nezmenila ani naša rozvinutá civilizácia. Vidíme tu bezohľadnosť a krátkozrakosť rakovinových buniek, ale pozrime sa my vládcovia živočíšnej ríše, vládcovia tvorstva do zrkadla a uvidíme tam ako sa chováme navzájom k prírode atď. atď. Čiže nemáme morálne právo odsudzovať chovanie rakovinových buniek a snáď ak sa sami zmeníme vo svojej podstate a budeme dodržiavať prírodné zákony, alebo Božie, potom sa nám možno podarí zvíťaziť nad rakovinou. Zmenu v prvom rade musíme začať uskutočňovať u seba inak nemáme šancu zvíťaziť nad týmto protivníkom.

Tak sa pomali dostávame k podstate rakoviny. Nie je to náhoda, že práve v našej dobe sa rakovina rozvinula do takej miery, vášnivé a s plným nasadením proti nej bojujeme, ale výsledky nie sú adekvátne k vynaloženým prostriedkom a snahám. Rakovina je obrazom našej doby a nášho globálneho pohľadu na svet. Našu spoločnosť a dobu charakterizuje bezohľadná expanzia všetkými smermi nekompromisné presa-dzovanie a uskutočňovanie vlastných záujmov. Eklatantný príkladom je veľmocenská politika USA súčasne v Iraku. Ľudia – spoločenstvá uskutočňujú v politickom, hospodárskom, náboženskom a samozrejme aj v súkromnom živote svoje diabolské ciele bez ohľadu na „morfologické“ hranice, zakladajú svoje operačné záchytné základne (tu je viac než paralela s rakovinou). Uznávajú zásadne len vlastné ciele a predstavy a presadzujú ich ohňom a mečom v dnešnej dobe najmä ekonomicky. Chováme sa presne tak ako rakovinová bunka. Náš rast prebieha tak rýchle a intenzívne, že máme veľmi často problémy so zásobovaní (zas tu nestíha logistika). Naše súčasné komunikačné systémy hravo obsiahnu celý svet (čím ďalej sa stáva menším), ale veľké problémy nám robí dohovoriť sa s najbližšími a zo susedmi. Zase paralela s rakovinovými bunkami. Filozofia našej doby nepozná iné kritéria ako rast, pokrok, zase spoločné kritéria s rakovinou. Jednu kacírsku otázku načo a dokedy? Ľudstvo je na výlete bez cieľa. Preto si kladie stále nové, väčšie ciele, aby sme sa s toho nakoniec nezbláznili. Aby som to tu trochu spresnil zásadne nie som proti technickému pokroku, ale až takýmto závratným tempom? V záujme svojej hospodárskej koncepcie – expanzie sme používali – využívali svoje životné prostredie ako hostiteľ a živiteľ, aby sme dnes „s úžasom“ zistili, že jeho skon bude aj našou smrťou. Všetko je tu a teraz len pre nás a naše nenásytné potreby. Odkiaľ berieme tú odvahu a drzosť sťažovať si na rakovinu? Je predsa len naším zrkadlom, ktoré nám ukazuje naše chovanie a nezabúdajme aj koniec našej cesty.

Čím viac sa naše ego ohraničuje, tým viac stráca cit pre celok a jeho časti. Podlieha ilúzii, že môže niečo robiť samé oddelené od celku od zostávajúceho sveta. Čím viac sa uzatvárame do svojej ulity tým viac strácame kontakt so svetom, strácame veľmi dôležitú spätnú väzbu so svetom. Zase paralela s rakovinou. Skutočným a reálnym cieľom pre nás môže – musí byť len zmena súčasného stavu. Naším cieľom musí byť obetovanie vlastného ja, pretože pokiaľ bude trvať, trvá aj ty a naša polarita. Na tomto mieste by som rád citoval jedného islamského mystika Rúmího, ktorý túto tému grandiózne zhrnul v tejto historke:

Jeden muž prišiel k dverám svojej milej a zaklepal. Hlas z vnútra sa opýtal:
„Kto je tam? „To som ja“ odpovedal muž. Hlas z vnútra povedal: „Pre mňa a pre teba tu nie je dosť miesta“. Dvere zostali zatvorené. Po roku samoty odriekania, trápenia a meditácií muž prišiel znova a zaklepal. Hlas sa znovu
opýtal: „Kto je tam?“ „To si ty“ povedal muž. Dvere sa mu otvorili.
Dúfam že sme správne pochopili čo nám tu povedal islamský mystik Rúmí.

Zas sa vráťme k našej nosnej téme. Rakovinová bunka sa líši od iných buniek precenením svojho ega. Bunkové jadro predstavuje mozog bunky. U rakovinovej bunky získava jadro na význame a tým rastie aj jeho veľkosť- rakovinu je možné diagnostikovať i na základe morfologických (tvarových) zmien jadra (jadrá sú zväčšené a spravidla nie je dokončený ich vývoj sú nedonosené). Rakovinová bunka si zamieňa obsah s formou a snaží sa so zmenou formy získať vytúžený obsah. Každá bunka pri svojom zrode dostala genetickú informáciu podľa ktorej musí pochopiť, že je jedinečná, ale zároveň časťou celku (pars pro toto) mikrokozmos = makrokozmos. V skutočnosti sa nedá náš osud oddeliť od ja a ty, ani od časti a celku. Smrť ktorú rakovinová bunka pripravila telu sa stane i jej smrťou, tak isto ako so zánikom životného prostredia zahynieme aj my. Rakovinová bunka mala fixnú ideu, že existuje, alebo môže existovať bez vonkajšieho sveta, my podliehame tej istej ilúzii. Táto viera je jeden veľký omyl je totiž smrteľná. Jediným teda aj naším liekom je láska. Láska sceľuje, lebo otvára hranice a vpúšťa to ostatné duchovné, zjednocujúce. Kto miluje, nestavia svoje ego na popredné, prvé miesto, ale vždy sa snaží žiť pre druhého pre celok. Kto miluje, spolu cíti s milovaným, ako by ním bol sám. Nemáme tu na mysli sentimentálnu pseudolásku, ale ten skutočný duchovný stav, ktorý máme v podvedomí.

Láska prekonáva všetky hranice a prekážky.

V láske sa spájajú a rozplývajú všetky protiklady. Láska je všetko zjednocujúca, rozprestiera sa nad všetkým a pred ničím sa nezastaví. Láska sa nebojí ani smrti, lebo láska je život a je večná. Kto si toto neuvedomuje, ocitá sa v nebezpečí, že jeho láska poklesne do fyzičnosti a bude sa snažiť realizovať svoje zákony tak isto ako rakovina. Aj rakovina prekonáva všetky hranice a prekážky chýba jej totiž duchovný rozmer – ruší individualitu orgánov celku. Aj rakovina sa rozprestiera, rozrastá nad všetkým a pred ničím sa nezastaví (metastázy). Rakovina je tiež láskou, ale v zápornej rovine.

Navzdory snaženiam všetkých ľudí, ktorí sa snažia naprávať svet, svet nebude nikdy bez chorôb, konfliktov, problémov, treníc a hádok. Ľudia nebudú nikdy úplne zdraví, bez chorôb a smrti, obklopení vše objímajúcou láskou, pretože sú nedokonalí, pretože svet foriem má fyzikálne hranice. Teraz si prečítajme pekné vety tejto state.
Symbolom pravej lásky je srdce.

Srdce je jediným orgánom ľudského tela, ktorý nikdy nebol napadnutý rakovinou.

Celý svet existuje v tebe a všetko čo je v tebe existuje aj vo svete.
Nie je hranica medzi tebou a predmetmi v tvojom blízkom okolí.
Iba poryvy ducha obsahujú všetky zákony všehomíra.

V jednej kvapke vody sú ukryté tajomstvá nekonečného oceánu.

Všetko, čo môžeme urobiť pre svoje telo je upevniť životné sily a to
takým spôsobom, aby sa liečenie našej choroby stalo vnútornou záležitosťou samotného organizmu.

Pacient vstupuje do ordinácie lekára s nasledovnou filozofiou.
Pomôž mi,ale podľa možnosti ihneď, ale bez môjho pričinenia,
Aby som nemusel nič meniť zo svojho štandardu a zvykov.

Vyjadrenie jednej renomovanej lekárky: „Zo svojej lekárskej praxe môžem zodpovedne prehlásiť, že deväťdesiat percent úspešnosti v liečení je v rukách pacienta a iba desať percent v rukách lekára“. Pokiaľ si mi sami nezmeníme životosprávu a životné kritéria (duchovno), ani štáb univerzitných profesorov nás nezachráni.

Zdravie je naším bohatstvom o ktoré sa musíme celoživotne a účinne
starať. Dnes to platí mnohonásobne. Naša strava musí byť naším liekom!

V súčasnosti dochádza k paradoxnej situácii, ktorú odborníci
označujú ako hlad nasýtených. Keď ľudia nasýtený potravinami bohatými na energiu, trpia hladom po vitamínoch, nerastných látkach a ďalších biologicky významných zložkách vyváženej potravy.

XX. Spôsob duševnej liečby – alebo niečo medzi nebom a zemou?

Kde alebo skôr čím začať túto kapitolu? Som mierne poverčivý čiže nemám rád nepárne čísla. Myslím, že by to nebolo celkom úplné, keby som sa trochu nezastavil pri duchovnom rozmere človeka. Už som sa niekoľko krát zmienil, že duchovno je minimálne vždy jeden krok pred telesnom (fyzický rozmer človeka). Najskôr sa musí niečo udiať (zmeniť) v duchovnej sfére až potom sa to pretransformuje na našu telesnú schránku. Či je to už dobrá nálada, láska alebo nedajbože choroba všetko má začiatok v duchovne (v podvedomí).

Spravidla každý z nás rozmýšľa, ako by sa zbavil svojich telesných, alebo duševných neduhov. Akým spôsobom sa vyliečiť? Kde hľadať onú zázračnú silu? Odpoveď je zdá sa veľmi jednoduchá – spočíva v pozitívnom ovplyvňovaní svojho podvedomia. Čiže zmeniť svoj duševný postoj a človek má šancu aby sa uzdravil niekto to nazval holistický prístup aplikácie na vlastnom fyzickom tele. Žiadny kňaz, ľudový liečiteľ, psychológ, psychiater alebo lekár ešte nikdy nikoho nevyliečil keď to dotyčný nechcel, alebo dostatočne nespolupracoval.
Staré príslovie hovorí: „Lekár ranu zaviaže, ale Boh ju vylieči“
Psychológ alebo psychiater vylieči svojho pacienta jednoducho tým, že odstráni duševné zábrany, ktoré spôsobili, že naša studňa zdravia v našom podvedomí vyschla.

Žiadny lekár, chirurg alebo akýkoľvek majster liečiteľského umenia by nemal o sebe tvrdiť, že pacienta „vyliečil“. Existuje jediná univerzálna uzdravujúca sila a tú môžeme pomenovať - príroda, viera, život, Boh, tvorčí princíp, nekonečná genialita a múdrosť ľudského organizmu, sila podvedomia. Pokiaľ liečivú silu, ktorá je nám daná a sídli v našom podvedomí usmerníme my sami, alebo nám s tým niekto pomôže táto sila dokáže očistiť nášho ducha a telo od všetkých chorôb. Tento princíp liečby pôsobí u všetkých ľudí bez rozdielu pôvodu, farby pokožky, náboženstva a vyznania je totiž univerzálny. Moderná metóda duševnej terapie vychádza zo skutočnosti, že nekonečná múdrosť a sila nášho podvedomia reaguje podľa toho, ako hlboko sme schopný veriť.

Tým väčšia sila sa v nás koncentruje, čím sa viac dokážeme odosobniť od nepodstatných vecí a koncentrujeme sa výlučne na nekonečný a všetko obsahujúci princíp liečby vo svojom vnútri (podvedomí). Najpodstatnejší poznatok spočíva v predstave: „Predstavme si konečný výsledok tak živo a plasticky, že naše želania sa už uskutočnili. A nekonečný princíp života zareaguje na naše želanie (prianie), že všetko čo sme si želali sa aj uskutoční. Existuje len jeden princíp liečby, ktorí pôsobí vo všetkom a v každom – v človeku, v zvierati, strome, rastline skratka vo všetkom živom s tým rozdielom, že v ríši zvierat a rastlín sa to prejavuje ako inštinkt a zákon rastu, ale jedine človek so svojou inteligenciou si to dokáže uvedomiť.

