Profesionálne preklady a korektúry

Obrázok používateľa CEZ OKNO
TAJNÁ NÁUKA: Predhovor a Úvod

Syntéza vedy, náboženstva a filozofie
H. P. Blavatská,
Autorka diela „Odhalená Isis“

 

 

 

„Žiadne náboženstvo nie je vyššie, ako Pravda.“

 

Zväzok I. – Kozmogenéza

London:
THE THEOSOPHICAL PUBLISHING COMPANY, LIMITED
7, Duke Street, Adelphi, W.C.
WILLIAM Q. JUDGE,
117, Nassau Street, New York.
THE MANAGER OF THE THEOSOPHIST,
Adyar, Madras.

---

1888.


[[Zv. 1, Strana iv]]

„Prihlásené podľa Zákona Kongresu v roku 1888, H. P. Blavatská,
v Kancelárii knihovníka Kongresu vo Washingtone, D.C.“


[[Zv. 1, Strana v]]

Toto dielo

Venujem všetkým pravým teozofom,

V každej krajine,

A v každej rase,

Pretože si ho vyžiadali, a pre nich bolo zaznamenané.


[[Zv. 1, Strana vi - prázdna]]
[[Zv. 1, Strana vii]]

PREDHOVOR

Autorka – skôr zapisovateľka – má pocit nevyhnutnosti obhajovať dlhé oneskorenie, ktoré sa stalo v prípade tohoto diela. Bolo to spôsobené chorobou a rozmerom úlohy. Dokonca ani dva dosiaľ vydané zväzky nemajú kompletnú osnovu a nepojednávajú vyčerpávajúco o svojej téme. Už je pripravené veľké množstvo materiálu zaoberajúce sa históriou okultizmu obsiahnutou v životoch veľkých Majstrov Árijskej Rasy, a ukazuje podiel okultnej filozofie na riadení života taký aký je a aký by mal byť. Uvedené zväzky by sa mali stretnúť s priaznivým prijatím – žiadne úsilie na vykonanie plánu diela vo svojej úplnosti nevyjde nazmar. Tretí zväzok je už pripravený, štvrtý takmer tiež.

Tento plán musí byť pripojený, nebol totiž prijatý v kontemplácii, keď bola prvý krát oznámená príprava diela. Ako pôvodne oznámili, bolo plánované, že „Tajná Náuka“ by mala byť upravenou a rozšírenou verziou „Odhalenej Isis“. Avšak, čoskoro sa zistilo, že vysvetlenia, ktoré sa mohli pridať k tým, ktoré už boli predložené svetu v posledne menovanom diele, alebo v iných dielach, zaoberajúcich sa ezoterickou vedou boli také, ktoré si vyžadovali odlišnú metódu spracovania: a v dôsledku toho súčasné zväzky neobsahujú spolu dvadsať strán extrahovaných z diela „Odhalená Isis.“

Autorka nepovažuje za nutné žiadať o odpustenie čitateľov a kritikov kvôli mnohým chybám v literárnom štýle a nedokonalej angličtine, ktorú môžete na týchto stránkach nájsť. Je cudzinkou a znalosť jazyka nadobudla v neskoršom veku. Anglický jazyk je použitý, pretože je široko rozptýleným médiom šíriacim pravdu, čo sa stalo jej povinnosťou voči svetu.

Tieto pravdy nie sú v žiadnom zmysle ukazované ako odhalenie, ani nevyjadrujú autorkinu pozíciu odhaliteľky mystickej náuky, teraz zverejnenej po prvý krát vo svetovej histórii. Kvôli tomu, čo je obsiahnuté v tomto diele, je potrebné nachádzať to roztrúsené v tisícich zväzkoch stelesňujúcich Písma Sväté veľkých ázijských a raných európskych náboženstiev, skryté v glyfoch a symboloch, až doteraz nechaných kvôli tomuto závoju bez povšimnutia. Teraz sa pokúšame zhromaždiť najstaršie princípy a vytvoriť z nich jeden harmonický a neporušený celok. Jediná výhoda, ktorú má pisateľka v porovnaní s jej predchodcami je to, že sa nemusí uchyľovať k osobným dohadom a teóriám. Pretože toto dielo je čiastočne formuláciou toho, čo ju samu učili pokročilejší študenti, doplnené len niekoľkými detailmi, výsledkami jej


[[Zv. 1, Strana]] viii

vlastného štúdia a pozorovania. Uverejnenie mnohých tu uvedených faktov, bolo nutne vyvolané divokými a fantastickými špekuláciami, ktorým sa oddávali mnohí teozofi a študenti mysticizmu, počas niekoľkých minulých rokov, ako si predstavovali vo svojej snahe vypracovať kompletný systém myslenia z tých niekoľkých faktov, ktoré im boli oznámené.

Je zbytočné vysvetľovať, že v tejto knihe nie je Tajná náuka vo svojej úplnosti, ale vo vybranom počte fragmentov jej podstatných princípov, špeciálna pozornosť je venovaná niektorým faktom, ktorých sa chopili rôzni spisovatelia, a skreslili ich bez akejkoľvek podobnosti s pravdou.

Ale snáď je žiadúce jasne uviesť, že náuky, akokoľvek útržkovité a neúplné, obsiahnuté v týchto zväzkoch, nepatria výlučne ani k hinduistickému, zoroastrijskému, chaldejskému ani egyptskému náboženstvu, ani k buddhizmu, islamu, judaizmu, ani kresťanstvu. Tajná náuka je podstatou týchto všetkých. Prameniac v jej pôvode, rôzne náboženské schémy teraz splývajú so svojim pôvodným elementom, z ktorého vyrástlo každé mystérium a dogma, z ktorého sa vyvinuli a zmaterializovali.

Je viac než pravdepodobné, že túto knihu bude veľká časť verejnosti považovať za rozprávku toho najdivokejšieho druhu; pretože kto kedy počul o knihe Dzyan?

Pisateľka je preto plne pripravená prevziať všetku zodpovednosť za to, čo je obsiahnuté v tomto diele, a dokonca čeliť obvineniu, že si to celé vymyslela. Plne si uvedomuje, že má mnoho nedostatkov; všetko, čo žiada, je to, ako sa mnohým môže možno zdať romantické, aby logická súdržnosť a dôslednosť diela oprávňovala túto novú Genezis za každú cenu zaradiť na úroveň „pracovných hypotéz“, bohato akceptovaných modernou vedou. Ďalej požaduje uvažovanie, nie z dôvodu akéhokoľvek odvolania sa na dogmatickú autoritu, ale preto, lebo sa drží Prírody, a nasleduje zákony rovnorodosti a analógie.

Takto sa môže stanoviť cieľ tohto diela: ukázať, že Príroda nie je „náhodná súčinnosť atómov,“ a vyhradiť človeku jeho oprávnené miesto v pláne Vesmíru; zachrániť pred degradáciou starobylé pravdy, ktoré sú základmi všetkých náboženstiev; a odkryť, do určitej miery, základnú jednotu, z ktorej všetky pramenia; a nakoniec ukázať, že Veda modernej civilizácie nikdy nepriblížila okultnú stranu Prírody.

Ak sa toto do akejkoľvek miery vykoná, pisateľka bude spokojná. Dielo je napísané v službe ľudstvu, a ľudstvo a budúce generácie ho musia posúdiť. Jeho autorka neuznáva žiadny nižší odvolací súd. Je zvyknutá na osočovanie; s ohováraním sa stretáva denne; na očierňovanie sa usmieva s tichým opovrhnutím.

De minimis non curat lex.*

H. P. B.

Londýn, október, 1888.

[[Poznámky]] -------------------------------------------------

* Maličkosťami sa zákon nezaoberá, pozn. prekl.


[[Zv. 1, Strana]] xviii ÚVOD

ÚVOD

-------

„Starostlivo počúvať, láskavo súdiť.“

SHAKESPEARE

Odkedy sa v Anglicku objavila teozofická literatúra, stalo sa zvykom nazývať ju „Ezoterickým Buddhizmom“. Zvykom, ako hovorí staré príslovie, založenom na každodennej skúsenosti: „Omyl beží dolu kopcom, zatiaľ čo Pravda musí pracne vystúpiť na veľmi vysoký vrch“.

Staré príslovia sú často múdre. Ľudská myseľ môže ťažko zostať celkom nestranná a rozhodné názory bývajú často ustálené ešte predtým, než subjekt podrobíme dôkladnej skúške zo všetkých aspektov. Vraj s ohľadom na prevažujúci dvojaký omyl (a) limitovania teozofie buddhizmom a (b) zmätku princípov náboženskej filozofie kázaných Gautamom Budhom oproti náukám široko načrtnutých v „Ezoterickom Buddhizme“. Ťažko si predstaviť nejaký väčší omyl, než je tento. To urobilo našich nepriateľov schopnými nájsť účinnú zbraň voči teozofii – vynikajúci učenec v Pálí to uštipačne vyjadril pomenovaním zväzku „ani ezoterizmus, ani buddhizmus“. Ezoterické pravdy prezentované v diele pána Sinetta prestali byť ezoterické okamihom zverejnenia; ale toto neobsahuje náboženstvo Buddhu, ale jednoducho niekoľko princípov až doteraz skrytého učenia, ktoré sú v prezentovaných zväzkoch omnoho viac doplnené, rozšírené a vysvetlené. Dokonca tento neskorší zväzok, hoci podáva mnoho základných princípov z TAJNEJ NÁUKY Východu, poodhaľuje len malý kúsok spod temného závoja. Pretože nikto, dokonca ani ten najväčší žijúci adept by nemal povolené, ani by nemohol – dokonca ani ak by rád – náhodne oznámiť posmešnému, neveriacemu svetu to, čo bolo pred ním tak účinne utajované počas dlhých eónov a vekov. „Ezoterický Buddhizmus“ bola vynikajúca práca, s veľmi nešťastným


[[Zv. 1, Strana]] xviii ÚVOD

názvom, predsa len znamená viac než len názov „TAJNÁ NÁUKA“. Ukázalo sa, že to bola nešťastná voľba, pretože ľudia majú zvyk vždy hodnotiť veci podľa ich zovňajšku skôr, než podľa významu a pretože sa stala chyba tak všeobecnou, že dokonca väčšina priateľov Teozofickej spoločnosti padlo za obeť tej istej mylnej predstave. Za prvé, hoci sa zdvihli protesty od Brahmanov proti titulu diela a, aby sme boli spravodliví, musím dodať, že „Ezoterický Buddhizmus“ mi bol prezentovaný už ako hotový zväzok a nebola som si celkom vedomá spôsobu, ktorým autor zamýšľal hláskovať slovo „Budh-izmus“.

Toto musia mať na pamäti tí, ktorí prví vyniesli vec na verejnosť, zanedbajúc rozdiel medzi „Buddhizmom“ ako náboženským systémom etických kázaní Pána Gautamu – pomenujúc ho podľa jeho titulu Buddha, „Osvietený“ a Budha, „Múdrosť“, alebo poznanie (Vidya) – a podľa schopnosti rozlišovania zo sanskrtského koreňa „Budh“, poznať. My teozofi Indie sme skutočne sami na vine, hoci vtedy sme urobili všetko, aby sme chybu opravili. (Pozri Teosophist, jún, 1883.) Napadnúť tento žalostný omyl v názve bolo jednoduché, stačilo zmeniť hláskovanie slova a v zhode obidvoch výslovností napísať „Budhizmus“ namiesto „Buddhizmus“. Tento termín nie je korektne hláskovaný a vyslovovaný tak, ako je povinnosťou v angličtine – Buddhaizmus, a pomenovanie jeho žiakov „Buddhaisti“.

