Obrázok používateľa CEZ OKNO
Okom Boha Hóra 4 - Kvet Života

Egypt je krajinou jedinej rieky. Níl prúdi v kľudnom rytme a zásobuje vodou vegetáciu na svojich brehoch, ktoré sú obklopené obrovskou púšťou. Je to najväčšia oáza v najrozľahlejšej púšti sveta. Okolitá krajina je prostá, ľahko pochopiteľná, jej zákutia vyzývajú k rozjímaniu. Všetky body horizontu nás nútia premýšľať o nesmiernosti. Egypt je zemou jediného Boha.

Po tisíce rokov obývala jeho územie civilizácia, ktorá žila v miery a harmónii, bez toho, aby prekročila svoje prirodzené hranice a ohrozila ostatné kultúry. Táto civilizácia bola úplne oddaná duchovnému zdokonaľovaniu. Naša predstava o tejto civilizácii stále ešte presne nevystihla všetky jej úspechy. Jej písmo zostávalo po tisíce rokov nerozlúštené. Podarilo sa rozlúštiť iba jeho základnú úroveň, symboly, ktoré reprezentujú zvuky reči.

Vyššie úrovne, ktoré symbolizujú koncepty, nie zvuky, sa ešte nepodarilo rozlúštiť. Preklady sa sústreďujú predovšetkým na fonetickú časť jazyka alebo ich prekladatelia interpretujú podľa svojho presvedčenia. Tí, ktorí Egypťanov považujú za primitívnych barbarov, prichádzajú len s jednou interpretáciou. Tí, ktorí si myslia, že to bola vysoko rozvinutá civilizácia založená na duchovne a dosiaľ neobjavených technológiách, nám predkladajú úplne iné vysvetlenie.

NETER NEZNAMENÁ BOH

Náboženskí bádatelia, ktorí vyrastali pod vplyvom Biblie či Koránu, považujú Egypťanov za despotov, ktorí uctievali mnoho Bohov. Preto kresťania, židia a muslimovia nikdy nepovažovali Egypt za zdroj, ktorý obohatil korene ich vlastnej viery. Táto predstava vznikla nesprávnym prekladom slova NETER vo význame Boh alebo Bohyňa. Zatiaľ čo pravým významom je fundamentálna príčina, božský princíp, sila riadiaca vesmír. Neteri predstavujú atribúty Boha. Bol to jednoduchý spôsob, ako vysvetliť ľudu, že jediný Boh, autor všetkého stvorenia, má rôzne charakteristiky. Neznamená to, že uctievali viac božstiev. Muž môže byť učiteľom, otcom a zároveň manželom, bez toho, aby predstavoval niekoľko osôb naraz. Sú to len rozdielne charakteristiky jedinej bytosti.

Pre mnoho historikov predstavuje súčasná civilizácia okamih najväčšieho rozvoja ľudstva na Zemi. Toto presvedčenie tiež prispelo k nepochopeniu významu Egypta, pretože vedci neprijali informácie, ktoré by mohli súčasnú teóriu spochybniť. Čiastočne prijímajú dokumenty vládcov Egypta, ktoré sa zachovali do dnešnej doby, ale odmietajú záznamy pred vládou kráľa Meniho, pretože ich považujú za nepravdivý mýtus. Racionalistickí výskumníci tiež skreslili egyptskú históriu, pretože popreli existenciu vedy a filozofie pred starovekými Grékmi napriek tomu, že veľkí grécki myslitelia našli svoje odpovede práve v Egypte.

Všetky tieto faktory ovplyvnili konštrukciu skreslenej predstavy o Egypte. Egypťania sú vďaka týmto predsudkom považovaní za primitívni národ podriadený modernému civilizovanému svetu, ktorý im staval chrámy a pyramídy, obrovské a času odolávajúce hrobky faraónov.

Cieľom nášho programu je znovu preskúmať ich kultúru, odhaliť pravdy vytesané na stenách ich chrámov, otvoriť dvere k ich koncepcii reality a s otvorenou mysľou sa pozrieť za mýty, v ktorých sme ich pochovali.

