audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
Naozaj musíme opľúvať všetko slovenské?

Prednedávnom pohon na sochu Štefánika a jej autora Kafku, teraz zase Kulich neprešiel kádrovaním priam svätých inkvizítorov, ktorí by na hranicu postavili oboch, sochára i jeho dielo. Keďže sme vraj ten mladší brat v bývalom Česko-Slovensku, nuž pozrime sa, ako sa k svojej histórii chovajú oni. Na Vyšehrade stoja monumenty o Přemyslovcoch. Aj najmladšia dcéra Krokova, Libuša a jej Přemysl - Oráč, práve obdarená víziou predpovedá „město veliké“ a skvelú budúcnosť českého národa. Nádherné sochy od Václava Myslbeka. Mýtické bytosti, ktoré existujú iba v legendách a asi nikdy neboli a už vôbec nie na Vyšehrade, hoci odtiaľ je výhľad na Hradčany nádherný. A nebola ani dedina Stadice, odkiaľ mal pochádzať Přemysl. Ale to vôbec nemohlo pomýliť ani Myslbeka, ani Smetanu, ktorý o Libuši zložil možno najvrúcnejšiu operu, ani Jiráska, ktorý spísal Staré povesti české. Ani všetkých maliarov, Alešom počínajúc, ktorí vyzdobili steny a stropy Národného divadla. Lebo o národe, jeho histórii, ale aj legendách hovoria výtvarnou rečou všetci. Lebo ich srdce tuho bilo za národ a urobili pre jeho slávu všetko, čo vládali.

Ach, čo by tak Česi dali za spomienku z 9. storočia v liste pápeža, za oslovenie niektorého českého panovníka, tak, ako sa spomína Svätopluk. A za archeológmi vykopanú históriu, ako ju máme aj na Bratislavskom hrade. A ako je len krásne byť legendou. Legenda nemá zlých vlastností. Kráľ Artuš stále bude vládnuť spravodlivo od okrúhleho stola, Libuša bude naveky krásna a múdra. A všetci budú dvíhať hrude svojich národov, aby devy kráčali v ich stopách a mládenci sa odhodlali na hrdinské činy. Nuž, náš Svätopluk bol živý človek – a dokonca vládca. A tak sa ešte isto prekvapíme, čo všetko ten „zmužilých Slovákov nepodlehlý panovník“ popáchal. Čo to len na ňom ten Hollý a štúrovci videli?

A teraz by som rada povedala niečo o majstrovi Kulichovi. Profesor, vyznamenaný viacerými cenami i v zahraničí, počas svojho života vytvoril diela, ktoré dodnes oslovujú. Matka s vojakom na Dukle, Matica, Slovenčina, Vierozvestcovia. Ale aj Jánošík v Terchovej. Nie náhodou bol v kolektíve autorov Slavína a jeho súsošie s raneným vojakom je pendantom diela majstra Tibora Bártfaya. Možno tým mladým dnešným sochárom vojna, umieranie a žiaľ už nič nehovoria, keď mŕtvych je v každom filme až-až.

Slavín je vskutku dielom majstrov - na pylóne Trizuljakov vojak, vstupné dvere od Rudolfa Pribiša, pri vstupe dievčiny od Jozefa Kostku, poniže reliéf Ladislava Snopka. Pelotón majstrov - sochárov - rovnaký, ako boli tí dodnes uctievaní elitní herci, či spisovatelia a básnici. Všetci autori sú prekádrovaní - a v poriadku, iba Kulich má pech. Ale všetci v časoch socializmu museli žiť - a tvorili také sochy, o aké bol záujem. Stáročia bola objednávateľom umenia cirkev. A všetci umelci tvorili ako najlepšie vedeli. Ale prišiel ateizmus a socializmus. Mohli tvoriť ináč a iné? Skúste si to, kritici! Ak ste dostali výtvarné nadanie, musíte tvoriť. A chlieb si treba zaslúžiť. Vyčíta sa pozícia rektora. Všetky vysoké školy mali rektorov. Všetci museli byť v strane, všetci vtedajší docenti a profesori museli mať tú legitimáciu, najmä školstvo bolo pod lupou. To nemali vzdelávať všetkých nás, vás, to mali školy zaniknúť? Veď všetci sme žiaci, podaktorí aj synovia tých vtedajších učiteľov. A dokedy chcete súdiť a trestať? Nechcete ten súd už konečne nechať Tomu hore? Veď mnoho a mnohých musel sochár Kulich naučiť, pretože dívať sa na majstra pri práci úplne stačí. Je najlepším portrétistom akého poznám. Dostal dar ostro vidieť a skvelé ruky. Kto dokázal tak dokonale vystihnúť Štúra, Rázusa, Fullu, Moyzesa, Hložníka a najmä nášho básnika Milana Rúfusa? A videli ste tie reliéfy Komenského, Dvořáka? Ľahké modelovanie, pár ťahov. Keď vidíte tie nepodarené, až obludné portréty, ktoré sa v poslednom čase objavujú, vidíte nedostatok talentu. A najmä pokory povedať - toto nedokážem. A tak, ako dávna žiačka majstra Tibora Bártfaya, od ktorého som sa naučila rovnako ostrému videniu pre portrét, a ktorého osud je veľmi podobný, veď jeho monument Gottwalda odstrelili volám: „Majstre, teraz sa neslobodno báť, treba povedať vážne slovo. Tibor, zastaň sa kolegu a pomôž ochrániť tú sochu, prosím.“

A ešte niečo. Bratia Česi si svojich velikánov vážia a ctia. A tak na Jungmannovom námestí sedí sám Jungmann, Hus a Palacký majú veľkolepé súsošia, Hus má v Prahe 11 sôch, Karol IV. stojí aj na moste, jeho portrét je i v Karlštejne i vo Sv. Vítovi, Smetana stojí pri Rudolfíne. A čo my? Vajanský na nábreží? A holé námestia: Kollárovo, Šafárikovo, Hurbanovo? A Komenský a Cikker a mnohí, mnohí ďalší si úctu nezaslúžia?

Sme teda národ iba nevďačníkov, nežičlivcov, závistlivcov? Hoci - tí mŕtvi sú už nad to povznesení.

 

Prof. Ing. arch. Janka Krivošová, PhD

 

Zdroj: SHO.sk

 

november 12, 2010 14:31 popoludní
  • Komentáre

2 Komentáre

  1. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymnovember 16, 2010 11:06 dopoludnia

    Komentár: 

    Ani jeden z kultúrnych národov vo svete nehanobí svoju históriu tak ako to robíme my. Vo svete je zvykom, aj napriek rozporným názorom na osobnosti, ktoré sú "zväčnené" v obrazoch a sochárskych dielach, ponechávať tieto ako súčasť históirie národa a vývoja ako pamätihodnosti. Každý človek si môže vytvárať s úrovňou svojho poznania stabílny, alebo premenlivý názor na osobnosti, ktoré reprezentujú, ale súčasne ich neničí, lebo oni sú "koloritom" histórie a pripomienkou na klady a zápory tohoktorého vývojového obdobia.

  2. Obrázok používateľa Florián
    Floriánnovember 28, 2010 19:32 popoludní

    Komentár: 

    P.Janke Krivošovej prajem veľa tvorivej práce,ale aj veľa súdržnosti so svojimi kolegami,ktorí majú podobný pohľad na vec.Aby sa postavili proti tým,ktorí nechcú rozumieť umeniu,histórií,ale len poplatnej/judášskej/ politike.
    Ďakujem!

 

 

Top