audioknihy stiahni a počúvaj

Keď pošlete Dar, dajte nám vedieť aj e-mailom: ›› spravy@cez-okno.net ›› č.ú.: 0404091578/0900 ›› ĎAKUJEME

    

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Osteoporóza a fakty o nej, ktoré vám lekár nepovie

Máte sklon k osteoporóze a lekár vám odporúča zvýšený príjem vápnika v podobe mliečnych výrobkov alebo vo forme doplnkov? Nepočúvajte ho, mýli sa! Zvýšeným príjmom vápnika osteoporóze nepredídete, naopak si ju len privoláte.


Tento článok je pomerne dlhý pretože podrobne opisuje rozoberanú problematiku. Postupne sa tu budeme zaoberať nasledovnými oblasťami:
■ Osteoporóza a starnutie
■ Zrýchlená výmena kostného tkaniva
■ Ako estrogén ovplyvňuje metabolizmus kostí
■ Vápnik je príčinou nedostatku vápnika
■ Nízka hustota kostí ako prevencia osteoporózy
■ Dôkazy teórie o zvýšenom vápniku a osteoporóze
■ Sú ľudia múdrejší než príroda?
■ Úloha Vitamínu D pri osteoporóze
■ Vplyv cvičenia
■ Osteoporóza a nadváha

 

Osteoporóza a starnutie

Čím ste starší, tým väčšiu mate šancu ochorieť na osteoporózu, ktorá v podstate je o starnutí. Pacienti s osteoporózou mali pôvodne tiež silné a zdravé kosti, tak ako každý iný.

Osteoporóze teda nie je o neschopnosti vybudovať silné kosti, ale o ich predčasnej degenerácii.

 

Čo teda spôsobuje túto predčasnú degeneráciu?

Nejaká príčina viedla k tomu, že osteoporotické kosti zdegenerovali viac ako kosti zdravé u ľudí porovnateľného veku. Presnejšie povedané, kosti zostarli rýchlejšie. Ide teda predčasné starnutie kostí a nie nutne o chorobu.

Všetky orgány v tele starnú. Bunky v nich sa pravidelne počas života obnovujú. Staršie odumrú a nové ich nahradia. Existuje však limit koľko krát sa bunka dokáže zreplikovať. Po dosiahnutí svojho limitu sa už ďalej nedelia. Vtedy daný orgán zostarne.

Je to podobné ako s pokožkou. Keď je dostupných menej nových buniek, ktoré by nahradili staré a dehydrované, pokožka zvráskavie.

Všetci tiež vieme o tom, že ak sa vystavíme nadmernému slnečnému žiareniu, budeme vyzerať starší o čosi skôr. To preto, lebo slnko poškodí bunky vo vrchných vrstvách pokožky a tie musia byť nahradené novými.

No a čím viac k takémuto nahradeniu buniek dochádza, tým skôr sa vyčerpá ich reprodukčná schopnosť. Zrýchlené starnutie je teda o zvýšenom „obrate“ buniek, kde staré poškodené sú nahradzované novými.

 

Zrýchlená výmena kostného tkaniva

Postupne sa dostávame k otázke, že čo spôsobuje rýchlejšiu obmenu buniek kostného tkaniva. Medzi vedcami na ›› kostné tkanivá je všeobecne známe to, že ženský hormón estrogén má ochrannú funkciu. Pokiaľ ho má telo dostatok, riziko osteoporózy je oveľa nižšie.

Preto aj šanca ochorením na toto ochorenie je 3 krát vyššia u žien, keďže s menštruačným cyklom hodnota estrogénu každý 4. týždeň výrazne klesá. Počas tej doby sú kosti menej chránené.

V prípade žien po prechode, hodnota estrogénu je permanentne nižšia, preto aj riziko osteoporózy sa v danom období výrazne zvyšuje.

Tuto by sa ešte žiadalo dodať, že aj keď je estrogén ženský pohlavný hormón, majú ho aj muži. U nich však prevláda testosterón, kým u žien je tomu naopak.

Ak by sme presne vedeli ako estrogén chráni pred predčasným starnutím kostí, vedeli by sme aj ako jeho nedostatok osteoporózu podporuje. Preto sa následne sústredíme na zodpovedanie tejto otázky.