ZÁKONY, PROCESY A PRÍČINY VESMÍRU

Starovekí Egypťania vykladali vesmír, jeho zákony, procesy a príčiny, na základe logických, analytických a racionálnych úsudkov, ktoré sú hodnotným odkazom pre svet vstupujúci do nového milénia. Na povrch vystupujú nové skutočnosti. Vedci a technici nachádzajú dôkazy o neuveriteľných technologických vynálezoch, precíznosti ich staviteľstva a rozsiahlosti ich projektov. Ich úspechy boli podceňované. Nedostatočné pochopenie ich technológie nepopiera fakt, že dokázali presúvať ťažké náklady na dlhé vzdialenosti. Otesávali, opracovávali a tvarovali tvrdé žulové a dioritové dosky s ohromnou presnosťou, ktorá je možná len s pomocou ultrazvukových nástrojov. Ich stavby sú tak matematicky presné, že napr. na 5 hektárovej základni Veľkej pyramídy je len 8 mm nerovnosť. S použitím súčasnej technológie by sme dosiahli 40 cm nerovnosť.

Ich systém meraní dokázal presne popísať rozmery našej planéty i pohyby slnečnej sústavy v galaxii. Dôležité informácie ohľadom kozmických cyklov, ktoré prinášajú periodické katastrofy, nemôžu byť odmietnuté iba ako mýtus. Toto dedičstvo je súčasťou našej dávnej budúcnosti. Fakty, ktoré boli do dnešnej doby zistené, dokladajú, že Egypťania mali veľmi rozvinutú vedu, umenie, filozofiu a náboženstvo.

KŇAZI ŠKOLY MYSTÉRIÍ HÓROVHO OKA

Ich poznatky čerpajú z dávno zaniknutej civilizácie zvanej Atlantída, ktorá existovala pred potopou sveta. Prežilo len niekoľko kňazov, ktorí položili základy cyklu, v ktorom žijeme dnes. Ľudstvo bolo na vysokom stupni rozvoja. Niekoľko kňazov predpovedalo katastrofu a pripravilo sa na prežitie. To oni stoja za náhlym rozvojom egyptskej civilizácie, ktorá predtým stagnovala na strnulom bode. Títo mudrci založili uzavretú kastu kňazov a sústredili sa v chrámoch, kde učili svojich nasledovníkov, ako viesť ľud po ceste ku zdokonaleniu, ktorá mala trvať tisíce rokov. Hovoríme o kňazoch Školy mystérií Hórovho oka.

Oni zhromažďovali všetky dosiahnuté znalosti. A ich vízia života na Zemi ako procesu zdokonaľovania animálneho človeka na nadčloveka vytýčila Egypťanom ich cestu. Poňatie vesmíru kňazmi ako procesu neustáleho zdokonaľovania je neoceniteľné pre obyvateľstvo dnešného sveta, lebo ľudia vnímajú rozvoj človeka len na základe hromadenia hmotných statkov. Škola mystérií urýchlila proces zdokonaľovania niekoľkých žiakov, ktorí získali informácie, ako rozumieť duálnemu svetu, v ktorom žijeme, extrémnym protikladom svetla a temnoty, strachu a lásky. Pochopili, že v každom svojom živote zažíva človek na vlastnej koži extrémy, ktoré sú výsledkami jeho slobodnej voľby. Môže ich porovnávať a zistiť, kde leží pravda. Každý život je nutným krokom k získaniu znalostí. Egypťania považovali človeka za prostriedok na pochopenie celého vesmíru. Tým, že pochopia svoju existenciu, môže človek objaviť hlbšie pravdy, odvodiť aká je realita pri pohľade zdola i zhora. Títo múdri kňazi učili, že všetko existuje v jednej veľkej mysli, že sme myšlienkami Boha a že sme sami schopní v našej mysli vytvárať názory.

Všetci sme aspektmi jedinej reality. Všetko je jedno. Jedno je všetko. Preto rozvíjali vedu, umenie, náboženstvo a filozofiu ako multidisciplinárnu náuku bez vedľajších špecializácií, ktoré človeka zaslepujú. Stvorenie považovali za vedomý akt jediného Boha. Študovali sami seba, aby našli dej a pochopili jeho rôzne podoby, ktorým dali meno a symbol, aby o nich mohli lepšie hovoriť.