Toto vysvetlenie je rozhodne nutné na začiatku práce ako je táto. „Múdrosť náboženstva“ je dedičstvom všetkých národov celého sveta, i keď vyhlásenie bolo urobené v „Ezoterickom Buddhizme“ (V Predhovore k pôvodnému vydaniu), ktoré „pred dvomi rokmi (t.j. 1883), ani ja, ani nijaký žijúci Európan, poznajúc abecedu vedy tu po prvý krát dostal vedeckú formu“, atď. Táto chyba sa musela vkradnúť nedbalosťou. Zatiaľ čo zapisovateľka vedela všetko o tom, čo je „vyzradené“ v „Ezoterickom Buddhizme“ a omnoho viac, pred mnohými rokmi sa stalo jej povinnosťou (v roku 1880) udeliť malú časť Tajnej náuky dvom európskym gentlemanom. Jeden z nich bol autorom „Ezoterického Buddhizmu“ a iste má dnes zapisovateľka nepochybnú, i keď pre ňu skôr pochybnú výsadu bytosti Európana rodom a vzdelaním. A čo viac, značnej časti filozofie


[[Zv. 1, Strana]] xix ÚVOD

vyloženej pánom Sinnettom bol vyučený v Amerike prv, než bola zverejnená v diele „Odhalená Isis“. Dvom Európanom a môjmu spolupracovníkovi plukovníkovi H. S. Olcottovi. Z troch učiteľov má jeden gentleman maďarské zasvätenie, druhý egyptské a tretí hindské. Ako bolo dovolené, plukovník Olcott uvoľnil rôznymi cestami niektoré z týchto učení. Ak ho druhí dvaja nemajú, to bolo jednoducho preto, že nemali povolenie: ich čas pre verejnú činnosť ešte nenastal. No pre iných už áno a objavenie sa niekoľkých zaujímavých kníh pána Sinetta je viditeľný dôkaz tohto faktu. Dôležitosť toho prevyšuje všetko – čo treba mať na pamäti, že žiadna teozofická kniha nenadobúda dodatočne ďalšiu hodnotu z predstierania autority.

V etymológii Adi, a Adhi Budha, jediný (alebo Prvý) a „Zvrchovaná múdrosť“ je Aryasangov termín používaný v jeho Tajných pojednaniach a teraz i všetkými mystikmi Severného Buddhizmu. Je to sanskrtský termín a označenie dané najranejšími Árijmi Neznámemu božstvu. Slovo „Brahma“ nenájdete vo Védach a raných prácach. To znamená absolútnu Múdrosť, a „Adi-bhuta“ je preložené Fitzedwardom Hallom ako „prapôvodná večná príčina všetkého“. Eóny nesmiernej veľkosti museli uplynúť, kým bol Buddha takto, takpovediac, poľudštený, pokiaľ pripustíme, aby bol termín aplikovaný na smrteľníka a nakoniec si privlastníme toho, koho jedinečná sila a poznanie zapríčinili obdržanie titulu „Buddha nepohnutej múdrosti“. Bodha znamená vlastníctvo prirodzeného intelektu alebo „porozumenie“. „Buddha“, nadobudnutie toho osobným úsilím a zásluhou, zatiaľ čo Buddhi je schopnosť rozoznania kanálu, cez ktorý dosahuje „Duša“ (tiež „božské vedomie“ a „Spirituálny Duch“, ktorý je dopravným prostriedkom Átman) duchovné poznanie, rozpoznávanie dobra a zla. „Keď Buddhi pohlcuje naše SEBEctvo (ničí ho) so všetkými jeho Vikarami, Avalokitéšvara sa nám manifestuje, a Nirvána, alebo Mukti, je dosiahnutá“, „Mukti“ je rovnaká ako Nirvána, t.j., oslobodenie od prekážok „Máji“ alebo ilúzie. „Bodhi“ je tak isto pomenovanie jednotlivého stavu tranzu nazývaného Samádhi, počas ktorého dôjde u subjektu k vyvrcholeniu duchovného poznania.

Pochabí sú tí, ktorí vo svojej slepote, v našom veku nevhodnou nenávisťou k Buddhizmu a znovu-reakciou, „Budhizmu“, popierajú svoje ezoterické učenie (ktoré je tiež od Brahmanov), jednoducho preto, že názov


[[Zv. 1, Strana]] xx ÚVOD

predpokladá že im, ako Monoteistom, sú náuky škodlivé. Korigovať termín použitý v ich prípade je pochabé. Pre Ezoterickú filozofiu je osamelá kalkulácia skúškou, v tomto veku hrubého a nelogického materializmu, opakované útoky na všetkých a všetko vydrží väčšinou človek milý a svätý, vo svojom vnútornom spirituálnom živote. Ozajstný filozof, študent Ezoterickej múdrosti, úplne púšťa zo zreteľa osobné útoky, dogmatické viery a špeciálne náboženstvá. A čo viac, Ezoterická filozofia zmieruje všetky náboženstvá, odstráni to na povrchu – ľudský šat a ukáže koreň identický v každom veľkom náboženstve. Dokazuje potrebnosť absolútneho Božského princípu v prírode. To popiera Božstvo nie viac, než to robí Slnko. Ezoterická filozofia nikdy neodmietla Boha v Prírode, ani nie Božstvo ako absolútno a abstraktné Bytie (Ens). Len odmieta akceptovať niektorých bohov takzvaných monoteistických náboženstiev, bohov vytvorených človekom na svoj vlastný obraz a podobu – je to rúhanie a je mi ľúto karikatúr Nespoznateľného. Navyše zamýšľame záznamy ponechať pred čitateľom zahŕňajúc ezoterické princípy celého sveta od počiatku ľudstva a Buddhistický okultizmus zaujme svoje zákonité miesto, a nič viac. Vskutku, tajné časti „Dan“ alebo „Jan-na“* („Dhyan“) Gautamovej metafyziky, javiacej sa ako veľkej tým neoboznámeným s princípmi Náboženstva Múdrosti staroveku, sú len veľmi malou časťou celku. Hindský Reformátor obmedzoval svoje verejnosti prístupné učenia na čisto morálny fyziologický aspekt Náboženstva Múdrosti, Etiku a osamotenosť ČLOVEKA. Veci „neviditeľné a nehmotné“, tajomstvo Bytia mimo našej zemskej sféry. Veľký Učiteľ odišiel vo svojich verejných prednáškach úplne nepreskúmaný, rezervujúci skryté pravdy pre vyvolený okruh svojich Arhatov. Naostatok menovaný dostal svoje Zasvätenie v slávnej jaskyni Saptaparna (Sattapanni Mahavansa) blízko hory Baibhar (Webhara v pálijských MSS. ***). Táto jaskyňa bola v Radžagriha, v starovekom hlavnom meste Mogadha, a bol v Četa jaskyni vo Fa-hian, ako sa plným právom domnievajú niektorí archeológovia.**

Čas a ľudská obrazotvornosť urobila rýchlu prácu rýdzosti a filo-

[[Poznámky]] -------------------------------------------------

*Dan, v modernej čínštine a tibetčine vyslovované čan, je všeobecný termín pre ezoterické školy a ich literatúru. V starých knihách je slovo Janna definované ako „reformovanie niekoho ja meditáciou a vedomosťami“, a za druhé ako vnútorný zrod. Píš Dzan, vyslovuj Džan, „Kniha Dzyan“.

** Pán Beglor, hlavný inžinier v Budhagaya a významný archeológ, bol, veríme, prvý, kto to objavil.

*** rukopisoch, pozn. prekl.


[[Zv. 1, Strana]] xxi ÚVOD

zofie týchto učení vraj kedysi boli presadené z tajomstva a posvätného kotúča Arhatov, v priebehu ich práce obracania na vieru, do pôdy menej pripravenej pre metafyzické koncepcie než India, t.j., kedysi boli prenesení do Číny, Japonska, Siamu a Burmahu. Ako bolo pojednávané o starodávnej rýdzosti týchto veľkých odhalení, je možné vidieť pri štúdiu niektorej takzvanej „ezoterickej“ buddhistickej školy staroveku v jej modernom háve, nielen v Číne a v iných buddhistických krajinách vo všeobecnosti, ale dokonca v nejednej škole v Tibete, nechanej v ochrane nezasvätených lámov a mongolských inovátorov.

Takto je čitateľ pozvaný mať na pamäti veľmi dôležitý rozdiel medzi ortodoxným buddhizmom – t.j., verejným učením Gautamu Buddhu, a jeho ezoterickým Budhizmom. Jeho Tajná NÁUKA sa však vôbec nelíši od tej od zasvätených Brahmanov jeho dní. Buddha bol dieťa árijskej zeme, rodený Hind, Kšátrija a učeník „dvakrát zrodených“ (zasvätených Brahmanov) alebo Dwijas. Z toho dôvodu jeho učenia nemôžu byť odlišné od ich náuk, celá buddhistická reforma stála na rozdávaní časti, ktorá bola pred každým človekom utajená mimo „čarovný“ kruh Zasvätencov Chrámu a askétov. Neschopný vyučovať všetko, čo mu bolo oznámené – kvôli jeho záväzku – i keď vyučoval filozofiu postavenú na rôznorodosti pravdy ezoterického poznania, Buddha poskytol svetu jedine svoje vonkajšie materiálne telo a to držalo jeho dušu na základe jeho Voľby. (Pozri tiež Zväzok II.) Mnohí čínski učenci medzi orientalistami počuli o „Náuke Duše“. Žiadny zdá sa nepochopil jej skutočný význam a dôležitosť.

Táto NÁUKA bola v tichosti chránená – možno príliš v tichosti – vnútri útočišťa. Tajomstvo, ktoré je chránené svojou hlavnou dogmou a ašpiráciou – Nirvánou – vyskúšanou a dráždivou raritou tých učencov, ktorí ju študujú, neschopní to vyriešiť logicky a uspokojivo rozťatím Gordického uzla – oni ho režú deklarujúc, že Nirvána znamená absolútne zničenie.

Koncom prvej štvrtiny tohto storočia sa vo svete objavil zvláštny druh literatúry, ktorý sa stal vo svojej tendencii každým rokom definovanejším. Bol založený na tzv. učených výskumoch odborníkov v sanskrite a orientalistov všeobecne, držal sa však vedeckosti. Hinduizmus, Egyptská mytológia a ďalšie staroveké náboženstvá, mýty a symboly boli urobené, aby poskytli akúkoľvek hľadanú symboliku,


[[Zv. 1, Strana]] xxii ÚVOD

teda často dávajú hrubú vonkajšiu formu namiesto vnútorného významu. Diela, najpozoruhodnejšie pre ich duchaplné a dômyselné dedukcie a úvahy, v circulo vicioso*, predchádzajúce závery všeobecne zamieňajúce miesta s priestormi, ako v úsudkoch viacerých než jedného učenca sanskritu a pálí, sa objavili rýchlo jedno za druhým, zaplavujúc knižnice pojednaniami zakladajúcimi sa skôr na falickom a sexuálnom uctievaní, ako na skutočnej symbolike, a navzájom sa popierali.

To je možno pravý dôvod, prečo náčrtom niekoľkých fundamentálnych právd Tajnej Náuky Prastarých vekov je teraz dovolené uvidieť svetlo, po dlhých tisícročiach najhlbšieho ticha a utajovania. Hovorím zámerne „niekoľko právd“, pretože ten, ktorý musí zostať nevyslovený, nemôže byť obsiahnutý ani v sto takých zväzkoch, ani by nemohol byť oznámený súčasnej generácii Saducejov. Ale dokonca menej, než je teraz uvoľnené je lepšie, ako úplné ticho uvalené na tieto životné pravdy. Dnešný svet a jeho pomätený let do neznáma, ktoré je príliš pripravené miasť nepoznateľnosťou, je rýchlo spätne postupujúci k materiálnej úrovni spirituality, kedykoľvek problém unikne uchopeniu prírodovedca. Teraz sa to tu stalo rozsiahlou arénou – skutočným údolím nezhôd a večného sporu – nekropolou, v ktorej lož potopila najvyššie a najsvätejšie túžby nášho Ducha-Duše. Táto duša sa stáva každou novou generáciou stále viac paralyzovanou a zakrpatenou. Slovami Greeleyho „roztomilí neveriaci a vynikajúci samopašníci“ Spoločnosti, drobná starostlivosť na oživenie mŕtvych vied minulosti, ale česť výnimkám – vážnym študentom v menšine, ktorí majú právo dozvedieť sa niektoré pravdy, uvoľnené teraz v oveľa väčšej miere, ako pred desiatimi rokmi, kedy bola publikovaná „Odhalená Isis“, alebo dokonca neskoršie pokusy vyložiť mystériá ezoterickej vedy.