 

Ako estrogén ovplyvňuje metabolizmus kostí

Estrogén spomaľuje tak vstrebávanie vápnika do kostí, ako aj jeho vyplavovanie. Pre absorpciu vápnika je vyžadovaná aktivita buniek nazývaných osteoblasty.

Osteoblasty sú tiež zodpovedné za vytváranie kostnej matrice do ktorej sa ukladá vápnik.

Na druhej strane, pre vyplavovanie vápnika z kostí je vyžadovaná aktivita buniek zvaných osteoklasty.

V prípade, že sa do kostí vstrebe viac vápnika, napríklad v dôsledku nedostatku estrogénu, zvýši sa aktivita tak osteoblastov, ako aj osteoklastov. Problém tu však je to, že v procese vytvárania kostnej matrice 50 až 70% osteoblastov zahynie.

Čím viac je stimulovaná aktivita týchto buniek, tým viac ich aj zahynie. A keďže estrogén spomaľuje vstrebávanie vápnika, zároveň tým zabraňuje úhynu osteoblastov.

V prípade, že konzumujete zvýšené množstvo vápnika po celý váš život, obmena osteoblastov je rovnako zvýšená. Mnohým ľuďom sa prostredníctvom zvýšeného príjmu vápnika úspešne podarí zvýšiť hustotu svojich kostí.

To je aj dôvodom, prečo priemerná hustota kostí je vyššia u obyvateľov krajín s vysokou konzumáciou mlieka.

Takýto „úspech“ však býva len dočasný. Keďže počet koľkokrát sa bunky môžu rozdeliť je konečný, táto ich reprodukčná schopnosť sa vyčerpá oveľa skôr. Po jej vyčerpaní bude množstvo nových dostupných osteoblastov nedostatočné.

A keďže len osteoblasty dokážu vytvárať nové kostné tkanivo, jeho ďalšia tvorba sa logicky tiež zníži. To však neplatí o osteokastoch podieľajúcich sa vyplavovaní vápnika z kostí. Za bežných okolností nastávajú obe procesy súčasne – tvorba nového kostného tkaniva s ukladaním vápnika i jeho vyplavovanie z kostí.

Teraz už zrejme tušíte, kde je pes zakopaný…

V dôsledku nedostatku osteoblastov sa jeden proces spomalil, no druhý nie. V nedostatočne novovytváranej matrici začnú vznikať póry. No a po čase sa dopracujete k ochoreniu zvanom osteoporóza.

 

Vápnik je príčinou nedostatku vápnika

Znamená to teda, že samotný vápnik je príčinou osteoporózy?

Je to ironické, ale áno – vápnik je zodpovedný za svoj vlastný nedostatok. To však platí len v prípade, ak je jeho príjem dlhodobo privysoký.

Tak ako pri ostatných mineráloch, telo za normálnych okolností ich absorbuje z jedla len toľko, koľko potrebuje. V priemere iba približne 200 mg vápnika je absorbovaných denne do krvi.

A to bez ohľadu na to, či konzumujeme 300 alebo 700 mg. Dokonca aj vtedy keď užívate dodatočných 1200 mg v podobe doplnkov.

Preto, aby telo prijalo optimálne množstva vápnika, sa miera jeho absorpcie so zvýšeným príjmom znižuje.

Avšak v prípade ak ho konzumujete príliš veľa, miera jeho absorpcie sa nedokáže znížiť dostatočne na to, aby tento zvýšený príjem kompenzovala. Z príjmu nad 1500 mg vápnika sa asi 5% stále vstrebe do krvi. Tu sa potom sa natíska ďalšia otázka:

 

Čo vaše telo s nadbytočným vápnikom robí?

Nadbytočný vápnik sa jednoducho ukladá do kostí a to z jednoduchého dôvodu. Telo si veľmi prísne stráži hladinu vápnika v krvi.

Svaly dokážu fungovať len vtedy, ak sa vápnik z nich dokáže dostať von. To by nebolo možné v prípade, ak by bola jeho hladina v krvi privysoká. Dokonca by to mohlo byť aj smrteľné, keďže dýchanie si vyžaduje svalovú činnosť.

Pre záchranu vášho života je nadbytočný vápnik ešte pred samotným konečným vylúčením z tela okamžite premiestňovaný z krvi do kostí.

