Obrázok používateľa CEZ OKNO
PLANÉTA DEVÄŤ – všetko, čo potrebujete vedieť

Objavili sa informácie o možnom objave planéty Deväť ďaleko za dráhou Neptúna. Pripravili sme odpovede na väčšinu otázok, ktoré vás v súvislosti s planétou Deväť mohli napadnúť.


 

Bola teda objavená planéta vo vonkajších končinách Slnečnej sústavy?

Nie, nebola. Iba dráhy asi šiestich telies ďaleko za dráhou Neptúna ukazujú, že by tam taká planéta mala byť.

 

Takže Slnečná sústava nekončí Plutom?

Ani náhodou. Za Neptúnom sa nachádzajú ďalšie telesá. Panuje tu trochu terminologický chaos, ale pre nás je dôležité, že telesám za dráhou Neptúna hovoríme transneptúnske a že sa do vzdialenosti asi 50 AU (1 AU = stredná vzdialenosť Zeme od Slnka) nachádza Kuiperov pás, tvorený mnohými ľadovými telesami a to vrátane Pluta. Ešte oveľa, oveľa ďalej je potom Oortov oblak - zásobáreň kometárnych jadier.

 


Telesá Kuiperovho pásu známe k januáru 2016. Zobrazené sú tiež obrie planéty J = Jupiter, S = Saturn, U = Urán, N = Neptún. Autor: WilyD, CC BY-SA 3.0, Wikipedia

 

Prečo si astronómovia myslia, že takáto planéta existuje?

Objekty Kuiperovho pásu začali astronómovia objavovať v 90. rokoch. Niektoré z novo objavených objektov ale obiehajú po trochu zvláštnych dráhach a dostávajú sa až stovky AU ďaleko. Príčina tejto anomálie nebola známa, ale vedelo sa, že nebude súvisieť s gravitačným vplyvom Neptúna.

 


Šesť telies, ktorých dráhy ukazujú na prítomnosť planéty Deväť

 

V roku 2014 si Chadwick Trujillo a Scott Sheppard (Carnegie Institution for Science) všimli, že niekoľko telies so spomínanou „anomáliou“ má podobné dráhové elementy. Konkrétne sa jedná o šesť telies, ktoré majú podobný argument šírky v perihéliu (viď obrázok nižšie). Podľa novej štúdie, ktorá je založená na výsledkoch spomínaných pánov, existuje len veľmi malá šanca (0,007%), že dráhy týchto telies sú takto orientované náhodne. Vinníkom má byť vplyv planéty Deväť.

 


Sedna je prototypom skupiny telies, ktoré majú podobné dráhovej elementy - s perihéliom (bodom najbližšie k Slnku) vo vzdialenosti väčšej ako 30 AU a aféliom (bodom najďalej od Slnka) za 150 AU. Podobný je aj sklon k rovine ekliptiky a argument šírky perihélia - čo to je, som sa pokúsil aspoň zbežne načrtnúť. Pôvodný obrázok: CC BY-SA 3.0, Lasunncty, Wikipedia

 

Kto za „objavom“ stojí?

Autormi novej štúdie sú Mike Brown (* 1965) a Konstantin Batygin (* 1986). Obaja pracujú na California Institute of Technology. Slávnejší z dvojice je nepochybne Brown, ktorý je expertom na transneptunické telesá - stál pri objave 36 z nich a to vrátane takých ako Haumea, Sedna a predovšetkým Eris. Jej objav prispel k vyradeniu Pluta zo zoznamu planét v roku 2006 v Prahe, pretože je o viac než 20% hmotnejšie než Pluto. Brown sa sám označuje ako „zabijak Pluta“.

 

 

Planéta Deväť je konečný názov?

Nie, nevieme ani či existuje, je to skôr pracovný názov, ktorý vymysleli autori novej štúdie.

 

Ako vyzerá dráha prípadnej planéty Deväť?

