Obrázok používateľa CEZ OKNO
POSLANIE STRÁŽCOV ALATYRU kniha I.: Zrodenie bohov a ich činy 2

Nebeský otec Svarog povstal z Rodovho dychu a vynoril sa z nerozlíšiteľnej spústy vôd. Bol to Praboh – žiariace svetlo v jednote stvorenia. V hlbinách sa zrodila z Rodovho masla Vlhká Matka Zem. Žreci, vedomci a kňazi – vladykovia neskorších vekov – sa klaňali a hovorili s mnohými bohmi. Niektorí usudzujú, že nie všetci boli naozajstnými bohmi, ale iba divami – démonmi Starého sveta a za bohov sa iba vydávali. Oklamali ľudí v časoch, keď títo žili celkom divokým životom, nemajúc múdre vedenie, tiež v časoch pohrôm a Veľkých Temnôt.

 

Svarog a tvárnosť sveta

Za isté však možno považovať, že Praboh Svarog a jeho potomkovia boli pravými bohmi, hoci sa neskôr tiež odeli šatami sveta – telami mohutných postáv. Takto ich videli vyvolení divovia i ľudia Starého sveta – tí, ktorým bolo dovolené zdržiavať sa blízko nich na pláňach sveta, alebo v príbytku bohov na nebesiach – v Zlatnom meste Irija, alebo v ich pozemskom príbytku rajského ostrova Bujan.

Títo prabohovia zrodení Svarogom boli: boh Dažbog, bohyňa Mokoš, ich synovia dvojčatá Perun a Veles a tiež bohyňa Zora.

Keď Svarog povstal z vôd, spojil sa s Vlhkou Matkou Zemou. Tá porodila syna Dažboga, Slnko z tváre Rodovej, Pána Ohňa, ktorého niektoré národy volali aj Svarožič. Potom porodila aj dcéru Mokoš, Lunu z jeho hrude, pani Vody a dcéru Zoru, pani Lásky. Jej bolo neskôr určené strážiť Dažbogove ranné zrodenie i večernú smrť. Tak vznikol deň a vznikla noc.

Po narodení Dažbog i Mokoš vystúpili do neba za svojim otcom. Matka Zem osamela. Tak splodila sama zo seba strašného podsvetného Veľkého Čierneho Hada, ktorého volajú aj Zmijom. Matka Zem sa s ním spojila a porodila démonov – besov a nevlastnú sestru Dažboga a Mokoš – bohyňu Smrť, menom Morana, zosobnenie smrti a zimy.

Zostúpili Dažbog a Mokoš z nebies a navštívili svoju nevlastnú sestru Moranu – Smrť. Chceli sa prezvedieť jej tajomstvo, ale ona im odvetila, že jej čas ešte len príde, keď sa na zemi objavia ľudia a iné živé tvory. Splní však ich priania a dá im okúsiť svoju moc.

Vtedy sa stalo, že Dažbog sa každý deň na úsvite rodí z lona Matky Zeme a za súmraku ako Múdry unavený Starec umiera v jej náručí, stáva sa Svarogom, svojim otcom. Potom, v temnote noci sám seba plodí, aby sa za úsvitu opäť narodil. Večerná rosa sú slzy smútku Zory ako Večernice nad bratovým skonom a ranná rosa sú naopak slzy radosti nad jeho zrodením.

Bohyňa Mokoš povstáva s prvým kosáčikom mesiaca ako panna, počas splnu je zrelou ženou a počas novu zomiera ako starena a stáva sa Temnou Vlhkou Matkou Zemou. V tejto temnote do nej vstúpi Svarog, ona počne a zrodí samú seba. Tak Morana splnila svoj sľub, že obaja súrodenci musia zakúsiť smrť, ale pretože sú božského rodu, budú sa znovu a znovu rodiť – až do konca vekov sveta.

Veľký Čierny Had – Zmij, bol hneď po narodení dospelý a plný sily. Zvolal svoje potomstvo, besov, temných divov, démonov a bohyňu Moranu a povstal so silnou armádou proti Svarogovi a jeho deťom. Jeho potomstvo nebolo len zo spojenia s Matkou Zemou. Zmij sa rozhodol napodobniť nebeského Svaroga. Raz sa priplazil k Alatyru a udrel do neho palicou. Z tohto úderu sa po svete rozleteli čierne iskry a tak sa zrodili démoni i ďalšie temné sily.

Zmij pohltil v bitke Dažboga a Mokoš a na svete opäť zavládla temnota. Dlho sa bil Svarog so Zmijom, až ho napokon zdolal nebeským ohňom a zvrhol ho hlboko do útrob Matky Zeme.

O veľkých bitkách Starých časov, kedy ešte nebolo ľudí ani iných živých tvorov, hovoria aj Legendy o činoch bohov a nebeskej Iriji. Po zvrhnutí Zmija do podsvetia sa však temnota celkom nestratila; besovia a ďalšie temné sily sa rozptýlili, množili sa a ani Svarog ich už nedokázal pochytať.

