Obrázok používateľa CEZ OKNO
Aká bola "revolúcia" v roku 1989 v Dunajskej Strede?

"80-te roky 20. storočia boli v Dunajskej Strede zaujímavé hlavne tým, že László Barak napísal do časopisu Irodalmi Szemle skrytú parafrázu na vtedajšie dunajskostredské pomery. Celý jeho text bol v metaforách, a aj napriek tomu bolo jednoduché zistiť, kto bol kto - o kom sa v tomto texte hovorí," začína svoje spomienky Ľubo Navrátil, v roku 1989 predseda Koordinačného výboru Verejnosti proti násiliu (VPN) v Dunajskej Strede. Barakov text koloval prakticky po celom meste a jeho autor sa podľa Navrátilových slov stal "na chvíľu takým vydedencom." Okrem toho kolovalo vyhlásenie "Několik vět", ktoré z Dunajskej Stredy podpísalo dosť ľudí. "Bývalí spolužiaci z vysokej školy sme sa stretávali v sobotu v pohostinstve Partizán (neskôr Zlatý klas), kde sme si vymieňali samizdatovú literatúru," spomína ďalej Navrátil.

K týmto stretnutiam patrili aj rozhovory s niektorými ľuďmi z maďarskej komunity v Dunajskej Strede, kde bol dosť čulý literárny život, zišlo sa tam dosť veľa literátov a novinárov. "Dodnes neviem, či maďarskí literáti mali nejaký pokyn, aby vstupovali do strany, boli síce dosť opozične naladení, ale boli to všetko straníci," dáva si Ľubo Navrátil rečnícku otázku. "Pre mňa bolo zaujímavé, že už 16. novembra 1989 bola v Bratislave demonštrácia študentov, žiadajúcich nápravu pomerov na vysokoškolských internátoch. O deň neskôr sme sa stretli s kamarátmi u mňa doma a jeden z nich na adresu zásahu proti študentom v Prahe povedal pamätnú vetu: "Tak toto je koniec komunistov, keď už tečie študentská krv. Po 17. novembri začali každý deň manifestácie na Námestí SNP v Bratislave a všetci z Dunajskej Stredy, ktorí pracovali v Bratislave, išli na toto námestie," spomína Ľubo Navrátil na chvíle študentských demonštrácií v Bratislave. Pri otázke, kto inicioval prvú demonštráciu v Dunajskej Strede, sa na okamih zamyslí: "Myslím, že to bol Ďuro Holík, ktorý prvý povedal, že by sme mali urobiť nejaké stretnutie na námestí pred kultúrnym domom u -Troch grácií-. Nemali sme ani predstavu, čo by sa tam malo robiť. Predpokladali sme, že keď sa začneme zhlukovať, pridajú sa ďalší ľudia a potom sa podľa situácie uvidí. Rasťo Baluška navrhol, že by sme všetko mali pripraviť za zatvorenými dverami, aby to vyzeralo ako nacvičovanie kapely. Presne o štvrtej poobede by sme otvorili dvere, zahrali dve skladby a prečítali nejaké texty. Tiež navrhol, aby sme do akcie zapojili aj Maďarov, aby celú akciu nebolo možné národnostne zneužiť." Rasťo Baluška nepochyboval a zašli za László Barakom, ktorého ich iniciatíva potešila a ochotne im prisľúbil pomoc.Celá akcia za kultúrnym domom prebehla v nedeľu 26. novembra 1989.

"Akcia sa uskutočnila tak, ako keby sme ju pripravovali nie jeden deň ale minimálne týždeň. Jediný rozpačitý moment nastal, keď ľudia spontánne začali spievať maďarskú hymnu. Na to nikto nebol pripravený, ani Maďari ani my. Nechali sme to tak," spomína Ľubo Navrátil na prvú demonštráciu v Dunajskej Strede. Spievanie maďarskej hymny sa stalo tradíciou na všetkých ostatných demonštráciách v Dunajskej Strede a vôbec na celom juhu Slovenska. "Po tejto demonštrácii sme napísali krátku správu, že sa konala v Dunajskej Strede demonštrácia. Zaniesol som ju do Koordinačného centra VPN, aby aj tam vedeli, že sa u nás už niečo deje. A neskôr sme dospeli k záveru, že založíme aj v Dunajskej Strede časť hnutia, ktoré sa pripojí k celoštátnej VPN. Sídlo sme mali na vtedajšej Osvete, kde bola tlačiareň a vtedajší riaditeľ Karol Héger bol prístupný zmenám," spomína ďalej.

Koniec ideálov revolúcie?

