Obrázok používateľa CEZ OKNO
Násilný a krutý vládca Štefan I.

Hoci mal ruky poškvrnené krvou mnohých obetí, dokonca aj z vlastných radov, stal sa svätým. A najslávnejším z rodu Arpádovcov, ktorý po zániku Veľkej Moravy tri storočia vládol aj našim predkom. Štefan I. - oslavovaný, na krutosti kráľa sa stáročiami zabúdalo. V Maďarsku mu postavili stovky sôch, pozostatky jeho pravej ruky uložené v budapeštianskej bazilike nesúcej jeho meno považujú za najvzácnejšiu relikviu a dvadsiaty august, deň svätého Štefana, zakladateľa Uhorského kráľovstva, je v súčasnom Maďarsku azda najvýznamnejším štátnym sviatkom.

Lúpežníci Arpádovci

Dlhé obdobie desiateho storočia plienili územie Karpatskej kotliny divoké nomádske kmene, predchodcovia dnešných Maďarov, na čele s Arpádom. Až kým v roku 955 nenarazili na vojská nemeckého cisára Ota I. Tie im v bitke pri Augsburgu uštedrili taký výprask, že sa z neho už nespamätali. Po porážke na brehoch rieky Lech upustili od lúpežného kočovného života a začali sa usádzať. Zjednocoval ich Gejza, mocný muž arpádovského rodu. Ako bolo v tých časoch zvykom, najmä pomocou násilia. Pri budovaní svojho kniežatstva nechal vyvraždiť všetkých odbojných náčelníkov starých kmeňov, zavrhol pohanských bohov a za nové náboženstvo prijal kresťanstvo.

Brutálny Štefan vnucoval kresťanstvo

Keď Gejza v roku 997 zomrel, nastúpil na veľkokniežací trón v Ostrihome jeho syn Vajk, ktorý dostal pri krste meno Štefan, čo v gréčtine znamená ovenčený slávou. Už dávno predtým sa z neho stal pod vplyvom manželky, bavorskej princeznej Gizely, zanietený šíriteľ kresťanstva. Vlády sa ujal pevnou rukou a hneď na začiatku sa rozhodol zlomiť odpor zvyšných pohanských náčelníkov a prinútiť ich prijať novú vieru. Najväčšmi mu vzdoroval vojvoda Kopáň, člen vedľajšej vetvy Arpádovcov, ktorý si tiež robil nároky na post panovníka. Veľa nechýbalo a Kopáň takmer Štefana zajal. V poslednej chvíli stihol Štefan utiecť do bezpečia a neskôr s pomocou slovienskych veľmožov Kopáňa a jeho vojská v bitke pri Veszpréme porazil. So zajatým Kopáňom sa vyrovnal skutočne brutálne. Jeho telo dal rozštvrtiť a jednu časť z neho poslal k ostrihomskej, druhú k veszprémskej, tretiu k györskej bráne a štvrtú do Sedmohradska.

Štefan moc udržiaval násilím a krutosťou

Štefan úspešne budoval nový mnohoetnický štát, zakladal kláštory, navrhoval reformy, výbojmi rozširoval územie ríše... Tak ako jeho otec aj on si moc udržiaval násilím a nezvyčajnou krutosťou. Bez okolkov dal vypichnúť oči a uťať ruky štyrom najvznešenejším dvoranom, ktorí sa proti nemu sprisahali. Bratranca Vazula, ktorého poľský panovník Boleslav Chrabrý ustanovil za nitrianske knieža, dal uväzniť, oslepiť a uši mu dal zaliať olovom. Potom na kniežací stolec v Nitre dosadil svojho syna Imricha, ktorý sa pripravoval na prevzatie trónu po otcovi. Aby dosiahnuté výsledky ešte upevnil, požiadal Štefan pápeža Silvestra II. o udelenie kráľovskej koruny. Ten po dohode s cisárom Otom III. súhlasil a v decembri roku 1000 bola v Ostrihome kráľovská korunovácia. Ale slávna svätoštefanská koruna, ako ju poznáme dnes, nikdy hlavu Štefana I. nezdobila. Vznikla totiž až o mnoho rokov neskôr. Koruna, ktorú poslal Silvester II. do Ostrihomu, bola skôr len akousi zlatou čelenkou a pôvodne bola vraj vyrobená na korunováciu Boleslava Chrabrého. Neskôr sa stratila.

V auguste 1038 vyše šesťdesiatročný panovník zomrel. Na krutosti a násilie, ktoré Štefan používal pri upevňovaní moci, sa postupne zabúdalo a pripomínali sa len klady: šírenie kresťanstva a vybudovanie Uhorského kráľovstva. Roku 1083 ho vyhlásili za svätého.

Vladimír Hudák

Zdroj: voltaire.netkosice.sk

 

 


Rubriky: 
august 26, 2009 14:42 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top