Obrázok používateľa CEZ OKNO
Prejav podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušana Čaploviča

Informácia o vzťahoch a možných negatívnych dopadoch inštitucionalizácie Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (FMPKK) pri maďarskom parlamente na politický a spoločenský vývoj strednej Európy.



Vážený pán predseda NR SR, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci,

dovoľte mi povedať niekoľko poznámok, pripomienok, úvah, informácií a odporúčaní či položených otázok v súvislosti s transformáciou Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny (ďalej Fórum) na vlastnú, stálu inštitúciu maďarského parlamentu. Konkrétne uznesením maďarského parlamentu z 3. marca 2008. Samozrejme prioritne sa budem venovať aj účasti poslancov NR SR za SMK na jeho plenárnom zasadnutí 12. a 13. septembra 2008. Oba spomínané fakty vyvolávajú legitímne otázniky nad postupom slovenských ústavných činiteľov maďarskej národnosti aj z medzinárodne – právneho hľadiska.

1. Niekoľko poznámok k medzinárodne - právnym aspektom účasti poslancov NR SR za SMK na činnosti FMPKK pri maďarskom parlamente. Súčasne sa vyjadrím k otázkam podriadenosti volených zástupcov iného štátu či iných štátov maďarskému štátu

Schválením uznesenia sa toto pôvodne „konzultačne fórum parlamentnej diskusie“ stalo inštitúciou, ktorá je financovaná z rozpočtu maďarského parlamentu. Na čele fóra je predsedníčka maďarského parlamentu pani Katalin Szili-ová a uznesenie ukladá vláde MR povinnosť informovať Fórum o krokoch vlády v oblasti politiky voči maďarskej menšine v zahraničí. Fórum schválilo stratégiu národnej politiky (autorom ktorej je Katalin Szili) - dokument, ktorý akcentuje vytvorenie autonómie na základe údajne legitímnych precedensov západnej Európy, ako i v iných krajinách.

Ak štatút Fóra prezentuje túto organizáciu ako poradný orgán maďarského parlamentu, ale z činnosti Fóra a z uznesení jeho podvýborov vyplýva, že Fórum má možnosti - ak nie dokonca právomoci - ukladať vláde MR a parlamentu MR realizáciu jednotlivých úloh, potom už nemožno hovoriť o diskusnom Fóre. Fórum sa stalo inštitúciou, ktorá sa podieľa a najmä ide sa podieľať na tvorbe maďarskej legislatívy a na tvorbe maďarskej štátnej politiky v širšom medzinárodnom priestore.

V Štatúte Fóra môžeme nájsť aj takéto ustanovenia: „Do programu (Fóra) sa dostávajú otázky strategickej, principiálnej povahy...dôležitú činnosť (Fóra) predstavuje v prvom rade formulovanie národnopolitických stanovísk, ktoré usmerňujú politiku Maďarov za hranicami a zahraničnú maďarskú politiku Maďarska“. Inými slovami Fórum tvorí a formuluje maďarskú zahraničnú politiku. Poslanci slovenského parlamentu za SMK sa idú podieľať na tvorbe zahraničnej politiky MR. Toto je už „silná káva“ pre slovenský parlament, vládu SR a každého lojálneho občana SR.

Celý rad faktov z činnosti Fóra a jeho podvýborov svedčí o silovom postavení Fóra a jeho práve ukladať vláde MR konkrétne úlohy. Uvediem len niekoľko príkladov pre ilustráciu:

Z uznesenia právneho podvýboru Fóra z 22.4.2008 vyplýva, že podvýbor vyzval vládu MR, aby mu do 31. mája 2008 písomne predložila informáciu o možných formách vytvorenia autonómií na princípe teritoriálnom, kultúrnom a osobnom a o možnostiach ich podpory, berúc pritom na zreteľ západoeurópske, slovinské, chorvátske, srbské, macedónske a moldavské precedensy.

b) Z uznesenia podvýboru Fóra pre kultúru a vzdelávanie z 23.4.2008 vyplýva, že podvýbor žiada maďarskú vládu, aby urobila všetko v záujme toho, aby slovenský školský zákon neobsahoval ustanovenia (koncepcie), ktoré by diskriminovali národné menšiny.