Atum pomenovali neprejaveného Boha, jeho podobu pred stvorením vesmíru. Stvorenie existovalo iba ako skrytý potenciál v jeho vnútri. Ptah pomenovali Boha, ktorý prejavil svoju vôľu a stvoril vesmír. Meno Amon dali Bohu, ktorý vytvoril človeka na svoj obraz a umožnil mu slobodne myslieť. Z tejto koncepcie vzniku sveta vychádza i kvet života, sväté prejavy Boha, o ktorých si povieme pri návšteve chrámu Osirión v Abydose.

Chrámy slúžili ako veľmi presné vedecké nástroje na meranie zaznamenávania pohybu planét. Ich odkaz nám rozpráva, že planéty riadili cykly vo vesmíre a procesy, ktorými prechádzalo ľudstvo. V chrámoch sústredili znalosti, ktoré nazhromaždili pri štúdiu seba samého, pri procese zdokonaľovania ducha. Tu simultánne rozvíjali vedy, umenie, náboženstvo a filozofiu v dynamickej jednote, pretože verili, že žiadny aspekt reality nie je odtrhnutý od ostatných. Okolo týchto chrámov sa pod vedením vysoko duchovne obohatených kňazov rozvíjala najmenej pochopená a najviac rozvinutá civilizácia na Zemi. Nastal čas prevziať od nich naše dedičstvo.

PÍSMO

Odkaz tejto civilizácie, ich predstava o vesmíre, sa ukrýva v niekoľkých symboloch múdro zvolených z prvkov ich reality. Použitie obrázkového písma má výhodu v tom, že určitú správu vysvetľuje veľmi jednoducho mimo samotný jazykový systém a jeho význam je možné pochopiť i o mnoho tisíc rokov neskôr. Pretože znázornenie sokola či určitej pozície človeka sa nikdy nezmení. Podľa Egypťanov prichádza človek na svet, aby sa naučil, ako má reagovať v situáciách, ktorým musí čeliť. Porovnávaním následkov svojich činov sa učí a zdokonaľuje. Preto je najdôležitejšia akcia, sloveso, jednanie prinášajúce výsledky a teda zlepšenie. Jazyk ľudia používajú nato, aby si mohli navzájom povedať, ako jednali. Každá časť celku nejako jedná a prináša výsledky. Každá časť má formu, ktorú potrebuje, aby jednala zodpovedajúcim spôsobom. Egypťania vyjadrovali svoje myšlienky prostredníctvom troch druhov symbolov alebo písiem - hieroglyfického písma, hieratického písma a démotického písma.

HIEROGLYFICKÉ PÍSMO

Prvý typ písma využíva veľmi jednoduché obrázky zvané hieroglyfy. Hieros znamená svätý a glyfos je písmo. Egyptské symbolické písmo ako sväté označili starí Gréci. Hieroglyfy majú rôzne symbolické roviny. Základnou a najjednoduchšou rovinou sú fonetické symboly. Používali 24 grafických symbolov zastupujúcich zvuk, nie myšlienku, z ktorých zložili abecedu. Písmo dávalo jazyku Egypťanov formu. Je to prvá abeceda, ktorú neskôr prijali Féničania a po nich Gréci. Písali do stĺpcov i horizontálne a mohli potom nápis čítať oboma spôsobmi. Hlavy symbolických figúr boli otočené smerom k začiatku vety. Týmto spôsobom naznačovali smer, ktorým sa má čítať.

Po tisíce rokov zostávalo nerozlúštené až do roku 1799, kedy francúzski vojaci vedení Napoleónom objavili pri Stredozemnom mori Rosettskú stélu, kameň z čiernej žuly vytesaný na sklonku egyptskej civilizácie. Bol vo veľmi zlom stave a ani jeden riadok na ňom nebol úplný. I tak má 14 riadkov popísaných hieroglyfmi, 32 démotickým písmom a dôležitých je najmä 54 riadkov napísaných po grécky, teda známym jazykom, ktorý prekladal vyššie vytesané písma.