Jedným z najväčších a k tomu najvážnejších protestov voči správnosti a spoľahlivosti celého diela bude úvodná STROFA: „Ako môžu byť overené v nej obsiahnuté vyhlásenia?“ Popravde, ak aj je ohromná časť sanskritských, čínskych a mongolských diel citovaných v prezentovaných zväzkoch niektorým orientalistom známa, hlavné dielo – tamto, z ktorého sú dané Strofy, európske knižnice nevlastnia. Kniha Dzyan (alebo „Dzan“) je pre našich lingvistov celkom neznáma, alebo rozhodne pod jej súčasným názvom o nej nikdy nepočuli. To je, samozrejme, ohromný nedostatok

[[Poznámky]] -------------------------------------------------

* bludnom kruhu, pozn. prekl.


[[Zv. 1, Strana]] xxiii ÚVOD

tých, ktorí nasledujú metódy skúmania predpísané oficiálnou vedou, no pre študentov okultizmu a každého pravého okultistu to nebude problém. Hlavná časť daných Náuk sa nachádza roztrúsená po stovkách a tisícoch sanskritských MSS., niektorých už preložených – ako obvykle skreslených vo svojich interpretáciách, iné ticho čakajúcich na nápravu. Preto každý učenec má tu urobené vyhlásenia príležitosť skontrolovať, a overiť väčšinu citátov. Niekoľko nových faktov (nových len pre náboženského orientalistu) a pasáží citovaných z komentárov, bude obtiažne sledovať. Niektoré z učení doteraz prenášaných ústne: už je na ne v každom prípade poukazované v skoro nespočítateľných zväzkoch brahmanskej literatúry, a literatúry čínskych a tibetských chrámov.

Hoci to môže byť, a nech už je pre pisateľa prichystaná akokoľvek zlomyseľná kritika, jedna skutočnosť je úplne zaručená. Členovia niekoľkých ezoterických škôl, sídlo ktorých je za Himalájami a ktorého rozvetvenia môžu byť nájdené v Číne, Japonsku, Indii, Tibete a tiež v Sýrii a v Južnej Amerike – robia si právo mať vo vlastníctve súhrn posvätných a filozofických diel v MSS. a v skutočnosti všetky diela, ktoré kedy boli napísané v akomkoľvek jazyku alebo znakoch, odkedy vzniklo umenie písať od ideografických hieroglyfov až k abecede z Cadmusu a Devanagari.

Toto bolo nárokované po všetky veky už od doby zničenia Alexandrijskej knižnice (pozri Odhalená Isis, Zv. II, s. 27), každého diela, charakter ktorého snáď mal viesť od svetského ku konečnému objavu a pochopeniu niektorých mystérií Tajnej Vedy, ktoré boli vďaka kombinovanému úsiliu členov Bratstva usilovne hľadané. A čo viac, pridali to tí, ktorí vedia, že keď sa už raz našli, tri zvyšné kópie uložili a bezpečne uschovali, také diela boli všetky zničené. Posledné z cenných rukopisov boli zaistené a ukryté v Indii počas vlády panovníka Akbara.*

Je to udržiavané, keď navyše každá posvätná kniha tohto druhu, ktorej text nebol dostatočne zastretý v symbolizme, alebo ktorý mal nejaký

[[Poznámky]] -------------------------------------------------

* Prof. Max Muller ukazuje, že žiadne Akbarove úplatky alebo hrozby nemohli od Brahmanov vymôcť pôvodný text Véd a pýši sa, že európski orientalisti ho majú (čítaj vo „Veda a Náboženstvo“, s. 23). Či Európa má kompletný text je veľmi pochybné a budúcnosť má možno pre Orientalistov prichystané veľmi nepríjemné prekvapenia.


[[Zv. 1, Strana]] xxiv ÚVOD

priamy odkaz na staroveké mystériá, potom čo bol starostlivo okopírovaný do zašifrovaných znakov, vzdoruje umeniu najlepšieho a najšikovnejšieho paleografa, bol tiež zničený do poslednej kópie. Počas Akbarovho panovania niektorí fanatickí dvorania, nespokojní s cisárovou hriešnou zvedavosťou o náboženstvá neveriacich, sami pomáhali Brahmanom skryť ich MSS. Taký bol Badaoni, pre ktorého bola Akbarova mánia v modlárskych náboženstvách naozajstným hororom.*

A čo viac, vo všetkých veľkých a bohatých lamasériách sú podzemné krypty a jaskynné knižnice, vysekané v skale, kedykoľvek sú gonpa a lhakhang situované v horách. Okrem Západného Tsay-damu, v samostatných priechodoch cez Kuen-lun** je tam niekoľko takých skrytých miest. Pozdĺž hrebeňa Altyn-Toga, kde dosiaľ noha Európana nevkročila, je zaručene dedinka, stratená v ľadovcovom kotli. Je to malý strapec domov, skôr dedinka, než kláštor, s na pohľad chudobnou svätyňou, jedným starým lámom, pustovníkom, žijúcim neďaleko a dozerajúcim. Pútnici hovoria, že podzemné galérie a siene obsahujú kolekciu kníh, ktorých počet je podľa výkazov priveľký i na miestnosť v Britskom múzeu .***

Toto všetko veľmi pravdepodobne vylúdi úsmev pochybnosti. Potom ale kým

[[Poznámky]] -------------------------------------------------

* Badaoni písal vo svojich Muntakhab v Tawarikh: „Jeho Veličenstvo vychutnalo skúmanie o sektách týchto neveriacich (ktoré sa nedajú zrátať, tak početné sú a ktoré vlastnia veľké množstvo odhaľujúcich kníh)... Ako oni (Sramana a Brahmani) vynikajú nad inými vzdelanými mužmi vo svojich pojednaniach o morálke, o fyzických a náboženských vedách, a dosiahne vysoký stupeň vo svojich vedomostiach budúcnosti, v duchovnej sile a ľudskej dokonalosti. Prinesené dôkazy založili na dôvode a svedectve, a kázané náuky boli tak pevné, že v nikom už teraz nemohla vzniknúť pochybnosť ohľadom Jeho Veličenstva i keby hory boli rozdrobené na prach, či nebesá roztrhané.“ Táto práca „bola držaná v tajnosti a nebola publikovaná počas panovania Jahangira“. (Ain i Akbari, preložené Dr. Blochmannom, s. 104, poznámka.)

** Pohorie Karakoram, západný Tibet.

*** Podľa rovnakej tradície teraz pustých regiónov suchej zeme Tarim – skutočnej divočiny uprostred Turkestanu – bola v dávnych časoch pokrytá kvitnúcimi a bohatými mestami. V súčasnosti len niekoľko zelených oáz oživuje jeho mŕtvu osamelosť. Jednu takú, rozloženú na pochovanom rozsiahlom mieste, prehltla a zasypala piesočnatá pôda púšte. Nepatrí nikomu, no je často navštevovaná Mongolmi a Budhistami. Tá istá tradícia hovorí o obrovských podzemných sídlach, veľkých chodbách pokrytých dlaždicami a blokmi valcov. Môže to byť iba povesť ale aj suchý fakt.


[[Zv. 1, Strana]] xxv ÚVOD

čitateľ odmietne pravdivosť správ, dovoľte mu pozastaviť sa a uvažovať nad nasledujúcimi dobre známymi skutočnosťami. Kolektívne výskumy orientalistov, a obzvlášť práce študentov porovnávacej Filológie z obdobia neskorých rokov a Vedy náboženstiev ich viedli k nasledujúcemu zisteniu: Nesmierne, nespočítateľné množstvo MSS., a dokonca vytlačené diela, o ktorých je známe, že existovali, sa teraz už viac nenájdu. Zmizli bez toho, aby po sebe zanechali najmenšiu stopu. Ak by ich diela neboli vôbec dôležité, mohli by byť v prirodzenom postupe času ponechané na zánik, a ich pravé názvy by boli vymazané z ľudskej pamäte. Ale nie je to tak; pretože, ako sa teraz zistilo, väčšina z nich obsahovala pravé kľúče k stále existujúcim dielam, a boli celkom nepochopiteľné, pre väčšiu časť ich čitateľov, bez tých doplnkových zväzkov Komentárov a vysvetlení. Také sú, napríklad, diela autora Lao-tse, predchodcu Konfucia.*

Hovorí sa, že napísal 930 kníh o Etike a náboženstvách, a sedemdesiat o mágii, celkove tisíc. Avšak jeho veľkolepé dielo, srdce jeho náuky, „Tao-te-King,“ alebo sväté písma taoistov, obsahuje, ako ukazuje Stanislas Julien, len „okolo 5000 slov“ (Tao-te-King, s. xxvii.), sotva tucet strán, predsa profesor Max Muller zisťuje, že „text je bez komentárov nezrozumiteľný, takže p. Julien musel za účelom svojho prekladu konzultovať s viac ako šesťdesiatimi vykladačmi,“ ten najskorší spadá až do roku 163 pred Kristom, nie skôr, ako vidíme. Počas štyroch a pol storočí, ktoré predchádzali tomuto najranejšiemu vykladačovi, bol dostatočný čas na zahalenie pravdivej doktríny od Lao-tse pre všetkých, až na jeho zasvätených kňazov. Japonci, medzi ktorými sa teraz nachádzajú tí najvzdelanejší z kňazov a nasledovníkov Lao-tse, sa jednoducho smejú omylom a hypotézam európskych čínskych učencov; a tradícia potvrdzuje, že výklady, ku ktorým majú prístup naši západní sinológovia, nie sú skutočné okultné záznamy, ale zámerné závoje, a že pravdivé výklady, a tiež takmer všetky texty, už dávno zmizli z očí svetskosti.

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* „Ak sa obrátime k Číne, zistíme, že náboženstvo Konfucia sa zakladá na Piatich Kráľovských a Štyroch Shu-knihách, sami o sebe značného rozsahu a obklopené obsiahlymi Výkladmi, bez ktorých by sa dokonca ani tí najvzdelanejší učenci neodvážili preskúmať hĺbku ich svätého kánonu.“ (Prednášky o „Vede náboženstva“, s. 185. Max Muller.) Ale nepreskúmali ho – a toto je sťažnosť konfucionistov, ako sa jeden veľmi vzdelaný člen toho spoločenstva v Paríži sťažoval v roku 1881.


[[Zv. 1, strana]] xxvi ÚVOD

Ak sa niekto obráti k starovekej literatúre semitských náboženstiev, k Chaldejským písmam, staršej sestre a učiteľke, ak nie k zdroju Mojžišovej Biblie, základnému a počiatočnému bodu kresťanstva, čo nachádzajú učenci? Zvečnenie spomienky na staroveké náboženstvá Babylonu; záznamy rozsiahleho cyklu astronomických pozorovaní Chaldejských mágov; zdôvodnenie tradície ich skvostnej a pozoruhodne okultnej literatúry, čo teraz zostáva? – len pár fragmentov, o ktorých sa hovorí, že sú od Berosusa.

Avšak tieto sú ako záchytný bod povahy toho, čo zmizlo, takmer bezcenné. Pretože prešli rukami Cteného Biskupa z Cézarei – toho samozvaného cenzora a editora svätých záznamov iných náboženstiev človeka – a bezpochyby nesú od toho dňa znak jeho neobyčajne pravdivej a dôveryhodnej ruky. Pretože aká je história tohto pojednania o tom kedysi veľkolepom náboženstve Babylonu?