Aktivity Fóra – bez ohľadu na jeho deklaratívny štatút – tak priamo zasahujú do činnosti dvoch základných pilierov maďarského štátu - parlamentu a vlády MR. Vzájomne sa ich činnosť prelína - a na tejto činnosti sa začali podieľať poslanci slovenského parlamentu za SMK - ako aj parlamentov a samospráv ďalších susedných štátov – Rumunska a Srbska, Chorvátska, Slovinska, Ukrajiny, vrátane poslancov EP zvolených za maďarské strany. Toto len ďalej zvyšuje podozrenie zo zámerov tohto fóra. Dochádza tým k vážnemu medzinárodne - právnemu problému spočívajúcemu v tom, že Fórum podriaďuje volených zástupcov iného štátu (iných štátov) maďarskému štátu.

Fórum vytvára akúsi sieť - prepojenie (network) - medzi maďarským štátom a volenými zástupcami iných štátov na etnickom princípe, čím politicky podriaďuje oficiálnych predstaviteľov iných štátov maďarskému štátu. V našom prípade ide o podriadenosť ústavných činiteľov SR - poslancov NR SR za SMK - štátnym subjektom MR ! Toto je jav bezprecedentný, vo svete zvláštny a nebezpečný. Je to súčasťou koncepcie, v rámci ktorej sa MR snaží systémovo si zaväzovať politickú elitu menšiny, žijúcej u nás,

Vážené poslankyne, vážení poslanci,

je na zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, na poslancoch NR SR, či takúto podriadenosť časti svojich poslancov subjektom maďarského štátu budú akceptovať a tolerovať. Je na poslancoch NR SR, aký postoj zaujmú a vyjadria v uznesení NR SR v tejto veci.

Vážení prítomní,

2. Niekoľko poznámok k presadzovaniu autonómnych koncepcií a kolektívnych práv

ďalším veľmi vážnym a vysoko problematickým, medzinárodne - právnym aspektom v činnosti Fóra je presadzovanie autonómnych koncepcií, vrátane teritoriálnej autonómie, bez súhlasu dotknutých štátov a ktoré nie sú súčasťou existujúcich štandardov na ochranu osôb patriacich k národnostným menšinám. Presadzovanie takýchto koncepcií, je presadzovaním kolektívnych práv, ktoré – a to treba zdôrazniť – neboli akceptované medzinárodným právom. Tu sa zjavne dostáva Fórum do rozporu s medzinárodným právom. A keďže sa poslanci NR SR za SMK podieľajú na takejto činnosti Fóra, dá sa z toho odvodiť, že konajú a majú dlhodobý zámer konať aj v rozpore s medzinárodným právom.

Problematickými sú však všetky aspekty a aktivity fóra, cieľom ktorých je zasahovanie do vnútorných záležitostí SR. Presadzovanie myšlienok a požiadaviek „autonómie akejkoľvek národnostnej menšiny“ jedného štátu v štáte druhom, je resp. by bolo zasahovaním do jeho vnútorných záležitostí. Toto je s medzinárodným právom nezlučiteľné. So štátom, subjektom medzinárodného práva je totiž neodmysliteľne spojený princíp suverenity, ktorým sa rozumie výlučné právo štátu vykonávať na svojom štátnom území verejnú moc voči obyvateľstvu, občanom štátu, ako aj všetkým záležitostiam či veciam, ktoré sa na jeho štátnom území nachádzajú a rozhodovať o nich samostatne a nezávisle od kohokoľvek iného. Štátna suverenita vyplýva zo všeobecne uznávaných zásad medzinárodného práva a je chránená medzinárodným právo. Z tohto hľadiska považujeme aktivity Fóra (napr. právneho podvýboru fóra) smerujúce k požiadavke „vytvorenia autonómií na princípe teritoriálnom, kultúrnom a osobnom a o možnostiach ich podpory, berúc pritom na zreteľ západoeurópske, slovinské, chorvátske, srbské, macedónske a moldavské precedensy“ za nelegitímne a v rozpore s medzinárodným právom, teda za porušenie princípu suverenity.

Poukazujem na to, že povinnosť nezasahovať do vnútorných záležitostí iného štátu patrí medzi základné zásady medzinárodného práva stanovené v príslušných medzinárodnoprávnych dokumentoch. Týka sa to: Charty OSN, Deklarácie zásad medzinárodného práva, ktorá sa týka priateľských vzťahov a spolupráce medzi štátmi z r. 1970, Helsinskej deklarácie zásad riadiacich vzťahy medzi účastníckymi štátmi KBSE z r.1975 a mnohé ďalšie.

