Obrázok používateľa CEZ OKNO
TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Kapitola I – Pod jastrabím okom 4

“Cezar nechcel strácať ani minútu zbytočnými rečami alebo zdĺhavým predstavovaním. Tým mi dával pocit muža, ktorý je pevný vo svojom odhodlaní, idúc priamo k veci nezahováraním alebo zbytočným zdržovaním. Napriek tomu všetkému som ani na sekundu nepociťoval nátlak, aby som jeho návrh prijal. To bolo pre mňa najdôležitejšie. Okrem iného, Cezar Brad mal tú úžasnú schopnosť vzbudiť pre konkrétnu vec nadšený entuziazmus, a bez snáh zaujať ľudskú pozornosť a záujem, pričom to bolo spontánne prejavený a úplne prirodzený vplyv jeho strany. Bolo to to jeho krehké žiarenie, ktoré naplňovalo duše veľmi príjemným spôsobom.”

 

Obr. MENTÁLNA HMLA; slabé a chaotické myšlienky

 

Cezar zostal na chvíľku potichu, nakresliac znova ďalší nákres.

„Ale keď jednotlivec zašle veľmi koncentrovanú myšlienku, tá myšlienka sa bude ideálne podobať zameranému svetelnému lúču ako laser,“ dodal. „Navyše ak taký jednotlivec upriami svoj mentálny lúč s väčšou precíznosťou na iného jednotlivca B, potom druhý spomínaný prijme a mentálne „uvidí,“ taký lúč ako silné svetlo cez obklopujúcu „hmlu,“ ako lúče majáku navádzajúce lode k brehu. Preto je proces jednoduchý, ale chce to usilovný tréning.“

Obr. MENTÁLNE ZAMERANIE; “Laser” myšlienky preniká “hmlou”, X sú ďalšie individuality v mentálnej hmle

 

„Ale čo myslíš mentálnou očistou?“ spýtal som sa s nevinnosťou, ktorá bola spôsobená čírym románovým charakterom vysvetľovaní, ktoré mi poskytoval.

„V skutočnosti“ vysvetľoval Cezar ochotne, „to, čo nazývame mentálnym alebo mysľou je veľmi komplexná a krehká budova, plniaca viaceré funkcie a štrukturovaná do rôznych energetických vibračných frekvencií. Niektorí ich nazývajú frekvenčné pásma, schopnosti alebo moc. To je dôvodom, prečo úspechy nie sú u všetkých tie isté, keďže ľudia nemajú tie isté schopnosti.

Napríklad jednotlivec A sa môže ľahko zamerať na učenie, jednotlivec B udržiava dobre emócie, jednotlivec C má lepšiu pamäť ako iní ľudia, ale to všetko je len minimum toho potenciálnu, ktorý nám je dostupný. Aj tak sa vyskytujú v okolitom mentálnom priemere, ale stále nie sú vhodne vybrúsení alebo vyškolení.“

„Zavedením určitých tréningových metód sa môžu mentálne schopnosti ľudských bytostí veľmi vyvinúť, čo neskôr spôsobí, že budú jednať mimoriadne efektívne. To je to, že nazývam „očista“ keďže, jazykom metafor, myseľ zastiera povlak druhotných myšlienok, ktoré sú často skazené prostredníctvom zlých úmyslov, ktoré sú jednak prázdne z hľadiska skutočného obsahu, tak i slabé a bezmocné. Tí, ktorí si takto vedia očistiť myseľ, sú schopní dosiahnuť výnimočnú mentálnu moc. Ich myseľ vie potom ľahko preraziť mentálnu „hmlu“ más, tak ako šíp preletí dymom. Len od tejto úrovne nahor sa ľudia učia a rovnako zažívajú tú skutočnosť, že myseľ ako krehká forma energie je nadradená hmote, ktorú si môže v konečnom dôsledku podriadiť a ovládať.

Takto vznikajú paranormálne schopnosti. To však vyžaduje vysoký stupeň individuálneho uvedomenia, pretože zodpovednosť je potom mimoriadna. Nadprirodzené schopnosti môžu v jednotlivcoch spustiť sebastredné a arogantné reakcie, čo môže vo vážnej miere skomplikovať ich osud. Tak ako keď človek hodí loptu proti múru: lopta sa vráti tou istou silou. Preto musí jednotlivec jednať vyspelo a bystro v prospech tých vôkol a nie len vo vlastnom záujme.