Jazykový odborník Jean Francois Champollion sa začal venovať štúdiu textu vytesanému na kameni. Zistil, že egyptské písmo rovnako ako všetky semitské písma, používalo len spoluhlásky. Samohlásky sa používali iba v hovorenom jazyku kvôli gramatickej forme. V roku 1822 sa mu podarilo rozlúštiť záhadu porovnaním dvoch kartuší hieroglyfov. Jedna z nich sa nachádzala na okrúhlej stéle na ostrove Philae na druhom pylóne chrámu Isis, kde bolo vytesané meno faraóna Ptolemaiusa VI. Rozlúštil teda dva hieroglyfy s menami posledných faraónov Ptolemaiusa a Kleopatry. Tieto nápisy mu pomohli rozlúštiť a objasniť egyptské písmo. Zvuky gréckych slov preložených do koptčiny, jazyka egyptských kresťanov, pomohli odhadnúť zvuk jazyka starovekých Egypťanov. Tak došlo k rozlúšteniu prvej roviny písma s 24 symbolmi vytesanými do kameňa pred tisícami rokov. Roviny písma používajúcej iba spoluhlásky, nie celé myšlienky.

Ale v hieroglyfickom písme existuje i vyššia rovina komunikácie - viac než 700 symbolov, nádherných grafických foriem zachycujúcich realitu, prebúdzajúcich myšlienky a jednanie v mysli. Obrázok v tomto prípade zastupuje celé slovo. Symboly imitujú tvary prírody vybrané kvôli činnosti, ktorú evokujú v mysli. Vták symbolizuje let a slobodu. Sokol ešte naviac zdôrazňuje dobrý zrak. Obrázok oka symbolizuje zrak. Každý symbol je presne navrhnutý tak, aby presne zastupoval zážitky, ktoré sa vyskytujú v živote človeka. Tiež používali ľahko rozoznateľné časti, ktoré myseľ človeka odkazovali na nejakú činnosť. Dve vzpažené ruky znamenali modlitbu, dve nohy chôdzu, natiahnutá ruka ukazovanie, dve spojené ruky jednotu. Ruka tiež kŕmila, siala, nalievala zo džbánu. Tieto symboly popisujú okamihy zo života človeka, ktoré prinášajú ovocie. Zobrazenie nástroja symbolizovalo činnosť, ktorú s ním je možné vykonávať. Pluh, hrable, sieť.

HIERATICKÉ A DÉMOTICKÉ PÍSMO

Okrem hieroglyfického písma existuje ďalšia forma, ktorá sa nazýva hieratické písmo, ktoré sa používalo len v oficiálnej a obchodnej komunikácii.

Tretia forma písma existovala iba na sklonku egyptskej civilizácie, keď okolo roku 700 pr.n.l. Pisári opisujúci staroveké texty zjednodušili hieratické symboly a vytvorili z nich takmer tesnopis. Toto písmo sa nazýva démotické.

Začínajú sa objavovať nové interpretácie týchto písiem, ktoré nám dovoľujú pochopiť, že mýty a symboly používané Egypťanmi mali za úlohu prenášať znalosti a vyjadriť prístup k realite. Pochopenie myšlienok je ľahšie, ak sú vykladané pomocou príbehov. Mudrci si boli vedomí, že nemá zmysel prinášať ľuďom informácie, bez toho aby ich chápali.

CHRÁMY V GÍZE A OSIRIÓN V ABYDOSE

Na počiatku egyptskej civilizácie boli rovnakou stavebnou technikou postavené 3 chrámy. Majú rovnaký architektonický štýl, veľmi jednoduchý a zároveň mohutný, ktorý už neskôr v Egypte nebol nikdy využitý. Dva z nich stoja v Gíze. Prvý je Chrám Sfingy, ktorý sa nachádza priamo pred ňou a na juh od nej stojí Údolný chrám, ktorý bol v tej dobe obrátený smerom k Nílu. Tretím chrámom je mohutný Osirión v Abydose.

