Obrázok používateľa CEZ OKNO
Aký je odkaz sviatku sv. Mikuláša?

Dnes je Mikuláša. Je pritom zaujímavé sledovať, ako sa vyvinulo naše chápanie tohto sviatku – spomienky na sv. Mikuláša, biskupa z maloázijského, vtedy ešte Grékmi obývaného, mesta Myra (dnes je to turecké mesto Demre). Pre väčšinu ľudí je tento deň akousi prípravou na Vianoce, avšak nie po duchovnej stránke, ale skôr po tej materiálnej. Obchody sa predháňajú, ktorý na svojich pultoch vystaví viac gýčových čokoládových „Mikulášov“ alebo čertov.

Deti sa nevedia dočkať, ako si ráno nájdu kôpku sladkostí. Samotný sv. Mikuláš býva zobrazovaný ako akýsi mladší brat Santa Clausa, ktorý rozdáva menšie darčeky, aby o 18 dní prišiel samotný Santa s veľkými darčekmi, ktoré si všetci nájdu pod stromčekom. Všetci sú naoko spokojní, napriek tomu v tejto spotrebiteľskej eufórii niečo chýba. Chýba zmysel tohto dňa.

Svätý Mikuláš, syn bohatých a zbožných rodičov, sa narodil v roku 270 v meste Patara (provincia Lýkia), neďaleko mesta Myra, kde neskôr pôsobil. Od mladého veku sa prejavoval ako veľmi inteligentný a cnostný človek. Svojou zdržanlivosťou, dobročinnosťou, nevinnosťou srdca a svätosťou života bol vzorom pre svojich rovesníkov. Keď absolvoval svetské vzdelanie na verejných školách, začal sa pripravovať na kňazskú dráhu. Po tom, ako bol vysvätený za kňaza, zasiahla krajinu morová epidémia, pri ktorej zahynuli v roku 300 jeho obaja rodičia. Veľký majetok, ktorý zdedil, sa nerozhodol sebecky využiť na svoj prospech, ale začal ho rozdávať chudobným. Nerozdával ho však verejne, ale tajne, takže nikto nevedel, kto tento šľachetný dobrodinec je. Nestál totiž o svetskú slávu.

Najznámejšie je jeho obdarovanie nešťastného schudobneného boháča, ktorý nedokázal uživiť svoju rodinu a tak mali jeho dcéry pomáhať živiť rodinu vykonávaním najstaršieho remesla. Keď sa o tom dopočul Mikuláš, rozhodol sa za každú cenu panenstvo troch dcér zachrániť. Trikrát za sebou hodil do spálne zarmúteného otca mešec peňazí a ten mohol postupne svoje dcéry dobre povydávať. Pri treťom raze bola však jeho identita odhalená. Mikuláš zaprisahával otca troch dcér: „Ja som vykonal len povinnosť kresťanskú. Ďakujte Pánu Bohu a nie mne za dary, a nehovorte nikomu, čo sa stalo.“ Napriek tomu sa táto udalosť rozchýrila a celý kraj velebil odhaleného ľudomila. Ten však skrz svoju skromnosť nemohol zniesť svetskú slávu a rozhodol sa odísť do Svätej Zeme.

Odtiaľ bol neskôr povolaný späť do Myry, hlavného mesta Lýcie, kde sa stal biskupom, priam vzorom biskupov – jeho oddanosť modlitbe i povolaniu, prísne pokánie, trpezlivosť, pokora a dobročinnosť k blížnemu mu priniesli zaslúžené uznanie celých generácií.

Keď sa rímski cisári Dioklecián a Maximian Herkulius rozhodli uzákoniť uctievanie modiel a prenasledovať kresťanov, Mikuláš sa nebál verejne postaviť takýmto praktikám, za čo bol odsúdený a uväznený v žalári. Trest s pokorou prijal, lebo pre svoju vieru bol ochotný podstúpiť aj trýznenie tela. Po nástupe cisára Konštantína Veľkého, ktorý sám na konci života konvertoval na kresťanskú vieru, bol z väzenia prepustení.

V roku 325 sa zúčastnil Prvého nicejského koncilu, na ktorom kresťanskú vieru bránil aj zvnútra, keď sa postavil proti Ariovi a jeho zástancom, ktorí popierali božstvo Ježiša Krista. Aj vďaka jeho horlivému snaženiu bolo ariánske učenie koncilom odmietnuté ako bludárske a bolo zavrhnuté.

Po mnohých ďalších významných skutkoch ukončil svoju životnú púť práve dňa 6. decembra roku 345 (niektorí autori uvádzajú rok 352 či dokonca 330) a v tento deň je odvtedy jeho pamiatka pripomínaná.

Odkaz sviatku sv. Mikuláša je teda úplne odlišný od kupovania čokoládových figúrok a dávania cukríkov deťom v preoblečení za Santa Clausa. Svätý Mikuláš nám svojim životom dokazoval veľké cnosti duchovného a fyzického milosrdenstva, zdržanlivosti, pokory, schopnosti stáť za svojím presvedčením aj za cenu perzekúcie, pravovernosti a skromnosti. Všetko sú to mravné prednosti, ktoré sú dnes negované. Nehľaďme na to, ignorujme materialistické zbastardenie dnešného dňa a inšpirujme sa ním, pretože práve jeho vlastnosti potrebuje naša spoločnosť ako soľ.

 

Pavol Ondráš

Zdroj: http://beo.sk/


 

Súvisiace:

Mikuláš mal hnedé oči, širokú bradu a čelo, naozaj nosil bielu bradu a od malička bol štedrý, ale jeho otec bol bohatý "škrob"
http://www.cez-okno.net/clanok/mikulas-mal-hnede-oci-siroku-bradu-a-celo...

PEKLO NA TALÍŘI: Čokoládové figurky
http://www.cez-okno.net/clanok/pozri-2012/peklo-na-taliri-cokoladove-fig...

 


Štítky: 
december 07, 2012 23:23 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top