audioknihy stiahni a počúvaj

Obrázok používateľa CEZ OKNO
TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Kapitola I – Pod jastrabím okom

Nebudem príbeh v tejto knihe oproti skutočnosti nijak výraznejšie dramatizovať. Vyzdobím ho trošku literárnym štýlom, ale neočakávam za umeleckú hodnotu textu žiadne uznanie. Namiesto toho podám jednoducho a výstižne všetky možné udalosti ohromnej dôležitosti pre Rumunsko a jeho ľud, na rozdiel od množstva znakov a hromady dôkazov, ktoré smerujú k skrytej nákaze, súžiacej s narastajúcej hĺbkou i silou uprostred srdca a duše rumunského ľudu. V skutočnosti tento názor zastáva mnoho vysokopostavených funkcionárov v štátnej správe, hospodárstve, náboženských a kultúrnych štruktúrach krajiny.


Mohol som vidieť niečo, čo je v Rumunsku v súčasnosti najväčším štátnym tajomstvom a s ohľadom na charakter vzťahov a stretnutí s vysokopostavenými činiteľmi najsilnejšieho štátu na svete, možno aj najhorším tajomstvom tejto planéty. Dôsledky sú obrovské, ale intuícia mi vraví, že znalosť faktov, uvedených v tejto knihe, povedie v určitej dobe k pozoruhodnému skoku v kvalite ľudskej existencie, ktorá prípadne strhne tenký múr pretvárky, zatajovania a klamstiev, ktorý bol nasadený mocnými tam hore a okultnými záujmami niektorých organizácií a osôb vnútri či mimo krajiny. To je dôvod, prečo sa moje rozprávanie môže niekedy zdať ako neotesané, ako nahrubo orezaný diamant alebo dokonca zoradené ako život v kasárňach. Ale vnímam to ako najvhodnejšiu voľbu štýlu na ozrejmenie určitých výnimočných a dokonca tajných aspektov sveta politiky bývalej Securitate a dnešnej Rumunskej spravodajskej služby (RIS). Mojim cieľom je v chronologickom slede odkryť komplex udalostí, faktov, reality a vzťahov, ktoré podľa mojej mienky a mienky iných kompetentných ľudí, sú pre budúcnosť krajiny mimoriadne dôležité.

 

Tento príbeh je v skutočnosti akýsi životopis (aktualizovaný v roku 2003) osobnosti, ktorá je reálna, ale mnohí si myslia, že je hrdinom legendy alebo knihy science fiction. Mal by som upozorniť čitateľa hneď na začiatku, že je tu nebezpečenstvo upadnúť do pochybností alebo nedôvery. Fakty a pravdy, na ktoré sa snažím poukázať, musia byť najprv zvážené a až potom je čitateľ schopný si z toho vyvodiť závery, aké uzná za vhodné. Mal som výnimočnú príležitosť skutočne sa stretnúť s hrdinom a musím so všetkou čestnosťou priznať, že by som sa nikdy nerozhodol túto knihu napísať, keby ma práve on pri viacerých príležitostiach nepodnecoval. Dlhé rozhovory, ktoré sme viedli na tajných miestach, ma presvedčili o existencii neočakávaných skutočností, ktoré som si potom mohol sám v rôznych situáciách overiť. Ale čo ma najviac presvedčilo pri rozhodovaní o vyrozprávaní tohto príbehu, bolo šokujúce odhalenie z augusta 2003 v pohorí Bucegi, ku ktorému som mal vďaka výbornej zhode okolností čiastočný prístup, ktorú mi zariadil hrdina tejto knihy. Pri tom mohol chcieť zachovať čo i len minimálnu mlčanlivosť. Ale teraz už viem. Videl som. Dotkol som sa. Teraz môžem povedať, že som to uzrel z vtáčej perspektívy – presne tú skutočnú históriu od nepamäti – ako Rumunska, tak i celej planéty.

Bude pre mňa vcelku obtiažne poskytnúť presný obraz úžasu, zmätenia, ba až paniky na tvári niekoľkých ľudí, ktorí na to miesto mali prístup. Čo môžem povedať momentálne je, že to bol len začiatok objavu, keďže som nemal prístup ku všetkému, ani mi nebolo umožnené vidieť na tom mieste všetko. Predsa však osoba, ktorá spustila všetky tie výskumy a ponúkla mi šancu, v ktorú som nedúfal – vidieť miesto takého objavu, mi taktiež povedala o záhadnej časti toho miesta, kde mi bol odoprený prístup z dôvodov maximálnej bezpečnosti. Ale človek by sa nemal uponáhľať, ani predbiehať. Všetko popíšem v správny čas, presne ako sa to stalo. Avšak nemám žiadne výhrady ohľadom tvrdenia, že to bol prelomový okamih pretvorenia môjho vnímania sveta a kariéry. Preto žiadam čitateľa, aby to všetko znášal so mnou a umožnil mi najprv prejsť cestou, ktorá viedla k neskutočným udalostiam v pohorí Bucegi.