Chrámy v Gíze sa skladajú z ohromných blokov, ktoré stavitelia odstránili, aby mohli sformovať telo Sfingy. Len v týchto dvoch egyptských chrámoch boli využité takto veľké kamenné kvádre. Sú to masívne, takmer kyklopské kamene, ktoré sú od vonkajšieho sveta oddelené ohromnou kamennou stenou s dvomi symetrickými vchodmi. Priemerná váha každého kvádru využitého k stavbe chrámu je 50 ton. Egypťania museli ovládať nejakú uľahčujúcu techniku, ktorá im pomáhala premiestňovať kamenné kvádre vysoké ako domy. Použité kamenné bloky neboli pravidelné. Každý bol iný. Ich hrany boli zabrúsené do odlišných uhlov, ale bloky na ne postupne vŕšené do nich zapadali na milimeter presne. Ďalším špecifikom týchto stavieb je špeciálna úprava rohových blokov, ktoré tvoria súčasť oboch stien, ktoré spájajú. Energia sa tak môže prelievať z jednej steny stavby do druhej bez obmedzení. Taká podmienka si často vynútila otesanie kameňov viac než o 30 cm, aby presne zapadli do rohu. Ani v organickej prírode nikde nenájdeme pravé uhly. Tieto rohy umožňovali prúdenie energie a tekutín.

Tieto chrámy mali vo svojom strede halu s kamennou strechou, ktorú podopierali gigantické, symetricky umiestnené stĺpy. Spoločne tvorili terasu, z ktorej bol vynikajúci výhľad do okolitej krajiny. Ani na pilieroch, ani na stĺpoch chrámov nenájdeme ornament alebo hieroglyfy. Podlahy chrámov sú vykladané alabastrom. V streche chrámu, nad hlavnou halou, boli úzke otvory, ktorými prechádzal kužeľ svetla, ktorý ožaroval netéri (ako napríklad sochu bohyne Sechmet v chráme v Karnaku). Tieto chrámy boli využívané už na počiatku Zep Tepi, novej doby, po potope sveta, pri ceremóniách, ktoré vykonávali kňazi Školy mystérií Hórovho oka.

Počas dní rovnodennosti vystavovali na terase chrámov vo výške očí Sfingy zlatú loď. Symbol procesu vývoja človeka na Zemi, jeho reinkarnácií a putovania Slnka po nebi. V okolí lode prebiehali obrady a Sfinga medzitým pozorovala východ slnka a v noci potom sledovala hviezdy súhvezdia Leva.

Štyri dôvody podporujú domnienku, že Sfingu a chrámy nechal postaviť faraón Chefrén.

Po prvé bola v chráme Sfingy nájdená jeho čierna dioritová socha so sokolom za krkom zahrabaná hlavou dole.

Po druhé sa vedci domnievajú, že tvár tejto sochy je identická s tvárou Sfingy. My sme ale zistili, že jej rysy sa od Chefrénových výrazne líšia.

Po tretie medzi tlapami Sfingy bola nájdená stéla, ktorú nechal zhotoviť Thutmóse IV. a na ktorej je vytesané meno Chefrén. Ale tiež sa tam uvádza, že Sfinga sa na tomto mieste nachádza od počiatku Novej doby - Zep Tepi.

Po štvrté pretože i stavba hlavnej pyramídy v Gíze je prisudzovaná Chefrénovi. Pred touto pyramídou stojí chrám, ktorý je podzemnou chodbou prepojený s Údolným chrámom.

Kamenné kvádre použité na stavbu chrámov sú z rovnakého typu kamenného monolitu, z ktorého bola vytesaná Sfinga. Dozaista to sú zvyšky tohto monolitu. Tiež sa nachádzajú v rovnakom štádiu erózie spôsobenej dažďom ako masív Sfingy, čo umožnilo geológom stanoviť dobu ich vzniku na rok 9.000 pr.n.l. Je isté, že faraón Chefrén nechal prestavať pôvodný chrám a prikázal zakryť murivo poničené eróziou žulovými doskami.

DOLNÝ A HORNÝ EGYPT

Starovekí Egypťania rozdelili svoju zem na dve časti podľa určitých charakteristík, ktoré ovplyvňovali tok Nílu. Na deltu, ktorá sa nachádza v miestach, kde sa Níl vlieva do Stredozemného mora a vytvára úrodnú oblasť nazývanú Dolný Egypt. Jej hieroglyfickým symbolom je včela a faraón má na hlave červenú korunu, aby ukázal svoju autoritu nad týmto územím.