Dielo, ktoré napísal v gréčtine Berosus, kňaz chrámu v Beluse, pre Alexandra Veľkého, z astronomických a chronologických záznamov, ktoré uchovávali kňazi toho chrámu, a ktoré pokrývajú obdobie 200.000 rokov, je teraz stratené. V prvom storočí pred Kristom Alexander Polyhistor z neho vytvoril série výpiskov – tiež sú stratené. Eusébius použil tieto výpisky v spisoch jeho Chronikonu (270-340 A.D.). Body podobnosti – takmer zhody – medzi židovskými a chaldejskými písmami,* učinili z tých naposledy spomínaných najnebezpečnejšie pre Eusébia, v jeho úlohe obhajcu a zástancu novej viery, ktorá prijala židovské Písma, a s nimi absurdnú chronológiu. Je celkom isté, že Eusébius neušetril egyptské Synchronistické tabuľky Manetha – natoľko, že ho Bunsen** obviňuje z najbezohľadnejšieho skomolenia histórie. A Sokrates, historik piateho storočia, a Syncellus, vice-patriarcha Konstantinopolu (ôsme storočie), obidvaja ho odsudzujú ako najtrúfalejšieho a najzúfalejšieho falšovateľa.

Je potom pravdepodobné, že jemnejšie zaobchádzal s Chaldejskými záznamami, ktoré už ohrozovali nové náboženstvo, tak unáhlene prijaté?

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Zistené a dokázané len teraz, prostredníctvom objavov, ktoré učinil George Smith (viď jeho „Chaldejské vysvetlenie Genezis“), a ktoré, vďaka tomuto arménskemu falšovateľovi, omylom zviedli všetky civilizované národy počas viac ako 1500 rokov k prijatiu židovských odvodení pre priame Božské odhalenie!

** Bunsenove „Miesto Egypta v histórii,“ zv. 1. s. 200


[[Zv. 1, Strana]] xxvii ÚVOD

Takže, s výnimkou týchto viac než pochybných fragmentov, zmizla celá chaldejská svätá literatúra z očí svetskosti a sveta tak kompletne, ako stratená Atlantída. Zopár faktov, ktoré boli obsiahnuté v Berosianskej histórii, sú uvedené v Časti II. Zv. II., a môžu vrhať ohromné svetlo na pravý pôvod Padlých anjelov, stelesnených Belom a Drakom.

Obrátiac sa teraz na najstaršiu árijskú literatúru, Rig-Védu, študent zistí, nasledujúc v nej striktne údaje, ktoré poskytli sami uvedení orientalisti, že hoci Rig-Véda obsahuje len „okolo 10.580 veršov, alebo 1.028 chválospevov,“ napriek Brahmanom a množstvu poznámok a komentárov, do dnešného dňa nie je správne pochopená. Prečo je to tak? Zjavne preto, lebo Brahmani, „učené a najstaršie pojednania o prvotných chválospevoch,“ samé vyžadujú kľúč, ktorý orientalisti nezabezpečili.

Čo hovoria vedci o buddhistickej literatúre? Majú ju v jej úplnosti? Určite nie. Nehľadiac na 325 zväzkov Kangjur a Tangjur Severných buddhistov, o každom zväzku nám povedali, „že váži od štyroch do piatich libier,“ nič, po pravde, nie je známe ohľadom lámaizmu. Avšak, hovorí sa, že svätý kánon Južnej cirkvi obsahuje 29.368.000 listín v Saddharma alankara,* alebo, mimo pojednaní a komentárov, „päť- alebo šesťnásobné množstvo podstaty obsiahnutej v Biblii,“ to posledne menované, slovami profesora Maxa Mullera, jasá len v 3.567.180 listinách. Nehľadiac na to, potom týchto „325 zväzkov“ (v skutočnosti ich je 333, Kanjur obsahuje 108, a Tanjur 225 zväzkov), „prekladatelia, namiesto toho, aby nám poskytli správne verzie, popretkávali ich svojimi vlastnými výkladmi, za účelom hájenia dogiem ich niekoľkých škôl.“** Okrem toho, „podľa tradície, ktorú zachovávajú buddhistické školy, tie z juhu aj zo severu, svätý buddhistický Kánon obsahoval pôvodne 80.000 alebo 84.000 traktátov, ale väčšina z nich sa stratila, takže ich zostalo sotva 6.000,“ hovorí profesor svojmu obecenstvu. „Stratené“ pre Európanov ako obvykle. Ale kto si môže byť celkom istý, že sú stratené takisto pre buddhistov a brahmanov?

Vzhľadom na to, že pre buddhistov je posvätný každý napísaný riadok

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Spence Hardy, „Legendy a teórie buddhistov,“ s. 66.

** „Buddhizmus v Tibete,“ s. 78.


[[Zv. 1, Strana]] xxviii ÚVOD

o Buddhovi alebo jeho „Dobrom zákone,“ strata takmer 76.000 traktátov sa predsa zdá byť podivuhodná. Bolo to naopak, každý, kto bol oboznámený s prirodzeným behom udalostí, by podpísal vyhlásenie, že z týchto 76.000, päť alebo šesť tisíc pojednaní sa mohlo zničiť počas prenasledovaní v, a emigrácií z Indie. Ale ako sa správne zistilo, že buddhistickí Arhati začali svoj náboženský exodus, za účelom propagácie novej viery mimo Kašmíru a Himalájí, už v roku 300 pred našou érou,* a dosiahli Čínu v roku 61 n.l.,** keď Kašyapa, na pozvanie cisára Ming-ti, šiel tam, aby oboznámil „Syna Nebies“ s princípmi buddhizmu, zdá sa predsa zvláštne, počuť orientalistov hovoriť o takej strate, akoby bola skutočne možná. Nezdá sa, že by na chvíľu považovali za možné, že tie texty sú možno stratené len pre Západ a pre nich samých; alebo, že by ázijský ľud mal mať bezpríkladnú trúfalosť, udržať svoje najsvätejšie záznamy mimo dosahu cudzincov, teda odmietajúc vydať ich znesväteniu a zneužitiu rás, ktoré sú dokonca tak „nesmierne nadradené“ im samým.

Kvôli vyjadrenému žiaľu a početným vyznaniam takmer každého z orientalistov (pozrite napríklad Prednášky Maxa Mullera) môže mať verejnosť dostatočne jasný pocit, (a) že študenti starovekých náboženstiev majú naozaj veľmi málo údajov na vybudovanie takých konečných sumarizácií, ako zvyčajne ohľadom starých náboženstiev činia, a (b) že im taký nedostatok údajov nezabráni ich prinajmenšom dogmatizovať. Niekto by si predstavoval, že vďaka početným záznamom egyptskej teogónie a mystériám zachovaným v klasikách, a pri tom množstve starovekých autorov, by sme mali obradom a dogmám faraónskeho Egypta aspoň dobre porozumieť; rozhodne lepšie, než tým príliš ťažko zrozumiteľným filozofiám a panteizmom Indie, o ktorej náboženstve a jazyku mala Európa pred začiatkom súčasného storočia sotva nejakú predstavu. Pozdĺž Nílu a po tvári celej krajiny, stoja k dnešnému dňu, exhumované každoročne a denne, nové pamiatky, ktoré výrečne rozprávajú svoju vlastnú históriu. Stále to tak nie je. Vzdelaný oxfordský filológ sám priznáva pravdu, keď hovorí, že „Hoci... stále vidíme stáť Pyramídy, a zrúcaniny chrámov a labyrintov, ich múry

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Lassen, („Ind. Althersumkunde“ Vol. II, s. 1,072) ukazuje buddhistický kláštor postavený v pásme hory Kailas v roku 137 pred Kristom; a General Cunningham, ešte dávnejšie.

** Reverend T. Edkins, „Čínsky buddhizmus.“


[[Zv. 1, Strana]] xxix ÚVOD

pokryté hieroglyfickými nápismi, a zvláštnymi obrazmi bohov a bohýň........ Na zvitkoch papyrusu, ktoré, zdá sa, vzdorujú zubu času, máme dokonca fragmenty toho, čo môžeme nazývať svätými knihami Egypťanov; avšak, hoci sa zo starovekých záznamov tejto záhadnej rasy mnohé rozlúštilo, hnacia sila náboženstva Egypta a pôvodný zámer jeho ceremoniálneho uctievania sú ďaleko od toho, aby sa nám plne odhalili.“* Opäť sú tu tajomné hieroglyfické dokumenty, ale kľúče, prostredníctvom ktorých sa stávajú zrozumiteľnými, zmizli.

Predsa len, zistiac, že „medzi jazykom a náboženstvom je prirodzená spojitosť“; a po druhé, že pred rozdelením árijskej rasy bolo spoločné árijské náboženstvo; spoločné semitské náboženstvo pred rozdelením semitskej rasy; a spoločné turaniánské náboženstvo pred rozdelením čínskych a iných kmeňov patriacich k turaniánskej skupine; v skutočnosti objaviac len „tri staroveké centrá náboženstva“ a „tri centrá jazyka“, a hoci tak veľmi neznalý ohľadom tých primitívnych náboženstiev a jazykov, ako aj ich pôvodu, ten profesor neváha prehlásiť, „že bol získaný skutočne historický podklad pre vedecké spracovanie týchto hlavných náboženstiev sveta!“

„Vedecké spracovanie“ predmetu nie je žiadnou zárukou jeho „historického podloženia“; a s takým nedostatkom údajov v ruke žiadny filológ, dokonca ani spomedzi tých najpoprednejších, nie je oprávnený vynášať svoje vlastné závery ohľadom historických faktov. Niet pochýb, a významní orientalisti to dokázali dôkladne pre uspokojenie sveta, že podľa Grimmovho zákona fonetických pravidiel, Odin a Buddha sú dve rôzne osobnosti, navzájom celkom odlišné, a dokázali to vedecky. Avšak, keď využije príležitosť povedať jedným dychom, že Odin „bol uctievaný ako najvyššie božstvo počas obdobia dlho pred vekom Véd a Homéra“ (Porov. Teol., s. 318), nemá pre to ani ten najnepatrnejší „historický podklad“. Robí históriu a skutočnosť prospešnou pre jeho

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Tak málo sú naši najväčší egyptológovia oboznámení s pohrebnými obradmi Egypťanov a s vonkajšími znakmi rozdielu pohlaví urobenými na múmiách, že to viedlo k najabsurdnejším chybám. Iba rok alebo dva odvtedy bola objavená taká jedna v Boulaq v Káhire. Ukázalo sa, že múmia, ktorá sa považovala za manželku nedôležitého faraóna, vďaka nápisu nájdenému na amulete, ktorý visel na jeho krku, je múmiou Sesostrisa – najväčšieho Kráľa Egypta!


[[Zväz. 1, Strana]] xxx ÚVOD

vlastné závery, ktoré môžu byť veľmi „vedecké“ z hľadiska orientálnych učencov, ale ani zďaleka nie z hľadiska skutočnej pravdy. Protichodné pohľady na predmet chronológie, v prípade Véd, rôznych vynikajúcich filológov a orientalistov, od Martina Hauga až po samotného pána Maxa Mullera, sú evidentným dôkazom, že tvrdenie nemá žiaden historický podklad, na ktorom by sa zakladalo, „vnútorný dôkaz“ je veľmi často nasledovaním bludičky, namiesto bezpečného svetla majáka. Ani Veda modernej porovnávacej mytológie nemá žiadny lepší dôkaz, ktorým by ukázala, že tí učení spisovatelia, ktorí zhruba počas minulého storočia, trvali na tom, že musia existovať „fragmenty pôvodného odhalenia, udelené predchodcom celej ľudskej rasy.... zachované v chrámoch Grécka a Talianska,“ sa celkom mýlili. Pretože toto je to, čo všetci Východní zasvätenci a učenci hlásali z času na čas svetu. Zatiaľ čo prominentný cejlónsky kňaz uisťoval spisovateľa, že bolo dobre známe, že sa najdôležitejšie buddhistické spisy patriace k svätému zákonu (kánonu) uschovali v krajinách a na miestach neprístupných pre európskych učencov, minulý Swami Dayanand Sarasvati, najvýznamnejší sanskritista svojej doby v Indii, uisťoval niektorých členov Teozofickej spoločnosti o tej istej skutočnosti s ohľadom na staroveké brahmanské diela. Keď sa povedalo, že profesor Max Muller vyhlásil pred obecenstvom svojich „Prednášok“, že teória.... „že existovalo pôvodné nadprirodzené odhalenie udelené otcom ľudskej rasy, nachádza v súčasnosti len zopár prívržencov,“ – svätý a učený muž sa smial. Jeho odpoveď bola sugestívna. „Ak by pán Mokš Múler, ako vyslovil jeho meno, bol Brahmanom, a šiel by so mnou, mohol by som ho vziať do jaskyne gupta (tajná krypta) blízko Okhee Math, v Himalájach, kde by čoskoro zistil, že to, čo prešlo Kalapani (čierne vody oceánu) z Indie do Európy, boli len kúsky vyradených kópií niektorých pasáží z našich svätých kníh. Existovalo „pôvodné odhalenie,“ a stále existuje; ani sa svetu nikdy nestratí, ale sa znovu objaví; hoci Mlechchhovia budú samozrejme musieť počkať.“

Keď sa ho dalej pýtali na tento bod, nič viac nepovedal. Toto bolo v Meerute, v roku 1880.