V podstate je táto cesta hlboko záhadným a problematickým životom hrdinu tejto knihy, po boku ktorého som sa ocitol a zotrval tam zvláštnym spôsobom po komplikovanej spleti osudových udalostí. Z ľahko pochopiteľných dôvodov budem pre neho používať prezývku Cezar Brad.

Cezara Brada som poznal skoro päť rokov. Ako sme sa v priebehu tohto obdobia stretávali a rozprávali, uvedomil som si jeho silu a výnimočný charakter. Jeho mimoriadne špeciálna pozícia v komplikovanej mašinérii štátnej moci ho urobila ešte hodnovernejším, v roztrieštených a veľmi stručných, koherentných príbehoch, ktoré mi vyrozprával v priebehu tých pár stretnutí, čo sme mali napriek skutočnosti, že z rôznych dôvodov sa uskutočnili v rýchlosti. Zostáva pre mňa záhadou, prečo si na to, aby vyrozprával tieto príbehy, vybral práve mňa. Vo veľkej miere to môže byť zapríčinené serióznym záujmom, ktorý som jeho výkladu udalostí vždy venoval. Sú veci, ktoré myseľ bežných ľudí môže vnímať ako zložité na pochopenie. Ale doba, v ktorej žijeme, je veľmi špeciálna, preto čo sa zdalo len snom, alebo pôsobilo ako bohatá predstavivosť, sa teraz ukazuje ako úplne možné. Na konci nášho stretnutia Cezar ujasnil pokojným a objektívnym spôsobom, že rozhodnutie o spísaní a publikovaní informácií, ktoré mi poskytol, je výhradne na mne. Moja celá osobnosť bojovala pod tiažou zodpovednosti a musím sa priznať, že mi zabralo skoro celý rok, než som si skutočne ujasnil a dal udalosti do poriadku, a špeciálne si ich vybavil tak jasne, ako to len bolo možné. Chcel som predložiť reťaz udalostí a vysvetlenia Cezara Brada s najvyššou možnou dôveryhodnosťou, s použitím takmer tých istých slov, ktoré pri výklade príbehu sám použil.

K vydaniu knihy som bol povzbudený jednoduchým a prirodzeným spôsobom. Potom som nadobudol dojem, že aj keby som zo strachu, či iných dôvodov, neurobil to, o čo som bol požiadaný a teda knihu nenapísal, Cezar by zvážil toto rozhodnutie s úplným odstupom a bez pochybností by našiel iný spôsob ako svoje zámery zrealizovať.

 

PÔROD INÝ AKO OSTATNÉ

Po tom ako dlhá noc prenechala miesto brieždeniu, bola mladá žena s jednoduchými, ale príjemnými spôsobmi, prinesená do operačnej sály, keď sa začali kontrakcie. Nekričala, ale bola trochu vystrašená.

Celkom unavené a trochu rutinou unudené dve sestričky v službe nevenovali žene pozornosť. V 70-tych rokoch sme v plnej miere zažívali komunistický „širokospektrálny rozvoj,“ keď bolo všetko „ľudí“ a „pre ľudí“ a demagogicky „rovné“ a „férové,“ až nakoniec človek nevidel rozdiel ani medzi človekom a stoličkou.

Nakoniec po zavolaní, po niekoľkých odpracovaných hodinách, ktoré v mysli budúcej matky boli ako celé storočia, prišiel doktor Nenu znudene skontrolovať lekársky záznam pacientky: dôvod prijatia - prasknutie obalu zárodočnej blany; všeobecný stav – dobrý; krvný tlak – normálny; kontrakcie – neobvyklé; roztiahnutie – malé. Všetko vyzeralo v poriadku pre prirodzený spôsob pôrodu normálneho dieťaťa.

