Obrázok používateľa CEZ OKNO
Pangermanizmus a panhungarizmus nastupujú

V poslednom čase sme svedkami toho, že sa k slovu hlásia sily, ktorým ide o revíziu výsledkov druhej svetovej vojny. Bojovný pangermanizmus v podobe nacistického Nemecka a jeho verný spojenec iredentistický panhungarizmus utrpeli porážku, ktorá priniesla slobodu nielen utláčaným slovanským národom, ale aj Rumunom. Do popredia sa stále dostávajú sily, ktoré spochybňujú platnosť dekrétov prezidenta Beneša, ktoré boli spravodlivou odozvou na beštialitu nemeckých a maďarských síl, ktoré rozbíjali územnú integritu Československa a neskôr Slovenska. Tieto sily sa aktívne, ba často aj pomocou násilia a teroristických akcií proti Čechom a Slovákom v pohraničí, prezentovali pred rokom 1939. Spojenectvo sudetských Nemcov a horthyovského Maďarska s Hitlerom a jeho protislovanským zameraním jednoznačne poukazujú na to, kto bol, je a potenciálne aj bude agresorom v strednej Európe a v Karpatskej kotline.

Sudetskí Nemci

Sudetskí Nemci sa prisťahovali do českého pohraničia až v neskoršom období a v krízových historických momentoch vždy stáli na protičeskej strane. V období husitských vojen sa jednoznačne postavili proti Čechom. Aj po bitke na Bielej hore stáli Nemci v Čechách na rakúskej čiže nemeckej strane. V období habsburskej nadvlády bolo nemecké obyvateľstvo v Čechách protežované na úkor slovanských Čechov. Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní to boli práve Nemci v Čechách a na Morave, ktorí boli proti trializmu. Germanizácia v Čechách bola rakúskymi orgánmi výrazne podporovaná a pokiaľ by nedošlo k porážke Rakúsko – Uhorska v prvej svetovej vojne, český národ by pravdepodobne postihol osud Lužických Srbov.

Vznik Československej republiky českí Nemci odmietali hneď na začiatku jej existencie. Počas celého medzivojnového obdobia nepatrili k jej stúpencom a vždy boli medzi nimi tendencie o odtrhnutie od Československa. Nesmieme však zabúdať na fakt, že Nemci do českého pohraničia prišli neskôr ako Česi a toto územie bolo takmer tisíc rokov súčasťou Českého štátu. Iba násilnou germanizáciou, hl. v habsburskom období stratilo české pohraničie slovanský charakter. Roky po nástupe Hitlera k moci sa stali rokmi intenzívnej podpory Nemcov v Československu zo strany Adolfa Hitlera. Na druhej strane mu českí Nemci jeho lásku opätovali a takmer bez výnimky sa stali horlivými stúpencami nacizmu. Svoje až vášnivé protičeské a protislovanské zmýšľanie dávali aj ostentatívne najavo. Búranie hraničných stĺpov na česko-nemeckom pohraničí, veľkolepé vítanie nemeckých vojsk v českých pohraničných mestách miestnymi Nemcami, vyháňanie českých obyvateľov z pohraničia a zaberanie ich majetku.

České nápisy boli odstránené zo všetkých verejných miest a začal sa tvrdý protičeský teror! Sudetskí Nemci v radoch wehrmachtu a SS patrili k najaktívnejším nemeckým zločincom. Mnohí z nich sa aktívne podieľali na terore proti českému obyvateľstvu v Protektoráte, ale aj na masakroch slovanského obyvateľstva v Poľsku, Bielorusku, Ukrajine či v Juhoslávii. Dobre známe sú aj výčiny sudetských a karpatských Nemcov počas potlačovania SNP na slovenskom území. Nemecký Drang nach Osten v podobe Hitlerovej genocídy Slovanov dosiahol vrchol. Hitler mal podporu vlastného nemeckého obyvateľstva a takmer bezvýhradnú podporu nemeckých menšín v Československu, Poľsku či v iných štátoch. Nemecká menšina v ČSR bola snacifikovaná a sfašizovaná a s oddanosťou stála pri svojom vodcovi. Správanie Nemcov voči českému a poľskému obyvateľstvu nemalo obdoby.