Úzky pruh úrodnej zeme po oboch stranách Nílu, ktorý sa rozkladá až k hraniciam s Núbiou a končí na rozhraní s deltou, sa nazýva Horný Egypt. V písme ho symbolizuje ker a faraón tu nosí bielu korunu značiacu, že on je vládcom tunajšieho kraja.

Známa história Egypta sa datuje od spojenia týchto dvoch území do jediného a zjednotenie koruny do červenobielej, ktoré dosiahol faraón Meni, zakladateľ Memphisu, mesta ležiaceho na spojnici oboch oblastí.

CHRÁM OSIRIÓN V ABYDOSE

V Abydose v Hornom Egypte stoja bok po boku dva chrámy. Prvý z nich - chrám Osiris - nechal postaviť faraón Seti I. a pri archeologických výskumoch bol objavený druhý - chrám Osirión, ktorý je čiastočne pod vodou. Hladina podzemnej vody bráni úplnému odhaleniu chrámu, pretože voda do neho prúdi väčšou rýchlosťou než akú zvládnu odčerpávať čerpadlá. Archeológovia sa domnievajú, že tento chrám bol postavený na kopci niekedy okolo roku 9.000 pr.n.l., kedy boli hladiny podzemnej vody a Nílu o 10 m nižšie. Tento chrám bol prvým v Egypte, ktorý vysvetľoval existenciu života na základe neustáleho prevteľovania, ktoré nám umožňuje poznávať vesmír a rozvíjať sa z neuvedomelých bytostí na mudrcov. Jeho holé steny bez jediného hieroglyfu a masívne ťažké žulové bloky, z ktorých je postavený, nám veľmi pripomínajú podobu chrámu pri Sfinge.

I tu sú enormné nepravidelné bloky, každý rozdielny, s precízne upravenými hranami a spojmi, ktoré do seba presne zapadajú. V rohoch sa kamene stáčajú rovnako ako steny stavby. Museli byť otesané, aby získali tento presný tvar. Musela to byť veľmi náročná práca, lebo materiálom je veľmi tvrdá asuánska žula. Všetky tieto stavebné útvary vyžadujú stavebnú techniku, ktorá nám nie je známa. V tej dobe nemohli mať Egypťania nástroje, pomocou ktorých by tak presne tvarovali kamene a potom ich presúvali a umiestňovali s takou precíznosťou.

Túto techniku im zrejme objasnili pokračovatelia civilizácie, ktorá zanikla pri potope sveta a zdieľali ju len s malým počtom kňazov sústredených v tajnej organizácii. Tieto techniky a nástroje kňazi nikdy nedali k dispozícii obyčajnému ľudu. Bolo by asi iste veľmi nebezpečné zveriť ich primitívnym mysliam, ktoré nevedeli ovládať svoje emócie a vášne. Je možné, že s nimi mohol manipulovať iba niekto, kto žil v dokonalej harmónii s vesmírom a kto vedel ovládať silu psychicky či zvukovo a nie mechanicky, ako to dokážu dnešné nástroje moderného človeka.

Chrám má obdĺžnikový tvar a jeho centrum je ohraničené vodným kanálom a uprostred vyvýšené. Vstupovalo sa do neho po schodištiach umiestnených na oboch stranách, ktoré dnes nie sú takmer vidieť, pretože sú ukryté pod vodou. Tvar chrámu popisuje tvar pahorku, ktorý ako prvý vystúpil po potope sveta z vôd a na ktorom sa vylodili kňazi, aby založili novú civilizáciu. Tento chrám pripomína Zep Tepi, obdobie, kedy začala nová kultúra zasvätená duchovnému zdokonaľovaniu.