Za normálnych okolností sa v krvi nachádza približne 500 mg vápnika. Rozdiel medzi najvyššou a najnižšou úrovňou je iba 26% vďaka trom hormónom, ktoré sa starajú o túto rovnováhu.

Po tom, čo bol nadbytočný vápnik premiestnený do kostí, dva z uvedených troch hormónov stimulujú jeho následné vyplavovanie z kostí von. Tretí hormón stimuluje odplavovanie vápnika do moču.

 

Prečo kosti nedržia nadbytočný vápnik ale sa ho zbavujú?

Podľa tradičnej doktríny dokážeme zabrániť osteoporóze tým, že si kosti „pred-zásobíme“ dostatočným množstvom vápnika na staré kolená.

Alebo aj inak povedané, že „Čím viac vápnika sa nachádza v kostiach, tým dlhšie potrvá, kým sa vyprázdnia.“

Bolo by to jednoduché riešenie v prípade, že by si kosti tento extra vápnik aj podržali. Bohužiaľ tomu tak nie je…

Naše kosti sú vybudované na základe plánu, presne tak, ako napríklad dom. Obsah vápnika v nich má byť presne podľa plánu. Rovnako ako nahádzanie extra tehál do vašej obývačky neurobí váš dom silnejším, tak nahádzanie extra vápnika do kostí ich neurobí pevnejšími.

Ak chcete nerušene sledovať televízor alebo v dome poupratovať, musíte nadbytočné tehly vyhádzať von. Preto aj nadbytočný vápnik z vašich kostí sa skôr či neskôr vyplaví.

Pre zachovanie tejto umelo zvýšenej hladiny vápnika vo vašich kostiach potom musíte denno-denne prijímať nadbytočný vápnik v strave. Avšak bez ohľadu na to, koľko ›› mlieka vypijete alebo doplnkov skonzumujete (prípadne žiadne), vaše kosti budú v 70-ke obsahovať menej vápnika ako v 30-ke.

Problémom tu je to, že všetok ten nadbytočný vápnik je spracovávaný osteoblastami a osteoklastami. Ak ste napríklad absorbovali denne do krvi 400 mg vápnika namiesto 200 mg, potom tieto bunky za 40 rokov museli spravovať o 2,9 kg vápnika viac ako za normálnych okolností.

No a keďže osteoblasty majú rýchlejšiu mieru úhynu a obnovy ako osteoklasty, ich následný nedostatok v čase staroby vám začne v matriciach kostí vytvárať diery a póry.

Podobný efekt na osteoblasty majú aj privysoké dávky vitamínu A, zvýšené hladiny kortizolu alebo užívanie kortikosteroidov. Všetky predčasne vyčerpajú kapacitu tvorby nových osteoblastov.

Naopak, pri nižšom príjme vápnika kosti starnú pomalšie. Dokonca pri pokusoch na myšiach sa znížený príjem vápnika počas dospievania ukázal ako účinný pre spomalenie starnutia a posilnenie pozdĺžneho rastu ich kostí.

 

Čo z toho teda pre nás vyplýva?

Áno, nadmerným prísunom vápnika si dokážete zvýšiť hustotu kostí. Avšak si tým aj skôr vyčerpáte ich kapacitu.

Áno, vysoká hustota kostí znamená silnejšie kosti. Dočasne. Silnejšie kosti ale automaticky neznamenajú aj kosti zdravšie.

Podobne ako kulturisti majú silnejšie svaly, nie však zdravšie svaly. Pravdu povediac, ako starnú, problémy s ich svalmi len pribúdajú. Presne to isté platí aj pre kostiach. Čím viac sa urýchli starnutie, tým skôr sa vyčerpá ich schopnosť znovuobnovovania sa.

Preto v krajinách, kde je najvyššia priemerná hustota kostí, je aj najvyšší výskyt zlomenín bedrových kĺbov.

 

Nízka hustota kostí ako prevencia osteoporózy

Je teda nízka hustota kostí prevenciou neskoršej osteoporózy?

To závisí od dôvodu prečo je hustota nižšia. Pokiaľ je tomu v dôsledku celoživotného mierne zníženého prísunu vápnika, potom áno.

Dokonca aj v prípadoch, keď je prísun vápnika veľmi nízky, stále nedôjde k jeho nedostatku pri ukladaní do kostnej matrice. Jediný rozdiel bude ten, že kosti nezostarnú predčasne a súčasne nebudú obsahovať málo vápnika.