Na tomto mieste chcem poukázať, zvýrazniť, že akékoľvek dokumenty – konkrétne rozhodnutia fóra nesmú mať extrateritoriálne účinky, môžu byť platné výlučne len na území MR. V opačnom prípade by zasahovali do vnútorných záležitostí iných štátov a boli by porušením medzinárodného práva.

Aj keď je zatiaľ stratégia Fóra svojou povahou politickou platformou, Fórum vytvára predpoklady pre postupné, a viac či menej, skryté prerastanie do platformy medzinárodne – právnej, z ktorej by mohli vychádzať požiadavky s priamym dopadom na územnú celistvosť a integritu SR a ďalších štátov strednej a východnej Európy. Ako rozporuplný a znepokojujúci sa javí v stratégii fóra tiež deklarovaný systém „vzťahov Maďarska a zahraničných Maďarov“, ktorý je nazývaný ako „spolupatričnosť maďarského národa ponad hranice.“

„Právo na sebaurčenie národnostných menšín“, na ktoré sa odvoláva stratégia Fóra, dnešné medzinárodné právo nepozná. Týmto právom disponuje výlučne „národ“, nie však „národnostná menšina“. Preto nie je možné dovolávať sa práva na sebaurčenie maďarských menšín v susedných štátoch a prezentovať, že SR popiera právo na sformulovanie tejto požiadavky. (Citujem zo Stratégie Fóra: „Právo na sebaurčenie maďarských menšín v susedných štátoch nielenže nebolo zabezpečené ako sprievodný jav euroatlantickej integrácie, ale v niektorých prípadoch – najotvorenejšie na Slovensku – štát popiera aj právo na sformulovanie takéhoto nároku, požiadavky.“ Súčasné medzinárodné právo tzv. „kolektívne práva národnostných menšín“, na ktorých je založená celá koncepcia stratégie fóra, nepozná. Ľudské práva majú v medzinárodnom práve všeobecne uznávaný individuálny charakter.

Najzávažnejším nedostatkom koncepcie tzv. "kolektívnych práv" je absencia určenia ich nositeľa, vznik "kolektívnej zodpovednosti" ako dôsledku výkonu "kolektívnych práv", či nemožnosť výberu jednotlivcov spomedzi celku na slobodné rozhodnutie ohľadne výkonu "kolektívneho práva". Kontroverznosť tohto pojmu existuje najmä preto, že nejde o pôvodne právny pojem. V niektorých krajinách, ktoré priznávajú svojim občanom i tzv. „kolektívne práva“ sa pod kolektívnymi právami myslí uplatňovanie individuálnych práv v spoločnosti s inými, najmä členmi rovnakej skupiny. Koncepcia kolektívnych práv sa nepresadila ani v Európe ani inde a nenašla si miesto v žiadnom ľudsko-právnom dokumente OSN, RE, OBSE, alebo EÚ. Tézy o kolektívnych právach a autonómii na etnickom princípe boli razantne odmietnuté summitom Rady Európy v októbri 1993 a nikto – podotýkam nikto – s výnimkou MR sa ich v Európe nesnaží oživovať. Európa si totiž uvedomuje, že presadenie takýchto princípov by zásadne ohrozilo stabilitu celého kontinentu. O dva roky neskôr – v roku 1995 - na základe rozhodnutia summitu Rady Európy z roku 1993 bol prijatý Rámcový dohovor Rady Európy o ochrane národnostných menšín. Pre tento dôležitý dokument, ktorý už ratifikovalo 39 štátov sú charakteristické dva kľúčové momenty:

a) že, je európskym štandardom a základným referenčným rámcom aj pre ďalšie medzinárodné fóra, akými sú OBSE, EÚ a jej Konferencia o Pakte stability v Európe v Paríži v roku 1995, že je základom aj pre dvojstrannú spoluprácu v otázke ochrany národnostných menšín (základná zmluva SR – MR, RR – MR)

a že,

b) uznáva len individuálne práva osôb patriacich k národnostným menšinám, odmietajúc princíp kolektívnych práv.

Dovolím si preto pripomenúť, že toto Fórum, založené na etnickom princípe, je exemplárnym príkladom politiky maďarského politického establišmentu presadzujúceho kolektívne práva národnostných menšín, ktoré Európa odmieta.