Všetky náboženstvá sveta hlásajú určitú vieru a tú interpretujú podľa svojich predstáv. Zákon života nie je nič iného ako zákon viery. „Podľa vašej viery nech sa Vám stane“ Viera je duševná skutočnosť, ktorá podľa toho akým spôsobom myslíte, uvádza do činnosti silu nášho povedomia vo všetkých etapách nášho života. Obsah našej viery je identický s obsahom nášho myslenia. Čo si myslíme, tomu spravidla veríme, alebo chceme veriť. Všetko je umožnené tomu kto chce veriť. Nie je rozhodujúce to, čomu veríme ale na veľkosti viery. Pri terapii modlitbou sú funkcie vedomia a podvedomia spojené podľa vedeckých základov a po dobrej úvahe usmerňované vždy k určitému cieľu. Zvoľme si určitú ideu, duševný obraz, alebo určitý plán ktorý si prajeme uskutočniť. Ak sa neochvejnou vierou budeme držať nášho predsavzatia úspech nás neminie – hlavne pozitívne myslieť. Predpokladajme, že chceme touto metódou zvíťaziť nad chorobou – obráťme sa z dôverou priamo na liečivú silu svojho podvedomia spomeňme si na jeho nekonečnú silu a múdrosť z víťazstvo príde tak prirodzene ako zajtrajší východ slnka. A samozrejme nezabudnime poďakovať tomu kto nám to umožnil. Takzvaná „modlitba za uzdravenie“ nemá nič spoločného s biblickou vierou, ale iniciuje vzájomnú interakciu vedomia s podvedomím. Aký koľvek postup, ktorý zbavuje ducha strachu a starostí a naplňuje ho pevnou vierou v očakávaní dobrého prinesie uzdravene. Je evidentné, že pacient sa vyliečil jedine vďaka svojej viere (sugescii) a sile svojho podvedomia. Základný zákon duševného života predstavuje skutočnosť, že podvedomie (subjektívny duch) každého človeka je podriadený určujúcemu vplyvu vlastného vedomia (objektívny duch). Keď aktívne alebo pasívne v niečo veríme riadi sa podvedomie úplne nezávisle na našom objektívnom postoji a iba danou sugesciou, ktoré je už pretransformované v podvedomí sa naše priania splnia. Duševná liečba výhradne spočíva na účinku subjektívnej viery. Prirodzene v záujme fyzického vyliečenia je nutné, aby objektívne a subjektívne presvedčenie harmonizovali.

Najviac dokážeme pozitívne ovplyvňovať svoje podvedomie večer tesne pred spaním vo fáze driemania. Pretože pozitívnymi úvahami pred spaním predlžujeme kinetický účinok podvedomia prakticky počas celého spánku. Dá sa to povedať aj inak. Pokiaľ v živote často pozorujeme a zaoberáme sa utrpením, chorobami a inými bubákmi bránime kinetickému pôsobeniu a plnému rozvinutiu liečiteľských síl podvedomia. Vzhľadom k sile ducha, ktorý pôsobí podľa daných zákonov sa naviac môžu naše predstavy stať realitou, buď pozitívnou, alebo negatívnou to vždy záleží iba na nás. Preto naplňme svojho ducha veľkými pravdami života a kráčajme v pred vo svetle duchovnej lásky.

Malé resumé

- Myslime vždy len na to, čo nám v skutočnosti prinesie pohodu a zdravie. Vždy len pozitívne ovplyvňujme svoje podvedomie a potom môžeme očakávať celkové zdravie nášho tela aj mysle.

- Zostavme si presný itinerár ako naprogramujeme svoje podvedomie, aby plnilo naše predsavzatia a príkazy.

- Vymaľujme si svoje priania tými najkrajšími farbičkami a považujme ich za vopred splnené. Pokiaľ máme dostatočnú výdrž a koncentráciu na splnenie našich prianí nebudeme musieť dlho čakať.

- Zamyslime sa nad pojmom čo je to „viera“ - je to myšlienka, ktorá sa už nachádza v našom duchu. A každá myšlienka je už zárodkom jej uskutočnenia.

- Bolo by veľmi nerozumné, aby sme si mysleli, že choroba, alebo hocičo zlé by nám mohlo uškodiť, alebo spôsobiť bolesť.

- Naučme sa myslieť na veľké a ušľachtilé veci a naše myšlienky sa zmenia na veľké a ušľachtilé.

- Majme na mysli, že sila liečiť sa prejaví iba u toho, kto po nej túži a z celej duše verí. Iba viera pozná vzájomné pôsobenie vedomia a podvedomia. Dokonalá viera prichádza až so správnym poznaním.

- Myslime a modlime sa za našich blížnych a hlavne chorých, ktorí žijú okolo nás. Sústreďme naše myšlienky na zdravie, vitalitu a dokonalosť a prostredníctvom všadeprítomného subjektívneho ducha sa naše myšlienky dostanú do podvedomia našich blízkych a samozrejme aj do nášho, kde vyvolajú proces harmónie a uzdravenia.

Túto kapitolu by som rád ukončil dvomi výrokmi geniálnych osobností.

Hipokrates už veľmi dávno vyslovil nasledovnú zásadu: „Nie je dôležité, akú chorobu má človek, ale dôležité je akým človekom je osoba, ktorá túto chorobu dostala“

Platón vyslovil túto pravdu: „Nech sa nikto nepokúsi liečiť telo bez duše, ak je naším cieľom zdravie v prvom rade sa musíme zamerať na liečenie vedomia (duševna). Táto múdrosť je platná rovných 2300 rokov a predsa ešte vždy čaká na to, aby sme sa ňou riadili.

XXI. Prehľad alternatívnych liečení rakoviny.

Tak to čo som prezentoval v XX. kapitole o nepárnych číslach už nie je celkom pravdou. Onkológovia a ďalší odborníci nemôžu poprieť skutočnosť, že navzdory rastúcemu úsiliu zo strany vedeckej a lekárskej komunity zahubia nádorové ochorenia každým rokom viac ľudí než kedykoľvek v minulosti. Na svoju obranu však tvrdia, že percento liečiteľnosti by mohlo byť priaznivejšie, keby sa vždy včas stanovila diagnóza. Ale životná realita je úplne iná, ako si to dovoľuje verejne prezentovať aj NCS (Americká spoločnosť pre rakovinu).

Niektoré špecifické druhy rakoviny ako sú napr. rakovina pľúc, hrtanu, pečene a pankreasu spravidla bývajú nevyliečiteľné aj vtedy, keď sa diagnostikujú aj v najrannejšom štádiu. Nepríliš povzbudzujúca je aj skutočnosť, že ani mimoriadny pokrok lekárskej techniky, mimoriadne finančné náklady, široká a moderná škála liečiv, vysoká odbornosť lekárov, špičková diagnostická technika, atď. atď. nemôžu zvrátiť súčasný neutešený trend, kde u niektorých typov rakoviny dochádza ku zhoršovaniu percenta liečiteľnosti. Vo svetle týchto znepokojujúcich údajov sa poslednej dobe značne mení uhol pohľadu na účinnosť klasicky „overených“ alopatických spôsobov liečby rakoviny. Snáď je tu namieste položiť otázku prečo?

Jeden už pomerne dlho tradovaný názor tvrdí, že rozšírenie nádorového bujnenia môže spôsobiť sám chirurgický zákrok! (pretože sa ešte chirurgom pri zákroku nepodarilo odstrániť všetky rakovinové bunky – stačí jedna zabudnutá). Na tomto mieste spomeniem jednu štúdiu, z ktorej vyplýva, že z 1.532 pacientov postihnutých rakovinou pľúc, ktorí sa podrobili úplnému odstráneniu poškodených tkanív sa, neskôr u 104 „vyliečených“ vyvinula rakovina mozgu, čo sa vyvinulo u ostatných o tom už štúdia nehovorí (úplne stačila tá jedna zabudnutá). Niektorí lekári (tí nezadubení) zastávajú názor, že existuje určitá príčinná súvislosť medzi chirurgickým zákrokom a novou iniciáciou zhubného bujnenia, ktorý sa spravidla usadí na inom orgáne obyčajne hlbšie uloženom. Je nespočet prípadov, keď samotná operácia, alebo príbuzné zákroky, ako napr. biopsia podnietila rozvoj (rozmach) rakoviny. O ďalších traumatizujúcich pooperačných stavoch ako napr. amputácia končatín, reprodukčných orgánoch, častí nervového systému atď. Mnoho takto „vyliečených“ pacientov dožívajú zostatok svojho života v polo invalidných podmienkach.

Ďalším špecifikom alopatickej liečby je ožarovanie. Trochu v krátkosti. Ožarovanie ako „dokonalý“ neinvázny spôsob liečby vyzerá na prvý pohľad ako ideálna liečebná metóda. Ale niektoré z jej vedľajších účinkov sú také závažné, alebo priam drastické, že sa vedci do dnešného dňa nezjednotili na tom ako ju využívať, alebo či vôbec. Je už viac ako všeobecne známe, že rádioaktívne látky potlačujú tvorbu kľúčových elementov imunitného systému napr. „B“ lymfocitov a celej plejády látok, ktoré sú súčasťou imunitného systému ba dokonca ich ničí. Zase mnoho vedcov prezentuje svoj názor, že rozhodujúcu úlohu v boji s rakovinou má náš imunitný systém a preto je proti zdravému sedliackemu rozumu, liečbou oslabovať, alebo priam ničiť imunitný systém čím sa vlastne eliminuje jeho účinnosť a pacientovi komplikuje vyhliadka na uzdravenie, alebo nedajbože jeho prežitie. Najparadoxnejším a zároveň najobávanejším vedľajším dôsledkom radiačnej liečby je vznik nového rakovinové ložiska. Je známe, že ionizačné žiarenie akokoľvek „bezpečne“ dávkované spôsobuje abnormálne zmeny chromozómov zdravých buniek, čím umožňuje ich malígny zvrat. Existuje množstvo dokumentačne podchytených prípadov, kde sa u „úspešne vyliečených“ pacientov po niekoľkých rokoch objavilo nové nádorové ochorenie iniciované rádioterapiou. Väzba medzi rádioterapiou a vznikom nádorového bujnenia už nie je žiadnou novinkou. Sporná a veľmi často podceňovaná však zostáva sila tejto väzby. Podobne znekľudňujúci je aj vzťah medzi rádioterapiou a indukovanými nádormi. Je veľmi veľa dôkazov, že u mnoho žien, ktoré podstúpili rádioterapiu prsníka došlo časom k rozvoju rakovinového bujnenia aj v druhom prsníku. Alebo malá časť týchto žien ochorela indukovanou leukémiou.