Na druhej strane, ak je hustota kostí nízka preto, lebo bola vyčerpaná regeneračná schopnosť osteoblastov, tak potom nie, nízka hustota nebude pôsobiť preventívne na osteoporózu.

V tomto prípade sa v matriciach kostí vyskytujú póry, ktoré neobsahujú žiaden vápnik.

Pre zhrnutie – hustota kostí môže byť nízka vo veľmi silných a zároveň aj v oslabených kostiach. Preto tento fakt tak často mätie i mnohých výskumníkov.

 

Dôkazy teórie o zvýšenom vápniku a osteoporóze

Vápnik vo forme ›› doplnkov stravy, prípadne konzumácia mlieka majú len dočasný „pozitívny“ efekt na mineralizáciu kostí, no nepriaznivé dôsledky z dlhodobého hľadiska.

Ako už bolo spomenuté, pri zvýšenom prísune vápnika naozaj dôjde k zvýšeniu ich hustoty a teda aj k ich sile. To je aj dôvodom prečo hustota kostí je najvyššia práve v krajinách s vysokou konzumáciou mlieka a mliečnych výrobkov.

To však z dlhodobejšieho hľadiska nič neznamená. Jediné čo to potvrdzuje je to, že zo začiatku je hustota kostí naozaj o niečo vyššia.

 

Existuje na to aj nejaký dôkaz?

Áno, existuje. V porovnaní s ostatnými potravinami, len mlieko (prípadne doplnky) je možné konzumovať v tak veľkej miere na dennej báze, aby to dokázalo zvýšiť priemernú dennú absorpciu vápnika do krvi.

Vo väčšine západných krajín dokonca existuje tradícia vysokej konzumácie mlieka a mliečných výrobkov. Tiež však existujú mnohé vedecké štúdie dokumentujúce výskyt zlomenín bedrového kĺba podľa krajín.

Ak je teda pojítko medzi zvýšeným príjmom vápnika a osteoporózou, potom tá by mala byť najvyššia práve v krajinách s vysokou konzumáciou mlieka.

 

Pozrime sa teda na štatistiku…

V Grécku sa medzi rokmi 1966 a 1977 priemerná konzumácia mlieka zdvojnásobila (v roku 1985 bola ešte vyššia) a na počudovanie sa zdvojnásobil aj výskyt osteoporózy.

V Hong Kongu sa za rok 1989 skonzumovalo dva krát viac mlieka ako v roku 1966 a výskyt osteoporózy sa za rovnaké obdobie strojnásobil. V súčasnosti je ich úroveň konzumácie mlieka na takmer rovnakej úrovni ako v Európe, podobne ako úroveň výskytu osteoporózy.

Je to úplne jednoduché: tam kde je vysoká konzumácia mlieka, je aj vysoký výskyt osteoporózy.

V porovnaní s ostatnými krajinami je najvyššia úroveň konzumácie mlieka vo Švédsku, Fínsku, Švajčiarsku a Holandsku (približne 300 až 400 kg na obyvateľa za rok). Rovnako výskyt osteoporózy v týchto krajinách vyletel do výšin.

Ďalšími príkladmi sú Austrália, Nový Zéland a USA. V týchto krajinách je konzumácia mlieka 3 krát vyššia ako v Japonsku a súčasne výskyt zlomenín bedrových kĺbov je vyšší 2,5 krát.

V skupinách obyvateľstva USA, ktoré konzumujú menej mlieka, ako napríklad Američania mexického alebo afrického pôvodu, je aj takmer dva a pol krát nižší výskyt osteoporózy v porovnaní s bielymi Američanmi.

A nie, to nie je z dôvodu genetických odlišností.

U obyvateľstva európskeho pôvodu v Čile a Venezuele, ktorí konzumujú menej mlieka je v porovnaní s USA, Fínskom, Švédskom a Švajčiarskom výskyt zlomenín bedrových kĺbov nižší viac ako 3 krát.

Číňania konzumujú veľmi málo mlieka, len čosi okolo 8 kg na obyvateľa za rok. A div sa svet, výskyt zlomenín bedrových kĺbov je u nich jeden z najnižších na svete! U čínskych žien je to až 6 krát menej v porovnaní s USA, kde konzumujú 254 kg mlieka na obyvateľa za rok.