Po uvedomení si, že venoval viac času sledovaniu záznamu než pacientky, pristúpil doktor k stolu trasúc hlavou, že si únava s ním už zahráva, robiac ho nepozorným. Nemal ani najmenšie tušenie, že akákoľvek stopa únavy a apatie sa čoskoro vytratí. Vrhol rýchly pohľad na pacientku a okamžite si uvedomil pôrodný stav: už sa blížil pôrod. Pacientka sa roztvárala bežným spôsobom a v hĺbke duše bol doktor Nenu rád, že nemusí použiť skalpel. Posledná a najbolestivejšia kontrakcia priniesla na svet hlavu dieťaťa a potom jeho útle a mäkké telíčko. Doktor opatrne chytil ruky dieťaťa, čím mu pomohol von.

Prvým problémom bola dĺžka pupočnej šnúry. Nenu ich videl už vo svojom živote veľa, ale teraz stále prvýkrát v údive nad šnúrou, ktorá dosahovala takmer 1,5 metra, ďaleko nad bežnú dĺžku. Čas hral rolu a pôrod musel byť ukončený. Keď sa doktor rozpamätal, vzal z ruky sestričky nožnice a odstrihol šnúru; alebo skôr sa o to pokúsil tak, ako to urobil mnohokrát predtým vo svojej kariére; ale ostré časti nožníc nechceli prestrihnúť šnúru, akoby bola z kovu! Doktor pozeral neveriacky, zatiaľčo sestričky stáli ohromené. V nasledujúcich sekundách vystriedal dva páry nožníc, ale zbytočne: šnúra nepovolila. Bola mimoriadne elastická, ako odolná guma.

Doktor Nenu mal mnoho rokov lekárskej praxe a vyrástol v samostatného muža. S precíznymi pohybmi chytil skalpel a opakovane zatlačil proti šnúre. Napokon šnúra povolila a bolo možné začuť prvý plač. Dieťa bolo zaguľatený chlapček s neobvykle jasnými a uvoľnenými črtami tváre a veľmi záhadnou pupočnou šnúrou. Stalo sa tak za úsvitu na jar roku 1970. Udalosti mali potom rýchly spád.

„Amália, volajte okamžite plukovníka a povedzte mu, aby prišiel do nemocnice hneď ako to len bude možné,“ rozkázal doktor.

Potom sa obrátil k druhej sestričke a povedal: „Pupočnú šnúru zachovajte. Pozriem sa na tú ženu. Prineste mi jej záznam.“

Plukovník Datcu prišiel do nemocnice po približne dvadsiatich minútach. Rozprával sa krátku chvíľu s doktorom Nenu a potom mal dlhý telefonát s jedným zo svojich nadriadených v Bukurešti. Na poludnie sa pred pôrodnicou objavila čierna limuzína s vládnou značkou v meste F... a z auta vystúpili dvaja odmeraní a mĺkvi muži. Jeden niesol aktovku. Doktor Nenu a plukovník Datcu sa v jednej z kancelárií nemocnice rozprávali s tými dvoma mužmi skoro pol hodinu. Nenu vyplnil formulár, ktorý mu muži zo Securitate dali, a následne bol požiadaný, aby počkal chvíľu vonku. Po niekoľkých minútach muži odišli a k doktorovi pristúpil s menšími obavami plukovník.

„Toto je nad naše chápanie Nenu! Toto bol jeden z prvých tajných pokynov, ktoré som dostal po povýšení. V takýchto situáciách musím dodržiavať veľmi prísny a tajný proces. Pre teba sa dnes nestalo nič špeciálne a nič zvláštne si nevidel. Chápeš, že?“

Plukovník Datcu si zamyslene zapálil cigaretu. Po chvíľke a bez pohľadu na doktora povedal: „Je tam ešte taká vec. Ten chlapec nemá osobný lekársky záznam. Nikdy žiadny nemal. Okamžite ho zničíte. Nič o jeho narodení sa v archívoch nezachová! Ten zvyšok je už príliš komplikovaný, aby nás zaujímal, verte mi.“

S priateľským potľapkaním doktorovho ramena opustil plukovník Datcu nemocnicu. Doktor Nenu za ním pozeral do neznáma, zatiaľčo na oddelení si nevinná matka láskyplne pridržiavala svoje novonarodené dieťa na prsiach.

-pokračovanie-


Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.


Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1557 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu


›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE


č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue


 

Súvisiace:

MÁG RODAMIR
http://www.cez-okno.net/clanok/mag-rodamir

Tisulská princezna
http://www.cez-okno.net/clanok/tisulska-princezna

 


november 17, 2016 23:04 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top