Zatiaľ čo otázka skutočnej prospešnosti – úspešnosti rádioterapie, alebo chirurgickej liečby je predmetom sporov už dlhšiu dobu, ďalší fenomén chemoterapia sa dostala do centra pozornosti len v posledných rokoch (veľa ľudí si myslelo, že nastala zlatá éra v liečení rakoviny ako veľmi sme sa zase zmýlili).Chemické prípravky obmedzujúce rast nádorových buniek sú považované za „naj jedovatejšie“ zo súčasných troch spôsobov alopatickej liečby a všetko sa to začalo nechvalne známym yperitom. Veľmi často sa „liečba“ končí vedľajšími účinkami – smrťou. Koncentrácia „liečiv“ kolujúcich v krvi dosahuje hladinu, ktorá sa blíži k maximálnej toxicite, preto sa vždy na čas preruší liečba, aby sa mohla pečeň zregenerovať na ďalšiu aplikáciu „lieku“. Je úplnou iróniou, že práve hranica - miera toxicity lieku podmieňuje úspešnosť chemoterapie a že rovnaký ukazovateľ určuje potenciál nebezpečnosti pre vlastné zdravé bunky organizmu. Podstatou chemoterapie je založená na tom, že cytostatiká štyrikrát intenzívnejšie likvidujú bunky, ktoré sa delia rýchlejšie (čo je charakteristické pre rakovinové bunky). U buniek s pomalým reprodukčným cyklom (charakteristický rys zdravých buniek) sa toxický účinok cytostatík prejaví v minimálnej miere, ovšem ak doktor aplikuje správnu koncentráciu. Dnešná medicína má k dispozícii celý arzenál najrôznejších cytostatík, ktoré sa aplikujú pri jednotlivých typoch rakoviny. Vyberme si jedno z najčastejšie používaných cytostatík metotrexat. Pri ňom je pozoruhodné, že jeho pôsobenie spočíva v prerušení tvorby kyseliny listovej jeden z vitamínov skupiny B, ktorá má nezastupiteľnú funkciu pre normálnu funkciu „všetkých“ telesných buniek a vtom je jeho pekelná zákernosť. Kyselina listová hraje veľmi dôležitú pri kontrole a opravách chromozómov, ktoré sú považované za jeden z hlavných mechanizmov vedúcich k zhubnému zvratu pôvodne zdravej bunky. Nedostatok tohto základného vitamínu veľmi uľahčuje vznik nového nádorového bujnenia a vedie k nervovým poruchám, čo spätne ovplyvňuje celý imunitný systém a vyhliadky na uzdravenie. Metotrexat má celú radu negatívnych vedľajších účinkov (ako každý chemický liek) a samozrejme to môže končiť smrťou. Vzhľadom k jeho potenciálne smrteľným komplikáciám uvádza výrobca tohto zázraku na jeho obale takéto varovanie.
Vzhľadom k možným vážnym toxickým reakciám, by lekár mal
pacienta upozorniť na riziko, aké podstupuje pri jeho užívaní. Sú
zaznamenané prípady úmrtia v súvislosti s liečbou metatrexatom.
Ó aká to ohľaduplnosť výrobcu k pacientovi. Pre serióznosť podotýkam, že v Slovenskom liekopise sa tento liek už nenachádza určite bol vyvinutý nový ešte lepší a účinnejší. Na internete som v liekopise našiel niečo veľmi podobné Fluorouracil, ktorý určite spĺňa tie isté kritéria, ako spomínaný Metotrexat (upozornenie výrobcu na obale lieku). Nemalo by nám byť divné, že vzhľadom na obvyklý mimoriadne drastický priebeh liečby sa lekári snažia minimalizovať potenciálne nebezpečné vedľajšie účinky. Čiže hlavnou úlohou doktora je snaha zabiť čo najviac nádorových buniek a neohroziť život pacienta. Ale realita je väčšinou taká, že napriek maximálnej snahe pacienti umierajú a umierať budú. Neviem či je vhodné zrovna na tomto mieste spomenúť Hipokrata a jeho výrok: „Primum non noncere“ – Predovšetkým neuškodiť!

Cytostatiká, podobne ako ionizačné žiarenie používané pri rádioterapii ovplyvňujú normálne bunečné funkcie. Vývojové odchylky v bunečnom vývoji sú spravidla spúšťačom nového zhubného bujnenia. Dokonca existujú také cytostatiká u ktorých je vysoká pravdepodobnosť vzniku novej rakoviny vyššia ako u rádioterapie (tak to už je perspektíva). V jednej lekárskej správe bolo publikované, že došlo k celej rade prípadov, kde sa u pacientov liečených určitými cytostatikami vyvinula akútna leukémia. A to ešte nie je všetko: Ani dĺžka, ani intenzita liečby neovplyvnila významne priebeh choroby ak sme prepočítali všetky rozhodujúce ukazovatele v skupine sledovaných pacientov. Pripúšťame, že použité metódy liečby môžu stav pacientov zhoršiť. Tak toto je viac ako krutá pravda. A v tejto štúdii bolo zverejnené aj to, že pacienti s rakovinou, ktorí nepodstúpili chirurgickú ani rádioterapeutickú liečbu žili v skutočnosti viac ako pacienti operovaný a ožarovaní, tak toto je dosť ťažké na pochopenie.

Pripúšťam, že určité formy a spôsoby liečby alopatickou formou v tejto stati boli vytrhnuté z kontextu, ale alopati majú len tri možnosti liečby a to veľmi obmedzuje ich možnosti a úspešnosť liečby. Dnes môžeme povedať, že na celom svete sú milióny a milióny chorých, ktorých lekári liečia iba ortodoxnými metódami, za čo zdravotné poisťovne, sami pacienti, nadácie alebo iné štátne inštitúcie zaplatia neskutočné peniaze. A niekomu veľmi záleží na tom, aby sa to v budúcnosti nezmenilo. Snahy o kontinuálny vývoj a testovanie pripomínajú horúčkovité obdobie petrochemického priemyslu zo začiatku dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Surová ropa a jej deriváty boli najdôležitejšou surovinou na výrobu liekov a tak niet divu, že jedným z hlavných záujmov petrolejárskych firiem bolo ovládnuť svetový farmaceutický priemysel a naštartovať ešte intenzívnejšiu výrobu čo si im aj podarilo. Táto stratégia sa zákonite odráža pri formovaní postupov proti nádorovej liečby, vďaka nej sa dnešná onkológia výhradne zameriava na klasickú cytostatiku. Prerastanie ťažkého priemyslu a farmácie začalo krátko po prvej svetovej vojne, keď obrovský nemecký koncert I.G.Farben, ktorý vlastnil rozhodujúce podiely v petrochemických spoločnostiach začal skupovať rozhodujúce balíky akcií farmaceutických firiem vyrábajúcich lieky. Stret týchto dvoch záujmov vyústil do dnešnej situácie, kde orientáciu onkologického výskumu priamo riadia ich ekonomické záujmy. Snáď neočakávame od nich, že si vypustia rybník? Preto dne nemôže nikoho prekvapiť, že na kľúčových miestach zasadajú zástupcovia priemyselných spoločností. Títo majú rozhodujúce slovo pri orientovaní lekárskych fakúlt a výbere smerovania lekárskeho výskumu. Výsledkom tejto situácie je mimoriadne nepriaznivá atmosféra pre holisticky orientované metódy liečby založené na alternatívnej „netradičnej“ liečbe rakoviny.

Začiatky alternatívneho spôsobu liečby.

Záujem o alternatívne liečebné postupy nie je ani zďaleka novým fenoménom veď už z roku 1825 pochádzajú prvé zmienky o homeopatickej liečbe, ktorá je pravý opakom alopatie, teda konvenčnej medicíny opierajúcej sa v prvom rade o chemické lieky. Súbežne vznikali netradičné liečebné metódy väčšinou ako reakcie na klasickú konzervatívnu medicínu považovanú veľa krát za príliš drastickú a málo efektívnu (bolo tým myslené na dobové chirurgické zákroky). Napríklad onkologické operácie zo začiatku prebiehali za plného vedomia pacienta, pretože v tom čase anestézia ešte neexistovala. I po jej zavedení operácie sprevádzala rada rôznych komplikácií, ktoré znižovali pacientovu šancu na uzdravenie, alebo niekedy aj na prežitie. Na scéne sa objavilo mnoho erudovaných (niekedy aj šarlatánov) liečiteľov znechutených primitívnou a drastickou liečbou onkologických prípadov a začali ponúkať vlastné a hlavne málo invázne spôsoby liečenia. Napr. bylinné prípravky stimulujúce imunitný systém, alebo potlačenie nádorového bujnenia vhodne zvoleným stravovacím režimom predstavuje len zlomok z mnohých stratégií, ktoré stáli pri zrode celého hnutia netradičných metód liečenia rakoviny. Zase k vôli objektivite musíme priznať, že v pionierskych dobách liečenia rakoviny platilo to biblické „Tvoja viera Ťa uzdravila“ veď štatistiky neexistovali.

Teraz niečo na odľahčenie aj to sa stalo. Jedna z prvých a pozoruhodných alternatívnych metód liečby rakoviny sa stala v roku 1840 na jednej farme. Majiteľ farmy si všimol zvláštneho chovania koňa, ktorému na nohe vyrástol nádor. Tradovaná legenda tvrdí, že postihnuté zviera si na paši našlo zvláštne byliny a po ich pravidelnom používaní nádor zmizol. Stalo sa skutočnosťou, že všímavý farmár dotyčné byliny natrhal pripravil z nich špeciálnu zmes. Najprv s nimi liečil svoje hospodárske zvieratá a dosahoval s nimi úspechy. A keď to fungovalo u zvierat skúsil to aj na ľuďoch a mal postarané o zvýšenú návštevnosť. Recept na bylinnú zmes zdedili jeho následníci a keď jeho vnuk dosahoval veľmi dobré liečiteľské úspechy čo myslíte, že sa stalo. Lekárska komisia podala na neho trestné oznámenie a mal veľké šťastie že nebol zavretý, darmo aj vtedy sa trestala nekalá konkurencia, liečebné výsledky predsa neboli rozhodujúce – dnes by to nedopadlo inak. Už Pattison (meno nie je podstatné) v pionierskych časoch bol jedným z prvých lekárov, ktorí sa rakovinu pokúsil liečiť ako systémové ochorenie (to bola intuícia) a veľmi zdôrazňoval starostlivosť o duševný a telesný stav pacienta. Chirurgiu zatracoval ako metódu pri ktorej sú dôsledky pre pacienta oveľa horšie ako sama choroba a preferoval význam posilnenia uzdravovacích schopností organizmu. Podobné buričské názory v tej dobe narazili na silný múr nepochopenia zo strany konzervatívneho lekárskeho spoločenstva. Pattisonova metóda sa nikdy nedočkala vedeckého zhodnotenia. Na tomto mieste je vhodné spomenúť ešte jedného pioniera dr. Warburga už v tridsiatych rokoch dospel k presvedčeniu, že nádorové bunky mimoriadne dobre prospievajú v prostredí s minimálnym, alebo nulovým obsahom kyslíka tento fenomén už bol spomenutý v predchádzajúcich odstavcoch. Čiže podmienky, pri ktorých dochádza k znižovaniu okysličovania tkanív a buniek vytvárajú priam živnú pôdu pre rozvoj zhubného bujnenia. Za jednu z možností príčin vzniku nízkeho obsahu kyslíku v telesných tkanivách označil nesprávne spracovanie minerálov a vitamínov v bunkách a toxické prostredie.

1. Gersonova diéta

Táto diéta je pomenovaná po jeho autorovi doktorovi Maxovi Gersenovi. Vychádza z predpokladu, že príčinou rakoviny je poškodenie buniek ľudského tela, ktoré je dôsledkom nesprávnych stravovacích návykov tak samozrejmých v modernej civilizácii.

Liečba predpokladá konzumáciu potravín v ich najprirodzenejšom stave surové, pretože iba tak je možné dosiahnuť regeneráciu poškodených buniek. Základom Gersenovej diéty je eliminácia prísunu chloridu sodného a zvýšiť príjem potravín bohatých na draslík. Okrem toho dostávajú pacienti jód a ďalšie zložky s potenciálne priaznivými účinkami na imunitný systém. Detoxikácia organizmu od látok, ktoré by mohli hrať významnú úlohu pri vzniku nádorového bujnenia je zabezpečená častými klystírmi. Chorí si môžu vybrať z celej rady alternatívnych metód, medzi ktorými nechýbajú proti nádorové vakcíny, liečba pomocou vitamínov, aplikácia kontroverzného lieku laetrilu a ozonoterapia, ktorá má za úlohu očistiť organizmus od infekcií a vytvoriť tak predpoklad pre úspešné uzdravenie. Predpokladaná dĺžka pobytu v zariadení je tri až osem týždňov. Svoju prácu uzavrel nasledovným výrokom: Nenašiel som zatiaľ žiadny nádor, ktorý by nereagoval na obmedzený prísun potravy. Zníženie dávok malo priaznivý následok na pokles výskytu nádorov a jednak na predĺženie doby potrebnej na ich vznik. Gerson vyzdvihol, že významnou pomocou pri boji organizmu s rakovinou sú „prirodzené potraviny“ bohaté na oxidačné enzýmy, ktoré majú veľké „čistiace“ a detoxikačné schopnosti. Veľký význam kládol na konzumáciu až dvanástych pohárov ovocných štiav denne. Upozornil na súčasné veľmi nezdravé stravovacie návyky, ktoré sú vlastné modernej civilizácii a prispievajú k stálemu zvyšovaniu obsahu sodíka v prijímanej potrave. Nadbytok sodíka v organizme vedie k nedostatku draslíka a tento protiklad vyústi v poruchu bunečných funkcií. Gerson sa tiež odvolával na priamu súvislosť rastu nádorov a nedostatočnú funkciu pečienky. Vzhľadom k tomu, že pečienka predstavuje hlavnú bránu, ktorou telo opúšťajú jedy a ďalšie škodlivé látky optimálnej funkcii pečienky pripisoval zásadný význam. Pri liečbe nádorov pripisoval Gerson veľmi významnú úlohu aplikáciám klystírov pretože špeciálny diétny režim dokáže nádorovú tkáň rozpustiť v priebehu niekoľkých týždňov, čo vedie k extrémnym nárokom na vylučovací systém (veľmi sa šetrí pečienka). Ako ináč ani Gerson vo svojej dobe nebol pri svojich spôsoboch liečenia „prorokom“.