 

Štatistické bonbóny na záver

V ostatných krajinách, kde sa mlieko pije len veľmi zriedka, ako napríklad v Kongu, Guinea alebo Togu (6 kg za rok) je osteoporóza extrémne zriedkavým ochorením.

No a v takej Libérii, Laose alebo Kambodži pijú mlieka ešte menej. Priemerne na osobu je to len 1 až 3 kg za rok. Tam o osteoporóze a vekom podmienených zlomeninách bedrových kĺbov ani nepočuli…

 

Argumenty odporcov

Na vyššie uvedené argumenty a štatistiky odporcovia tejto teórie určite povedia:

„To preto, lebo Ázijci a Černosi sú geneticky odlišní“.

Je to však nezmysel. Osteoporóza u ázijských žien žijúcich v Ázii je oveľa nižšia ako u tých žijúcich v USA. Presne rovnako je tomu aj žien z afrického kmeňa Bantu žijúcich v Bantu a tých žijúcich z USA.

Taktiež konzumácia mlieka aj výskyt zlomenín bedrových kĺbov je oveľa nižšia u Černochov žijúcich v Južnej Afrike ako u Černochov žijúcich v USA.

 

Sú ľudia múdrejší než príroda?

„Príroda urobila chybu, no našťastie my sme múdrejší a vieme ako to napraviť. Materské mlieko omylom obsahuje príliš málo vápnika, čo musí byť napravené tým, že budeme ľuďom podávať mlieko kravské, ktoré ho obsahuje štvornásobné množstvo.“

Samozrejme, toto je nezmysel.

Ak by naše požiadavky na vápnik boli naozaj štyri krát vyššie, praveké bábätka by sa nikdy neboli dožili dospelosti alebo mali vlastné deti. Ak naozaj potrebujeme kravské mlieko, potom človek by nemal vôbec existovať.

Prečo?

Pretože my sme na tejto planéte existujeme už milióny rokov, pričom mlieko konzumujeme len maximálne 0,01 milióna rokov. To znamená, že sme nekonzumovali kvapku mlieka iného zvieraťa po vyše 99% našej existencie.

Počas nášho vývoja z opíc na moderného človeka sme nikdy nepili, ani nepotrebovali mlieko iných tvorov. Pred 1,6 miliónmi rokov už existoval praveký človek vysoký vyše 160 cm so zjavne silnými kosťami.

Sú aj také názory, že naša praveká diéta obsahovala viac vápnika. To však nie je pravda.

 

Typická detská strava

Je zrejmé, že deti pre svoj vývin potrebujú vápnika viac, keďže ich kosti sú ešte pomerne slabé a potrebujú zvápenatieť. A materské mlieko, samozrejme, obsahuje všetok ten potrebný vápnik (a ďalšie ›› nutričné látky), ktoré počas svojich prvých dvoch rokov potrebujú.

Deti, ktoré počas tohto obdobia konzumujú len materské mlieko sú perfektne schopné zvýšiť hustotu svojich kostí.

Takže, poďme sa teda trocha bližšie pozrieť na to, koľkože toho vápnika materské mlieko obsahuje? V skutočnosti nie veľa.

 


Potravina


Obsah

Lieskové orechy

226

Vaječný žĺtok

140

Brazílske orechy

132

Zelené olivy

96

Vlašské orechy

87

Figy

54

Černice

44

Pomaranč

42

Maliny

40

Kiwi

38

Mandarinky

33

Materské mlieko

32

Kokos

20

Hrozno

18

Marhuľa

16

Ananás

16

Slivky

14

Losos

13

Makrela

12

Červený melón

11

Banán

9

 

Čo to znamená?

Dospelý a deti vždy potrebujú na kg vlastnej váhy menej vápnika ako novorodenci. Jedlo pre dospelých preto nepotrebuje obsahovať viac vápnika ako materské mlieko.

A keďže naše prirodzené potraviny ho majú v priemere približne toľko ako materské mlieko, je úplne nemožné, aby tieto prirodzené potraviny obsahovali vápnika príliš málo.

Ak by tomu tak bolo, materské mlieko by ho obsahovalo tiež málo a tak novorodenci by neboli schopní dostatočne zvýšiť hustotu svojich kostí. K tomuto samozrejme nedochádza.

