Obrázok používateľa CEZ OKNO
TRANSYLVÁNSKY ÚSVIT: Úvod Petra Moona

Záhadný vedec David Anderson uskutočnil v roku 1999 výlet do Rumunska. Dr. Anderson, akreditovaný vládou Spojených štátov ako vynálezca rozvinutej technológie warpového poľa, nadviazal v rámci tohto výletu do Rumunska diplomatické vzťahy, kde taktiež založil výskumný ústav, venujúci sa štúdiu matematiky cestovania v čase. Pri jeho návrate do USA navštívil Dr. Anderson Perstona Nicholsa a Petra Moona, medzinárodne uznávaných autorov „Montauk Project: Experiments in Time” (“Projekt Montauk: Experimenty v čase”) a predstavil sa.


Na návrh Dr. Andersona začala krátka a krehká spolupráca s Petrom Moonom, prerušená kvôli bezpečnostným obavám v dôsledku logistického útoku na podobné výskumné centrum času, založené na Long Island. Pokračujúce výpravy Dr. Andersona do Rumunska v skutočnosti mali za následok spojenie Petra Moona s rumunským vydavateľom a Radu Cinamarom, členom Oddelenia pre okultizmus Rumunskej výzvednej služby. Účel tejto spolupráce bol spojený s pravdepodobne najvýznamnejším archeologickým objavom v histórii ľudstva: záhadnou holografickou halou záznamov, ktorá využíva technológiu ďaleko za konceptmi modernej vedy. „Transylvanian Sunrise“ („Transylvánsky úsvit“) je príbehom tohto záhadného objavu a politických nástrah okolo neho, vyrozprávaný Radu Cinamarom.

Po päťročnom prerušení kontaktu a po tom, ako Peter Moon zabezpečil práva na vydanie tohto pozoruhodného príbehu, pozval ho Dr. Anderson do Rumunska, kde bol v riešení týchto záhad o krok vopred. Tento príbeh čaká na čitateľov a je tu k dispozícii.

 


Peter Moon pri rumunskej sfinge v pohorí Bucegi v roku 2009


 

Úvod Petra Moona

Bolo po štvrtej hodine ráno, keď som zistil, že sedím na zadnom sedadle dodávky, ktorá nielenže stúpala horami Transylvánie, ale mimoriadne rýchlo. Písalo sa 29. júla 2008 a všetko, čo som mohol vidieť boli len hlboko zalesnené kopce po oboch stranách a úzka a drsná vozovka pred nami. Čím vyššie sme sa dostávali, a čím sa stávali cestné podmienky zúfalejšími, tým vyzeral náš rumunský vodič, že viac šliape na pedál. Len vtedy som si plnou mierou uvedomil, že som preletel pol sveta a ocitol sa vo veľmi podivnej krajine. Nielen to. Bol som na dvore známeho kráľovstva Drakulu. Pozerajúc sa na mojich dvoch spoločníkov som cítil, že ich obchádzajú podobné myšlienky.

Mojimi dvomi spoločníkmi boli Tantra Bensko a Dr. Joel Castellanos. Tantra je mimoriadne talentovaný umelec, ktorého som požiadal, či by sa nezúčastnil výpravy so mnou, aby ju natočil. Joel je profesor matematiky na univerzite „University of New Mexico“ a špecializuje sa na oblasť teórie chaosu, známej ako fraktály.

Ešte predtým sme na letisku v Bukurešti žartovali o Joelovi, prirovnávajúc ho k vedcovi teórie chaosu vo filme Jurassic Park. Teraz, ako sme prudko stúpali po horských pastvinách Transylvánie, bola atmosféra trochu viac napätá. Znovu sme zažartovali, ale tentokrát to už nebolo tak vtipné, ale vážnejšie. Nikto z nás nevedel, kam do pekla to mierime. Ak tam bol niekto, kto mal ešte menší dôvod byť vystrašený, či znepokojený, bol som to ja, pretože som bol jediný kto skutočne poznal toho chlapa, čo pre nás zariadil let do Rumunska.

Tento záhadný a nečakaný výlet na horské pastviny bol v skutočnosti výsledkom omylu. Naše nočné ubytovanie v Sinaia, podivnom horskom meste, známom ako vstupná brána do Transylvánie, skončilo fiaskom. Keď sme to zistili, vodič ma skontaktoval s našim rumunským sponzorom cez mobil. Vysvetlil mi náš problém a spýtal sa ma, či by sme namiesto toho nešli ten večer do horského rezortu. Súhlasil som.

A takto sme my traja skončili divokou horskou jazdou v skorých ranných hodinách. Naše stanovené plány cesty stroskotali a bolo jasné, že naša návšteva sa zmenila na dobrodružstvo s neočakávanými prvkami.

Teraz, keď som Vám povedal o našich záhadných okolnostiach na okraji Transylvánie, je čas povedať, ako som sa ocitol v tej unikátnej oblasti, ktorá živí toľko legiend.

