audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
PRAVDA o Velestúre II.

Vo viacerých článkoch venovaných téme Velestúrskeho nápisu, ale i v rozhovoroch s kremnickými znalcami som sa stretol s tvrdením, že Križko, Klemens a ďalší slovenskí národovci asi nemajú pravdu, pretože tam - na Velestúre boli, a nápis skúmali dvaja chýreční „odborníci“ až z Viedne, a tí sa vyslovili, že nápis je falošný. Táto téma si zaslúži rozbor, preverenie týchto informácií, preto som jej venoval, a zistil som zaujímavé skutočnosti. Predovšetkým treba uviesť viac informácií o odbornosti týchto znalcov.

 

Kritici pravosti Velestúrskeho nápisu

 

Ignaz Spöttl, Istvan Delhaes

Ignaz Spöttl (1836 Viedeň-1892 Viedeň) bol rakúskym maliarom. Zaujímal sa o históriu, starožitnosti, v 70. a 80. rokoch 19. storočia sa často zdržiaval pod Tatrami v Poprade, kde bol hosťom popradského múzejníka Davida Husza (Hussa), a spolu s ním bol aj zakladateľom Tatranského múzea v Poprade - Veľkej (6. 8. 1876). Bol aj členom Uhorského karpatského spolku. Na svojich výletoch často maľoval aj slovenskú prírodu, napríklad známe sú jeho obrazy zo slovenských jaskýň. Z jeho „archeologickej” činnosti treba pripomenúť napríklad výskum na popradskom Zámčisku v roku 1884, kde bol pomocníkom Alexandra Münnicha, a kde Spöttl iba plánoval rozsiahlejší výskum, ale neuskutočnil ho. Píše o tom aj Belo Polia vo svojom diele „Archeológia na Slovensku v minulosti“.

Fakt, že maliar Ignaz Spôttl bol pri niektorých archeologických výskumoch, či skôr povedané „zberoch” náhodne objavených archeologických lokalít, z neho ešte nerobí naslovovzatého odborníka, akého nám predstavuje napríklad Matunák. V tom čase archeológia ako veda bola iba v úplných začiatkoch. Skôr išlo o „zber starožitností”. Takých odborníkov, akým bol Spöttl, bolo na území Slovenska mnoho. Naši Kmeť, Zechenter, Klemens alebo Križko boli minimálne na tej istej odbornej úrovni, ako Ignaz Spöttl, ak nie na vyššej.

Istvan Delhaes, resp. Stefan Delhaes (1848 Budapešť-1901 Viedeň) bol maliarom, ktorý sa narodil v dnešnom Maďarsku a umrel v dnešnom Rakúsku. Pravdepodobne sa k jeho odkazu hlásia oba tieto národy: maďarský i rakúsky.

Ištván Delhaes okrem toho, že bol maliarom, sa zaoberal aj reštaurátorstvom, zberateľstvom starožitností, hlavne mincí, zbraní a podobne. Reštauroval starožitnosti v Lichtenštajnskom múzeu vo Viedni. Členovia kniežacieho rodu Lichtenštajnov boli známi ako veľkí súkromní zberatelia starožitností z celého sveta. S menom Istvana Delhaesa sa spája reštaurovanie obrazu Venuša a Amor.

Ak teda oponenti tak radi prízvukujú odborný posudok dvoch viedenských „odborníkov“ na Velestúrsky nápis, je potrebné dodať hlavný výsledok odbornej činnosti týchto pánov: tvrdili, že nápis na slabej trachytovej skale nemôže byť starý, lebo vydrží iba pár storočí. Tu preukázali svoju „odbornosť” už tým, že nerozoznali trachyt od andezitu.

Preto argumenty o odbornom posudku Spöttla a Delhaesa treba brať s veľkou rezervou. Natíska sa otázka - už samotný fakt, že Velestúrsky nápis videli dvaja maliari z Viedne, je tou zárukou, že ich posudok bude tým najlepším možným? Prečo nezavolali nestranného odborníka (naozajstného odborníka na epigrafy, nie iba maliara) napríklad z Paríža alebo Londýna? Môžeme si len domýšľať, či by názor odborníka z Paríža mal väčšiu váhu, ako názory maliarov z Viedne.

Paradoxne sa ale cez postavu týchto pánov z Viedne dostávame k menu objednávateľa posudku, pravdepodobne aj sprievodcu k Velestúrskemu nápisu. Dopracovali sme sa k postave kremnického maliara Belu Angyala, ktorého meno takmer vôbec nefiguruje v kauze Velestúrskeho nápisu. Nebudem ho teda hneď priradzovať k neprajníkom (na to treba uskutočniť výskum v jeho pozostalosti). Z jeho životopisu vyplýva, že sa s viedenskými maliarmi zoznámil počas svojich štúdií vo Viedni. Teda Angyal zavolal na Velestúr svojich kolegov, spolužiakov (resp. spolužiaka).

Rád upozorňujem na osoby Angyala, Spöttla a Delhaesa v tom dobrom slova zmysle, pretože si myslím, že by bolo prínosom pre náš prípad, ak by sme získali dôkazy, že títo traja maliari namaľovali Velestúrovu skalu v rámci svojej spoločnej „vedeckej“ exkurzie. Ak aj nie na tejto exkurzii, tak Velestúr mohol namaľoval B. Angyal počas svojho dlhoročného pobytu v Kremnici. Výskum v tejto línii môže priniesť prekvapenia.


UKÁŽKU nájdete na tejto adrese


KNIHU môžete objednať na tejto adrese


Zdroj: http://www.ekokonzult.com/


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


 

Súvisiace:

Seriál: VELESTÚR
http://www.cez-okno.net/rubrika/serial-velestur

 


Autori: 
december 08, 2016 23:46 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top