Niet pochýb, že mystifikácia, ktorú hrali v minulom storočí v Kalkate Brahmani na plukovníka Wilforda a Sira Williama Jonesa, bola krutá. Ale bola zaslúžená, a nebol viac nikto, koho mali


[[Zv. 1, Strana]] xxxi ÚVOD

v tej záležitosti obviniť, než samotných misionárov a plukovníka Wilforda. Tí najprv spomenutí, podľa svedectva samotného Sira Williama Jonesa (viď Asiat. Res., Zv. I., str. 272), boli dosť hlúpi na to, aby tvrdili, že „Hindovia boli dokonca teraz takmer kresťanmi, pretože ich Brahma, Vishnu a Mahesa neboli nikým iným, ako kresťanskou trojicou.“* Bola to dobrá lekcia. Spôsobilo to, že orientálni učenci boli dvojnásobne opatrní; ale snáď boli niektorí z nich tiež príliš plachí, a spôsobilo to, že sa kyvadlo dopredu urobených záverov vychýlilo značne iným smerom. Pretože „tá prvá ponuka na Brahmanskom trhu,“ vytvorená pre plukovníka Wilforda, teraz vytvorila u orientalistov očividnú nutnosť a túžbu vyhlásiť takmer každý starobylý sanskritský rukopis za taký moderný, aby poskytli misionárom plné oprávnenie na to, aby sami využili príležitosť. To, že tak činia a v plnom rozsahu svojich mentálnych síl, ukazujú nedávne absurdné pokusy dokázať, že celý puránsky príbeh o Krišnovi bol brahmanským plagiátom Biblie! Ale skutočnosti, ktoré citoval oxfordský profesor vo svojich prednáškach o „Vede náboženstva,“ týkajúcich sa teraz slávnych vsuviek, v prospech a neskôr na zármutok plukovníka Wilforda, vôbec nenarúšajú závery, ku ktorým niekto, kto študuje Tajnú náuku, musí nevyhnutne dospieť. Pretože ak výsledky ukazujú, že si ani Nový a dokonca ani Starý Zákon nepožičali nič zo starobylejšieho náboženstva brahmanov a buddhistov, nevyplýva z toho, že si Židia nepožičali všetko, čo poznali, z chaldejských záznamov, to druhé neskôr spomenuté skomolil Eusébius. Čo sa týka Chaldejcov, nepochybne získali svoje primitívne učenie od brahmanov, pretože Rawlinson ukazuje nesporný védický vplyv v ranej mytológii Babylonu; a pluk. Vans Kennedy už dávno plným právom vyhlásil, že Babylónia bola, od svojho vzniku, sídlom sanskritského a brahmanského učenia. Ale všetky takéto dôkazy musia stratiť svoju hodnotu v prítomnosti najnovšej teórie, ktorú vypracoval prof. Max Muller. Čo ňou je, vie každý. Kód fonetických zákonov sa teraz stal univerzálnym riešením pre každú identifikáciu a „spojenie“ medzi

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Viď Maxov Mullerov „Úvod do vedy náboženstva“. Prednáška O falošných analógiách v porovnávacej teológii, str. 288 a 296 a nasledujúce. Toto súvisí s dômyselným falzifikátom (na listoch vložených v starých puránskych MSS.), v správnom a archaickom Sanskrite, zo všetkých tých vedátorov pluk. Wilforda počuli od neho o Adamovi a Abrahámovi, Noahovi a o jeho troch synoch, atď., atď.


[[Zv. 1, Strana]] xxxii ÚVOD

bohmi mnohých národov. Takto, hoci Matka Merkúra (Budhu, Thota-Hermesa, atď.), bola Maia, matka Buddhu (Gautamu), tiež Maya, a matka Ježiša, takisto Maya (ilúzia, pretože Mary (Mária) je Mare, More, symbolicky veľká ilúzia) – predsa tieto tri postavy nemajú žiadnu spojitosť, ani žiadnu nemôžu mať, keďže Bopp „položil svoj kód fonetických zákonov.“

V ich snahách o zhromaždenie mnohých klbiek nezapísanej histórie je to pre našich orientalistov odvážny krok, ktorý majú spraviť, poprieť, apriori, všetko, čo nezapadá do ich špeciálnych záverov. Takže, zatiaľ čo sa denne vykonávajú nové objavy veľkolepých umeleckých diel a prírodných vied, ktoré existovali veľmi dávno za úsvitu času, dokonca niektorým z tých najstarovekejších národov upierajú znalosť písma a namiesto kultúry im pripisujú barbarizmus. Predsa sú stále nachádzané stopy nesmiernej civilizácie, dokonca v strednej Ázii. Táto civilizácia je nesporne prehistorická. A ako môže existovať civilizácia bez literatúry, v nejakej forme, bez letopisov či kroník? Zdravý rozum by mal sám o sebe doplniť pretrhnuté spojenia v histórii vyhynutých národov. Gigantická, nedotknutý múr hôr, ktoré lemujú celú náhornú plošinu Tibetu, od horného toku rieky Khuan-Khe smerom dolu k horám Kara-Korum, bola počas milénií svedkom civilizácie, a mohla by ľudstvu rozprávať neznáme tajomstvá. Východné a centrálne časti tých regiónov - Nan-Schayn a Altyne-taga – boli kedysi pokryté mestami, ktoré by mohli kľudne súperiť s Babylonom. Celé geologické obdobie sa valilo cez krajinu, zatiaľ čo tie mestá mleli z posledného, ako dosvedčujú násypy pohyblivého piesku, a neúrodnej a teraz mŕtvej pôdy nesmiernych centrálnych rovín povodia Tarim. Samotné pohraničie je cestovateľovi povrchne známe. Vo vnútri tých náhorných planín z piesku je voda, a nachádzajú sa tam svieže kvitnúce oázy, do ktorých sa ešte neodvážila vstúpiť noha žiadneho Európana, ani nepošliapala tú teraz zradnú pôdu. Medzi týmito zelenajúcimi sa oázami sú niektoré, ktoré sú úplne neprístupné dokonca ja pre tuzemského pohanského cestovateľa. Hurikány môžu „tie piesky potrhať a odviať celé planiny preč,“ nemajú však moc zničiť to, čo je mimo ich dosah. Zabudované hlboko v útrobách zeme, podzemné zásoby sú bezpečné; a keďže ich vchody sú ukryté v takých oázach, je len malý strach, že by ich niekto mohol objaviť, dokonca ak by niekoľko armád vtrhlo do piesočnatých pustatín, kde -


[[Zv. 1, Strana]] xxxiii ÚVOD

„Ani len kaluž, krík či dom nie je vidieť,
A horské pásmo vytvára drsný obraz
Vôkol vyprahnutých rovín suchej, suchej púšte.....“

Ale nie je potrebné posielať čitateľa krížom cez púšť, keď sa také isté dôkazy o starovekej civilizácii nachádzajú dokonca v pomerne obývaných oblastiach tej istej krajiny. Oázu Tchertchen, napríklad, situovanú asi 4.000 stôp nad hladinou rieky Tchertchen-Darya, obklopujú zo všetkých strán ruiny archaických miest a veľkomiest. Tam asi 3.000 ľudských bytostí zastupuje pozostatky okolo stovky vyhynutých národov a rás – ktorých skutočné názvy nie sú našim etnológom známe. Antropológ by sa cítil viac než v rozpakoch, keby ich mal roztriediť do oddielov a pododielov o to viac, keďže príslušní potomkovia všetkých týchto predpotopných rás a kmeňov sami vedia o svojich predkoch tak málo, ako keby spadli z mesiaca. Pri otázke o ich pôvode odpovedajú, že nevedia, odkiaľ pochádzajú ich otcovia, ale počuli, že im prvým (alebo najdávnejším) ľuďom vládli veľkí strážni duchovia týchto púští. Toto sa môže pripisovať neznalosti a poverčivosti, už s ohľadom na učenia Tajnej Náuky sa odpoveď môže zakladať na prastarej tradícii. Samotný kmeň Khoorassan prehlasuje, že pochádza z dnes známeho Afganistanu, z doby dávno pred dňami Alexandra, a prináša legendárnu tradíciu ako potvrdenie tohto javu. Ruský cestovateľ, plukovník (teraz generál) Prjevalsky, našiel celkom blízko oázy Tchertchen zrúcaniny dvoch obrovských miest, z ktorých najstaršie, podľa miestnej tradície, zbúral pred 3.000 rokmi hrdina a gigant; a to druhé Mongoli v desiatom storočí našej éry. „Plochu dvoch miest teraz pokrývajú, v dôsledku posúvajúceho sa piesku a púštneho vetra, zvláštne a rôznorodé pozostatky; rozbitý porcelán, kuchynské riady a ľudské kosti. Domorodci často nachádzajú medené a zlaté mince, roztopené striebro, ingoty, diamanty a tyrkysy, a čo je najpozoruhodnejšie – rozbité sklo.....“ „Truhly z nejakého neporušeného dreva, alebo tiež materiál, v ktorom sa nachádzajú krásne zachované konzervované telá..... Mužské múmie sú všetky mimoriadne vysoké, silne stavaní muži s dlhými, vlnitými vlasmi..... Našla sa krypta s dvanástimi sediacimi mužmi. Ďalej sme v samostatnej truhle objavili mladé dievča. Jej oči boli zatvorené so zlatými diskami, a čeľuste pevne držal zlatý krúžok vybiehajúci zo spodku brady cez temeno. Odetá v úzkom


[[Zv. 1, Strana]] xxxiv ÚVOD

vlnenom odeve, jej prsia boli pokryté zlatými hviezdami, chodidlá ponechané nepokryté.“ (z prednášky N. M. Prjevalského.) K tomuto slávny cestovateľ dodáva, že po celý čas ich cesty na rieke Tchertchen počúvali legendy o dvadsiatich troch mestách, pochovaných pred vekmi posúvajúcimi sa pieskami púští. Rovnako sa to traduje na Lob-nore a v oáze Kerya.

Stopy tejto civilizácie, jej podobných a tradície nám dávajú dôveru uveriť ďalšiemu legendárnemu učeniu, ktoré potvrdzujú vzdelaní a učení domáci z Indie a Mongolska, keď hovoria o nesmiernych knižniciach zachránených pred pieskom, spolu s rôznymi pozostatkami starovekého MAGICKÉHO učenia, bezpečne uloženého.

Na rekapituláciu. Tajná náuka bola všeobecne rozšíreným náboženstvom starovekého a prehistorického sveta. Dôkazy jej rozšírenia, autentické záznamy jej histórie, kompletná reťaz dokumentov, ukazujúcich jej charakter a prítomnosť v každej krajine, spolu s učením všetkých jej veľkých majstrov, existujú do dnešného dňa v tajných kryptách knižníc patriacich Okultnému Bratstvu.