Zmij odvtedy nekľudne spí vo svojej priepasti, ale čas od času sa prebudí, unikne a pohltí jedno z detí Svarogových. Múdri hovoria, že tak prišli aj dve Veľké Temnoty počas vekov ľudí, a prídu aj ďalšie, pokiaľ ľudia neustriehnu Zmijovo prebudenie a dovolia mu opäť uniknúť.

Keď sa podarilo zvrhnúť Veľkého Čierneho Hada, Dažbog a Mokoš sa vrátili a spojili; Mokoš počala a porodila dvoch bratov, dvojčatá: prvorodeného boha Peruna a druhorodeného rohatého boha Velesa.

Perun sa učil u svojho deda Svaroga právu, poriadku vecí a záležitosti nebeské, ale Veles zostúpil k matke Zemi a učil sa jej múdrosti. Počas najhlbších nocí, keď vládol nov a obaja jeho rodičia putovali temnotou, prichádzal Veles až ku Zmijovi a učil sa jeho temné tajomstvá.

Potom Mokoš porodila Dažbogovi tri dcéry – sudičky Rožanice, aby priadli niť osudov smrteľníkov, ktorí ešte iba mali prísť. Neskôr Mokoš znova počala a porodila Dažbogovi nespočetné množstvo hviezd – duší ľudí, ktorých pokolenia osídlia svet.

Mokoš však nebola Dažbogovi verná a v jeden deň, keď Zmij zatienil jeho tvár, počala s besmi a porodila víly. Preto je uctievaná aj ako ich pani.

V tej dobe mora ešte nebolo a pevná zem bola ukrytá v hlbočine. Bola len voda a Perun kráčal po hladine. Keď stretol Velesa navrhol mu: „Stvorme spolu pevnú zem a ľudí. Ponor sa a prines trochu hliny. Najprv ju však musíš požehnať, najprv v mojom a potom v tvojom mene.“ Veles však požehnal v opačnom poradí a až na tretíkrát sa mu podarilo požehnať správne, ponoriť sa a doniesť hlinu. Perun ju hodil na vody a požehnal. Tak vyrástla z nej pevná zem – zemská pevnina.

Veles však kus hliny skryl vo svojich ústach, aby neskôr sám mohol stvoriť časť pevniny. Keď však Perun požehnal hlinu, ktorú hodil na hladinu vôd, začala narastať aj hlina vo Velesových ústach. Keď sa už Veles obával, že ho hlina zadusí, musel ju vypľuť. Tak, na napohľad ľúbeznej zemi, vznikli hory, neprístupné rokliny, močiare a pustatiny. Potom Veles stvoril počas dlhých vekov lesy, rastliny a zvieratá a Perun na toto stvorenie zosielal oživujúci dážď.

Potom vznikol spor medzi Perunom a Velesom, kto z nich má stvoriť človeka. Mnohí znalci hovoria, že ľudí stvoril celých sám nebeský Svarog. Iní však tvrdia, že Svarog iba všetko požehnal a tak ako Mokoš s jeho požehnaním porodila hviezdne duše ľudí, tak s jeho požehnaním, po dohovore oboch bratov – Veles stvoril zo zeme telo človeka a Perun do neho vložil hviezdnu dušu.

Prví ľudia však žili ako zvieratá a nemali žiadny zákon. Obaja bratia – bohovia, sa totiž znovu preli, kto z nich má ľuďom vládnuť. Vtedy zostúpil uprostred noci praboh Svarog vo svojej tajomnej žiare a sám dal ľuďom zákony a mravy.

Vládu nad ľuďmi pririekol prvorodenému bohu Perunovi a prikázal mu, aby bol ľuďom spravodlivým panovníkom, keď bude potrebné viedol ich do boja a zosielal na zem životodarný dážď. Ešte aj iné úlohy mu pridal, o ktorých hovoria mnohé zaznamenané povesti o činoch a dejoch ľudí v Starých časoch i v časoch po Veľkej Temnote.

Velesovi však ustanovil vládu nad lesmi a zvieratami. Perun mal v budúcom čase ľudských ríš žehnať žezlám vládcov ľudí a zbraniam bojovníkov, hovoriť ústami kňazov a vladykov, Velesovi bolo prisúdené žehnať dobytku, úrode a lesom a hovoriť ústami čarodejníkov a vedomcov.

Veles potom odišiel do lesov a obcoval s vílami – dcérami Mokoš. Tak prišli na svet mnohé tajomné prírodné bytosti, ako lesovikovia, polevikovia a ďalšie, ktoré ľuďom raz pomáhajú inokedy škodia.

Perun odišiel na nebesia, kde svojou sekerou rozháňa besov, démonov a iných temných tvorov a údermi bleskov bráni ich otcovi, Veľkému Čiernemu Hadovi, aby povstal z hlbiny. Stráži tak ľudský rod a bude ho strážiť do konca dní.

Marián Kapolka

exkluzívne.cez.okno

-pokračovanie-


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese


KNIHU môžete objednať na tejto adrese


EXKLUZÍVNY ROZHOVOR S AUTOROM nájdete na tejto adrese


 

Súvisiace:

SERIÁL: LEGENDA O DAGAD TRIKONE
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-legenda-o-dagad-trikone

 


december 27, 2016 21:27 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top