audioknihy stiahni a počúvaj

Keď pošlete Dar, dajte nám vedieť aj e-mailom: ›› spravy@cez-okno.net ›› č.ú.: 0404091578/0900 ›› ĎAKUJEME

    

Obrázok používateľa CEZ OKNO
TAJNÁ KOMORA – Hľadanie Siene záznamov IV.

„Toto je miesto... hrobu Usireho v Sokarovom dome...“
Memfiská teológia, cca 2000 rokov pred n. l., Šabakov kameň, Britské múzeum

 

TAJOMNÍK USIREHO

Thovt okrem atribútov najvyššieho mága a tvorcu posvätnej vedy mal ešte aj úlohu posla bohov. Vzhľadom na to všetko sa jeho slovám nemohlo nič vyčítať a jeho múdrosť bola nespochybniteľná. Tým skôr, že starí Egypťania pripisovali Thovtovi aj rolu „tajomníka" Usireho, legendárneho zakladateľa faraónskej civilizácie a boha znovuzrodenia. Podľa Diodora, rímskeho historika z 1. storočia pred n. l.,

 

vzhľadom na Hermesovu (Thovtovu) dôvtipnosť a vynaliezavosť si ho Usire veľmi vážil. Hermes učil ľudí zreteľne sa vyjadrovať, pomenúval veci, ktoré predtým nemali meno, vynašiel písmená, zaviedol uctievanie bohov, vynašiel aritmetiku, hudbu a sochárstvo a sformuloval astronomický systém. Bol Usireho dôverným pisárom, ktorý vždy akceptoval jeho rady bez ohľadu na to, o čo šlo.1

 

Kto však v skutočnosti bol Usire, tento poloboh, ktorému Thovt tak verne slúžil? Mohla taká osoba naozaj existovať?

Keď egyptológ sir Wallis Budge pripravoval štúdiu o Usirem, skončil nakoniec osemstostranovou kompozíciou nazvanou Osiris and the Egyptian Resurrection (Osiris a egyptské vzkriesenie).2 Aj napriek rozsiahlosti štúdie Budge uznal, že jeho štúdia nie je vyčerpávajúca.3 Nevyžaduje priveľkú námahu zistiť, prečo je to tak.

Usireho kult predbehol kresťanstvo najmenej o 3000 rokov a okrem toho prežil popri kresťanstve ako jeho vážny súper vyše tri storočia. V skutočnosti by Usireho kult pretrval aj dlhšie nebyť systematického ničenia jeho chrámov cirkvou a postavením jeho uctievania mimo zákon v roku 391 n. l.4 (Neskôr uvidíme, že Usireho kult mohol prežiť aj do našich moderných čias, a to nielen prostredníctvom tajných spolkov a ezoterických skupín, ktorí si denne pripomínajú jeho meno, ale aj ako súčasť jadra kresťanského náboženstva.) Táto téma by si vyžadovala veľmi veľa času, náš priestor nám však dovoľuje iba zbežný pohľad na toto všemocné božstvo, pre nás už takmer stratené v záľahách času.

O Usirem a celej trojici tvorenej okrem neho aj jeho sestrou a manželkou Eset a ich božským synom Hórom, hovoria doslova tisíce tisícov starých textov napísaných na chrámoch a pyramídach, na stenách hrobiek a rakiev, na papyrusoch, tabuľkách a amuletoch. Aj napriek tomuto obrovskému množstvu textov v egyptológii panuje všeobecne známa kuriózna situácia vyvolaná tým, že v staroegyptských prameňoch sa nenašiel kompletný či už mýtický, alebo historický príbeh o jeho živote. Aj napriek tomu možno prostredníctvom rozličných apokryfických verzií starogréckych a starorímskych prameňov, ako aj dostupných staroegyptských textov zrekonštruovať akceptovateľnú verziu mýtu o Usirem. V krátkosti vyzerá asi takto:

 

Usire bol najstarší syn bohyne nebies Nut a boha Zeme Geba. Narodil sa v prvý z takzvaných „piatich epagomenálnych dní", t. j. piatich dní pred letným slnovratom. Po ňom nasledoval brat Sutech a potom sa narodili jeho dve sestry - Nebthet a Eset. Ked si Usire vzal za ženu Eset, stal sa z nich prvý faraónsky pár vládnuci Egyptu. Založili ríšu Prvého času v oblasti Memfisu (neďaleko dnešnej Káhiry), spravovanú podľa božských pravidiel.