Podobné arogantné správanie zažili aj Slováci zo strany Nemcov po okupácii Slovenska počas potláčania SNP. Nemecká aristokratická namyslenosť a precízne barbarstvo sa prejavilo hlavne pri ničení a vraždení v obciach Lidice, Ležáky či Ploštiná. Aj na Slovensku zanechali títo polobohovia s krvavými rukami stopy v Skýcove, Čiernom Balogu či v Kremničke. Česi a Slováci mali právo na odplatu, keď videli mŕtvoly svojich spolurodákov, hlavne zavraždených žien a detí, ktoré neboli schopné ísť na ponemčenie. Beštie z SS, ale aj z wehrmachtu nabodávali malé deti, zaživa upaľovali ľudí, stínali hlavy, bez váhania a chladnokrvne strieľali civilné obyvateľstvo (a to ďaleko od frontu, vo vnútrozemí). Osud zabitých obyvateľov obce Lidice sa stal mementom. Veď tí bezbranní starci, ženy, deti, ale aj v Kladne pracujúci muži (zabili dokonca aj katolíckeho farára) nikomu nič neurobili. Trest si títo barbari zaslúžili a to ten najprísnejší! Žiaľ, mnohí z týchto zločincov našli azyl v časti Nemecka, ktorú okupovali západní spojenci, hl. USA. Odsun československých Nemcov bol iba dôsledkom genocídy slovanského obyvateľstva počas druhej svetovej vojny. Ukázalo sa, že symbióza Čechov a Nemcov nie je možná!

Po roku 1989 sa však začali objavovať kuvičie hlasy o nespravodlivom odsune Nemcov z Československa. Bývalí vrahovia a ich potomkovia sa začali hlásiť o slovo a spojenca našli v ústupčivom prezidentovi Václavovi Havlovi. Havlove protislovanské názory vytvárali živnú pôdu pre renesanciu nacistických myšlienok spred roku 1945. Bojovný pangermanizmus opäť ožil a opäť sa Slovania musia báť tých, ktorí kedysi vraždili v Lidiciach či v Kremničke na Slovensku. Utrpenie českého národa počas nacistickej okupácie sa bagatelizuje a vyzdvihuje sa tzv. divoký odsun Nemcov. Drobné nedostatky pri odsune Nemcov sa hyperbolizujú (paradoxne mnohí Česi a Slováci boli za to potrestaní) a utrpenie Čechov, Slovákov a iných slovanských národov sa výrazne marginalizuje!!! Z učebníc miznú spomienky na okupáciu, z kníhkupectiev sa vytráca literatúra o utrpení ale aj hrdinstve Čechov a Slovákov v odboji. Na druhej strane sú naše kníhkupectvá priam zamorené odbornou literatúrou, ktorá glorifikuje nacistickú armádu, predstaviteľov nacistického Nemecka, alebo habsburských panovníkov, ktorí nás proti našej vôli viedli do vojny proti bratom Slovanom na Balkáne a v Rusku. Akt spravodlivosti po roku 1945, keď boli odsunutí sfanatizovaní a proti slovanskí Nemci sa označuje za násilie. Áno, išlo o kolektívnu vinu, lebo takmer všetci Nemci sa dobrovoľne a bez nátlaku prihlásili k ideám Henleinovej strany a nacistickej ideológie. A okrem toho, Nemci, ktorí mali antifašistické postoje mohli v Československu zostať. Zostalo ich iba torzo. Proti gustu žiaden dišputát!!!

Maďari na južnom Slovensku

Nech to znie akokoľvek, verdikt z Trianonu bol spravodlivý a napravil krivdy, ktoré na náš slovenský národ doliehali takmer tisíc rokov. Niektorí súčasní autori odmietajú termín tisícročný útlak, ale je to termín pravdivý. Maďari sa k Slovákom (niektorí neradi počujú tento výraz) správali od začiatku uhorských dejín ako k porobenému národu. Paradoxne od tohto porobeného národa si osvojili títo diví kočovníci prijali od Slovákov kultúru, náboženstvo, naučili sa obrábať pôdu a tak sa stalo, že v dnešných Maďaroch je viac slovanskej a indoeurópskej krvi ako tej ugrofínskej. Maďari už od raných uhorských dejín stáli proti Slovákom a Čechom. Dokázali to v spoločnom postupe proti českému kráľovi Přemyslovi Otakarovi II, ale aj spoločným nemecko-maďarským postupom proti husitom č Jiřímu z Poděbrad. Strašiak panslavizmu a česko-slovenskej spolupráce strašil vo Viedni a v Budapešti až do začiatku 20. storočia. Maďarské intrigánstvo a rakúska neúprimnosť boli našimi spoločnými nepriateľmi.