2. Metóda Dr. Virgínie Livingstonovej

Dr. Livingstonová presadzovala názor, že rakovina je infekčná choroba, ktorú spôsobuje mikroorganizmus podobný baktérii, ktorá vyvoláva tuberkulózu. Preto sa ani nemôžeme diviť, že ju lekárska spoločnosť považovala za kontroverznú osobnosť.

Hlavnou súčasťou jej liečby boli vakcíny pripravené z pacientových telesných tekutín, dávky vitamínov a minerálov, ktoré mali posilniť imunitný systém a prísna diéta, ktorá mala „očistiť“ organizmus a odľahčiť pečienku. Livingstonová zomrela v roku 1990 ale jej klinika úspešne pracuje do dnešných dní. Aplikovaná liečba stále zahrňuje vitamínové kúry, aplikovanie antibiotík, vitamínov, minerálov a špeciálny stravovací režim veľmi podobný Gersonovej diéte a ďalšie postupy podporujúce imunitný systém, ale pôvodné bakteriálne vakcíny sa už nepoužívajú (prispôsobili sa dobe) a medzi tým ich štát Kalifornia aj tak zakázal.

V roku 1974 urobila Dr. Livingstonová „geniálny“ objav, ktorý väčšina vedcov považuje za kľuč k otázke, ako je možné, že množenie nádorových buniek uniká bystrému oku imunitného systému postihnutého organizmu. Základným kameňom tohto objavu je hormón chriogonadotropin. Jeho koncentrácia v tele je veľmi vysoká predovšetkým behom tehotenstva a na jeho prítomnosti v moči závisí mimo iného pozitívny výsledok tehotenského testu. Dr. Livingstonová vychádzala vo svojich úvahách z premise (východisko) v ktorom sa nachádza ľudský plod. Bielkoviny jeho tela vlastne predstavujú antigény, ktoré sú pre matkino telo „cudzorodé“ a preto by sa ľahko mohli stať terčom jej imunitného systému. Tu však na scénu prichádza chriogonadotropin, ktorý „obaľuje“ placentu a chráni tak plod pred matkinými protilátkami Rovnakého princípu využívajú podľa Livingstonovej aj nádorové bunky, ktoré produkujú chriogonadotropin a ten vytvára okolo nich ochranný plášť proti pôsobeniu imunitného systému. Za schopnosť šírenia sa zhubného nádoru bez zábran do ľubovoľných častí tela už prakticky nestojí nič v ceste. Toto mi priam evokuje geniálnu ba priam satanskú myšlienku zničenia „dvojičiek“ v New Yorku. Na tomto mieste by som položil takú jednoduchú otázku a nebolo by to možné použiť obrátene –teda namaľovať tie zatratené rakovinové bunky na „červeno“ a nahuckať na ne imunitný systém vo svojej veľkosti a dokonalosti?

3. Hydrazinsulfát

Základným kameňom Goldovej teórie je hypotéza, že hlavnou a najčastejšou príčinou smrti pacientov trpiacich na rakovinu je kacheksia – výrazné a ťažko zastaviteľné chudnutie prevádzané celkovou schradnutosťou a stratou síl. Na základe týchto symptómov sa Dr. Gold rozhodol nájsť látku ktorá by tento proces spomalila, alebo úplne zastavila. Po krátkom výskume prišiel k rozhodnutiu, že tieto podmienky spĺňa hydrazinsulfát, čo je relatívne lacná chemikália, ktorá sa úplne bežne používa v priemysle. Výsledky výskumu potvrdili, že od klasických cytostatík je hydrazinsulfát relatívne bezpečný a nejedovatý. Aby nám bolo jasné s kým máme dočinenia hydrazinsulfát sa v priemysle používa ako redukčný činiteľ, antioxidačné činidlo a ako palivo do tryskových lietadiel. Nádejnejšie vyzeralo tvrdenie Dr. Golda, že mechanizmus jeho účinku spočíva v tom, že opravuje chybné vzorce metabolizmu postihnutých buniek. Klasické cytostatiká „liečia“ tým, že s nulovou selektivitou zabíjajú všetko okolo seba (myslené sú tu bunky – všetky). Z tohto pohľadu bol hydrazinsulfát prvou lastovičkou na počiatku novej éry liečenia, ktorý by ničil len rakovinové bunky. Významným predpokladom pre dosiahnutie dvojročnej hranice prežitia u pacientov s rakovinou pľúc (väčšinou sa uplatňoval len pri tejto diagnóze) je udržanie prijateľnej hladiny sérového albumínu (krvná plazma). Z tohto hľadiska môžeme metabolické zmeny indukované látkami zo skupiny hydrazinsulfát považovať za klinicky významné. Po dlhých peripetiách a mnoho ročných výskumoch na rôznych univerzitách lekárska verejnosť hydrazinsulfát neberie ako samospasiteľný liek, ale využíva sa jeho pozitívnych účinkov ako doplnkového lieku pri liečbe inými metódami.

4.Podporná imunologická liečba

Dr. Lawrenc Burton a Dr. Frank Friedman v roku 1959 ohlásili, že sa im podarilo izolovať protinádorový „faktor“. Jeho účinok bol ohromujúci po podaní laboratórnym myšiam s rozvinutou rakovinou, nádory sa okamžite začali zmenšovať a v mimoriadne krátkom čase sa doslova rozpustili. Podľa Burtonovho názoru dokáže imunitný systém zdravého organizmu rozoznať nádorové bunky podľa ich markerov (znak pre určitý druh buniek, ktoré je možné podľa toho identifikovať napr. PSA) ktoré slúžia ako menovky informujúce o ich nádorovej povahe. Po odhalení je rakovinová bunka okamžite zničená imunitným systémom. Tento scenár zvykne mať obyčajne háčik. Burton tvrdil, že keby v krátkom čase došlo k likvidácii rozsiahlej časti rakovinových tkanív, mohlo by sa stať, že množstvo rozpadnutého tkaniva nadobudne taký rozmer, že zahltí celú detoxikačnú schopnosť pečienky. Takýto stav môže mať nedozerne následky, často smrť. Múdra príroda vybavila ľudský organizmus akou si poistkou v podobe blokačného faktora, ktorého úlohou ja regulovať rýchlosť likvidácie nádorových buniek. Ľudia postihnutý rakovinou majú príliš veľa blokačného faktoru, ktorý brzdí alebo niekedy až zastavuje činnosť imunitného systému. Táto nerovnováha vedie k tomu, že imunitný systém obmedzí, alebo až zastaví tvorbu protilátok proti nádorovým bunkám. Inak povedané, že nadbytok blokačného faktoru je tým fenoménom, čo rakovinovým bunkám umožňuje neobmedzený a ničím nerušený rast. Kľúčovým faktorom Burtonovej liečebnej stratégie je iniciovať zvýšenú tvorbu špecifického proteínu „deblokačného faktora“ čo umožní zvýšenie jeho hladiny čím sa zvýši tvorba protilátok a zintenzívni sa systematická likvidácia nádorových buniek. Je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi blokačným a deblokačným faktorom. Jeden odvážny lekár v roku 1986 pred kongresom prehlásil, že výsledky, ktorých táto podporná liečba dosiahla sú „proste zázrakom“. Ďalší z lekárov Dr. Kunderman prehlásil, že podporná imunologická liečba je podľa neho v súčasnosti jediným správnym prístupom k liečbe pokročilých štádií nádorových ochorení.

5. Liečba vitamínom C

V roku 1966 publikoval škótsky chirurg Dr. Ewan Cameron úplne novú teóriu, ktorá vychádzala z predpokladu, že ľudské telo obsahuje určitú špecifickú bielkovinu podobnú kolagénu (bielkovinová látka tvoriaca základ väzivových štruktúr) ktorá vyplňuje medzi bunečné priestory a navzájom ich viaže k sebe. Za normálnych okolností je práve táto „väzobná“ bielkovina hlavnou prekážkou, ktorá nádorovým bunkám bráni v ich rozmnožovaní a prerastaniu do zdravých tkanív. Cameron zistil, že zhubné nádory produkujú špeciálny enzým, ktorý túto hradbu rozpúšťa. Logicky preto predpokladal, že cesta k potlačeniu nádorového bujnenia vedie k mechanizmu do tej doby neznámemu, ktorý by zabránil rozpúšťaniu väzobného proteínu. Celé svoje úsilie zameral na nájdenie takej bielkoviny, ktorá by potvrdila správnosť jeho teórie. Päť rokov po zverejnení svojich poznatkov došiel k názoru, že hľadanú substanciu našiel a je to pravdepodobne vitamín „C“. Vysoké koncentrácie vitamínu C môžu obmedziť účinok rozpúšťacích enzýmov nádorových buniek a zároveň posilňujú kolagénovú šupku, ktorá obaľuje bunky. V duchu tejto hypotézy začal liečiť malú skupinku svojich pacientov vitamínom C v stopädesiatšesť násobných dávkach proti odporúčanej dennej dávke.

Po trojročnej liečbe prehlásil, že reakcie pacientov na novú metódu sú „ohromujúce“.

A ohlásil aj niekoľko prípadov „úplného vyzdravenia“. Ani s touto liečbou nespravil dieru do sveta pretože stanovisko Mayovej kliniky, ktorú považuje Americká spoločnosť pre rakovinu (ACS) za najväčšiu inštanciu, liečbu vitamínom C stanovila za neoverenú a neužitočnú – amen.

6. Laetril

Laetril je syntetická podoba prírodnej látky známej pod názvom amygdalín (kyanogénna zlúčenina obsiahnutá v horkých mandliach – najdlhšie známi glykozid).

V prírode sa amygdalín nachádza v rastlinách, semenách a orechoch a za určitých podmienok a koncentrácii môže vznikať jedovatý kyanid. Prvýkrát sa podarilo amygdalín izolovať dvom francúzskym vedcom v roku 1830 a surovinou na extrakciu boli mandle. Dávku čistého amygdalínu dostal jeden pacient postihnutý rakovinou a uzdravil sa. Dr. Krebs vychádzal z predpokladu, že v nádorových bunkách je vysoká koncentrácia enzýmu známeho aj v zdravých bunkách s názvom betaglukozidáza. Určitým sledom chemických reakcií dokáže tento enzým premeniť laterit na kyanid, ktorý usmrtí všetky okolité rakovinové bunky (pôsobí cielene). Zdravé tkanivá majú vlastnosť vylučovať látku rhodanesín, ktorá smrtiace účinky kyanidu dokáže eliminovať.
Ak by bola táto teória pravdivá, predstavoval by laterit prvý liek proti rakovine, ktorý by selektívne likvidoval len rakovinové bunky a zdravým tkanivám sa „vyhýbal“. Laterit by bol tým „dokonalým liekom“ po ktorom už pátrajú generácie vedcov. Skutočnosť bola taká, že po dlhých rokoch pokusov a liečenia, ACS v roku 1979 prehlásila, že „laterit je pre liečbu nádorových ochorení úplne nevyhovujúci. Neviem čo si o tom má myslieť laik, ale všetky pokusi zaviesť alternatívne spôsoby liečby končia zametením pod koberec. Je tu viac ako predpoklad, že sila a moc peňazí je nekonečná. Bolo by dobré zistiť odkiaľ pochádzajú členovia správnej rady ACS a koho záujmy sa tu preferujú asi to nebude ťažké dedukovať, určite záujmy nadnárodných farmaceutických spoločností. Keby som to tu nenapísal tak by mi to vyrútilo bok. Tu by bolo dobre spomenúť aj to, že zástanci lateritu poukazujú že testy, ktoré Národný ústav pre boj s rakovinou uskutočňoval, nesledoval účinky lateritu ktoré si cenili lekári ktorý ho predpisovali inak povedané boli to veľmi tendenčné rozhodnutia. A ešte tu bol jeden veľmi veľký hendikep asi rozhodujúci, liečená skupina sa skladala z pacientov u ktorých bola rakovina z hľadiska dostupných metód – klasických aj alternatívnych – už nevyliečiteľná, čiže štartovacia čiara tu nebola pre všetkých rovnaká (včasná diagnostika s liečením). Na položenú otázku, prečo nebola do testovania lateritu zahrnutá aj kontrolná skupina liečená klasickými metódami predstavitelia ACS odpovedali, že by to bolo „nezodpovedné a neetické rozdeliť náhodne vybraných ľudí do dvoch skupín z ktorých jedna by dostávala bezcennú látku (t.j. laterit) a druhá štandardné lieky, ktoré môžu predĺžiť život“. Tak to je argument krívajúci na všetkých desiatych nohách a ešte je tu jeden detail, totiž nehovorí sa tu o vyliečení, ale iba o predĺžení života (s rakovinou je to tak) existujú len rôzne dlhé remisie (prechodné oslabenie symptómov).