KVET ŽIVOTA

10 masívnych kamenných stĺpov, každý vytesaný z jediného červeného granitového bloku vážiaci viac než 100 ton, podopiera masívny portikus, na ktorom bola položená kamenná strecha. Okolo vodného kanálu sa nachádza 16 svätýň, kde kedysi bývali uložené sväté symboly. Dnes sú utopené pod vodnou hladinou. V hornej časti jedného ohromného stĺpu sa nachádzajú dva kruhy s geometrickými vzormi, ktoré sa vzájomne dotýkajú. Žula vyzerá akoby bola opálená tenkými kruhmi. To je kvet života, symbol posvätnej egyptskej geometrie, ktorý popisuje prvé akty Boha, keď tvoril vesmír.

Kvet života je ezoterický symbol, ktorý popisuje posvätnú geometriu, ktorá stvorila vesmír a určuje prirodzené procesy ako je mitóza alebo pohyby sĺnk a planét. Je to forma, ktorá charakterizuje život ako proces založený na čase, rytmoch, hodinách, dňoch, mesiacoch, pohyboch nebeských telies, behom ktorej získavajú myšlienky svoju podobu a semienka rastú. Kvet života predstavuje okamih, v ktorom Boh zaktivoval svoju vôľu, aby stvoril vesmír, kedy opustil stav kľudu, neexistencie, nebytia, prázdnoty a temnoty. Je to okamih, kedy sa Atum-Ra, neprejavený Boh, premenil na Ptaha, Boha stvoriteľa všetkého živého. Fiat lux je okamih, kedy sa zrodil kvet života, všetko začalo a zahájilo svoj prvý kolobeh. Egypťania verili, že Božie pohyby vychádzajú z jedného centrálneho konceptuálneho bodu, Hórovho oka, z ktorého pochádza i kvet života, ktorého plodom je vesmír. Tento bod dokladá, že existujú pohyby, v ňom začína všetka posvätná geometria a z nej Boh stvoril prvý virtuálny priestor vo vesmíre.

TROJJEDINOSŤ

Tento bod dokáže vystúpiť zo seba samého a znásobovaním svojej podoby vytvára priamku, maskulínnu formu. Takto Boh-otec ukázal svoju energiu a svoju informáciu. Jeho aktívnu vôľu transformuje Boh-matka, nekonečná substancia ukrývajúca vo svojom vnútri odpoveď. Doplňuje ju Boh-syn, ktorý sa vracia s nazhromaždenými poznatkami. Takto Egypťania chápali trojjedinosť ako simultánny rovnostranný proces, v ktorom je informácia najprv vyslaná, potom obdržaná a nakoniec zvnútornená. Preto je rovnostranný trojuholník základňou tetraédra, prvej čistej maskulínnej formy všetkého stvoreného. Tento proces sám seba násobí v priestore a čase, dopredu i späť, nahor i nadol, napravo i naľavo. Tak Boh vytvára virtuálny priestor vzťahujúci sa k sebe samému.

PLATÓNSKE TELESÁ

Simultánne otáčaním tohoto objemu okolo počiatočného bodu sa vytvára feminínny princíp, sféra, pasívny priestor bez napätia so všetkými bodmi orientovanými do stredu, k Hórovmu oku. Sféra je placenta, ktorá obsahuje všetko, podstatu všetkých objemov a tvarov, vyjadrení jednoty, úplnosti a integrity. Žiadny z bodov na jej povrchu nie je dôležitejší než ten druhý a všetky sú rovnako vzdialené od ich energetického centra, ktoré ich všetky vytvorilo. Atómy, bunky, semená, planéty a slnko nadobúdajú tento tvar jednoty a potencionality. Prvá virtuálna sféra v sebe zahŕňa päť pravidelných polyédrov, telies, ktorých všetky strany a uhly sú zhodné. Sú nazývané Platónske telesá na počesť Platóna, ktorý sa dozvedel o kvete života od egyptských učencov.

Tieto telesá sú základnými stavebnými kameňmi, z ktorých je zostavený vesmír. Symbolizujú 5 prírodných síl - oheň, zem, vzduch, ducha či éter a vodu. Tak Boh pochopil, poňal a stvoril zo svojho energetického centra prvý konečný priestor, Zem, uprostred nekonečného priestoru nebies. V Biblii sa píše, že Boh na počiatku stvoril nebo a zem. Zem bola beztvará a prázdna, všade bola temnota a duša Boha splývala s vodami.

