Obrázok používateľa CEZ OKNO
STRATENÉ VEDOMOSTI STAROVEKU: Boli ľudia prví? časť 1.

Značná časť modernej vedy bola známa už v staroveku. Roboti a počítače existovali dávno pred 40. rokmi 20. storočia. Obyvatelia Levanty používali kamenné počítače už v ranej dobe bronzovej, Gréci vynašli v 2. storočí p.n.l. analógový počítač, ktorý je dnes známy ako mechanizmus z Antikytéry. Staroveké hindské knihy udávajú podrobné inštrukcie ako zostrojiť lietadlo – celé veky pred bratmi Wrightovcami. Odkiaľ tieto vedomosti prišli?

 


Úžasný mechanizmus z Antikytéry bol nájdený v stroskotanej lodi pri pobreží ostrova Antikytéra v Grécku. Zdroj: Tilemahos Efthimiadis/CC BY 2.0

 

Dni a noci vedomostí

Pred 1500 rokmi si ľudia bežne mysleli, že zem je plochá a obdĺžniková. Avšak už v 6. storočí p.n.l. teoretizoval grécky filozof Pytagoras o tom, že zem musí byť guľa a v 3. storočí p.n.l. grécky matematik a astronóm Eratosténes vydedukoval, že zem je okrúhla a vypočítal jej obvod.

Je zvláštne, že ľudia v minulosti mali rozsiahlejšie vedomosti o vede ako európske národy byzantskej doby a stredoveku. Do druhej polovice 19. storočia si učenci v Európe mysleli, že Zem je stará len niekoľko tisíc rokov. Avšak knihy starovekým brahmanov odhadujú Deň Brahmu, vek vesmíru, na 4320 miliónov rokov – neboli teda veľmi ďaleko od moderných výpočtov. Moderná veda sa vynorila zo stredovekej temnoty v období renesancie. Štúdiom klasických zdrojov znovuobjavilo ľudstvo staré pravdy, ktoré poznali už Babylončania, Iónovia, Egypťania, Hindovia alebo Gréci po mnoho storočí.

 


Imago Mundi - babylonská mapa, najstaršia známa mapa sveta, 6. storočie p.n.l. Babylónia. Zdroj ›› Verejná doména

 

Stredoveké mestá vo Francúzsku, Nemecku a Anglicku majú zvyčajne staroveké základy (bez akéhokoľvek plánovania). Ulice boli úzke, nepravidelné a nemali vybudovanú kanalizáciu. Kvôli týmto nehygienickým podmienkam ich často trápili epidémie a choroby.

Ale okolo roku 2500 p.n.l. mestá Mohendžo-Dáro a Harappa v dnešnom Pakistane boli tak starostlivo rozplánované, ako napríklad Paríž, alebo Washington. Mali účinný systém zásobovania vodou, kanalizáciu a odpadové šachty. Okrem toho mali verejné bazény a veľa domov malo vlastné kúpeľne. Toto bolo do konca minulého storočia v Európe a Amerike považované za luxus.

 


Panoramatický pohľad na pahorok so stúpou a veľký kúpeľ v Mohendžo-Dáro. Zdroj: Saqib Qayyum/›› CC BY SA 3.0

 

Do druhej polovice 16. storočia nepoužívali Európania pri stolovaní ani lyžice ani vidličky – používali len nože a ruky. Avšak ľudia v strednej Amerike používali príbor už tisíc rokov pred príchodom Cortésa. V skutočnosti starovekí Egypťania používali lyžice ešte skôr – 3000 p.n.l.

Moderná veda len znovu objavila a zdokonalila staré nápady a ukazuje sa, že svet bol omnoho starší, rozsiahlejší a globalizovanejší, ako sa ešte pred niekoľkými generáciami zdalo.

 

Stratené dokumenty ľudstva

Jedným z najväčších hendikepov s akými sa archeológovia a historici musia vysporiadať je nedostatok dôkazov. Keby sa v minulosti neudialo vypaľovanie knižníc, v histórii ľudstva by nechýbalo toľko strán.

 

Zvitok z 5. storočia, ktorý zobrazuje ako Teofilus ničí Serapeum. Zdroj ›› Verejná doména

 

Známa Pisistratova zbierka v Aténach (6. storočie p.n.l.) bola vyrabovaná, papyrusy z knižnice chráme Ptaha v Memfise boli totálne zničené. Rovnaký osud postihol aj knižnicu v Pergame v Malej Ázii s 200 000 zväzkami. Mesto Kartágo, ktoré Rím zrovnal so zemou 17-dňovým ohňom v roku 146 p.n.l., vraj malo knižnicu obsahujúcu pol milióna zväzkov.

Ale najhorším úderom pre históriu ľudstva bolo vypálenie knižnice v Alexandrii počas egyptského ťaženia Júlia Caesara, počas ktorého bolo nenávratne stratených 700 000 vzácnych zvitkov. V Bruchione bolo uložených 400 000 kníh a v Serapeu 300 000. Existoval kompletný katalóg autorov, ktorý tvorilo 120 zväzkov, spolu s krátkym životopisom každého autora.

Alexandrijská knižnica bola tiež univerzita a výskumný ústav. Univerzita mala fakulty medicíny, matematiky, astronómie, literatúry atď. Jej ďalšími súčasťami boli chemické laboratórium, astronomické observatórium, anatomická sála na operácie a pitvy a botanická a zoologická záhrada. Študovalo tu 14 000 žiakov, ktorí položili základy modernej vedy.

 


“Vypálenie knižnice v Alexandrii”, Hermann Goll (1876). Zdroj ›› CC BY NC SA 2.5

 

Osud knižníc v Ázii nebol o nič lepší. Čínsky cisár Š’-chuang-ti vydal v roku 213 p.n.l. edikt prikazujúci spáliť nespočetné množstvo kníh. Leo Isurus bol ďalším úhlavným nepriateľom kultúry, 300 000 kníh zhorelo v 8. storočí v Konštantínopole. Počet rukopisov zničených inkvizíciou v mene viery v stredoveku nevieme ani len odhadnúť.

Kvôli týmto tragédiám nám musia stačiť len nesúvisiace fragmenty, náhodné pasáže a nedostatočné opisy. Naša ďaleká minulosť je vákuum vyplnené náhodnými tabuľkami, pergamenmi, sochami, maľbami a rôznymi artefaktmi. Ak by sa zachoval neporušený súbor kníh z Alexandrijskej knižnice dodnes, história vedy by vyzerala úplne inak.

Hérón, alexandrijský inžinier, postavil parný motor, ktorý spájal princíp turbíny aj prúdového pohonu. Ak by knižnica nezhorela, mohli sme mať nákres egyptského parného vozu. Aspoň však vieme, že Hérón vynašiel odometer, ktorý meral vzdialenosť precestovanú v dopravnom prostriedku. Tieto úspechy neboli prekonané, len odkopírované. Zdroj modernej vedy leží ukrytý hlboko v čase.

 


Zobrazenie Héróna z Alexandrie (Zdroj ›› Verejná doména) a jeho aeolipila, jednoduchá bezčepeľová, hviezdicovitá parná turbína. (Zdroj ›› Verejná doména)

 

-pokračovanie-


Úvodný obrázok: Aténska škola. Zdroj ›› Verejná doména

 

Sam Bostrom

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/history/lost-knowledge-ancients-were-huma...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: V.K.

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 788 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach,
prispejte prosím na ďalší chod portálu


›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE


č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue


 

Súvisiace:

Dôkazy pradávnej vedy?
http://www.cez-okno.net/dokazy-pradavnej-vedy

 


august 30, 2017 23:33 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top