Na otázku, aká bola v tom čase spolupráca s Maďarmi a kedy prišlo k naštrbeniu vzťahov medzi VPN a Maďarskou nezávislou iniciatívou (MNI), Navrátil odpovedá: "Spolupráca s nimi bola veľmi dobrá, vôbec nedochádzalo k nejakému vydeľovaniu podľa národnosti. Postupovali sme veľmi koordinovane a vlastne sme MNI brali ako súčasť VPN. Myslím si, že naše vzťahy sa naštrbili v čase prvých slobodných volieb v roku 1990, keď išla VPN do celoštátnych volieb s koalíciou MNI napriek tomu, že sme vedeli, že nám to v niektorých častiach Slovenska zoberie hlasy. Napriek tomuto faktu nám bolo jasné, že spolupráca s touto stranou je veľmi dôležitá, a vzťah Slováci versus Madari môže byť výbušný, čo sa aj v roku 1990 pri prijímaní jazykového zákona potvrdilo." Kedy nastal koniec ideálov revolúcie? "Tak ten nastal dosť rýchlo. Zároveň si myslím, že revolúcia neskončila doteraz, lebo niektoré zmeny, ktoré sa dnes dejú, vychádzajú ešte z programu VPN," uzaviera Ľubo Navrátil svoje spomienky.

"Protisocialistický" živel?"

Spomínaný text v Irodalmi Szemle nebol konkrétne o Dunajskej Strede, ale pomery v nej boli pre mňa inšpiráciou," začína svoje rozprávanie László Barak, zodpovedný vydavateľ týždenníka Žitný ostrov - Csallókoz, v roku 1989 jeden zo spoluzakladateľov Maďarskej nezávislej iniciatívy (MNI).

Uvedený text, ktorý vzbudil v Dunajskej Strede toľko pozornosti, vyšiel v 80-tych rokoch minulého storočia v časopise Irodalmi Szemle a postavy v tomto texte žili v Dunajskej Strede. "Napríklad osoba vtedajšieho predsedu Mestského národného výboru (MsNV) nebola len špecifikom Dunajskej Stredy, ale vyskytovala sa prakticky v celej republike. Nemyslel som si, že jej napísanie a následné uverejnenie dokáže spôsobiť taký veľký škandál. Údajne vtedajší predseda MsNV nariadil, aby ma vysťahovali z mesta, že v ňom ako nepriateľ socializmu nemám čo hľadať. Nič z toho sa nestalo. Po uverejnení tohto textu v Irodalmi Szemle, z ktorého sa v meste dalo dostať 10 možno 20 kusov, začal tento medzi ľuďmi kolovať. Pozoruhodné je, že som dostal správu z Levíc, v ktorej mi gratulovali k napísaniu článku o pomeroch v Leviciach," spomína Barak na tie časy. Na otázku, či by aj dnes napísal text, ktorý by nejakým spôsobom parodoval pomery či už v Dunajskej Strede, alebo niekde inde, odpovedá: "Myslím si, že ľudia sa tak ľahko nezmenia. Existujúce ľudské slabosti, nie sú závislé od režimu. Pokiaľ niekedy začnem písať prózu, budem písať presne takým štýlom, ako spomínaný text v Irodalmi Szemle."

Kedy nastal koniec revolúcie?

Za smiešny považuje Barak fakt, že po novembri 1989 sa objavilo množstvo "revolucionárov." Podľa vlastných slov sa sám seba za revolucionára pred rokom 1989 nepovažuje. "Bol som kritikom režimu. Písal som poéziu a prózu, z ktorej bolo badať, že nerád žijem v tom režime," vysvetľuje. Udalosti po 17. novembri 1989 nabrali rýchly spád: v Šali László Barak spoluzakladá Maďarskú nezávislú iniciatívu (MNI), v Prahe je založené Občianske fórum a v Bratislave VPN. "Ako členovia MNI sme boli v Bratislave pri zakladaní VPN. Priam sme vo vzduchu cítili, že sa niečo bude meniť," spomína Barak na tie okamihy. Na otázku, aká bola spolupráca MNI so štruktúrami VPN v Dunajskej Strede, odpovedá: "Spolupráca s VPN v Dunajskej Strede bola veľmi dobrá a prebiehala aj na kamarátskej báze. Tu v Dunajskej Strede alebo v okrese som osobne nezbadal, že by z nejakých dôvodov prišlo k naštrbeniu spolupráce. Veci v tom čase sa diali veľmi rýchlo a menilo sa všetko prakticky z minúty na minútu." Spoluzakladal MNI, ktorá sa v roku 1998 zlúčila s inými maďarskými stranami do Strany maďarskej koalície (SMK), z ktorej ho pred časom spolu s ďalšími vylúčili. "Mnoho som premýšľal pred svojím vylúčením o tom, že z tejto strany vystúpim. Podľa mojej mienky intelektuál a vôbec človek, ktorý je literárne činný, nemôže byť straníkom.

Osobne nie som ten typ človeka, ktorý by bez kritiky znášal veci a vôbec pomery, aké sa stávajú bežne v každej strane," spomína. Na otázku, či si v tejto veci niečo vyčíta, odpovedá: "Jediná vec, ktorú si vyčítam, je, že som nevystúpil sám. Napríklad z KSČ som vystúpil v apríli 1989, keď nik nemal ani potuchy o tom, čo sa stane a ako sa všetko bude ďalej vyvíjať. Z jednej strany som vystúpil a z druhej, ktorú som spoluzakladal, ma vylúčili. Elegantné, nie?"

 

Zdroj: Dôležité.sk

 

november 08, 2009 22:39 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top