Dráha planéty Deväť by mala byť veľmi pretiahnutá s excentricitou 0,6. Najbližšie sa tak k Slnku dostane na vzdialenosť 200 AU, najďalej sa potom dostane asi 1 200 AU ďaleko. Veľká poloos je 700 AU a sklon voči rovine ekliptiky asi 30 stupňov. Treba podotknúť, že ide iba o odhady! Pre porovnanie: dráha Neptúna je asi 30 AU, Pluto sa dostáva maximálne 49 AU od Slnka. Obežná doba planéty bude 10 až 20 tisíc rokov.

 

Takže astronómovia vedia, kde ju majú hľadať?

Čiastočne áno, vedia, ako by mala vyzerať dráha planéty Deväť, ale samozrejme netušia, kde na svojej dráhe sa momentálne nachádza. Ak by sme to premietli na nebo, Perihélium bude približne okolo rektascenzie 16 hodín a afélium okolo rektascenzie 4 hodín. To vám asi nič nepovie, ale povedzme, že Perihélium budete mať nad hlavou v máji, afélium v novembri. Určité obmedzenie ale možno existuje - viď ďalšia otázka.

 

Nechápem, oblohu predsa monitorujú automatické ďalekohľady, prečo ju nenašli?

Áno. Existujú automatické prehliadky oblohy, ktoré hľadajú asteroidy. Okrem toho tu máme kvalitnú infračervenú prehliadku oblohy družice WISE, ktorá je pomerne nová. Autori štúdie tento fakt dokonca používajú k istému obmedzeniu toho, kde na svojej dráhe sa planéta Deväť nachádza. Vieme, ako slabé telesá môžu prehliadky nájsť a odkedy fungujú. Vzhľadom na to, že nič nenašli, môže to znamenať, že sa planéta Deväť momentálne pohybuje v aféliu, teda že je najďalej od Slnka na svojej dráhe. Je to dokonca pravdepodobnejšie. Teleso na pretiahnutej dráhe má premenlivú rýchlosť. V perihéliu sa pohybuje oveľa rýchlejšie ako v aféliu, takže okolo afélia trávi aj viac času.

 

Aká je vlastne planéta Deväť veľká?

Hmotnosť sa odhaduje na najmenej 10 Zemí. Podľa toho a očakávanej hustoty možno odhadnúť polomer na 2 až 4 Zeme. Neptún má mimochodom hmotnosť 17 Zemí a polomer 3,8 Zeme.

 

Môže byť planéta Deväť pre Zem nebezpečná?

Nie, jej Perihélium leží najmenej 200 AU ďaleko a aj keď je obežná doba 10, 20 tisíc rokov dlhá, z hľadiska histórie Zeme či života to tak dlhá doba nie je. A ako je zrejmé, sme tu. Neexistuje momentálne dôkaz o súvislosti trebárs s masovými vymieraním v geologickej histórii Zeme.

 

Takže je to plynný obor alebo planéta zemského (terestrického) typu?

Áno, planéty sa v Slnečnej sústave delia na terestrické (Merkúr, Venuša, Zem, Mars) a plynné obry (Jupiter, Saturn, Urán a Neptún). Pluta, ktoré tak nejako nepatrilo nikam, sme sa pred 10 rokmi zbavili.

Zaujímavé sú však objavy planét mimo Slnečnej sústavy. V prípade exoplanét sa ukazuje, že najpočetnejšou alebo minimálne veľmi rozšírenou skupinou planét sú super-zeme. Presná definícia neexistuje, ale povedzme, že je to planéta s hmotnosťou väčšou ako Zem a menšie ako 10 Zemí. Planéta Deväť tak super-zemou skôr nebude, aj keď terminológia v tomto ohľade nie je presná. Skôr by sme ju (po inšpirácii u exoplanét) mohli nazvať mini-neptúnom, čo je termín, ktorý sa v odbornej literatúre vyskytuje. Pokiaľ si dobre pamätám, tak po prvýkrát bol použitý pri systéme HD 40307 v roku 2009.