A pretože veľa potravín obsahuje viac vápnika ako samotné materské mlieko, priemerná miera absorpcie je nízka kvôli zabráneniu jeho nadmernému príjmu.

 

Úloha Vitamínu D

Telo potrebuje denné svetlo pre premenu cholesterolu na vitamín D. Hormón, ktorý zvyšuje absorpciu vápnika zo stravy do krvného obehu sa nazýva kalcitriol. Ide o jednu z foriem vitamínu D.

Existujú názory, že výskyt osteoporózy je vyšší v krajinách s nedostatkom denného svitu.

 

Je výskyt osteoporózy naozaj nižší v krajinách s vyšším množstvom denného svetla?

Nie nutne.

Napríklad, napriek tomu, že Taliansko je oveľa slnečnejšie ako Poľsko, výskyt zlomenín bedrových kĺbov je tam vyšší. Dôvodom je jednoducho fakt, že v Taliansku konzumujú o 25% viac mlieka.

Kuvajt je extrémne slnečný, no výskyt osteoporózy je tam porovnateľný s Veľkou Britániou alebo Francúzskom preto, lebo sa tam podobne ako v týchto krajinách konzumuje veľa mlieka.

Okrem toho efekty vitamínu D môžu byť veľmi rozdielne.

Tento hormón zvyšuje tak absorpciu vápnika z potravy do krvného obehu, ako aj jeho ukladanie do kostí. Tento druhý efekt má za následok zvýšenú mieru úhynu osteoblastov. Kalcitriol tiež stimuluje uvoľňovanie vápnika z kostí späť do krvi.

Na druhej strane, vitamín D spomaľuje vylučovanie PTH hormónu (jeden z hormónov štítnej žľazy). Tento hormón má veľmi silné účinky na zrýchlené starnutie kostí.

Z toho dôvodu má vitamín D na kosti nepriamo aj ochranné účinky.

 

Vplyvy vysokej hladiny vitamínu D

Avšak užívanie doplnkového vitamínu D celkovo zvyšuje hladinu vápnika v krvi. Tento nadbytočný vápnik sa potom môže usádzať v cievach a na vonkajších stranách kostí.

To má potenciál následne viesť k artérioskleróze ciev a deformáciám kostí.

Rovnako sa tento extra vápnik môže usádzať v spojivovom tkanive, kĺboch a spôsobovať bolesti svalov. Tie totiž pre svoje správne fungovanie vyžadujú dostatočne nízku hladinu vápnika v krvi.

V extrémnych prípadoch, kedy sa vápnik nedokáže zo svalov odbúravať, to môže dokonca viesť až k smrti svalových buniek a vyvolaniu choroby zvanej fibromyalgia.

 

Vplyvy nízkej hladiny Vitamínu D

Osteoporóza je často dopresádzaná veľmi nízkymi hladinami vitamínu D. To je zapríčiňované niekoľkými faktormi:

Osteoporóza je vyvolaná nadmerným dlhodobým konzumovaním vápnika. Telo sa to snaží vykompenzovať tým, že znižuje jeho absorpciu zo stravy do krvi. Keďže vitamín D túto absorpciu zvyšuje, telo sa snaží vytvárať tak málo vitamínu D, ako je to len možné.

Zvýšená činnosť štítnej žľazy ma za následok jednak nadmerné ukladanie vápnika do kostí, ako aj jeho odbúravanie z nich, čo po čase povedie k osteoporóze. V prípade nedostatku kalcitriolu, sekrécia hormónu PTH nie je ničím brzdená.

Ak príjem vápnika je extrémne nízky – menej ako 300 mg denne (čo samo o sebe je ťažko dosiahnuteľné), potom súčasný nedostatok vitamínu D môže spôsobiť osteoporózu tým, že z toho mála v strave sa ho do kostí dostane ešte menej.

Problémom nie je málo vitamínu D. To nás dokonca chráni pred nadmernou absorpciou vápnika. Nedostatok vitamínu D je pálčivejší skôr pre všeobecnú imunitu a odolnosť voči chrípkam a nachladnutiu ako pre zdravé kosti.

Napríklad až u 52% vyšetrených žien v Saudskej Arábii bol problém s nedostatkom vitamínu D kvôli ich zahaľovaniu sa, no kvalita ich kostí nebola ovplyvnená.