7. Antineoplastóny

V sedemdesiatych rokoch upútal svetovú pozornosť poľský biochemik Stanislav Burzynski, ktorý prehlásil, že zhluky aminokyselín známe ako „peptidy“ (sú to látky slúžiace k vzájomnej komunikácii buniek) dokážu zablokovať rast nádorových buniek.. Burzynskému sa podarilo „vyšľachtiť“ špeciálne peptidy, ktoré neskôr nazval ako antineoplastóny. Základným kameňom jeho úvah bola hypotéza, že molekuly peptidov môžu uchovávať a prenášať informácie, ktoré sú v organizme využívané k rôznym účelom, mimo iného k regulácii rastu buniek. Ďalším krokom k neskoršej prevratnej teórii antineoplastónov bolo zistenie, že krv pacientov postihnutých rakovinou neobsahuje určitý druh peptidu, ktorý je u zdravých ľuďoch ich fyziologickou zložkou. Potom už nebol ďaleko k presvedčeniu, že chýbajúci peptid hraje významnú (rozhodujúcu) úlohu pri vzniku zhubného bujnenia a pravdepodobne i pri jeho zastavení. V tejto fáze výskumu si Burzynski overil, že ideálnym, spôsobom ako „presvedčiť“ malígne zmenené bunky, aby sa začali chovať normálne, je podávať postihnutím ľuďom presne dávkované množstvá chýbajúcich peptidov, ktoré nazval antineoplastóny. Burzynski rozpracoval vlastnú teóriu takzvaného „biochemického obranného systému“ ktorý je určitou obdobou „klasického imunitného systému. Líši sa od neho tým, že sa zameriava výhradne len na rakovinové bunky a „opravuje“ ich reprodukčný program a „očisťuje“ telo od škodlivých mikroorganizmov.

Výroba antineoplastónov je neobyčajne zložitý a finančne nákladný proces, základ tvorí vlastný moč pacienta. Ešte ani dobre nerozbehol liečenie svojím preparátom a už kritici tvrdili, že antineoplastóny nevedú k pozitívnym zmenám pri liečení nádorových ochorení, ďalej vzniesli naňho obvinenia zo šírenia nevedeckých teórií a porušovania morálnych a etických zásad lekárskeho povolania, ktorého sa dopustil tým, že pacientom podával neoverený a drahý liek. Napäté vzťahy niekoľko krát vyústili v reťaz súdnych procesov, ktoré sa ťahajú dvadsať rokov (riadny mučeník).

8. Hypertermia

Hypertrmia – ničenie nádorových buniek pôsobením tepla – síce nie je oficiálnym členom rodiny tradičných spôsobov liečby rakoviny, prevažná väčšina lekárskej verejnosti ju však napriek tomu príjmá, ako potenciálne využiteľnú metódu. Prvými, kto využíval liečbu pomocou vysokých teplôt, boli už pred niekoľko tisícročiami starí Egypťania. Neskôr lekári v priebehu stáročí zistili, že teplo okrem iného dokáže spomaľovať až zastaviť rast nádorov. Tento poznatok využíval na začiatku storočia dr. Wiliam Coley. U pacienta úmyselne naočkoval zárodok určitej infekčnej choroby. V priebehu šesťdesiatych rokov výskumy potvrdili, že nádorovo zmenené bunky sú na teplo omnoho citlivejšie, ako zdravé bunky. Okrem toho sa dokázalo, že teplo stimuluje imunitný systém k vyššej produkcii interferónu, čo je bielkovina, ktorá hraje v obrane organizmu mimoriadne významnú úlohu. Dnes sa hypertermia aplikuje v mnohých prípadoch aj pri iných chorobách. Pri liečbe rakoviny sa napr. používajú trubice optických vláken, ktoré sa zavádzajú do blízkosti, alebo priamo do zhubného nádoru a ktoré vydávajú ultrazvukové vlnenie, alebo mikrovlnné žiarenie, ktoré sa v nádorových tkanivách premieňajú na teplo. Využíva sa aj laserového žiarenia, ktorého zdrojom býva zafírová sonda a jeho krátke dávky sa v nádorovom tkanive menia na teplo. Hypertermálne techniky majú jeden nedostatok, že jadro nádoru zlikvidujú, ale okraje spravidla zostávajú nepoškodené preto je dobré hypertermiu kombinovať s ďalšími spôsobmi liečby, ako je napr. ožarovanie alebo chemoterapia. Mierne až výrazne pozitívne výsledky hypertermie u niektorých typov nevyliečiteľných nádorov zaznamenala celá plejáda lekárov. Mnoho výskumníkov potvrdila, že hypertermia zvyšuje citlivosť povrchových membrán nádorových buniek na klasické cytostatiká. Okrem toho bolo zistené, že hypertermia môže až trojnásobne zvýšiť účinok rádioterapie. Hypertermiu nemožno považovať za úplne bezpečnú metódu, pretože pri nesprávnom nasmerovaní zdroja tepla môže dôjsť k poškodeniu okolitých zdravých tkanív. Keby sa výskumníkom v budúcnosti podarilo vypracovať lepšiu a presnejšiu technológiu ako lepšie dopravovať teplo do nádorových tkanív budú aj výsledky lepšie.

9. Hoxseyova metóda

Hoxseyova metóda sa zaraduje k najzaujímavejším a zároveň najkontroverznejším alternatívnym spôsobom liečby rakoviny, ktoré sa zrodilo v dvadsiatom storočí. Jej propagátor si do hrobu odniesol cajch podvodníka najvyššieho kalibru, ale nedávny vedecký výskum potvrdil, že určité protinádorové účinky táto metóda predsa len má. Podľa dostupných informácií nemal Hoxsey žiadne klasické vedecké vzdelanie. Znalosti problematiky liečby rakoviny ktoré údajne mal, vychádzali z poznatkov, ktoré sa v jeho rodine odovzdávali z generácie na generáciu od dôb jeho starého otca, ktorý prvý namiešal tú zázračnú bylinnú zmes. Podľa výsledkov jednej analýzy, ktorú financovala federálna vláda, hlavnou zložkou Hoxseyovej zmesi bol jodid draselný, ktorý lekári v minulosti používali na liečenie pohlavnej choroby. Hoxseyova zmes obsahovala sladké drievko hladkoplodé (známejšie v češtine ako lékořice) a pepsín, ktorý tu mal úlohu iba ako esencia. Ďalej to bol výťažok kôry krušiny americkej, kôry rešetlika prečisťujúceho, ktorý tu mali iba prečisťujúce účinky. Podľa výsledkov analýzy Hoxsey používal ešte ďalšie byliny, červenú ďatelinu (zavrhnutý už v roku 1912 ako bylina s účinkami proti pohlavným chorobám), lopúchový koreň (dnes „zastarali“), koreň dráča obyčajného (dnes už zaujímavý len z historického hľadiska) a líčidlo americké (nevedel som zistiť slovenský názov) môže spôsobiť „tak vážne problémy, že je nutná hospitalizácia“ darmo výber bylín zostavil ešte jeho starý otec, preto bol poplatný dobe vzniku. A zase prichádza na scénu ACS, ktorá na základe analýzy rozhodla, že Hoxseyova metóda je „neúčinná“ pokiaľ sa aplikuje vnútorne a zastarala pokiaľ sa aplikuje ako obklad. K rozsiahlemu vedecky kontrolovanému klinickému testovaniu účinnosti Hoxseyovej metódy zatiaľ nedošlo, ale mnoho drobných štúdií zo súčasnosti a nedávnej minulosti nasvedčuje tomu, že niektoré zložky rozporuplných bylinných zmesí majú proti nádorovú účinnosť. Napr. rešetliak prečisťujúci, ktorý by mal mať podľa oficiálnej analýzy len prečisťujúce účinky z najväčšou pravdepodobnosťou obsahuje doteraz ešte úplne nepotvrdený proti nádorový faktor. Japonskí vedci pre zmenu z lopúchového koreňa izolovali látku, ktorá významne spomaľuje proces bunečných mutácií. Antikancerogénne účinky má podľa niektorých štúdií aj koreň dráča obyčajného. Výsledky najčerstvejších výskumov potvrdzujú, že aj líčidlo americké bude v blízkej budúcnosti hrať dôležitú úlohu pri liečbe rakoviny a stimulačných kúrach imunitného systému. Z diagnostického hľadiska je na líčidle americkom zaujímavé to, že obsahuje bielkoviny, ktoré sú veľmi podobné ľudským protilátkam, a že sa prednostne viažu na malígne sa transformujúce bunky špeciálne ide o nádorové bunky hrubého čreva. Bez nad sádzky je tu možné povedať, že extrakty z líčidla amerického budú významným pomocníkom pri liečení dolnej časti zažívacieho traktu. Z liečebného hľadiska je táto rastlina zaujímavá tým, že stimuluje tvorbu interleukinov čo sú bielkoviny s rozhodujúcim významom v imunitných procesoch a pri regulácii rastu nádorových buniek .Látky obsiahnuté v líčidle americkom zasahujú do reprodukcie a rastu T a B lymfocitov, ktorých účinná funkcia je jedným zo základných kameňov imunitného systému. Najdôležitejším objavom je zistenie, že líčidlo americké obsahuje špeciálne molekuly, ktoré sú známe ako mitogény. Mitogény regulujú delenie buniek - podstatou rakoviny je úplne neregulované delenie. Tieto poznania vyvracajú tvrdenia, že Hoxseyove „zázračné zmesi“ sú k ničomu, (ajhľa ACS spolu s novodobou fytoterapiou si sypú popol na hlavu a celkom v inom svetle sa javí starý „podvodník Hoxsey“ ). Nezávislí filmári v roku 1987 natočili film s názvom Hoxsey: „ Keď sa uzdravovanie stalo zločinom“ viac ako výstižný názov.

10. Kyslíková terapia

Kyslíková terapia, ktorá sa používala pri liečbe rakoviny sa označuje ako „hyperoxygenácia“ „oxymedicína“ alebo „biooxidačná liečba“. Liečba kyslíkom existuje v mnohých formách, v zásade je to dostať do organizmu čo najväčšie množstvo kyslíka. Jedna z možností je aplikácia peroxidu vodíka z ktorého sa v pacientovej krvi uvoľní kyslík. Ďalšou možnosťou je aplikácia plynného ozónu. V určitých prípadoch sa využívajú vitamíny a minerály, ktoré zvyšujú prirodzené okysličovanie krve a tkanív. Tieto vlastnosti má napr. vitamín E, germánium a koenzým Q. Teória kyslíkovej terapie vychádza z hypotézy, že podmienkou vzniku rakoviny je určité „toxické podhubie“, ktoré je dôsledkom nedostatočného okysličovania tkanív a buniek. Holistickí lekári sú presvedčený, že ak sa v postihnutých tkanivách zvýši koncentrácia kyslíku, zníži sa ich toxicita a následkom toho sa vytvoria priaznivejšie podmienky pre ukončenie chorobných procesov . Niektorí lekári sú presvedčení, že nádorové bunky prospievajú v aneróbnom (bez kyslíkovom) prostredí a že zvýšené okysličovanie malígneho ložiska má na ne preto dvojnásobne nepriaznivé účinky. Vyššia koncentrácia kyslíka v tkanivách vytvára nestabilné, ale mimoriadne dôležité molekuly, ktoré pôsobia ak veľký „požierači“ nebezpečných voľných radikálov, ktoré sa pri dnešných poznatkoch podieľajú na vzniku nádorového bujnenia. Zase prichádza na scénu (inak to ani nie je možné) ACS ktorá považuje v súčasnej dobe kyslíkovú terapiu za bezcennú a neopodstatnenú.