O Usirem sa traduje, že scivilizoval obyvateľov Egypta a zaviedol systém kozmického poriadku a zákona. Žiarlivý brat Sutech neskôr Usireho zabil, jeho telo rozrezal na štrnásť častí a rozhádzal ich po egyptskej krajine. Eset sa po rozsiahlom hľadaní podarilo poskladať teho telo (okrem penisu, ktorý nenašla) a magickými rituálmi naučenými od boha Thovta Usireho oživila. K Usireho telu pripevnila umelý penis a tak potom otehotnela jeho semenom. Usire sa medzitým vzdialil na oblohu, aby medzi hviezdami Orióna, na brehoch nebeského Nílu - t. j. Mliečnej cesty - založil vesmírnu ríšu Prvého času (Duat).

V močiaroch delty Nílu Eset porodila syna Hóra. Keď Hór narástol, vyzval na súboj svojho zlého strýka Sutecha. Po veľkom zápolení, ktoré sa odohralo v oblasti Memfisu (na legendárnom mieste Cher-Aha, Mieste bitky), Hór porazil Sutecha a za pomoci Thovta získal nazad egyptský trón. Všetkých ďalších egyptských kráľov pokladali za reinkarnáciu Hóra. Keď kráľ Hór zomrel, aj jeho oživila Eset magickými rituálmi, a jeho semenom - podobne ako u Usireho - oplodnila maternicu bohyne (kráľovnej čiže najvyššej kňažky). Potom sa vzdialila na nebo, aby sa v súhvezdí Orióna (ríši Duat) spojila s Usirem.

 

Hoci egyptológovia neoblomne tvrdia, že Usire bol iba mýtickou postavou, starí Egypťania nepochybovali, že Usire žil na zemi vo vzdialenom zlatom veku a založil v ich krajine prvú civilizáciu. Treba uznať, že celý systém faraónovskej teokracie, jeho náboženské oslavy, jeho kalendár, jeho zákony a dokonca aj kódy sociálneho správania spočívajú na tomto presvedčení.

Ak Usire existoval, potom takéhoto kráľa, ktorému starí Egypťania pripisovali mesiášske schopnosti (ako neskôr uvidíme), museli pochovať v nádhernej hrobke rovnako ako všetkých nasledujúcich egyptských kráľov. A teraz na chvíľu súhlasme so spomínanou hypotézou a pokúsme sa porozmýšľať, kde by sa hrobka Usireho mohla nachádzať.

-pokračovanie-

 

Poznámky

1. Memfiská teológia okolo roku 2000 pred n. I., Šabakov kameň, Britské múzeum.
2. E. A. Wallis Budge: Osiris and the Egyptian Resurrection, zv. 1. Dover Publications, New York, 1973, s. 10.
3. Hoci Budge sa zaoberá celým faraónskym obdobím až do 5. storočia n. I., Usireho kult pravdepodobne pochádza z oveľa starších prameňov. Budge píše: „Egyptské texty dostupné v súčasnosti nám dovoľujú sledovať históriu Usireho kultu od Archaického obdobia až do čias Rímskej ríše s dostatočnou úplnosťou, jeho začiatok sa však beznádejne stráca v temnotách."
4. Podľa právneho kódexu kresťanského cisára Teodosia II.

 



Je to príbeh trvajúci celé stáročia. Mystérium, ktoré dráždilo predstavivosť hľadačov z generácie na generáciu, rozdelilo archeologickú obec a vyvolalo debaty na celom svete. Prečo sa tieto „komory“ doteraz neotvorili? Čo v nich môže byť? Nejde o nejaké „sprisahanie“, ktoré nezahŕňa iba egyptológiu, ale aj iné, podozrivejšie inštitúcie? Alebo je to ešte „niečo iné“? Kniha Roberta Bauvala, spoluautora Mystéria Orióna, Strážcu stvorenia a Mystéria Marsu hľadá a nachádza zasvätené odpovede práve na tieto znepokojujúce otázky.

Zdroj: Robert Bauval, „Tajná komora“, Remedium 2002


KNIHU môžete zakúpiť i na tejto adrese.

exkluzívne.cez.okno


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.

Súvisiace:

SIEŇ ZÁZNAMOV
http://www.cez-okno.net/search/node/sien%20zaznamov

Posvätná veda
http://www.cez-okno.net/rubrika/rubriky/posvatna-veda


Autori: 
marec 05, 2015 16:15 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top