Pri alkoholikoch sa úroveň vitamínu D znižuje o 3 až 48%, avšak opäť, kvalita ich kostí ovplyvnená nebýva.

Vo všeobecnosti možno povedať, že nepotrebujeme veľa vitamínu D na spomalenie sekrécie hormónu PTH ani na zvýšenie absorpcie vápnika.

Dokonca v krajinách, kde sa konzumujú veľké množstvá rýb a vajec (jediné potraviny s vysokým obsahom vitamínu D) miera zlomenín bedrových kĺbov je privysoká.

V prípadoch keď sa konzumuje veľa vápnika a zároveň veľa vitamínu D, sa takto zvyšuje aj miera absorpcie i ukladania vápnika. To následne po čase vedie k osteoporóze (zrýchľuje sa starnutie osteoblastov).

 

Vplyv cvičenia na osteoporózu

Ak by bola osteoporóza o nedostatku pohybu, potom všetci pôvodne zdraví, ale fyzicky neaktívni ľudia mali ju dostali. To sa však nedeje.

Preto strata kostnej hmoty vekom nemôže byť vysvetľovaná znižovaním úrovne telesnej aktivity.

Záťaž určuje udržiavanie sily kostí. Ak sa kosti nezaťažujú vôbec (ako napríklad vo vesmíre), tak áno, potom rapídne strácajú vápnik. Ak sme však normálne aktívni, naše kosti obsahujú dostatok vápnika na to, aby si poradili s bežnými pádmi.

Nedostatok cvičenia k tomu nijako neovplyvňuje osteoblasty a teda ani ich zrýchlené opotrebenie sa, preto v žiadnom prípade nemôže viesť k osteoporóze.

Ak máte nízku hustotu kostí, potom extra cvičením si ju môžete zvýšiť. To však nie je osteoporóza. Tá je iba vtedy, ak hustota kostí sa už nedá zvýšiť žiadnym spôsobom (keďže vyčerpaná kapacita potrebných osteoblastov je neobnoviteľná).

 

Môže cvičenie zvýšiť silu kostí u starých?

Áno, ale len vtedy, keď reprodukčná kapacita osteoblastov nie je ešte úplne vyčerpaná. Cvičenie podporuje aktivitu zvyšných osteoblastov a dočasne zvýši pevnosť kostí.

V prípade, že reprodukčná kapacita osteoblastov je takmer úplne vyčerpaná, potom už ani cvičenie nepovedie k zvýšeniu hustoty kostí. Bohužiaľ, toto býva najčastejšou príčinou u starších ľudí s osteoporózou. S pribúdajúcim vekom sa aj možnosť zvýšiť hustotu kostí cvičením stále znižuje.

Bežné denné aktivity sú všetko, čo človek potrebuje pre udržanie si zdravých kostí. Zvýšená fyzická aktivita vedie k ich rýchlejšiemu opotrebeniu, o zvýšenom riziku úrazov nehovoriac.

Tiež je možné sa zamerať na posilňovanie konkrétnych svalových partií. V prípade nárazov alebo pádov tie dokážu pohltiť aspoň časť z ich energie.

 

Osteoporóza a nadváha

To, že menopauza prispieva k osteoporóze a naopak, že obezita ju zmierňuje sú známe klinické zistenia.

Po menopauze hladina estrogénov je nízka. To zvyšuje riziko osteoporózy, keďže estrogény majú spomaľujúci účinok na činnosť a odumieranie osteoblastov pri formovaní novej kostnej hmoty.

Pri obezite sa zvyšuje hladina leptínu. Ten, podobne ako estrogén, má na osteoblasty ochranný účinok. Tu však v žiadnom prípade nechceme podporovať obezitu ako liek na osteoporózu, keďže tá so sebou prináša celý rad iných zdravotných problémov. Ide len o klinické zistenie.

Sú však populárne aj postoje, že mierna nadváha prináša so sebou viac zdravotných pozitív ako preháňaná štíhlosť.

Iné názory tvrdia, že obezita má ochranný účinok proti osteoporóze preto, lebo zvýšená váha viac zaťažuje kosti a teda zvyšuje ich pevnosť. Ak by toto bola pravda, potom osteoporóza by sa dala jednoducho pribrzdiť a dokonca aj zvrátiť extra cvičením (záťažou svalov).