Už článok 1 Rámcového dohovoru zdôrazňuje spoluprácu medzi štátmi a nie jednostranné kroky nejakého štátu, ako je to v prípade Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

SR vždy mala a má bytostný záujem na dobrej spolupráci s našimi susedmi, čoho výrazom bolo aj prijatie Základnej zmluvy medzi SR a MR v r.1995. MR však dáva prednosť jednostranným krokom a nie takejto spolupráci. Tieto jednostranné kroky – maďarský krajanský zákon (tzv. Štatusový zákon): Zákon o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách, ktorý vstúpil do platnosti v januári 2002 a rôzne formy politickej integrácie elít maďarskej menšiny smerom k metropole (Budapešť), viac reflektujú skutočný záujem MR v našom regióne, než medzištátnu, zmluvne dohodnutú spoluprácu smerujúcu k dobrým susedským vzťahom a k priateľstvu.

Vážený prítomní,

dovoľte mi pripomenúť z Vyhlásenia vlády Slovenskej republiky k schváleniu novely Zákona o Maďaroch žijúcich v susedných krajinách parlamentom Maďarskej republiky z 23. júna 2003:

„Vláda Slovenskej republiky je presvedčená, že väčšinu z toho, čo maďarská strana chce uskutočniť metódou jednostranných opatrení, dokážu obe strany oveľa stabilnejšie a pre občanov rovnako účinne realizovať na základe dobrej susedskej spolupráce. Ponecháva preto našej diplomacii priestor na ďalšie rokovania s využitím dvojstranného zmluvného rámca. Verí, že táto cesta privedie k riešeniu založenom na princípoch a hodnotách Európskej únie do ktorej oba naše štáty vstupujú“.

Pripomeňme si opäť, prečo musela vláda SR prijímať vtedy svoje Vyhlásenie a aká je paralela s dnešnou situáciou ? Maďarský zákonodarca sa vtedy rozhodol svojim zákonom regulovať pomery na Slovensku – vydávaním etnických preukazov, poskytovaním finančných prostriedkov na Slovensku na etnickom základe. Zákonite a logicky došlo k stretu medzi SR a MR. A ako sa zachovali poslanci NR SR za SMK vtedy ? Tak, že politicky a morálne podporili nie svoj štát – SR, ale podporili Budapešť.

Z toho sa dá dnes vyvodiť, že súčasný problém, ktorý riešime je v línii udalostí, ktoré tu už boli. Je tu znovu, tentoraz nový jav – Fórum - ktorý je pokračovaním niečoho, čo tu už bolo. A toto nás veľmi vážne znepokojuje.

Vyššie uvedené opäť potvrdzuje, že poslanci NR SR za SMK sa vydali cestou, ktorá nie je v súlade s medzinárodným právom, ktorá nebola akceptovaná ani Organizáciou spojených národov, ani Radou Európy, ani Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a ani Európskou úniou.

Na záver tejto časti vystúpenia mi dovoľte prosím jednu poznámku k momentálne najviac skloňovanému slovu „učebnice“ zo strany našich maďarských kolegov. Problém učebníc je zástupný problém. Zdá sa však, že je záujmom niekoho odviesť pozornosť od hlavného problému, ktorým je existencia Fóra a účasti poslancov SMK na jeho činnosti. Pre riešenie otázky učebníc máme zmiešanú komisiu vytvorenú na základe slovensko-maďarskej základnej zmluvy, aj tam možno posunúť riešenie a vyriešenie daného, opakujem zástupného, problému.

Vážené dámy, vážení páni,

3. V tretej časti môjho vystúpenia, chcem zdôrazniť, že Európske právo nepriznáva kolektívne práva

Pokiaľ ide o európske právo, otázka ochrany národnostných menšín nie je predmetom úpravy komunitárneho, ani úniového práva. Napriek tomu, že Charta základných práv bude po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy úniovým katalógom ľudských práv a slobôd, otázka menšinových práv tu nie je obsiahnutá. Článok 21 charty len zakazuje diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti. Článok 22 ukladá Únii rešpektovať kultúrnu, jazykovú a náboženskú rozmanitosť. Žiadne z týchto ustanovení však nemôže byť interpretované ako priznávajúce kolektívne práva. Na komunitárnej úrovni neexistuje žiadna inštitúcia ani agentúra, v ktorej pôsobnosti by bol dohľad nad dodržiavaním kolektívnych práv. Európsky súdny dvor sa zaoberal prípadmi s ľudsko-právnym rozmerom, avšak žiadny z týchto prípadov sa netýkal kolektívnych práv. Európska agentúra pre základné práva vo vzťahu k členským štátom monitoruje dodržiavanie základných práv len v prípadoch, kedy tieto štáty implementujú komunitárne právo. Uvedené skutočnosti jasne potvrdzujú neexistenciu spojenia Fóra s európskym právom.