„Nanešťastie, niektorí ľudia si vyvinú takú moc, aby slúžila sebeckým, jednotlivým záujmom, alebo záujmom malej skupiny. V niektorých prípadoch sa problém stáva vážnejším, keď je účelom vplývanie na masy s výhľadom získania kontroly nad nimi. Toto je dôvodom, prečo som sa s tebou chcel stretnúť. Chcem ti odhaliť tieto pravdy a ty mi vieš pomôcť s ich spopularizovaním.“

Bol som jeho slovami absolútne ohromený. Počas niekoľkých desiatok minúť som bol konfrontovaný s myšlienkami a názormi, ktoré som si do tej doby ani len nepredstavoval. Časť zo mňa bola pohoršená, vraviac mi, že som sa stal terčom klamstiev, či výsmechu. Celý ten scenár bol akýsi fantazmagorický: veľmi rýchly, veľmi obsiahly a v ňom veľa neočakávaného. Napriek tomu všetkému bol prevažujúci impulz dôverovať Cezarovi Bradovi naplno a dokonca mu bezpodmienečne ponúknuť spoluprácu. Moje podozrenia, všetky tak prirodzené za tých okolností, nemohli získať pevnú pôdu pri pocite, že to čo robím, je dobrá a správna vec. Muž predo mnou vyžaroval záhadnú dôveryhodnosť a vnútorný pokoj, ktorý „vyhnal“ skoro akékoľvek „normálne“ argumentovanie prípadného nesúhlasu alebo protestu: otvárajúc mi tým cestu k záhadnému svetu, ktorý ma okúzľoval.

Cezar nechcel strácať ani minútu zbytočnými rečami alebo a zdĺhavým predstavovaním. Tým mi dával pocit muža, ktorý je pevný vo svojom odhodlaní, idúc priamo k veci nezahováraním alebo zbytočným zdržovaním. Napriek tomu všetkému som ani na sekundu nepociťoval nátlak, aby som jeho návrh prijal. To bolo pre mňa najdôležitejšie. Okrem iného, Cezar Brad mal tú úžasnú schopnosť vzbudiť pre konkrétnu vec nadšený entuziazmus, a bez snáh zaujať ľudskú pozornosť a záujem, pričom to bolo spontánne prejavený a úplne prirodzený vplyv jeho strany. Bolo to to jeho krehké žiarenie, ktoré naplňovalo duše veľmi príjemným spôsobom.

Neviem sa dočkať popísania tých úžasných udalostí, ktoré nasledovali: ale moja „misia“ je postupná, inak vyvolám podozrenie v čitateľovej mysli, konfrontujúc ho s klbkom udalostí, popísaných nesúvislým spôsobom. Preto sa musím vrátiť k chronologickému popisu prvotných udalostí v živote Cezara Brada, aby čitateľ pochopil, ako sa len najlepšie dá spôsob, akým rozplietol tú spleť a odhalil ciele a spôsoby niektorých okultných jednotlivcov a organizácií, ktorých sieť siaha až do Rumunska. Ako pochopíte z nasledujúcich stránok, malo to viesť k veľkolepej zmene situácie, ktorej hlavnou postavou je sám Cezar.

Informácia, ktorá ma zastihla v poslednej chvíli pred odovzdaním tejto knihy do tlače potvrdila stretnutie, ktoré mám mať s Cezarom Bradom (skoro rok po našom poslednom stretnutí), kde by som sa mal dozvedieť o ďalších tajomných aspektoch vo vzťahu k „veľkej expedícii,“ ktorú Cezar viedol so spoločným rumunsko-americkým tímom, počínajúc skutočnosťou objavu v horách Bucegi.

Aj keď mám o expedícii hlavné údaje, radšej nebudem predbiehať, ale popíšem všetko po poriadku a v detailoch po tom, ako dostanem ďalšie cenné informácie. Považujem tento krok za nevyhnutný, obzvlášť z hľadiska skutočnosti, že ľudia majú právo na poznanie historickej pravdy, ako aj toho, kto chcel manipulovať s touto pravdou po desaťročia a z akých dôvodov. To bude hlavnou dejovou líniou tohto príbehu. Či to bude mať za následok zvýšenie povedomia ľudí, alebo naopak, či sa to stretne s iróniou a nedôverou, bez ohľadu na to pevne verím, že záväzok napísať a vydať túto knihu je bez pochýb prínosný a pozitívny, keďže aspoň v ľudských mysliach podnieti určité otázky a spustí záujem o okultné a detailné rozmery sebapoznania.

Keď mal Cezar sedem rokov, poslali ho do školy, ale neexceloval v žiadnom predmete. Bol bežný študent s priemerným výkonom. Nič neprezradilo akýkoľvek z jeho záujmov a myšlienok a jeho známky boli viacmenej reflexiou toho, čo počul a pochopil v triede, keďže sa doma skoro nikdy neučil. Avšak keď došiel Cezar do tretej triedy, jeho učiteľka, hlboko znepokojená a lámajúc si hlavu, zavolala jeho rodičov. Chcela vedieť, či si na chlapcovom chovaní nevšimli nič nezvyčajné, avšak Nicolae a Smaranda Bradoví to popreli tak, ako mali pokyny od zástupcov Securitate.