Potom Boh urobil svoj prvý pohyb z centra prvej sféry až k jej okraju, k hranici vesmíru. Z nového centrálneho bodu potom vychádzali jeho ďalšie pohyby, ktoré sa opakovali a vytvorili novú sféru. Na hranici dvoch identických sfér vzniká ten najdôležitejší tvar. Nazýva sa Vescica Piscis, studňa kalicha a symbolizuje slovo Božie. Egypťania ju považovali za pôvodcu čísel, siedmich základných zvukov, písmen a všetkej múdrosti stvorenia. Má rovnaký tvar ako ľudské ústa alebo oko. Zmestia sa do nej dva rovnostranné trojuholníky, ktoré sa spájajú v pravouhlý štvoruholník, ktorý je základom zlatého rezu, Božského rezu.

Táto úmera bola využívaná pri stavbe všetkých ich chrámov, napr. Osiriónu, aby spojila všetky tri dimenzie medzi sebou a tiež s prírodou. Z tohoto základu odvodzovali všetky matematické operácie a významné čísla ako fí a pí. Tiež symbolizuje spojený pohľad, pochopenie medzi rovnocennými partnermi, spoločný základ. Vescica Piscis, studňa kalichu, je zdieľaný priestor, križovatka medzi pôvodnou a novou sférou, ktorá vznikla na jej hraniciach. Potom dochádza k ďalším pohybom po obvode a k vzniku ďalšej novej sféry. Každá nová sféra predstavuje novú dimenziu, nový zvuk na stupnici, novú farbu v chromatickej škále. Postupne teda vznikli štyri sféry, potom päť, šesť sfér, až kým nakoniec nebola vytvorená posledná siedma sféra, u ktorej končí prvý cyklus a semeno života je kompletné.

Sedem sfér, sedem dní stvorenia, sedem nôt, sedem farieb, sedem vrstiev svalstva v srdci, sedem čakier, sedem endokrinných žliaz. Tento geometrický vzor sa nekonečne mnohokrát opakuje. Je základom všetkého živého. Vďaka nemu v prírode rozkvitajú kvety a z pôvodne jedinej bunky vzniknú dve, štyri, šesť alebo osem. Na rovnakom základe sa formuje ľudské telo alebo galaxia. Násobením pôvodnej večnej špirály vznikajú nové sféry. V treťom kole je hotových 19 sfér a s nimi i kvet života. Tento vzor má podobu kvetu a je to večný proces. Obsahuje hudobné harmónie, škály svetla a model rastu živých tkanív. Každá sféra má rovnakú možnosť rozvoja ako pôvodná sféra. Preto kvet života vytvára plod života, ktorý si zloží vlastný kvet. Každá sféra má vo svojom vnútri päť Platónskych telies, spojenie mužskej a ženskej energie, priame i zahnuté línie, dve geometrické matrice, ktoré sú základom pre všetko skutočné.

Platónske telesá so zhodnými stranami a uhlami spájajú stredy všetkých sfér. Objavuje sa v nich tetraéder, kocka, oktaéder, ikosaéder a dodekaéder. Sú to symboly nedeliteľného vzťahu medzi časťami a celkom. Vytvárajú princíp jednoty pre ostatné geometrické tvary bez ohľadu na ich rozdielnosť. Vzory, tvary a štruktúry, ktoré sa objavujú v prírode od tých najmenších čiastočiek cez formy života viditeľné ľudských okom až po nesmierny vesmír. Všetko sleduje geometrický vzor, ktorý nám odhaľuje prírodu v každej jej podobe. Kvet života nám dokazuje, že všetko je prepojené nedeliteľnou jednotou. Pripomína nám náš vzťah k celku. Dovoľuje nám porozumieť posvätným príčinám stvorenia. Pomocou kvetu života vysvetľovali kňazi Hórovho oka všetko. Kto je Boh a ako premieta svoju myseľ do životov ľudí na zemi.

Zdroj: Škola mystérií Hórovho oka

Preklad z češtiny: ME

exkluzívne.cez.okno

 


VIDEO tejto časti nájdete na tejto adrese.

 

 

Sekcie: 
august 01, 2008 19:37 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top