11. Iscador

V roku 1920 predstavil švajčiarsky biológ a filozof Rudolf Steiner liek proti rakovine, ktorý vyrobil z imela bieleho a nazval ho iscador. O rok neskôr založil Spoločnosť pre výskum rakoviny, kde boli pomocou kontroverzného iscadoru liečení pacienti a objavilo sa mnoho správ s pozitívnymi výsledkami. Iscador je po chemickej stránke liek, ale úvahy, ktoré viedli Steinera k jeho objavu boli skôr filozofické. Vychádzal z toho, že imelo sa v mnohom podobá nádorovým bunkám parazituje na strome a svojím divokým rastom a nezávislým vegetačným cyklom (najbujnejšie rastie v zime) ignoruje väčšinu bežných zásad v prírode. Navzdory tejto zdanlivej neusporiadanosti dokáže rásť, plodiť semená a riadiť sa jemu danými vzorcami rozvoja v biologických termínoch je schopné diferenciácie. Na základe tohto si Steiner myslel, že určitý zmysel pre poriadok by mohol vnútiť aj zdivočeným nádorovým bunkám. Na základe filozofie formuloval svoj myšlienkový smer tak, že boj s rakovinou môže byť len vtedy úspešný, ak sa podarí určité životodarné sily ľudskej mysle (podvedomie) nasmerovať do fyzického tela. Útlm ľudskej mysle (duchovna) negatívne emócie, stresy, môže iniciovať rozvoj rakoviny. Od Steinerovej smrti sa v odborných publikáciách objavila celá rada vedeckých prác a monografií, ktoré potvrdzujú, že iscador má určité protinádorové schopnosti. Jedna nedávno publikovaná monografia pojednávala o látke, ktorá sa nachádza v imelu a minimalizuje pravdepodobnosť vzniku životu nebezpečného stavu označeného ako leukopénia ( znížený počet bielych krviniek), ktorý je spravidla dôsledkom rádioterapie a liečby klasickými cytostatikami. Vedci z Talianska došli k záveru, že výťažky z imela by bolo možné s úspechom používať ako doplnkovú metódu pri biologickej liečbe. Zistili, že určitá látka obsiahnutá v imele pôsobí ako mimoriadne účinný mediátor (látky spôsobujúce určitý fyziologický dej) zápalových procesov a môže v organizme vystupovať ako stimulátor imunitného systému. V závere svojej správy vyslovili presvedčenie, že lekárska verejnosť pozitívne vlastnosti iscadoru uznáva a začne ho používať v širšom merítku ako doteraz. Niektoré pozorovania viedli k záveru, že u pacientov s rakovinou v rôznych stupňoch progresie môže iscador prispieť k preukázateľnému predĺženiu života. V Európe lekári iscador používajú ako bežný liek a to ako pri samostatnej aplikácii alebo v kombinácii s inými prípravkami s pravidla alternatívnymi. V súčasnosti všeobecne zastávaný názor tvrdí, že najlepších výsledkov dosahuje liečba u nádorov pevných tkanív. Nedávne výsledky potvrdili, že iscador významne prispieva k minimalizácii komplikácií vyplývajúcich z rádioterapie a chemoterapie. A teraz tradičný záver. ACS má pre používanie iscadoru negatívne stanovisko, pretože neexistujú žiadne fakty, ktoré by hovorili v prospech používaniu iscadoru. Ale ďalej trošku zmäkčujú svoje stanovisko tým, že sa zmieňujú o tom, že európska verzia iscadoru obsahuje vysoko účinné alkaloidy, ktoré pri pokusoch in vitro dokázali spomaliť delenie rakoviny buniek, že by už ustupovali zo svojich pozícií?

12. Liečba živými bunkami

Zásady liečby živými bunkami (známe pod: „liečba čerstvými bunkami“ alebo „bunková terapia“) formuloval v roku 1931 švajčiarsky lekár Paul Niehans. Bol to mimoriadne vzdelaný človek, pretože okrem doktorského diplomu mal aj doktorát z filozofie, teológie a prírodných vied. Na začiatku všetkého bol objav ku ktorému dospel u jedného svojho pacienta, ktorý nemal štítnu žľazu. Pri pokuse mu vstrekol do krve roztok buniek teľacej štítnej žľazy, ajhľa čo sa stalo dorástla pacientovi jeho vlastná štítna žľaza. Na základe tohto kuriózneho zistenia vyslovil Niehans hypotézu, že zdravé bunky každého organizmu majú schopnosť viazať sa z bunkami, ktoré sú podobné alebo rovnaké. Po naviazaní sa so svojím opakom sú schopné iniciovať jeho regeneráciu – pokiaľ je poškodený. Podľa tejto teórie sú pečeňové bunky sťahované do pečene, mozgové do mozgu a endokrinné bunky sa prednostne usadzujú v žľazách s vnútornou sekréciou. Ďalej Niehans navrhol, že injekciami zdravých živých embryonálnych buniek z mladých zárodkov zvierat by bolo možné „napádať“ a liečiť choré a poškodené orgány aj u ľudí. Prvý krát použil svoju metódu pri liečení diabetu a nesprávnej funkcii endokrinných orgánov, neskôr sa zameral aj na iné choroby. Keď mal už skúsenosti z viac ako päť tisíc prípadov napísal knihu v ktorej do detailov popísal „úspechy liečenia so živými bunkami“. Od tridsiatych rokov použili lekári liečenie živými bunkami u viac ako šesť desiat tisíc pacientov s najrôznejšími poruchami. V Niehansových stopách pokračovali nemeckí vedci, ktorí modifikovanou verziou liečili aj pacientov s rakovinou. Používali pri tom bunky z pupočníkovej šnúry ľudských plodov, pretože boli presvedčení že práve oni dokážu regenerovať schopnosti imunitného systému. Touto metódou dosiahli veľa pozoruhodných úspechov včetne uzdravenia a remisií nádorov. Snáď najzaujímave-jšími výsledkami boli zistenia, že slezinové bunky potkanov a embryonálne bunky ovcí dokážu iné zvieratá ochrániť pred vznikom rakoviny indukovanej pôsobením chemických činidiel. Žiak dr. Niehansa tvrdil, že sa v mnohých prípadoch podarilo vyliečiť i pacientov, ktorí boli z hľadiska iných terapeutických metód nevyliečiteľný. Často prezentovaným dôkazom tohto tvrdenia boli pacienti s progredujúcou (postupne zhoršujúca sa choroba) rakovinou pečienky u ktorých liečba živými bunkami viedla k úplnému uzdraveniu. Z iného zdroja pochádza správa o chlapcovi, ktorý sa vďaka tejto metóde dostal s pokročilého nádorového ochorenia kostí. Dr. Kuhnau zdôrazňuje, že liečbu živými bunkami netreba považovať za samo spasiteľnú, pretože najlepších výsledkov dosahuje v kombinácii s inými metódami. Bunky získané z embryí zvierat sa pre bunečnú liečbu používajú pre to, že na svojom povrchu nesú len minimum faktorov schopných vyvolať v hostiteľskom organizme imunitnú reakciu (imunitný systém embryonálnych tkanív nie je ešte dokonale vyvinutý). Znižuje sa tým riziko, že budú ľudským organizmom „odhalené ako cudzie“. Je ich možné pri liečbe využiť na liečenie akejkoľvek choroby – od rakoviny až po bežné choroby. Dr. Kuhnau je zástancom, teórie, že zhubné nádory sú vonkajším prejavom špecifických porúch telesného metabolizmu. Základným kameňom liečby rakoviny podľa neho spočíva v odstránení „metabolických“ síl, ktoré stimulujú delenie a rast nádorových buniek. Toto je možné dosiahnuť jedine posilnením imunitného systému a vyvážením jednotlivých zložiek endokrinnej sústavy. K týmto zákrokom by malo dôjsť čo najskôr (nie až potom keď doktori pošlú pacienta domov zomrieť) pokiaľ možno hneď pri identifikácii choroby, pretože v pokročilejších štádiách choroby má bunečná liečba len minimálny, alebo nulový účinok, ale taká istá premisa (východisko) platí aj pri alopatickom liečení .Okrem toho používal (Dr. Kuhnau) bunky hypotalamu, limbického systému a mozgové kmene, pretože bol presvedčený, že tieto orgány hrajú v imunitných a hormonálnych procesoch významnú – rozhodujúcu úlohu. Naviac - podobne ako rada ďalších alternatívnych lekárov využíval zvláštnych vlastností žraločích buniek (rakovina ich nepostihuje). Niektoré štúdie dokázali, že žraločie tkanivá dokážu zovrieť cievy privádzajúce krv do nádorových buniek (potom dýchajú cez veľmi úzku slamku). Dr. Kuhnau upozorňuje, že voľba tých najvhodnejších buniek je u každého pacienta mimoriadne obťažným orieškom, ktorý zásadne ovplyvňuje úspešnosť liečby (aby tu bol doktor jasnovidcom, alebo kúzelníkom?) Najdôležitejšie podľa Dr. Kuhana je odhadnúť typ a množstvo aplikovaných buniek tak, aby presne pokryli deficit, ktorý je príčinou ochorenia.

A čo naša známa Americká spoločnosť pre rakovinu? - zostáva verná tradícii: „Odmieta tento spôsob liečenia s odôvodnením, že nevychádza z vedecky overených podkladov a že presadzujú iba „malú pozitívnu špičku ľadovca všetkých pozorovaní“. Okrem toho bolo údajne v súvislosti s liečbou živými bunkami popísaných mnoho nebezpečných vedľajších účinkov a preto ich používanie pre liečbu ľudí nemôže odporúčať. Tak na tomto mieste by som členom Americkej spoločnosti pre rakovinu poprial večný život a nech sa hanbia za svoje dobrozdania do smrti!

13. DMSO

Prvé zmienky o látke označenej za dimetylsulfoxid (DMSO) pochádzajú z prostredia papierenského priemyslu, kde bola používaná ako vynikajúce rozpúšťadlo. Z lekárskeho hľadiska sa dimetylsulfoxidu pripisuje široké spektrum účinkov, od tlmenia bolesti až po pomoc pri liečení artritídy, rakoviny a ďalších chorôb. Existuje mnoho štúdií, ktoré naznačujú, že mechanizmus DMSO spočíva v „požieraní“ voľných radikálov voľné radikály preukázateľné poškodzujú zdravé bunky a sú spojované so vznikom rakoviny. Vzhľadom k tomu, že DMSO ľahko preniká kožou a ďalšími tkanivami, lekári ho používajú na transport iných medikamentov do cieľových tkanív. DMSO tu vystupuje spoločne s klasickými cytostatikami, alebo alternatívnymi liekmi, ako sú vitamín C alebo laterit, ako činidlo ktoré napomáha ich vstrebávanie. DMSO prispieva k likvidácii nádorových metastáz. V inej štúdii bolo dokázané, že DMSO zmiešané s určitým farbivom priamo zabíjali malígne bunky. V dnešnej dobe oficiálne farmaceutické orgány považujú DMSO za účinný a bezpečný liek len pri liečbe zápalu močového mechúra. Súčasný výskum potvrdzuje, že potenciálna terapeutická hodnota DMSO spočíva v jeho použití, ako podpornej látky pri liečbe klasickou, alebo alternatívnou chemoterapiou. Stanovisko Americkej spoločnosti pre rakovinu je už štandardne rovnaký.