Streľba do slovenských civilistov v Černovej (1907), zatváranie slovenských škôl, prenasledovanie slovenských vlastencov uhorskými úradmi a v konečnom dôsledku cielená genocída slovenského obyvateľstva. To sú maďarské zločiny! Maďari degradovali Slovákov na podľudí ešte skôr, ako začal týmto termínom označovať Slovanov Hitler. Rozpad Uhorska a verdikt z Trianonu bol iba spravodlivým aktom voči Maďarom a oslobodil milióny obyvateľov Uhorska spod tyranie polofeudálneho Uhorska. Vznik Československa v roku 1918 bol pre Slovákov záchranou pred totálnou likvidáciou. Maďari sa s verdiktom z Trianonu nezmierili a usilovali sa o ovládnutie Slovenska. S pomocou Hitlera a fašistického Talianska ovládli na základe zločinnej viedenskej arbitráže z novembra roku 1938 južnú časť Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Na týchto územiach zmizli slovenské a rusínske názvy počas 24 hodín a začala sa intenzívna maďarizácia.

Tragické boli aj Vianoce 1938 v Šuranoch, kde maďarskí žandári začali streľbu do bezbranného slovenského obyvateľstva iba preto, že spievalo národnú slovenskú hymnu. Maďarskí žandári pažbami svojich pušiek vybíjali zuby Slovákom, ktorí nestačili odísť z okupovaných území južného Slovenska pred maďarskou svojvôľou. Pod maďarský polofeudálny a sfašizovaný Horthyho režim sa dostali aj čisto slovenské kraje, napr. etnicky slovenské mesto Šurany s čisto slovenským okolím (Komjatice, Černík, Vinodol,...), prevažne slovenské Košice s etnicky čisto slovenským okolím, ba aj slovenská Jelšava. Na okupovanom území sa rozpútal teror. Slováci boli zbavení občianskych práv, okamžite boli prepustení zo zamestnania a boli rušené slovenské školy. V marci 1939 obsadili Maďari Podkarpatskú Rus a po malej vojne aj časť východného Slovenska so slovenským alebo rusínskym obyvateľstvom.

Maďari prenasledovali aj slovenských kňazov a z Košíc doslovne vyštvali slovenského biskupa Čárskeho. Teror nemal obdoby. Maďari sa aktívne podieľali po boku nemeckých vojsk aj na potlačení Slovenského národného povstania a bojovali s Hitlerom až do pádu Budapešti. Žiaľ, po roku 1945 sa neuskutočnil odsun sfanatizovaného maďarského obyvateľstva a táto menšina ostáva zdrojom nestability a napätia na juhu Slovenska a v celej Európe. Maďarov na Slovensku výdatne podporoval a aj podporuje bývalý prezident Václav Havel, ktorý má nadštandardné vzťahy s neoficiálnym vodcom a ikonou maďarského iredentizmu na Slovensku Miklósom Durayom. Práve počas pôsobenia Václava Havla začal na Slovensku bujnieť maďarský iredentizmus. Vtedy sa tento chartista odcudzil svojimi promaďarskými prejavmi slovenskému národu. Zrušenie slovenského zbrojárskeho priemyslu, nelogická amnestia najväčších zločincov a koketovanie s Maďarmi na Slovensku - to bola skutočná politika Havla na Slovensku. Nemožno sa teda diviť, že sa Václav Havel stal na Slovensku najnenávidenejším českým politikom v histórii.

Žiaľ, maďarská lobby v USA a v západnej Európe pracuje proti Slovensku veľmi intenzívne. Slovenská republika je permanentne očierňovaná v médiách a často vzniká dojem, že Slováci sú nacionalisti. Pritom Slováci sa iba bránia voči neprimeraným požiadavkám maďarskej menšiny na Slovensku. Situácia na juhu Slovenska je taká ako v českom pohraničí pred mníchovskou zradou v roku 1938. Slováci, ktorí sa nenaučia maďarsky, nemajú šancu na juhu Slovenska – na území vlastného štátu prežiť. Zákerná pomalá maďarizácia napreduje a má podporu samosprávy, ktorá je v rukách Maďarov. Za tragické môžeme považovať najmä to, že v meste Komárno maďarská samospráva nedovolila umiestniť na dôstojné miesto súsošie sv. Cyrila a sv. Metoda – slovanských vierozvestcov. Zato v tomto meste rastú sochy maďarských panovníkov a osobností ako huby po daždi. Maďarská samospráva ruší aj základné školy s vyučovacím jazykom slovenským (vraj z ekonomických dôvodov), pričom školy s maďarským jazykom prekvitajú. Takýto je skutočný stav na Slovensku, ale nikto o skutočnej podstate maďarského iredentizmu hovoriť nechce.

 

Kliment Uhrecký

 

Zdroj: protiprudu.info

 

november 02, 2009 23:10 popoludní
  • Komentáre

1 Komentáre

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymnovember 27, 2009 10:30 dopoludnia

    Komentár: 

    Presne pomenované. Panhungarizmus i pangermanizmus v podobe agresie USA treba zastaviť !

 

Top