 

Čo bude ďalej?

Existujú v zásade tri možnosti. Tou prvou a nepochybne najlepšou je, že sa planétu Deväť podarí objaviť - teda pozorovať priamo. Menej atraktívnym variantom je objav ďalších telies, ktoré majú podobné dráhovej elementy ako súčasná „šestka“, na ktorých elementoch je hypotéza založená.

Ale je tu ešte tretia možnosť, o ktorej sa nehovorí - objavenie pána problémov. Takto sme nazvali objekt, ktorý má tiež značne podozrivé dráhové elementy ale iné, než doteraz známa šestka. Pán Problém by na celú hypotézu vrhol iné svetlo. Ukázal by, že sa ďaleko za dráhou Neptúna pohybuje viac telies s podivnými dráhami, ktoré ale nemusia súvisieť s existenciou nejakej planéty.

 

Ako vlastne planétu Deväť na oblohe spoznáme?

Tiež vás okolo Vianoc všade prenasledovala ona virálna kampaň, kedy ste mali medzi snehuliakmi nájsť pandu (a potom x variácií)? Planétu Deväť na oblohe nerozoznáte od hviezd, bude len jedným z mnohých bodov.

Dostupná samozrejme bude len veľkými ďalekohľady, ale na snímke ju nerozpoznáte. Astronómovia však majú v rukáve dvoch pomocníkov. Podobné chladné a nie príliš jasné telesá je vhodné hľadať v infračervenej časti spektra. Možno máte IR žiarenia spojené skôr s „teplými“ telesami, ale pre hľadanie studených telies je vhodnejšie. Navyše oproti hviezdam bude na infračervenej snímke planéta zreteľnejšia. Druhým pomocníkom je pohyb. Planéta Deväť sa totiž voči hviezdnemu pozadiu pohybuje.

 

Planéta Deväť sa pohybuje po oblohe? Ako a prečo? Pohybujú sa aj hviezdy, nie?

Áno, hviezdy sa pohybujú po oblohe, ale vinou rotácie Zeme. Ak by ste sa otáčali s celou oblohou (ďalekohľady to vedia), bude hviezdne nebo "statické" - síce nie po milióny rokov ale my teraz riešime jednu noc. Telesá Slnečnej sústavy sa budú na tejto hviezdnej kulise pohybovať, pretože obiehajú okolo Slnka a sú relatívne blízko. Zem napríklad v kozme urazí 30 km/s. Planéta Deväť je ale od Slnka oveľa ďalej a tak sa pohybuje možno sotva rýchlosťou 1 km/s. To nie je veľa. Jej vlastný pohyb bude malý, ale...!

 


Pohyb Eris po oblohe... Credit: Mike Brown, Wikipedia

 

Vyskúšajte si môj obľúbený experiment. Položte prst na nos a zatvorte jedno oko, potom ho rýchlo otvorte a zatvorte druhé... a tak stále dokola. Palec sa „pohybuje“, aj keď je stále na nose. Takto funguje paralaxa. Požičal som si aj peknú definíciu z Wikipédie - uhol, o ktorý sa na oblohe nebeské teleso posunie, ak je pozorované z krajových bodov vhodne zvolenej základne.

Paralaxou sa meria vzdialenosť hviezd. Základňou je v tomto prípade obežná dráha Zeme - pozorujete hviezdu dnes a potom za pol roka, keď sa Zem dostane pri svojom obehu okolo Slnka „na druhú stranu“. Planéta Deväť je samozrejme bližšie ako najbližšie hviezdy, takže nepotrebujete tak veľkú základňu, stačí vám menšia... a za hodinu vám Zem urazí nejakých 100 tisíc km. To nie je zlé. Bežný objekt Kuiperovho pásu sa pohne za hodinu vplyvom paralaktického pohybu asi o 3 sekundy, Eris o 1,5 sekundy.

 

Aká jasná je planéta?