14. Makrobiotika

Zásady makrobiotiky, označovanej pôvodne ako „zenova makrobiotická diéta“, formuloval v päťdesiatych rokoch filozof George Ohsawa. Základom jeho úvah bol predpoklad, že rakovina a ďalšie choroby spôsobuje porušenie rovnováhy medzi dvomi protikladnými a napriek tomu prepojenými silami vesmíru, ktoré označil ako „jin“ a „jang“ Tieto základné sily predstavujú podľa východnej filozofie ženskosť (jin) a mužskosť (jang), pričom jin má tendenciu rozpínavosti a jang sa intenzívne zmršťuje. Aby bola v prírode zachovaná harmónia musí byť jin a jang v rovnováhe. Z toho vyplýva, že prebytok jednej spôsobuje nedostatok druhej. Podľa makrobiotickej teórie vzniku rakoviny vedie každý priestupok proti zásadám prirodzenej stravy k porušeniu pomeru medzi silami jin a jang a k následnému zhoršeniu vnútorného prostredia organizmu. Vzniknutý nepomer môže dosiahnuť až také rozmery a „toxicity“, že iniciuje rozvoj nádorového bujnenia. Základné zásady makrobiotiky formuloval George Ohsawa, ale súčasná technika liečby vďačí za svoju podobu a popularitu Američanovi japonského pôvodu Michio Kushimu. V šesťdesiatych rokoch založil v štáte Massachusetts vlastný, Kushiho ústav. Postupom času sa stal medzinárodne uznávaným reprezentantom svetového makrobiotického hnutia. Makrobiotici kladú dôraz na niekoľko základných dietetických zásad. Zvýšený príjem, alebo prežieranie sa (trochu pejoratívny názov, ale o to výstižnejší) nevhodných zložiek potravy vedie k vytvoreniu toxického vnútorného prostredia organizmu, ktoré môže vyústiť k rozvoju nádorového bujnenia. Kushi bol presvedčený, že určité „extrémne“ jedlá bohaté na kyseliny (mäso, vajcia, hydina, mliečne výrobky, živočíšne tuky, oleje a upravované a koncentrované potraviny) narúšajú prirodzený chod telesného metabolizmu a stimulujú bunky k abnormálnemu deleniu a rastu. Ďalším stupňom chorobného procesu je vznik „tukových ložisiek“ v ktorých dochádza k zmenám stavby buniek čo spravidla vyúsťuje v rakovinové bujnenie. Preto Kushi nabáda ľudí, aby jedli viac zásaditých jedál, ako sú napr. celozrnné obilniny, zelenina a ovocie a podľa možnosti všetko v surovom stave. Makrobiotickú diétu tvoria z päťdesiatych percent výrobky z celozrnných obilovín, z piatych percent polievky, z tridsiatych percent zelenina a desiatych percent strukoviny bol propagátor užívania morských rastlín a rias, ktoré je dobré spestrovať morskými živočíchmi, ovocím orechmi a semenami. Pri liečebnom postupe špecifikoval pre každého pacienta individuálnu diétu na základe jeho pomeru síl jin a jang v jeho organizme. Exotický charakter diéty so zákazom väčšiny tradičných západných potravín s dôrazom na špecifické kuchynské postupy, vyžadujú od pacienta zvyknutého na bežnú stravu veľké odhodlanie a seba zapretie. Propagátori makrobiotiky zastávajú názor, že na rovnaký charakter stravy by mali prejsť všetci členovia rodiny, ktorí s nim sedia pri jednom stole. Mnoho ročnými pokusmi bolo jednoznačne dokázané, že makrobiotická strava znižuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny a zastavuje rast nádorov (aká jednoduchá a lacná liečba). Jeden z výskumov viedol k záveru, že polievka z „misa“ čo je jedna z hlavných surovín používaných pri príprave makrobiotických jedál – znižuje výskyt rakoviny žalúdka o tridsať percent. Ďalší z výskumov dokázal, že pri používaní riasy „kombu“ sa znížil výskyt rakoviny. Kombu naviac vykazovala „výrazné účinky pri rozvinutom nádorovom bujnení“. Pozitívne pôsobenie morskej flóry potvrdila celá rada ďalších štúdii. Ďalším veľmi silným argumentom pre používanie makrobiotiky je prevencia proti nádorovým ochoreniam pretože obsahuje veľký podiel potravín bohatých na vitamíny, minerály a ďalšie účinné látky, ktoré dokážu obmedziť rast nádorov. Mnoho štúdií viedlo k záveru, že makrobiotickou stravou je možné významne predĺžiť život pacientov s pokročilými formami rakoviny.

A zas tu máme zlatý klinec tejto kapitoly. Americká spoločnosť pre rakovinu, všetky tvrdenia o úspešnom využití makrobiotiky pri liečbe rakoviny popiera a argumentuje tým, že sa jedná len o osobné prehlásenia zainteresovaných lekárov, alebo pacientov, ktoré nevychádzajú z vedecky overených podkladov. Tak toto prehlásenie by sa malo vytesať do mramoru a pozlátiť, aby bolo zachované pre budúce generácie ako memento. Na záver tejto kapitoly, by som uviedol jeden príbeh zo života. Dr. Anthony Sattilara, ktorý si overil účinnosť makrobiotiky na vlastnom tele. Podarilo sa mu úplne potlačiť rakovinu prostaty, ktorou trpel a ktorú ostatní odborníci označili za nevyliečiteľnú (zas tu bola zlomená palica nad pacientom). Na tomto mieste je nutné poznamenať, že s makrobiotikou sa v tomto prípade začalo liečiť až keď všetky možnosti liečby preferované podľa Americká spoločnosť pre rakovinu totálne a na celej čiare zlyhali. Úspech liečby Dr. Sattilara samozrejme neunikol pozornosti širokej verejnosti a napísal o svojom „uzdravení“ aj knihu, ktorá sa stala bestsellerom.

15. Liečba rakoviny pomocou vitamínov, minerálov a enzýmových preparátov.

O prospešnosti vitamínov dnes prakticky nepochybuje nikto. Nie je preto divu, že ich obľuba dosiahla takých rozmerov, že sa pomocou nich niektorí lekári pokúšajú liečiť aj AIDS. Výsledky tohto snaženia sú pochopiteľné diskutabilné, ale pri liečbe rakoviny používa celá rada alternatívnych lekárov vitamíny rutinne a úspešne. Podstatou tejto liečby je aplikácia vybraných látok v množstvách, ktoré sto až tisíckrát presahujú doporučenú dennú dávku (mega dávky).
Nízko molekulárne živiny bežne používané pri liečbe rakoviny.
K látkam s najvýraznejším proti nádorovým účinkom sú považované vitamíny A,C,E. Predmetom výskumu sú aj prvky selén, germánium, molybdén, telúr, horčík a zinok, selénu je venovaná najväčšia pozornosť. Alternatívny lekári v zvýšenej miere využívajú účinky enzýmov. Niektorí klinický lekári predpokladajú, že vnútro žilovou aplikáciou určitých enzýmov je možné dosiahnuť „rozpustenie“ niektorých nádorov. Lekári, ktorí sa špecializujú na metabolickú liečbu vidia prínos a dôkaz prospešnosti enzýmových prípravkov v tom, že dokážu rýchle a účinne „skvapalniť“ nádorové tkanivá. Vzhľadom k tomu, že mnoho výskumov a testov dokazuje, že vitamín A hraje kľúčovú úlohu pri regulácii vzniku a rozvoja nádorového bujnenia, len málo lekárov popiera jeho preventívne onkologické účinky. Objavili sa aj štúdie podľa ktorých má vitamín A schopnosť pôsobiť proti nádorovému ochoreniu aj vtedy ak je už naplno rozvinuté. Obdobné účinky má aj beta karotén, ktorý je mu po chemickej stránke veľmi podobný. Pri niektorých výskumoch dokázala táto látka obmedziť viac druhov rakoviny. Najväčším zástancom liečby vitamínom A je Dr.Róbert Janker zakladateľ kliniky v Bone. Základným kameňom jeho liečby je aplikácia emulgovaného vitamínu A injekčne, ktoré podľa predpokladu minimalizujú hepatoxické (jedovaté pre pečienku) pôsobenie nádorových splodín. Emulgovanú formu vitamínu A používa preto, lebo mu umožňuje vpraviť do pacientovho organizmu jeden a pol milióna jednotiek denne – toto obrovské množstvo tristo krát presahuje odporúčanú dennú dávku. Liečbu vitamínom A doplňujú enzýmovými preparátmi, podpornými imunitnými vakcínami a tradičnými liečebnými metódami. Podľa autora populárnych vedeckých štúdií Dr. Janker úspešne vyliečil viac ako päťdesiat tisíc pacientov s rakovinou v pokročilom štádiu so sedemdesiat percentnou remisiou. Pozitívne liečebné úspechy touto metódou ohlásili mnohí lekári. Jedným z nich bol Max Gerson (jeho spôsob liečby je uvedený v prvej kapitole) ktorý potrebné vysoké množstvo vitamínu A podával pacientom vo forme štiav (prirodzená forma) zo surovej zeleniny a ovocia s vysokým obsahom kyseliny listovej.

Vyžívanie minerálov pri liečbe rakoviny.

K minerálom s najúčinnejším proti nádorovými schopnosťami patrí selén, čo je stopový prvok s výraznými antioxidačnými vlastnosťami. Jeho využitie pri liečbe rozvinutých nádorov je ešte stále predmetom dohadov, ale o jeho nezastupiteľných preventívnych účinkoch nikto nepochybuje. Pokusmi sa dokázalo, že selén v kombinácii s vitamínom E sa uplatnil pri zníženej incidencii nových prípadov rakoviny. Podstatou kontroverznej liečby rakoviny pomocou selénu je aplikácia niekedy až toxických dávok, ktoré prevyšujú ODD (odporúčaná denná dávka). Dávky, ktoré sú obecne považované za nebezpečné pacienti dostávajú aj pri „nejedovatej“ verzii tejto liečby. Úspešné výsledky liečby rakoviny pomocou vysokých dávok selénu, ako prvý ohlásil dr. Emanuel Revici, ktorý patril k najrozporuplnejším lekárom minulého storočia. Stal sa predmetom negatívneho záujmu a bol odmietaný celou lekárskou spoločnosťou, ale čo čert nechcel neskoršie nezávislé výskumy a testovania uznali jeho hypotézu za pravdivú (samozrejme až po smrti). Okrem selénu niektorí vedci skúmali aj germánium a potvrdili jeho výrazné proti nádorové účinky. Japonským vedcom sa podaril ako prvým vyrobiť organickú formu germánia pomenovali ho „Ge -132“ a otestovali jeho účinky pri liečbe rôznych foriem rakoviny – výsledky testov boli povzbudivé. Potvrdilo sa tu, že aplikácia germánia vedie k zvýšeniu syntézy proti nádorovo pôsobiacich interferónov (bielkovina chrániaca ďalšie bunky pred vírovou infekciou) a ostatných protilátok. Za bezpečnú môžeme považovať len organickú formu germánia pretože ostatné podoby sú veľmi toxické pre ľadviny.

Výskum proti nádorového pôsobenia enzýmov.

Využitie enzýmov pri liečbe rakoviny ako prvého napadlo škótskeho embryológa profesora Johna Bearda. V roku 1920 zverejnil Beard veľmi kontroverznú štúdiu o príčine nádorového bujnenia, podľa neho je rakovina ako dôsledok neregulovanej aktivity „zablúdených buniek“ ktoré pochádzajú zo zárodočných obalov označených ako „trofoblasty“. Ak sa dostanú trofoblasty pod vplyv estrogénov (ženský pohlavný hormón), začnú sa divoko rozmnožovať a založia základ tkanív budúceho nádoru. Beard bol presvedčený, že účinnou zbraňou proti sú enzýmy, ktoré vylučuje pankreas a doslova tieto tkanivá rozpustí. Vedci zaoberajúci sa skúmaním Beardových liečebných metód prišli k záveru, že enzýmové preparáty, ktoré používal neobsahovali potrebné množstvá potrebných enzýmov. Od Beardových čias postúpila technológia vývoja a výroby enzýmových preparátov o veľký krok do predu a lekári s nimi dnes dosahujú výrazné úspechy. V šesťdesiatych rokoch chirurg Frank Shively svojím pacientom začal aplikovať špeciálnu kombináciu piatych proteolytických (rozkladajúce bielkoviny) enzýmov. Pri aplikácii tohto prípravku vnútro žilove, alebo orálne dochádzalo ku skvapalneniu a rozpusteniu nádoru. Výsledkom tejto liečby bola dlhá rada úplných alebo čiastočných remisií a v najmenej v stých prípadoch sa jednalo o rakovinu vo veľmi pokročilom štádiu. Muselo ubehnúť veľa rokov, aby propagátori netradičných liečebných metód v tvári v tvár s výsmechom zo strany svojich konzervatívnych kolegov presadili význam pravidelných dávok nízko molekulových zložiek potravy a aby to uznali aj oficiálne lekárske kruhy. Iba preto, aby aj táto kapitola bola úplná uvedieme, stanovisko Americká spoločnosť pre rakovinu, štandardné - nezmenené.