Učiteľka im potom povedala, čo sa stalo. Keďže mala nejaké písomky na oznámkovanie, zadala žiakom, aby sa naučili báseň o niekoľkých slohách, ktoré nahlas prečítala pred triedou. Hneď nato si prekvapene všimla, že Cezar pozeral bezducho von oknom, zatiaľčo sa každý učil básničku. Povedala mu, nech sa sústredí na báseň: ale po niekoľkých minútach zistila, že stále robí to isté. „Cezar, postav sa!“ zakričala na dieťa. „Prečo sa neučíš básničku tak, ako všetci ostatní?“

Chlapec, zachovávajúc kľud a pokojnú myseľ, nevyzeral, že by sa ho výhražný tón hlasu jeho učiteľky nejako dotkol.

„Ale ja ju už viem,“ odpovedal tichým hlasom.

„Čo tým myslíš, že ju už vieš? Prečo mi klameš?“

„Neklamem. Počul som ju, keď ste ju nahlas čítala,“ odpovedal.

Nahnevaná odvahou dieťaťa, ale zvedavá, či je to pravda, požiadala Cezara, aby predniesol báseň pred triedou. Cezar zopakoval celú báseň bez chyby.

„Myslela som si, že sa ju naučil doma. Ale bola to nová lekcia a ako viete, nepretrhne sa v učení,“ pokračovala žena v náruživom vysvetľovaní.

„Potom som ho požiadala, aby povedal ďalšie dve básne, rovnako dlhé ako tá prvá, ktoré neboli v učebnici, ale iba raz som mu ich prečítala. Po ich vypočutí ich obe zopakoval bez chyby a akejkoľvek prestávky. To je dôvod, prečo som Vás chcela vidieť a hovoriť s Vami, keďže som nič také predtým nevidela.“

Čoskoro nato sa ale na incident zabudlo. Cezar mi povedal, že sa naučil, ako sa stať nepodozrivým v spoločnosti ostatných ľudí, keďže to bola dobrá cesta, ako sa vyhnúť obťažovaniu, zvedavosti alebo dokonca zlosti a závisti, obzvlášť na strane jeho kamarátov. „Už v tom skorom veku som cítil, že je veľmi podstatné nepútať na seba pozornosť. Bolo tam mnoho iných vecí, ktoré vyžadovali moju pozornosť a záujem, keď som sa vrátil domov do mojej izby,“ povedal mi so záhadným úsmevom.

Samozrejme hovoril o svojich záhadných skúsenostiach, keď sa ponáral hlboko do seba, ďaleko od vonkajšieho vplyvu. Jeho rodičia už dávno vzdali akékoľvek otázky. Zvykli si na to ako na bežné chovanie, ako aj na mesačné správy a na návštevy Securitate bez predošlého upozornenia. Než dovŕšil desiaty rok, ľudia vôkol neho mali len jednu príležitosť vnímať Cezara ako „zvláštnu“ ľudskú bytosť. To sa stalo, keď špeciálne varoval svoju tetu, ktorá vtedy navštívila Bradov.

Cezar si nebol vedomý príchodu tety, ale keď prišiel a otočil na ňu zrak, zostal pohľadom na nej visieť, akoby pozeral cez telo ženy pred ním. Každý si uvedomil, že je niečo zle a spýtali sa ho, či sa niečo deje alebo či sa cíti v poriadku, ale chlapec neodpovedal a miesto toho zamieril do svojej izby. Bolo to len pred večerom, keď sa spýtal svojej tety, kedy pôjde späť do Bukurešti. Potom, ako sa dozvedel, že si kúpila lístok na druhý deň, trochu stíchol. Aj tak ju požiadal, aby nejazdila autom, čo bola rada, ktorej nikto z prítomných nevenoval pozornosť.

Emilia, Cezarova teta, bola na nasledujúci deň odchode do Bukurešti so svojim bratom Nicolae Bradom, aby urovnali nejaké rodinné problémy. Paradoxne nevstali načas, aby chytili ranný vlak, keďže sa hodiny pokazili a budík nezvonil. Emilia mala byť toho rána v Bukurešti, tak si vzala odvoz a obsadila posledné miesto v aute. Cezarov otec sa vrátil späť domov a chystal sa na odchod do hlavného mesta ďalším vlakom.

Hrozná správa prišla krátko pred jeho odchodom na železničnú stanicu. Vodič, ktorý viezol Emiliu, mal ťažkú haváriu v blízkosti Bukurešti. Zo všetkých len Emilia neprežila, zatiaľčo ostatní boli zranení, no inak v bezpečí.

Smaranda Bradová bola jedinou osobou, ktorá si pamätala Cezarovo divné chovanie, ako aj radu, ktorú dal tete Emilii. Napísala to v mesačnej správe, ale aj tento významný incident zapadol do nepodstatnosti v porovnaní s tým veľkým prekvapením, ktoré čoskoro nato zažila. Bola to udalosť, ktorá rodine vzala Cezara naveky.

-pokračovanie-


Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.


Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Yezid

exkluzívne.cez.okno


Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 1644 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu

č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE

›› BILANCIE PORTÁLU

 


 

Súvisiace:

MÁG RODAMIR
http://www.cez-okno.net/clanok/mag-rodamir

Tisulská princezna
http://www.cez-okno.net/clanok/tisulska-princezna

 


december 05, 2016 23:00 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

 

Top