Toto tvrdenie sa stáva dôveryhodnejším úvahou o nasledujúcich faktoch: tradícia o tisícich starovekých pergamenoch, keď bola zničená Alexandrijská knižnica, bola zachovaná; tisíce sanskritských diel, ktoré sa v Indii stratili počas vlády Akbara; univerzálna tradícia v Číne a Japonsku o pravdivých starých textoch s komentármi, ktoré samotné ich činia zrozumiteľnými – dosahujúcimi mnoho tisíc zväzkov – boli dlho mimo dosahu pohanských rúk; zmiznutie rozsiahlej svätej a okultnej literatúry Babylonu; strata tých kľúčov, ktoré by samotné mohli vyriešiť tisíce hádaniek egyptských hieroglyfických záznamov; tradícia Indie, že skutočné tajné výklady, ktoré samotné činia Védy zrozumiteľnými, hoci viac nie sú pohanom na očiach, stále sú tu pre zasvätenca, ukryté v tajných jaskyniach a kryptách; a identická viera buddhistov, čo sa týka ich tajných kníh.

Okultisti prehlasujú, že všetky existujú, v bezpečí pred lúpeživými západnými rukami, aby sa znovu objavili v nejakej osvietenejšej dobe, na ktoré, slovami minulého Swami Dayanand Sarasvati, „Mlechchhovia (vyhnanci, divosi, tí nevhodní z árijskej civilizácie) budú musieť počkať.“

Pretože to nie je chyba zasvätencov, že tieto dokumenty sú teraz pre pohana „stratené“; ani ich stratégiu nediktovalo sebectvo, ani


[[Zv. 1, Strana]] xxxv ÚVOD

žiadna túžba zmonopolizovať životodarné sväté učenie. Existovali časti Tajnej Vedy, ktoré počas nespočetných vekov museli pred očami pohana zostať ukryté. Ale to bolo preto, lebo udelenie množstva tajomstiev takej obrovskej dôležitosti nepripravenému by bolo rovnaké, ako dať v muničnom sklade dieťaťu zapálenú sviečku.

Odpoveď na otázku, ktorá často vyvstala v mysliach študentov, keď sa stretávali s tvrdeniami ako sú tieto, sa tu môže načrtnúť.

„Dokážeme pochopiť,“ hovoria, „dôležitosť pre ukrytie pred hŕbou takých tajomstiev ako Vril, alebo sila schopná zničiť balvan, ktorú objavil J. W. Keely, z Philadelphie, ale nedokážeme pochopiť, ako by mohlo akékoľvek nebezpečenstvo povstať z odhalenia takej čisto filozofickej doktríny, ako napr., evolúcia planetárnych reťazcov.“

Nebezpečenstvom bolo toto: Doktríny ako planetárny reťazec, alebo sedem rás, náhle poskytujú vodítko k sedemnásobnej povahe človeka, pretože každý princíp je súvzťažný s rovinou, planétou, a rasou; a ľudské princípy sú, na každej rovine, súvzťažné so sedemnásobnými okultnými silami – tie z vyšších rovín majú obrovskú silu. Takže akékoľvek sedmičkové delenie ihneď poskytuje vodítko k obrovským okultným silám, ktorých zneužitie by mohlo ľudstvu spôsobiť nevyčísliteľné zlo. Vodítko, ktoré, snáď, nie je vodítkom pre súčasnú generáciu – obzvlášť západnú – tak ako ich ochraňuje úplná slepota a neznalá materialistická neviera v okultné; ale vodítko, ktoré by, predsa, bolo veľmi skutočné v ranných storočiach kresťanskej éry, pre ľudí, ktorí sú úplne presvedčení o realite okultizmu, a vstupujúc do cyklu degradácie, kvôli ich častému zneužívaniu okultných síl a čarodejníctva toho najhoršieho druhu.

Dokumenty boli ukryté, to je pravda, ale samotné poznanie a jeho skutočná existencia nebola nikdy tajomstvom Hierofantov Chrámu, kde MYSTÉRIÁ učinili disciplínu a podnety k cnosti. Toto je veľmi stará správa, a opakovane ju oznamovali veľkí majstri, od Pytagora a Platóna až po Neoplatonistov. Bolo to nové náboženstvo nazaretských, ktoré vytvorilo postupom storočí zmenu k horšiemu.

Okrem toho, existuje dobre známa skutočnosť, veľmi zvláštna, ktorú pisateľke potvrdil dôstojný džentlmen roky oddaný Ruskému veľvyslanectvu – a síce tú, že je niekoľko dokumentov v Sankt Peter-


[[Zv. 1, Strana]] xxxvi ÚVOD

burgských imperiálnych knižniciach, a že dokonca tak dávno, ešte počas dní, keď Slobodomurárstvo a Tajné spoločnosti mystiky nerušene kvitli v Rusku, t.j., na konci minulého a začiatkom tohto storočia, nejeden ruský mystik cestoval do Tibetu cez horu Ural, v hľadaní vedomostí a zasvätení v neznámych kryptách Strednej Ázie. A nejeden sa po rokoch vrátil s bohatou zásobou takých informácií, k akým by sa nikdy v Európe nedostal. Mohlo by byť citovaných niekoľko prípadov, a predložiť dobre známe mená, no faktom je, že takáto publicita môže znepokojiť pozostalých zo zmienených nedávnych Zasvätencov. Nech ktokoľvek prezrie Kroniky a Históriu Slobodomurárstva v archívoch Ruských metropol, a sám sa o uvedenom fakte uistí.

Toto je potvrdením toho, čo bolo uvedené veľa krát predtým a nanešťastie, príliš indiskrétne. Miesto prospievania ľudstvu, smrtiaci dozor vynaliezavosti a podvodu s účelom kydať na tých, ktorí tvrdili, no pravdivo, keď dokonca pomerne známy fakt, len si ohovárači vytvárajú zlú Karmu. Ale teraz je zlu koniec a pravda by nemala byť naďalej zakázaná, nech sú dôsledky akékoľvek. Je to nové náboženstvo, pýtame sa? Vôbec nie, to nie je náboženstvo, ani nová filozofia, ako už bolo uvedené - je tak staré ako mysliaci človek. Jeho princípy nie sú teraz publikované prvý krát, ale boli opatrne dané von, a vyučované, viac ako jedným európskym zasvätencom – obzvlášť neskorým Ragonom.

Nejeden veľký učenec uviedol, že nikdy nebol nijaký zakladateľ náboženstva, či už árijský, semitský alebo turaniánsky, ktorý vynašiel nové náboženstvo, alebo odhalil novú pravdu. Títo zakladatelia boli veľkými vysielačmi, nie pôvodnými učiteľmi. Boli to autori nových foriem a výkladov, zatiaľ čo pravdy, na ktorých to bolo založené boli staré ako ľudstvo samo. Vyberajúc jednu alebo viac z týchto veľkých pravých skutočností viditeľných iba oku skutočného Mudrca a Proroka – mimo mnohých ústnych odhalení človeku na začiatku, uchovaných a zvečnených v adytách chrámov prostredníctvom zasvätenia, v priebehu MYSTÉRIÍ a osobnou transmisiou odhalili tieto pravdy masám. Tak každý národ obdržal vo svojom obrátení niektorú z povedaných právd, pod závojom svojej vlastnej miestnej a špeciálnej symboliky, z ktorej, ako čas plynul, vyrástli viac-menej filozofické kulty, Panteón v mýtickom preoblečení. Preto Konfucius, veľmi starodávny


[[Zv. 1, Strana]] xxxvii ÚVOD

zákonodarca v historickej chronológii, i keď veľmi moderný Mudrc vo svetovej histórii, ako poukazuje Dr. Legge* – ktorý ho nazýva‚ „dôrazne vysielačom, nie tvorcom“ – ako hovorí: „Ja iba odovzdávam, nemôžem vytvárať nové veci. Verím v kmeťov a preto ich milujem“. **

(citované vo „Veda náboženstiev“ od Maxa Mullera.)

Pisateľka ich miluje tiež, a preto verí v kmeťov a moderných dedičov ich Múdrosti. A vo viere v obidvoje, teraz ona to čo sa naučila a prijala prenáša všetkým tým, ktorí to budú akceptovať. Ako tí, ktorí môžu odmietnuť jej svedectvo, t.j. ohromná väčšina – ona nestrpí žiadny zlý úmysel, pretože budú mať tak pravdu v ich spôsobe popretia, ako má ona pravdu vo svojom uistení, keďže sa pozerajú na PRAVDU z dvoch celkom rozdielnych hľadísk. V súlade s pravidlami kritickej učenosti orientalista musí apriori odmietnuť akýkoľvek dôkaz, ktorý si nemôže sám úplne overiť. A ako môže západný učenec akceptovať povesti, o ktorých nič nevie? V skutočnosti tie, ktoré sú v týchto zväzkoch, pochádzajú viac z ústneho podania, než písaných náuk. Prvá časť ezoterických náuk je založená na Strofách, čo sú záznamy ľudí etnológii neznámych, tvrdí sa, že sú napísané rečou absentujúcou názvy jazykov a dialektov, s ktorými je jazykoveda oboznámená, majú korene v zdroji okultizmu zapudeného vedou, a nakoniec sú ponúknuté cez agentúru, bez prestávky zdiskreditovanej pred svetom, všetkými tými, ktorí nenávidia nežiadúce pravdy, alebo majú nejaké špeciálne hobby sa obhajovať. Preto môže byť odmietanie týchto náuk očakávané, a musí byť vopred akceptované. Nejeden, čo sa štylizuje ako „učenec“ v akomkoľvek odvetví exaktnej vedy, bude smieť brať tieto náuky vážne. Budú v tomto storočí apriori vysmiaty a odmietnutí, ale iba v tomto. V dvadsiatom storočí našej éry začnú učenci uznávať, že Tajná náuka vôbec nie je vymyslená ani prehnaná, ale naopak, jednoducho neobvyklá, a nakoniec že jej náuky sú skoršieho dáta než Védy.*** Neboli vysmiate, odmietnuté, a

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Lun Yu (§ I a) Schott. „Čínska literatúra“, s. 7.

** „Život Konfucia“, s. 96.

*** Toto nie je nárok na proroctvo, ale prosto prehlásenie založené na poznaní faktov. Každé storočie sa pokúša ukázať svetu, že Okultizmus [[Poznámka pokračuje na ďalšej strane]]


[[Zv. 1, Strana]] xxxviii ÚVOD

nazvané ‚moderným podvrhom‘ len pred nejakými päťdesiatimi rokmi? Nebol Sanskrit prehlásený Lempriereom a inými učencami za potomka a odvodeninu gréčtiny? Okolo roku 1820 nám prof. Max Muller povedal, že posvätné knihy Brahmanov, Mágov a Buddhistov „boli takmer neznáme, ich existencia bola spochybňovaná, a nebolo tam jediného učenca, čo by mohol preložiť vetu z Véd… zo Zend Avesta alebo buddhistickej Tripitaky, a teraz vyšlo najavo, že Védy sú prácou najvzdialenejšieho staroveku, ktorá uchováva takmer zázračné činy“ (Prednáška o Védach).

To isté bude povedané o Tajnej archaickej náuke, keď sú podané dôkazy jej nespornej existencie a záznamov. Ale to bude trvať stáročia, kým sa oveľa viac vecí dostane von. Hovoriac o kľúčoch zodiakálnych mystérií pred svetom skoro stratených, ako to bolo nadhodené pisateľkou ‚Odhalená Isis‘ pred nejakými desiatimi rokmi, že: „Zmienený kľúč musí byť otočený sedem krát predtým, ako bude celý systém prezradený. My to otočíme jediný krát a takto dovolíme znesvätiť jediný záblesk mystéria. Šťastný ten, kto pochopil celok!“

To isté môže byť povedané o celom Ezoterickom systéme. Jedno otočenie kľúča, a nie viac, ako bolo dané v „Isis“. Oveľa viac je vysvetlené v týchto zväzkoch. V týchto dňoch pisateľka ledva spoznala jazyk, v ktorom bola práca napísaná, a v ktorom bolo odhalených mnoho vecí, slobodne hovoriaci o prítomnosti, ktorá bola neprístupná. V dvadsiatom storočí niektorý viac informovaný učeník a ďaleko vhodnejší smie byť poslaný Majstrami Múdrosti dať konečné a nezvratné dôkazy, o tam existujúcej vede nazývanej Gupta-Vidya; a že tak ako kedysi mysteriózne zdroje Nílu, dnes svetu známy prameň všetkých náboženstiev a filozofií bol mnohé veky zabudnutý a pre ľudí stratený, no konečne nájdený.