16. Metabolická liečba rakoviny

Mnoho kliník i samostatných pracovísk v snahe dosiahnuť čo najväčších úspechov kombinuje viac terapeutických postupov, ktoré boli prezentované na predchádzajúcich stránkach. Cieľom tohto eklektického (nesúrodý) prístupu, môžeme označiť ako metabolická liečba čo je obnovenie fyziologickej účinnosti imunitného systému a posilnenie prirodzených schopností organizmu brániť sa nádorovému bujneniu. K najčastejšie používaným „zbraniam“ metabolickej liečby sa radia – laterit, vegetariánske diéty, detoxikačné klystíry, vitamíny, enzýmové preparáty a kombinácie liečby kyslíkom a s vnútro žilovými preparátmi. Jedným z prvých vedcov, ktorý účinnosť metabolického prístupu v liečbe rakoviny otestoval v laboratórnych pokusoch bol dr. Harold Manner. V dobe v ktorej žil, bol kritizovaný za zavádzane „nevedeckých metód“ a za presadzovanie neoverených postupov v liečbe rakoviny skratka nikto nie je doma prorokom. Ale keby nebolo takýchto v tej dobe označovaných „šarlatánov“ neviem kde by sme boli s pokrokom pri zavádzaní alternatívnych foriem liečenia. Lebo všetko je vo svojich začiatkoch nevedecké, neoverené a ešte môžme použiť spustu iných prívlastkov. Pri liečebných metódach sa mnohé liečebné ústavy líšia v ďalších doplnkových metódach napr. používajú hydrazinsulfát, vakcíny, injekcie živých buniek detoxikačné klystíry, ktoré sú pripravené z „rakovino vzdorných“ žraločích chrupaviek, homeopatiu, ultrazvuk, kyslíková liečba peroxidom vodíka, špeciálna diéta šitá na mieru v závislostí na ich krvných skupinách a elektro terapiu. Americká spoločnosť pre rakovinu, zásady a princípy metabolickej liečby neuznáva a pre liečbu rakoviny ju neschvaľuje.

17. Liečba pomocnými vakcínami

Onkologické kliniky, ktoré majú vo svojom programe niektoré zo širokého spektra netradičných metód liečby rakoviny včetne vakcínovej terapie dostávajú nálepku „alternatívne“ alebo „metabolické“. K stimulácii imunitného systému, alebo ako doplnku tradičného spôsobu liečby, mnoho lekárov používa vakcináciu. Liečba pomocnými vakcínami, označovaná ako imunoterapia je spravidla považovaná za určitú formu experimentov a konzervatívna medicína ju preto ako regulárnu rutinnú liečebnú metódu neuznáva. Zmiešané bakteriálne vakcíny sa vyrábajú z baktérií, ktoré spôsobujú infekcie u pacientov s popáleninami a ktoré ich propagátori predpokladajú, že u onkologických pacientov stimulujú tvorbu látky TNF (nekrosín), ktorý má silné protinádorové účinky. Od jeho objavenia ho lekári aplikovali tisícom pacientov a nezaznamenali žiadne vedľajšie účinky. Transférfaktor (dialyzovateľný extrakt z aktivovaných lymfocytov, ktorý je schopný prenášať bunkovú imunitu na iné organizmy) sa vyrába zo špeciálnych buniek (lymfocytov) imunitného systému zdravých darcov a má podľa tvrdenia svojich propagátorov pomáhať chorému organizmu vyhľadávať, zameriavať a označovať nádorové bunky, aby ich „T“ bunky mohli úspešne likvidovať. BCG (vakcína vytvorená z oslabeným kmeňom mykobaktérie tuberkulózy) je dnes bežná vakcína, ktorá sa dlhodobo používa k očkovaniu proti tuberkulóze. Napriek tomu, že sa vakcína BCG požíva rutinne už desiatky rokov, proti nádorový potenciál, ktorý sa v nej skrýva začali lekári využívať až v poslednej dobe. V súčasnosti je vakcína štandardnou súčasťou podpornej liečby rakoviny močového mechúra. Na tomto mieste uvediem jeden zaujímavý prípad liečebného výsledku dosiahnutého vakcináciou. U jedného pacienta prerušili lekári chemoterapiu pretože začalo dochádzať k iatrogénnemu stavu (poškodenie organizmu zavinené lekárom – liekom) keď zistili, že rast jeho nádoru pľúc a vnútornej výstelky hrudníka nie je možné obmedziť ani najtvrdšími cytostatikami - dávkami. Zahájili preto imunoterapiu (veď už nebolo možné nič pokaziť) a po desiatych rokoch neskôr pacient nie len žil, ale dokonca bez príznakov ochorenia. Tu je potrebné poznamenať, že pacienti s touto diagnózou majú šancu prežitia dvadsať percent. Na tomto mieste boli uvedené len dva druhy vakcín v skutočnosti je ich nepreberné množstvo. Kto z čitateľov si pamätá na Tv inscenáciu s Ladislavom Chudíkom v ktorej hral pacienta s rakovinou kostí. Jeho dcéra bola lekárka a v kritickom stave sa rozhodla, že otca bude liečiť vakcínou. A zvolila si veľmi agresívny vírus „týfus“. Stretla sa s veľkým nepochopení kolegov lekárov hrozila jej väzba za všeobecné ohrozenie, ale napriek tomu sa nevzdala a výsledok – otca vyliečila. Napriek tomu, že liečebná metóda založená na podávaní pomocných vakcín svoje terapeutické opodstatnenie mnohokrát potvrdila, Americká spoločnosť pre rakovinu ju ako oficiálne uznanú liečbu rakoviny odmietla potvrdiť. Ak by sme to prezentovali v športovej terminológii, Americká spoločnosť pre rakovinu vedie pred alternatívnou liečbou na body 17ku 0.

Rozhodnúť sa pre alternatívnu liečbu?

Pravdepodobne najťažším rozhodnutím, ktoré stojí pred pacientom, ktorému diagnostikovali nádorové ochorenie je voľba spôsobu liečby, ak okrem ponúk klasickej liečby, ktorá pozná len tri spôsoby, lepšie je na tom alternatívna liečba, ktorá pozná sedemnásť spôsobov liečby s nepreberným množstvom variácií (tu ich bolo uvedených sedemnásť v skutočnosti ich je neskutočne viac o niektorých si ešte v budúcnosti povieme). Pacient spolu s rodinou musia v tomto období riešiť celú radu vážnych problémov, ale nepochybne rozhodnúť sa pre spôsob liečby klasika – alternatíva, pre toho kto sa vie zodpovedne a tvárou v tvár postaviť k vzniknutému problému pokiaľ by to bol len problém. Kedy sa má vlastne človek rozhodnúť? Neznamená rozhodnutie odstúpiť od klasickej liečby väčšie riziko ako v nej pokračovať? Aká je účinnosť alternatívnej liečby? Keď sú štatistiky neúplné schválne zahmlené, nepresné, pravdivo povedané neexistujú, predsa nie je o ne záujem oficiálnych kruhov, dôvod je nám snáď jasný. Ako má človek, ktorý sa rozhodne pre alternatívu s „neoverenou“ liečbou, čeliť kritike spojenej so šikanovaním (a na vlastné náklady) a odmietaniu zo strany hlavného prúdu (peňazí) lekárskej verejnosti a v mnohých prípadoch aj nepochopeniu zo strany najbližších. Tieto a ďalšie otázky predstavujú vážne dilema, pretože na ne si musí zodpovedať každý pacient sám. Pokiaľ do rozhodovania vstúpi lekár, len máloktorý sa vysloví za alternatívne liečenie a s priaznivým hodnotením týchto metód z oficiálnych inštitúcií môžeme len snívať. Rozhodnutie aktívne sa podieľať na rozhodovaní o vlastnej liečbe môže byť kľúčovým faktorom, ktorý v budúcnosti významne zvýši pravdepodobnosť uzdravenia a zlepší subjektívne vnímanie a prežívanie kvality života. Veľké množstvo pacientov je dokonale oboznámená s najnovšími poznatkami a trendmi, že si uvedomuje riziká negatívnych účinkov klasickej liečby hlavne na imunitný systém a celkový zdravotný stav, ktorý je základnou podmienkou prežitia. Rozhodnutie ukončiť, alebo vôbec nezačať s konvenčnou „overenou“ liečbou musí vychádzať z dôkladného uváženia všetkých pre a proti. Ak hodnotíme aký koľvek spôsob liečby musíme sa zamyslieť aj nad termínom „vyliečenia“. Môžeme za vyliečenie považovať vysokú pravdepodobnosť, že pacient prežije bez známok choroby a v dobrej pohode najbližších päť rokov? Alebo je synonymom vyliečenia dlho trvajúca remisia? Niekedy veľmi sporná za ktorú pacient zaplatí doživotným fyzickým zhoršením životného štandardu, prípadným znetvorením. Na slovko „vyliečený“ je možné pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Veľkým hendikepom alternatívnej liečby je skutočnosť, že s liečbou sa začne až vo chvíli keď choroba dospeje do neriešiteľného štádia. Príčinou býva, že od použitia alternatívnych metód do poslednej chvíle odrádzajú konzervatívny lekári. Liečba rakoviny pomocou alternatívnych metód priniesla v mnohých prípadoch veľmi dobré výsledky. Určitých pozitívnych výsledkov dosahuje aj ortodoxná terapia a zaslúži si zodpovedajúcu pozornosť lekárov. Ale už je to verejným tajomstvom, že tradičná liečba nedokáže v určitých prípadoch zabrániť úmrtiam ani tam, kde je to obvykle možné aj takáto je odvrátená tvár ortodoxnej terapie. Je paradoxom, že Američania, ktorí sa považujú za pupok sveta, ktorí na staré (overené) a prírodné lekárske techniky pozerajú s pobavením a súcitom, zavedú možno sami seba do slepej uličky (ACS už po nej kráča) na ktorej konci bude pohŕdanie budúcich generácií. A ktorí budú súčasnú „oficiálnu“ liečbu rakoviny, ožarovaním, vyrezávaním a pôsobením jedovatých chemikálií považovať za vrchol barbarstva a moderné technológie budú jedného dňa považované za horšie a drastickejšie, ako choroba sama. Niektorí vedci si už dnes dovolia verejne prezentovať svoje názory, že v poslednej dobe bola teória a prax ortodoxných onkologických metód niekoľkokrát výrazne spochybnená. Mohutná vlna alternatívnych spôsobov liečenia prinútila lekársku verejnosť k prehodnoteniu stanovísk, ktoré boli dlhé roky považované za neotrasiteľné. Navzdory bezprecedentnému pokroku, ktorého bolo dosiahnutého samozrejme, že na obidvoch stranách, názorová priepasť medzi obidvomi prúdmi trvá a ešte bude dlho trvať a to spôsobuje mnohé nedorozumenia a ne ústretovosť medzi názormi. Aby tu nevnikol dojem, že alternatívna liečba je všemocná aj tá má svoje víťazstvá a porážky a samozrejme aj svoju štatistiku prežitia určitých diagnóz ako ich má aj ortodoxná, lebo rakovina zatiaľ nie je banálna choroba ako napr. chrípka je to systémová choroba celého organmizmu.

Záver – krátky.

Počujeme výkriky trpiacich? Mnohí doteraz neveria, že sa môžu vyliečiť surovou stravou. Aj na tomto mieste ešte naposledy upozorňujem e: chorí na rakovinu by sa nemali prenáhliť s operáciou, pretože rakovina sa im určite vráti, pokiaľ sa neodstráni príčina jej vzniku, totiž nesprávna, neprimeraná výživa. Naproti tomu, kto prejde na surovú stravu, u toho sa zastaví rast nádoru. Výstraha lekárov: ihneď operovať, inak bude neskoro, už neplatí.

Jeden chorý na rakovinu v roku 1990 mal 80 rokov zomrel neskôr o 11 rokov. Dostal rakovinu vo svojom 52 roku života. Napísal toto: Telesné zdravie je výborná vec, ale večný život je dôležitejší. Kto by už bol taký pochabý, žeby sa uspokojil len s telesným zdravím, nemôže byť skutočne šťastný. Každý si je kováčom svojho šťastia. Ja som si zvolil Ježiša a jeho zázračnú výživu. Svoje rozhodnutie som nikdy neoľutoval (ako vidíme ani na to nemal dôvod).

Prajem si, aby na mojom náhrobnom kameni bol tento epitaf:

Oči nevideli a uši nepočuli, čo pripravil Pán tým, ktorí ho milovali.

Tak čo, odobríme mu jeho epitaf?

 

Štefan Kúdela

 

Príloha dole: Celý článok v pdf

 

november 14, 2011 11:09 dopoludnia
  • Komentáre

1 Komentáre

  1. Obrázok používateľa Mário
    Márionovember 15, 2011 08:49 dopoludnia

    Komentár: 

    "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú".

    Veľmi inšpirujúce a hlavne pravdivé. Doporučujem Abd-ru-shin dielo "Vo Svetle Pravdy - Posolstvo Grálu"

    Želám veľa síl a pevné presvedčenie.

 

 

Top