 

Takto tomu však nie je. Osteoporóza je nezvrátiteľná.

Nie je spôsobená zníženou hustotou kostí, ale vyčerpaním regeneračnej schopnosti osteoblastov, ktorá je v dôsledku starnutia konečná.

Nízka hustota kostí je dôsledkom nedostatočnej tvorby novej kostnej matrice, nie príčinou.

 

Zdroj: www.4.waisays.com

Úvodný obrázok: www.freedigitalphotos.net

 

Dodatok redakcie

Na vstrebávanie, metabolizmus a regulovanie vápnika sú potrebné vápnik, horčík, vitamín D a veľmi dôležitý je aj vitamín K2. Ten reguluje v tele vápnik a “posiela” ho tam, kde ma byť (napríklad kosti) a zabraňuje jeho nadbytočnému usadzovaniu sa v cievach.

Ak chýba vitamín K2, celý tento dôležitý proces môže byt narušený. Horčík zase vplýva na metabolizmus vitamínu D.

Stále máme za to, že pri osteoporóze je dôležité konzumovať potraviny s vysokým obsahom vápnika (zvyčajne odporúčame brokolicu, špenát a sezam), prípadne vápnik dopĺňať aspoň na začiatku, spolu s vitamínom K2 a horčíkom.

Vitamín D odporúčame užívať 15000 IU mimo leta a v lete nič alebo 5000 IU denne, podľa toho, ako dlho trvá denne vystavenie sa slnečnému svetlu.

Tieto veci zvyčajne majú veľmi dobrý účinok, samozrejme spolu s inými intervenciami ako HCL na lepšie trávenie/vstrebávanie, pohyb, a vôbec zdravý životný štýl.

 

Zdroj: www.badatel.net


 

Súvisiace:

Vápnik
http://www.cez-okno.net/stitok/vapnik

Osteoporóza
http://www.cez-okno.net/stitok/osteoporoza

 


Sekcie: 
október 19, 2014 17:43 popoludní
  • Komentáre

2 Komentáre

  1. Obrázok používateľa Vesna
    Vesnaoktóber 21, 2014 09:59 dopoludnia

    Komentár: 

    V článku sa nespomína ešte jeden dôležitý prvok a tým je bór.
    Bór podobne ako kremík viaže vápnik. Na rozdiel od kremíka, ktorý pomáha tvoreniu kostí cestou viazania vápnika, bór zabraňuje vápniku unikať z krvi, a tak kosti odvápniť – dekalcifikovať. Táto vlastnosť bóru je dôležitá najmä v staršom veku, hlavne u žien v postmenopauzovom období, ktoré trpia viac osteoporózou než muži.
    Bór by mal redukovať vylučovanie vápnika močom. Tento efekt má viesť k zníženiu osteoporosis, avšak iba vtedy, ak je dostatočný prísun horčíka.
    Denné dávky bóru neboli určené, ale za optimálnu dávku pre ľudí v staršom veku sa považuje dávka 3mg (používa sa boritan sodný).
    Ľudia jediaci nadbytok mäsa a mäsových výrobkov majú málo bóru, pretože mäso ho neobsahuje.
    POZOR: Účinky bóru sú znižované najmä pri zvýšenom príjme vitamínu D (myslím tým umelý nie získaný opaľovaním)
    Vybalancovať prvky potrebné k tomu, aby metabolizmus kostí fungoval správne je riadna fuška. Všetky problémy v tomto smere sú najmä z nesprávneho trávenia (nedostatku HCL v žalúdku) a čo horšie, zlého trávenia zlej, nutrične nevhodnej a chudobnej stravy. K tomu nedostatok pohybu na čerstvom vzduchu a je vymaľované. Tým čerstvým vzduchom je myslený les alebo pohyb okolo tečúcej vody (potok, riečka nemusí to byť hneď Dunaj), rozhodne nie posilovňa.
    Takto aspoň o trochu viac doplnené info okolo osteo.

  2. Obrázok používateľa CEZ OKNO
    CEZ OKNOoktóber 21, 2014 12:53 popoludní

    Komentár: 

    Milí čitatelia,
    skvelý doplňujúci komentár, čo poviete?
    Máte tiež skúsenosti ohľadne zdravia a ciest k nemu?
    Podeľte sa s nami:)

 

Top