Páni poslanci zo SMK – neustále zdôrazňujete, že SMK vyznáva európske hodnoty a pasujete sa za akúsi vzorovú európsku politickú stranu. Ale svojou účasťou na činnosti Fóra demonštrujete svoju právu tvár – de facto i de jure konáte v rozpore s európskym právom, v rozpore s európskymi normami, nehovoriac už o etickej stránke veci. Fórum, na činnosti, ktorého sa zúčastňujete, nie je európske. Toto Fórum je pokusom o oživenie dávno prekonaného konceptu tzv. materského štátu s reminiscenciami za Veľkým Uhorskom.

Vo vzťahu k európskemu chápaniu pokladám za vhodné upozorniť aj na taký moment, že je priam hmatateľný koncepčný rozdiel medzi európskym, to znamená aj naším prístupom k tejto téme, kedy (najmä po tragických skúsenostiach z minulého storočia) vnímame národnostné menšiny žijúce na našom území ako integrálnu súčasť našej spoločnosti so všetkým, čo k tomu patrí. Súčasne, v súlade s európskymi normami a civilizovanými tradíciami považujeme národnostné menšiny za most (kultúrny, etnický, hodnotový) s danou krajinou/štátom. Proti tomuto celoeurópskemu prúdu ide, žiaľ, MR svojou dlhodobou politikou, kedy naopak - len a len cez prizmu "svojich" menšín a "spokojnosti" ich politických predstaviteľov - vníma a hodnotí vzťahy so susedmi.

Politická reprezentácia národnostnej menšiny je azda najvyššou formou uvedomenia sa daného etnika. Jej parlamentné zastúpenie je potom najvyššou demokratickou formou účasti menšiny na správe vecí verejných v štáte. Z tohto pohľadu je irelevantné, či táto reprezentácia je vo vláde alebo v opozícii. Paradoxne, MR by mohla a mala blahoželať Slovensku k tomu, že situácia menšín u nás dosiahla takúto vysokú úroveň.

V tejto súvislosti mi dovoľte, ešte jednu porovnávaciu poznámku. Ani 15 rokov po prijatí národnostného zákona v MR, ktorého najvýznamnejším prerogatívom malo byť zastúpenie menšín v maďarskom parlamente sa toto právo do súčasnosti nerealizovalo. Na prípadné otázky MR reaguje poznámkou, že vec sa snaží riešiť, nie je vraj však dostatok politickej vôle. Vážení poslanci, viete si predstaviť, že by sme my, 15 rokov takto riešili akýkoľvek problém v postavení maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku ? A viete si predstaviť, aká by bola reakcia druhej strany? Iste si vieme tu všetci prítomní odpovedať.

4. V štvrtej časti informácie si Vás dovolím informovať o súčasných európskych trendoch v menšinovej politike

Vážené dámy a páni poslanci, najmä poslankyne a poslanci za SMK, dovoľte mi ešte jeden: najnovší príklad toho, že kráčate proti prúdu modernej Európy.

Začiatkom tohto mesiaca sa v Bolzáne v Taliansku uskutočnila konferencia, na ktorej boli oficiálne uvedené odporúčania Vysokého komisára pre národnostné menšiny OBSE (KnutaVollebaeka), konkrétne o národnostných menšinách v medzinárodných vzťahoch – tzv. Bolzanské odporúčania. Ich cieľom je stanoviť pravidlá vo vzťahoch medzi štátmi a národnostnými menšinami tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu mieru a dobrých susedských vzťahov. Bolzanské odporúčania – tak ako aj iné medzinárodné dokumenty – pod pojmom menšinové práva rozumejú práva osôb patriacich k národnostným menšinám. Tak to máme v súčasnosti zakotvené v Základnej zmluve s Maďarskou republikou z roku 1995.