Práca ako táto nemôže byť uvedená jednoduchým Predhovorom, ale skôr zväzkom; ktorý by poskytoval fakty, nie úplné výklady, odvtedy TAJNÁ DOKTRÍNA nie je pojednanie, alebo séria neurčitých teórií, ale obsahuje všetko, čo môže byť oznámené svetu v tomto storočí.

To by bolo horšie než neužitočné uverejniť na týchto stránkach dokonca tie

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

[[Pokračuje poznámka z predošlej strany]] nie je žiadnou zbytočnou poverou. Už raz otvorené dvere sú držané trochu pootvorené a budú sa roztvárať každým novým storočím. Časy sú zrelé pre serióznejšie vedomosti, než boli doteraz uvoľnené, i keď sú zatiaľ stále veľmi limitované.


[[Zv. 1, Strana]] xxxix ÚVOD

časti ťažko zrozumiteľných náuk, ktoré boli teraz uvoľnené z obmedzení, s jedinou výnimkou rýdzosti a autentickosti za každú cenu, pravdepodobnosť – existencie takých učení bola najprv ustanovená. Vyhlásenia, aké budú teraz urobené, musí byť zaručené rozličnými autoritami: tých starovekých filozofov, klasikov a dokonca nepochybne vzdelaných Cirkevných Otcov, z ktorých niektorí tieto náuky poznali, pretože ich študovali, videli a čítali práce napísané na základe týchto náuk a niektorí boli dokonca osobne zasvätení do starovekých Mystérií, v priebehu uskutočňovania ktorých boli tajomné náuky alegoricky ustanovené. Pisateľka musí používať historické a dôveryhodné názvy a citovať dobre známych autorov, starovekých a moderných, s uznávanými schopnosťami, dobrým úsudkom a pravdivých, ako tiež menovať niektorých slávnych odborníkov v tajných umeniach a vede, spolu s neskoršími mystériami, bez vyzradenia, či skôr čiastočne ich predstaviť pred verejnosťou v ich neznámej archaickej forme.

Ako sa to stane? Aký je najlepší spôsob pre dosiahnutie takého cieľa bola vždy sa opakujúca otázka. Môžeme sa pokúsiť na objasnenie nášho plánu použiť ilustráciu. Keď turista pochádzajúci z dobre preskúmanej krajiny náhle príde k hraniciam terra inkognita, ohradený a s uzavretým výhľadom bariéry neprekonateľných útesov, ešte stále môže odmietnuť uznať vlastnú bezradnosť v svojich plánoch prieskumu. Cesta je neprístupná. Ale, ak nemôže navštíviť tajuplný región osobne, stále môže nájsť spôsob skúmať ho z tak malej vzdialenosti, aká je možná. S pomocou svojich vedomostí navštívených krajín môže získať celkovú a správnu predstavu pohľadu ponad múr, ak sa vyšplhá k najvznešenejšiemu vrcholu pred ním. Keď už tam raz bude, môže vo svojej voľnosti porovnať tú, ktorú matne vníma s tou, ktorú práve nechal dole, teraz keď je, vďaka svojim snahám, nad líniou hmly a útesov dotýkajúcich sa nebies.

Taký bod predbežného pozorovania pre tých, ktorí by radi získali správnejšie porozumenie mystérií pre-archaických periód daných v textoch, nemôže im byť ponúknutá v týchto dvoch zväzkoch, ale ak je čitateľ trpezlivý a rád by sa odrazil od súčasného stavu viery a vyznania v Európe, porovnal ju a overil s tým, čo je známe v histórii vekov priamo nadradené a


[[Zv. 1, Strana]] xl ÚVOD

nasledované kresťanskou érou, potom nájde všetko v III. zväzku tejto práce.

V tomto zväzku bude urobená stručná rekapitulácia všetkých hlavných v histórii známych majstrov a popísaný bude zánik mystérií, po ktorom začalo miznutie, konečné a systematické odstránenie reálnej povahy zasvätenia a Posvätnej Vedy z pamäte človeka. Od toho času sa stali náuky okultnými a Mágia pod pláštikom a pričasto neúctivým, no často opakovaným zavádzajúcim názvom hermetickej filozofie. Tak ako bol v priebehu storočí, ktoré predchádzali našu éru, skutočný okultizmus medzi Mystikmi bežný, tak bola Mágia, či skôr Čarodejníctvo so svojim okultným umením, nasledovaná začínajúcim kresťanstvom.

Akokoľvek ohromné a horlivé bolo počas týchto raných storočí fanatické úsilie znehodnotiť každú stopu duševnej a duchovnej práce Paganov, skončilo nezdarom, no ten istý duch temného démona bigotnosti a neznášanlivosti od tej doby systematicky menil každú svetlú stránku napísanú v predkresťanských obdobiach. Jednako vo svojich neurčitých záznamoch, história uchovávala dosť z toho, čo prežilo vrhajúc objektívne svetlo na celok. Dovoľ potom čitateľovi malú chvíľku počkať s pisateľkou, na mieste vybraného komentára. Je pozvaný upriamiť všetku svoju pozornosť na to milénium, ktoré delilo predkresťanské a pokresťanské obdobia rokom JEDEN Zrodenia. Táto udalosť – či už historicky správna, alebo nie, bola napriek tomu vykonaná, aby slúžila ako prvý signál pre stavbu mnohonásobných hrádzí proti akejkoľvek možnej odpovedi, alebo dokonca ani záblesk dovnútra, nenávidené náboženstvá Minulosti, nenávidené a obávané – pretože vrhajúc také jasné svetlo na nové a úmyselne zastreté výklady toho, čo je teraz známe ako „Nové rozloženie moci“.

Ale nadľudské úsilie ranokresťanských otcov vymazať Tajnú náuku úplne z pamäte človeka, bola neúspešná. Pravda nemôže byť nikdy zabitá, preto ten neúspech v snahe zmiesť každý dôkaz tejto starovekej Múdrosti z povrchu zemského, a v spútaní a zapchatí úst každého svedka, ktorý o nej svedčí. Veď len pomyslite na tisíce, možno milióny spálených MSS., pamiatok, s ich príliš indiskrétnym zápisom a obrázkovými symbolmi, rozdrvenými na prach, skupín ranných pustovníkov a askétov túlajúcich sa uprostred ruín miest Horného a Dolného Egypta, v púšti a


[[Zv. 1, Strana]] xli ÚVOD

horách, údoliach a vysočinách, hľadajúc a dychčiac zničiť každý obelisk a stĺp, zvitok či pergamen, ktorý im padne do ruky, s vyrytým symbolom tau, alebo hocakým iným znakom vypožičaným a vhodným pre novú vieru, a potom uvidí naplno ako to je, že tak málo zostalo zo záznamov Minulosti. Skutočne, diabolský duch fanatizmu, ranného a stredovekého kresťanstva a islamu, má po prvé lásku k žitiu v temnote a nevzdelanosti a oboje vytvorili

„-------------- slnko ako krv, zemská hrobka,
Hrobka pekla, a peklo samo najtemnejšia tma!“

Obidve vyznania vyhrali svojich nových stúpencov mečom, obidve postavili svoje kostoly na nebies sa dotýkajúcich hekatombách ľudských obetí. Cez prechod I. storočia našej éry, zlovestné slová „KARMA IZRAELA“, fatálne žiarili. Cez naše vlastné brány vizionár budúcnosti môže rozoznať iné slová, ktoré musia ukazovať na Karmu pre lišiacky vymyslenú HISTÓRIU, pre udalosti zámerne prevrátené, a pre ohromné znaky ohovorené budúcimi generáciami, rozbité na nerozoznanie, medzi dvoma vozmi Jagannatha – Bigotnosti a Materializmu, jedno príliš akceptované, druhé všetko popierajúce. Múdry je ten, kto sa drží zlatej strednej cesty, kto verí vo večnú spravodlivosť vecí. Slovami Faigi Diwana „svedectvo o skvelých prejavoch voľnomyšlienkára, ktorý patrí tisíckam siekt“: „V zhromaždení dňa vzkriesenia, kde minulé veci budú odpustené, hriechy Ka´bah budú odpustené kvôli prachu kresťanských kostolov“. Na to profesor Max Muller reaguje: „Hriechy islamu sú tak hanebné, ako prach kresťanstva. V deň vzkriesenia mohamedáni i kresťania uvidia márnosť svojich náboženských doktrín. Ľudia na zemi bojujú kvôli náboženstvu – v nebi prídu na to, že je iba jediné pravdivé náboženstvo – uctievanie Božieho DUCHA“.*

Inými slovami – „ŽIADNE NÁBOŽENSTVO (ALEBO ZÁKON) NIE JE VYŠŠIE, AKO PRAVDA“ – „SATYAT NASTY PARO DHARMAM“ - motto maharadžu z Benares, prijaté Teozofickou spoločnosťou.

Ako už bolo povedané v Predhovore, Tajná náuka nie je verziou „Odhalenej Isis“ – ako pôvodného originálu. Je to zväzok skôr vysvetľujúci

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* „Prednášky o Vede Náboženstva“, od Maxa Mullera, s. 257.


[[Zv. 1, Strana]] xlii ÚVOD

a i keď úplne nezávislý na skoršej práci, je jej nevyhnutným dôsledkom. Veľa toho, čo bolo v Isis, mohlo byť v týchto dňoch teozofmi len ťažko pochopené. Tajná náuka teraz vrhne svetlo na mnoho problémov v prvom diele ponechaných nevyriešených, obzvlášť z úvodných strán, ktoré nikdy neboli pochopené.

Týkajúci sa jednoducho filozofií vnútri nášho historického času a príslušného symbolizmu upadajúcich národov, vrhol by len rýchly pohľad na panorámu okultizmu v dvoch zväzkoch Isis. V tejto práci je podaná detailná kozmogónia a vývoj štyroch rás, ktoré predchádzali našu Piatu rasu Ľudstva, a teraz dva veľké zväzky vysvetlia to, čo bolo uvedené na prvej strane ODHALENEJ ISIS a v niekoľkých zmienkach rozptýlené sem a tam po celej práci. Nemôže sa pokúšať byť v prezentovaných zväzkoch rozsiahlym katalógom archaických vied predtým, než sme sa zbavili tak obrovských problémov ako kozmický a planetárny vývin a postupný vývoj mysterióznych humanitných odborov a rás, ktoré predchádzali nášmu „Adamickému“ ľudstvu. Preto súčasný pokus objasniť niektoré mystériá ezoterickej filozofie popravde nemá nič spoločné s rannejšou prácou. Pisateľke musí byť v príklade dovolené objasniť, čo je povedané.

Zväzok I. „Isis“ začína odkazom na „starú knihu“ -

„Tak veľmi starú, že naša moderná archeológia uvažuje nad jej stránkami o nekonečnom čase, a stále nie celkom súhlasí, čo sa týka povahy látky, na ktorej je napísaná. Teraz existuje iba jediná kópia originálu. Najstarší hebrejský dokument okultného učenia – Siphrah Dzeniouta – bol skompilovaný z nej, a to v čase, keď predloha už bola považovaná za literárnu relikviu. Jedna z jej ilustrácií predstavuje Božskú Esenciu vyžarujúcu z ADAMA* ako svetelný oblúk prechádzajúci do formy kruhu, a potom dosahujúc najvyšší bod svojho obvodu, nevýslovná sláva sa znovu stáča a navracia na zem, prinášajúc vo svojom víre vyšší typ ľudskosti. Ako prichádza bližšie a bližšie k našej planéte, Vyžarovanie sa stáva viac a viac nejasným, až napokon dotýkajúc sa zeme, je čierne ako noc.“

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Meno je použité vo význame gréckeho slova [[anthropos]].