Záleží, kde sa momentálne nachádza. Odhaduje sa, že to bude okolo 18 až 24 mag. Teda až 10 000x slabšia ako Pluto.

 

Čím budú astronómovia planétu Deväť hľadať?

Astronómovia chcú využiť ďalekohľad Subaru s priemerom 8,3 m, ktorý sa nachádza na Havaji.

 


Subaru, autor: Denys, CC BY 3.0, Wikipedia

 

Aké najvzdialenejšie teleso v Slnečnej sústave poznáme?

Napovie vám táto tabuľka:

 

Najvzdialenejšie známe telesá Slnečnej sústavy

Názov/označenie│ V774104│ Eris│ 2007 OR10│ Sedna│ 2014 FC69│ 2006 QH181│ 2012 VP113│ 2013 FY27
Aktuálna vzdialenosť (AU)│ ~103│ 96.3│ 87.4│ 85.8│ 84.1│ 83.3│ 83.3│ 80.2
Perihélium (AU)│ ?│ 37.9│ 33.0│ 76.1│ 40.2│ 38.3│ 80.5│ 35.5
Afélium (AU)│ ?│ 97.7│ 100.7│ ~936│ 106.9│ 96.7│ ~446│ 83.7

Perihélium - najbližší bod dráhy k Slnku
Afélium - najvzdialenejší bod dráhy od Slnka

 

Objavujeme planéty u cudzích hviezd a planétu „doma“ nenájdeme. Nie je to divné?

To je pomerne častá otázka. Divné to nie je. Aby sme niečo našli, máme v zásade dve možnosti: vidieť to priamo alebo prostredníctvom vplyvu toho niečoho na okolie.

V prípade exoplanét trebárs pozorujeme poklesy jasnosti hviezdy alebo posuvy spektrálnych čiar. V prípade planéty Deväť (možno) pozorujeme jej vplyv práve na dráhy šiestich transneptúnskych telies. Nájsť planétu Deväť priamo je samozrejme ťažké, zvlášť, keď sa nevedelo, že existuje a nevedelo sa, kde hľadať. Je pravdou, že niektoré exoplanéty pozorujeme priamo, ale to sú poväčšine také, ktoré sú mladé a teda ešte horúce a vyžarujú dosť žiarenia.

 

Takže Nibiru?

Neviem, aká verzia Nibiru teraz frčí, ale ak si matne pamätám, vždy nás mala vyhladiť (naraziť do nás alebo spôsobiť kdesi čosi čo nás vyhladí). Od planéty Deväť nebezpečenstvo nehrozí a okolo Zeme neprelieta...

 

Je vôbec planéta Deväť planétou? Podľa definície?

Áno, od roku 2006 máme definíciu. Planéta Deväť určite bude spĺňať to, že obieha okolo Slnka, so svojou odhadovanou hmotnosťou bude mať aj guľový tvar a nebude mesiacom. Problém nastáva pri bode, ktorý zjednodušene povedané hovorí, že planéta musí byť vo svojom okolí dominantná, prípadne že dokázala svoje okolie vyčistiť.

Tak napríklad Ceres nie je planéta, pretože v hlavnom páse planétok je síce najväčšie, ale nevyčistil to tam, že...

Ďaleko za dráhou Neptúna bude obiehať viac telies. Spĺňa teda planéta Deväť podmienku? To nie je také jednoduché. Autori štúdie prichádzajú s argumentom, že narušené dráhy pozorovaných šiestich telies sú dostatočným dôkazom „dominancie“.

Nedávno na túto tému vyšla zaujímavá štúdia, ktorej autorom je Jean-Luc Margot, mimochodom, Brownov študent. Ten zaviedol akúsi „britvu“, ktorá diskusiu o dominancii prevádza do trochu exaktnejšej podoby. Planéta Deväť britvou prejde.

 

Môže mať planéta Deväť mesiace?

Možné je všetko...

 

Ako sa tam dostala a prečo má tak výstrednú dráhu?