Dokument Vysokého komisára osobitne zdôrazňuje dôležitosť bilaterálnych a multilaterálnych mechanizmov pri riešení otázok národnostných menšín a medzištátnych vzťahov. Teda nie mechanizmy unilaterálne, ako je to v prípade Fóra maďarských poslancov Karpatskej kotliny.

Vysoký komisár pre národnostné menšiny OBSE v úvode Bolzánských odporúčaní celkom jednoznačne hovorí o tom, že podľa medzinárodného práva rešpektovanie práv menšiny a ich ochrana je zodpovednosťou štátu, v ktorom menšina žije. Iné štáty môžu mať záujem na blahu menšín v zahraničí na základe etnických, kultúrnych, jazykových, náboženských väzieb, alebo spoločného kultúrneho dedičstva. To však podľa medzinárodného práva neznamená oprávnenie alebo nezahrňuje právo na jurisdikciu na ľudí, ktorí žijú na území iného štátu. Štáty môžu presadzovať tento záujem poskytovaním výhod menšinám v zahraničí len na základe konzultácií so štátom, kde menšina žije a pri náležitom rešpektovaní princípov teritoriálne integrity, suverenity a priateľstva, vrátane dobrých susedských vzťahov. Štáty musia zabezpečiť, že ich politiky vo vzťahu k národnostným menšinám v zahraničí nepodrývajú integráciu menšín v štáte, kde žijú, a nepodporujú separatistické tendencie.

Vážení prítomní,

v piatej časti mojej informácie sa chcem krátko venovať otázke možného nesúladu týchto aktivít s ústavným sľubom poslanca NR SR. Na základe vyššie uvedeného sa žiada formulovať otázku či takéto aktivity poslancov NR SR za SMK sú v súlade s Ústavou SR, so sľubom poslanca NR SR voči SR?

Z doterajšej analýzy faktov je zjavné, že sa tu vytvárajú „paraštruktúry“, ktoré vedú k podrývaniu platného vnútroštátneho právneho poriadku SR a medzinárodného mechanizmu, ktorý je zakotvený v Základnej zmluve medzi SR a MR v článku 5 o konzultovaní slovensko-maďarských vzťahov aj na parlamentnej úrovni medzi orgánmi NR SR a maďarského parlamentu.

Článok 5 odsek 2 Základnej Slovensko – maďarskej zmluvy obsahuje jasné ustanovenie: „Zmluvné strany prisudzujú významné miesto spolupráci a ďalšiemu rozvoju stykov zákonodarných a výkonných orgánov“.

Pýtam Vás, dámy a páni poslanci za SMK:

Prečo sa neangažujete v spolupráci dvoch legitímnych zákonodarných zborov?

Prečo nerozvíjate spoluprácu a styky medzi slovenským a maďarským parlamentom, ale chodíte do Budapešti na platformu podivnej inštitúcie maďarského parlamentu s ešte podivnejšími cieľmi a zámermi?

Prečo nectíte základnú politickú zmluvu, ktorej jednoznačným cieľom je dobré susedstvo a priateľská spolupráca medzi SR a MR, ku ktorej ste sa aj Vy zaviazali v roku 1995, aj ako poslanci, ústavní činitelia, že ju budete napĺňať?

Vážené pani poslankyne, vážení poslanci,

záverom chcem konštatovať, že vzniká celý rad dôvodných otázok:

1) aký cieľ sleduje samozvaná inštitúcia – Fórum maďarských poslancov Karpatskej kotliny, ktorá si na realizáciu svojich zámerov zvolila za výkonný orgán maďarskú vládu

a či

2) účasť poslancov NR SR za SMK na činnosti tejto inštitúcie, podriadenej subjektom maďarského štátu je v súlade so slovenským právom, Ústavou SR a medzinárodným právom.

Máme veľa indícií o tom, že to v súlade zrejme nie je.

Preto je na zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, na poslancoch NR SR, či podriadenosť časti svojich poslancov, subjektom maďarského štátu, budú akceptovať a tolerovať. Je na poslancoch NR SR, aký postoj zaujmú a vyjadria v uznesení NR SR v danej veci.

Dovoľte mi na záver, ešte zacitovať z komentára k výkladu Ústavy SR vo vzťahu k sľubu poslanca NR SR: " Predpokladom výkonu funkcie poslancov je, aby republike boli verní a neslúžili namiesto svojmu - štátu a občanom - cudzej moci

Dušan Čaplovič

Zdroj: Prop.sk

 


Rubriky: 
november 05, 2008 06:56 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top