[[Zv. 1, Strana]] xliii ÚVOD

„Veľmi stará Kniha“ je originálnym dielom, z ktorej boli zostavené mnohé zväzky Kiu-ti. Nie len tento neskorší a Siphrah Dzeniouta, ale dokonca Sepher Jezirah*, dielo prisúdené hebrejskými kabalistami ich Patriarchovi Abrahámovi (!) kniha Shu-king, čínska prvotná Biblia, posvätné zväzky egyptského Thotha – Hermesa, Purán v Indii, a chaldejská Kniha čísel a samotný Pentateuch, sú všetky odvodené od tohto malého prapôvodného zväzku. Tradícia hovorí, že bola zapísaná v jazyku Senzar, v tajnom kňazskom jazyku, zapísaním slov Božských Bytostí, ktoré ju nadiktovali synom Svetla v strednej Ázii, na samom začiatku Piatej (našej) rasy, pretože to bol čas, kedy ich jazyk (Sen-zar) bol známy Zasvätencom každého národa, keď mu predkovia Toltékov rozumeli tak ľahko ako obyvatelia stratenej Atlantídy, ktorí ho zdedili vo svojej schopnosti od mudrcov Tretej rasy, Manushis, ktorí sa to naučili priamo od Dévov Druhej a Prvej rasy. „Ilustrácia“ hovorená v “Isis“ patrí k vývoju týchto rás a našej Štvrtej a Piatej rasy ľudstva vo Vaivasvata Manvantara alebo „Kruhu“, každý Kruh sa skladá z Júg siedmich periód ľudstva, z ktorých štyri už uplynuli v našom životnom cykle, stred Piateho je skoro dosiahnutý. Ilustrácia je symbolická, aby zo začiatku každý mohol dobre porozumieť a spracovať základ. Stará kniha, popisujúca Kozmický vývoj a vysvetľujúca pôvod všetkého na zemi, zahrnujúc fyzického človeka, potom čo odhaľuje pravdivú históriu rás od Prvej dole k Piatej (našej) rase, už ďalej nepokračuje. Krátko sa zastaví na začiatku Kali Jugy práve 4989 rokov pred smrťou Krišnu, svetla „Slnečného boha“, kedysi žijúci hrdina a reformátor.

Ale existuje ďalšia kniha. Nik z jej držiteľov si nevšimol, aká veľmi stará je, bola zrodená, a je iba tak stará ako Čierny Vek,

[[Poznámka(y)]] -------------------------------------------------

* Rabín Jehoshua Ben Chananea, ktorý zomrel okolo roku 72 n.l., otvorene deklaroval, že robil „zázraky“ pomocou Knihy Sepher Jezireh, a odmietal každého pochybovača. Franck, citujúci z babylónskeho Talmudu, menuje dvoch ďalších divotvorcov rabínov Chanina a Oshoi. (Pozri „Jerusalem Talmud, Sanhedrin,“ kap. 7, atď., a „Franck,“ stránky 55, 56.) Mnohí zo stredovekých okultistov, alchymistov a kabalistov tvrdilo to isté, a dokonca nedávno moderný Mág, Eliphas Levi, to verejne prehlasuje v tlači i vo svojich knihách o Mágii.


[[Zv. 1, Strana]] xliv ÚVOD

a to asi 5000 rokov. Asi o 9 rokov odo dneška, prvý cyklus prvých piatich milénií, ktorý začal ohromným cyklom Kali-Jugy, skončí. A potom posledné proroctvo obsiahnuté v tejto knihe (prvý zväzok prorockého záznamu pre Čierny Vek) bude hotové. Už nebudeme dlho čakať a mnohí z nás budú svedkami Úsvitu Nového Cyklu, na konci ktorého bude medzi rasami nemálo účtovania umocneného na druhú. II. Zväzok Proroctiev je takmer hotový, bol pripravovaný od doby Buddhovho veľkého nasledovníka, Šankaračarju.

Ešte jeden dôležitý bod musí byť zaznamenaný, ten, ktorý stojí ako prvý v sériách dôkazov daných existenciou jedinej pôvodnej, univerzálnej Múdrosti – rozhodne pre kresťanských kabalistov a študentov. Náuky boli, prinajmenšom, známe niekoľkým Otcom Cirkví. To je uchované na čisto historických základoch, že Origen, Synesius a taktiež Clemens Alexandrinus, boli sami zasvätení do mystérií pred pripojením k neoplatonizmu Alexandrijskej školy, gnostikov pod kresťanským hávom. Viac než to, niektoré z náuk Tajných škôl – i keď vôbec nie všetky boli ochraňované vo Vatikáne, a odvtedy sa stali časťou mystérií, vo forme zohyzdených dodatkov katolíckej cirkvi k originálnym kresťanským programom. Taká je teraz materialistická dogma partenogenézy. Toto vysvetľuje ohromné prenasledovania začaté rímskokatolíckou cirkvou proti okultizmu, slobodomurárstvu a inovereckému mysticizmu vo všeobecnosti.

Dni Konštantína boli bodom obratu v histórii – obdobím Najvyššieho zápasu, ktorý v západnom svete skončil utlačením starého náboženstva v prospech nového, postaveného na jeho základoch. Odtiaľ smerom do vzdialenej minulosti, ponad „Potopu“ a Rajskú záhradu, začal byť rad udalostí násilne a neoblomne uzatvorený každými čestnými a nečestnými prostriedkami voči nediskrétnemu uprenému pohľadu budúcich generácií. Každá sporná otázka bola zablokovaná, každý záznam, ktorý by sa mohol dostať niekomu do rúk, bol zničený. Predsa len tam ešte ostalo dosť, dokonca i medzi tak zmrzačenými záznamami, oprávňujúcich nás prehlásiť, že je v nich každý možný dôkaz aktuálneho bytia Rodičovskej náuky. Fragmenty, ktoré prežili geologickú a politickú kataklizmu rozprávajú príbeh, a každý pozostatok ukazuje, že Tajná Múdrosť bola raz


[[Zv. 1, Strana]] xlv ÚVOD

jedným hlavným prameňom – vždy prúdiacim večným zdrojom, ktorým boli napájané všetky jeho pramienky – neskôr náboženstvá všetkých národov – každého jedného. Toto obdobie začínajúc Buddhom a Pytagorom na jednom konci, a neoplatonikmi a gnostikmi na druhom, je jediným ohniskom opusteným v histórii, kde sa naposledy zbiehajú jasné lúče svetelného prúdenia z eónov, nezatemneného rukou bigotnosti a fanatizmu.

Toto dokladá nutnosť, na základe ktorej pisateľka s veľkým úsilím vždy vysvetľuje fakty vyblednutej minulosti údajmi zhromaždenými z historických období. Žiadne iné záznamy neboli po ruke, dokonca s rizikom byť znovu obvinený nemetodickosťou a nesystematickosťou. Verejnosť musí byť oboznámená s úsilím mnohých svetových majstrov, zasvätených básnikov, spisovateľov a klasikov každej doby, uchovávať v záznamoch ľudstva Vedomosti bytia, prinajmenšom filozofie, ak nie práve jeho doktrín. Zasvätenci z r. 1888 by naozaj zostali nepochopiteľní a vždy zdanlivo nemožným mýtom, neboli ako Zasvätenci, ktorí ukázali, že žili v každom inom veku histórie. To môže byť urobené iba pomenovaním kapitoly a verša, kde môže byť nájdená zmienka o týchto ohromných charakteroch, ktoré predchádzali a nasledovali dlhú a nekonečnú líniu iných slávnych Majstrov umení z období pred a po potope. Takto sa mohlo len ukázať, na polotradičnej a polohistorickej autorite, že znalosť okultna a síl, ktoré udeľuje človeku, nie sú celkom výmysly, ale že sú tak staré, ako svet sám.

Podľa mňa, minulosť a budúcnosť – aj keď sú seriózni literárni kritici, alebo tí vijúci derviši v literatúre, ktorí súdia knihu podľa popularity alebo nepopularity mena autora, ktorí preletia jej obsah, zahryznú sa ako smrtiaca baktéria do najslabších miest tela – viac k tomu nemám čo povedať. Ani sa neznížim k poznámkam o tých pojašených ohováračoch, ktorých je našťastie veľmi málo a ktorí dúfajú, že pritiahnú pozornosť verejnosti prekrucujúcou diskreditáciou každého spisovateľa, ktorého meno je známejšie než ich vlastné, penia a osopujú sa v ich veľkom tieni. Títo, majúci prvý pokrok za rok, čo ich náuky vyškolili na Teozofa, a ktorý vyvrcholil v „Ezoterickom buddhizme,“ boli všetky vynájdené touto pisateľkou, prekrútenou a odsudzovanou „Odhalenou Isis“ a zvyšok ako plagiátorstvo Eliphasa Leviho (!), Paracelsusa (!!) a mirabile


[[Zv. 1, Strana]] xlvi ÚVOD

dictu, Buddhizmus a Brahmanizmus (!!!) Tiež bremeno Renan s jeho ukradnutou Vie de Jesus z evanjelií a Max Muller svojou „Posvätnou knihou Východu“ alebo jeho „Tesári“ z filozofií Brahmanov a Gautamu, Buddhu. Ale verejnosti vo všeobecnosti a čitateľom „Tajnej náuky“ môžem opakovať čo som uvádzala po celý čas a ktorý teraz vyjadrím slovami z Montaigne: Páni, „MÁM TU LEN UROBENÉ KYTICE Z ROZTRIEDENÝCH KVETOV A NEPRINIESLA SOM NIČ Z MOJICH VLASTNÝCH, AVŠAK POVRÁZOK, KTORÝ ICH SPÁJA.“

Môžeme skončiť slovom na rozlúčku týkajúcim sa I. zväzku. V ÚVODE začnem prejednávaním predovšetkým častí z Kozmogónie, spoľahlivé predmety preložené mohli by byť domnelo nevhodné, no ešte jedna úvaha pridaná k tým už daným ma viedla k tomu, aby som sa ich dotkla. Každý čitateľ bude nevyhnutne posudzovať tu prítomné vyhlásenia z hľadiska svojich vlastných vedomostí, zážitkov a uvedomenia, založeného na tom, čo sa už naučil. Tento fakt má pisateľka neustále na pamäti: preto tak časté vyjadrenia v tejto prvej Knihe materiálov, ktoré, presnejšie povedané, patria k neskoršej časti diela, ale ktorý nemôže byť mlčky prejdený, ak by sa mal čitateľ dívať na túto prácu „cez prsty“, vskutku ako na rozprávku – výmysel niektorého dnešného mozgu.

Takže Minulosť pomôže pochopiť PRÍTOMNOSŤ, a naostatok nastane lepšie ocenenie MINULOSTI. Dnešné chyby musia byť vysvetlené a odstránené, predsa len je viac než pravdepodobné, a v danom prípade to znamená presvedčenie, že sa svedectvo dlhých vekov a histórie nevtlačilo do každého, ale len veľmi intuitívne, inak povedané, že len veľmi málo. Ale v tomto, tak ako vo všetkých prípadoch, tí pravdiví a verní sa môžu pobaviť na prezentovaní skeptického moderného Saduceja s matematickým dôkazom a pomníkom svojej zaťatej tvrdošijnosti a bigotnosti. Niekde v archívoch Francúzskej akadémie stále existuje slávny zákon pravdepodobností, ktorý vypracovali algebrickým postupom v prospech skeptikov istí matematici. Celé to prebieha takto: Ak dve osoby podajú svoj dôkaz


[[Zv. 1, Strana]] xlvii ÚVOD

skutočnosti a tak udelia každému z nich 5/6 istoty; tá skutočnosť potom bude 35/36 z istoty, t.j., jej pravdepodobnosť dosvedčí jej nepravdepodobnosť pomerom 35 ku 1. Ak sa tri také dôkazy spoja, istota sa stane 215/216. Zhoda desiatich osôb, z ktorých každá poskytne ½ istoty, vyprodukuje 1023/1024, atď., atď. Okultista môže zostať spokojný a viac sa o to nestarať.

 

[[Pokračovanie v nasledujúcej časti]]

 


Preklad: Yezid, PH, Petra Zulu

© 2008 CEZ OKNO, Všetky práva vyhradené

Vydané s láskavým dovolením THEOSOPHICAL UNIVERSITY PRESS

Zdroj: The Secret Doctrine

The Secret Doctrine: Preface

The Secret Doctrine: Introduction

exkluzívne.cez.okno

december 24, 2008 17:58 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top