Planéta Deväť (ak existuje, nezabúdajte) určite nevznikla tam, kde obieha, ale mohla tam byť vystrčená gravitačnými interakciami s inými planétami krátko po svojom vzniku. Existuje hypotéza, že Slnečná sústava skutočne kedysi mala o jednu obriu planétu viac a tá bola vypudená von. V prípade cudzích hviezd nachádzame planéty aj na vzdialených dráhach, nachádzame planéty, ktoré majú veľkú výstrednosť (aj väčšiu ako 0,6) a tiež také, ktoré majú naklonené obežné dráhy.

 

Stále píšete o novej štúdii. Môžem ju niekde verejne nájsť?

Áno, tu: http://iopscience.iop.org/article/10.3847/0004-6256/151/2/22

 

A ďalšie informácie?

Autori spustili špeciálny web - http://www.findplanetnine.com/ Obaja objavitelia sú tiež na twitteri: @plutokiller, @kbatygin

 


Do klubu planét sa chce dostať ďalší člen... Autor: Lsmpascal, CC BY-SA 3.0, Wikipedia

 

Zdroj: http://www.exoplanety.cz/

Preklad do slovenčiny: očko


 

Súvisiace:

Máme ďalší dôkaz existencie planéty Deväť, hlásia astronómovia
http://www.cez-okno.net/clanok/mame-dalsi-dokaz-existencie-planety-devat...

Planéta Deväť: Astronómovia už vedia, kde (ne)hľadať
http://www.cez-okno.net/clanok/planeta-devat-astronomovia-uz-vedia-kde-n...

Temné rejdy v příšeří za Neptunem: Objevili vědci Devátou? Planeta údajných “tvůrců lidstva” prý nalezena
http://www.cez-okno.net/clanok/temne-rejdy-v-priseri-za-neptunem-objevil...

OBŘÍ PLANETA X NAKONEC SKUTEČNĚ EXISTUJE. ASTRONOMOVÉ POTVRZUJÍ DEVĚT PLANET SLUNEČNÍ SOUSTAVY
http://www.cez-okno.net/clanok/obri-planeta-x-nakonec-skutecne-existuje-...

Kéž by už ta planeta „Devět“ byla konečně objevena
http://www.cez-okno.net/clanok/kez-by-uz-ta-planeta-devet-byla-konecne-o...

Deviata planéta v našej sústave? Dvaja vedci tvrdia, že majú presvedčivé dôkazy
http://www.tvnoviny.sk/zaujimavosti/1817288_deviata-planeta-v-nasej-sust...

Objevena nová devátá planeta Sluneční soustavy?
http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/objevena-nova-devata-planet...

Existuje daleko za Plutem devátá planeta? Vědci začínají věřit, že ano
http://www.exoplanety.cz/2016/01/20/existuje-daleko-za-plutem-devata-pla...

NIBIRU – vyše 100 článkov (SK/CZ, od najstarších...)
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/nibiru?page=25

 


Autori: 
Sekcie: 
máj 13, 2016 23:35 popoludní
  • Komentáre

1 Komentáre

  1. Obrázok používateľa Pavel Smutny
    Pavel Smutnymáj 15, 2016 09:44 dopoludnia

    Komentár: 

    O com Mike hovori nie je vlastne P9 ale vzdialenejsia a masivnejsia P10. Tieto veci som mal objasnene na mojich web strankach uz cca pred 10 rokmi,..aj som Mikimu radil kde hladat P9, P10 aj tam hladal, a aj tam nasli dalsie velke planetoidy s pretiahnutov drahou podobnou drahe ktoru by mala mat P9, len s tym rozdielom, ze perihelium nemusi byt 2,3x vzdialenejsie ako Pluto ale aj ovela blizsie k Slnku. nie je pravda, ze P10 nema vplyv na vnutorne planety. Hoci je P10 daleko,..nataca drahu aj P9 a sposobuje protipohyb Slnka a planet,....

 

Top