Príbeh začína 11. augusta 1999. Toho večera sa muž menom Dr. David Anderson zjavil na mesačnom stretnutí na Long Island, ktoré hosťoval Preston Nichols a ja. David bol už predplatiteľ nášho štvrťročného newslettru „The Montauk Pulse“ a na četovom fóre sa dozvedel o našich stretnutiach. Po vypočutí si prednášky Prestona toho večera sa mi David predstavil, pričom zmienil, že má na Long Island výskumné centrum pre cestovanie časom. Po tom, ako mi to David povedal, som mal určitú predstavu o tom, čo vravel. Keďže bol predplatiteľom Montauk Pulse už rok, videl som jeho tlačivá z Time Trave Research Center (výskumný ústav pre cestovanie časom). Napriek profesionálne vyzerajúcemu logu som predpokladal, že sa snaží len upozorniť na seba alebo na dieťa, ktoré sa rozhodlo použiť nejaké peniaze na tlačivo. Ale pri stretnutí s Davidom som pochopil, že som sa mýlil. Bola to očividne kvalifikovaná osoba a mal ďaleko od amatéra. Po krátkom rozhovore navrhol David, že by sme mohli zájsť na obed. Súhlasil som.

Aj keď som si to vtedy neuvedomil, David nás navštívil krátko po svojom návrate z Rumunska. Neskôr som sa dozvedel, že i tam založil výskumný ústav pre cestovanie časom.

Do týždňa ma David pozval na obed. Nezaujímal sa len o Montauk výskum, ale hlavne sa chcel dozvedieť viac o ľudskom duchu. Podľa jeho názoru smeruje prelomový bod fyzikálnych výskumov viac a viac k existencii spirituality. Bol to čas, keď staré paradigma klasickej fyziky uvoľňovalo cestu kogentnejším a modernejším teóriám kvantovej fyziky. Davidove vedecké diplomy boli dokonalé. Mimo to, že mal doktorský titul z fyziky, bol tiež aktívny vo vysoko sofistikovanom výskume časopriestoru na prestížnom Air Force Flight Test Center (Inštitút pre letové skúšky leteckých síl) v púšti Mohave. Obzvlášť zaujímavý bol fakt, že David spomenul jeho záujem o moje skúsenosti v scientológii, predmete, ktorému som sa extenzívne venoval v „Montauk Book of the Dead“ („Knihe mŕtvych Montauku“).

Zatiaľčo pôsobil v Air Force, bol David pridelený na vyriešenie problému armády so satelitmi vo vesmíre. Každoročne sa obežná dráha satelitov posunula o niekoľko metrov a vytváralo to rôzne druhy chaosu. Keby sa tento problém nenapravil, mal by za následok, že sa finančne náročné satelity stanú nepoužiteľnými. Davidov prístup k tomuto problému bolo vytvorenie časopriestorového modulu, založeného na Einsteinových teóriách. Bol to veľmi rozvinutý mechanizmus, ale v skutočnosti vytvoril paradigmu, v ktorej môže byť časopriestor doslova skrivený tak, aby udržal obežné dráhy satelitov.

Keď opustil Air Force, bol David natoľko inteligentný, že si nechal algoritmus na dosiahnutie tejto manipulácie s časopriestorom patentovať. Potom to použil pre vytvorenie Výskumného ústavu pre cestovanie časom, spoločnosti, ktorá bola v skutočnosti bezpečnostnou spoločnosťou. Jednou z jej funkcií bolo licencovať túto rozvinutú technológiu pre vládu a priemysel, pre ich satelity.

Pre Výskumný ústav pre cestovanie časom to bol finančný úspech. Vedľa ústavov na Long Island a v Rumunsku existoval tiež jeden v Albuquerque, Novom Mexiku. David sa plánoval ďalej venovať výskumu časopriestoru. Mimo satelitov používal David na vytvorenie sebestačného poľa laserové lúče, približne vo veľkosti futbalovej lopty, v ktorom môže byť čas spomalený alebo zrýchlený. Toto zaujalo na poli lekárstva, keďže to znamená, že by transplantované orgány mohli mať dlhšiu životnosť.

Výskumný ústav pre cestovanie časom bol braný vážne a pritiahol množstvo dolárových investícií z lekárskeho sektoru. S obozretnosťou voči kompromitácii alebo ukradnutiu jeho výskumu bol vždy David opatrný ohľadom rozdeľovaniu svojich výskumníkov na jednotlivé úseky. Často sa nepoznali alebo nevedeli, čo robí ten druhý. To čiastočne vysvetľuje, prečo existujú tri oddelené ústavy. Ústav v Rumunsku bol podľa jeho slov teoretický. Rumunsko si vybral, pretože malo najlepších matematikov na svete a ich hospodárstvo bolo na tom tak, že si to mohol dovoliť.

Ako šiel život ďalej, David a ja sme sa pravidelne stretávali. Bol natoľko láskavý, že zostavil pre Sky Books prvú webstránku. Jedného dňa potom, ako som o ňom nejaký čas nepočul ma požiadal, aby som prišiel k nemu domov do King’s Park na Long Island. Chcel rozobrať dve veci. Prvou bolo, že mi porozprával o svojom plánovaní veľkej udalosti ohľadom cestovania v čase. Jednou z úloh v rámci tejto udalosti bolo dať dohromady hlavných fyzikov, hlavne tých na East Coast, a predstaviť posledné prelomové veci v rámci technológie cestovania v čase. Mal sa predstaviť ›› Project Montauk a David chcel, aby sa mu dostalo čo najviac publicity. Keď sme doriešili úvodné etapy plánovania udalosti, David sa mi zveril s niečím, čo ho znepokojovalo. Nedávno bol z armády informovaný, že sa má dostaviť do Moskvy len s pasom a letenkou. S obavami, že sa nemusí vrátiť, ma požiadal, aby som pre túto udalosť zariadil čo najviac publicity pre prípad, že by sa do dvoch týždňov nevrátil. Keď sa nevrátil do troch týždňov, začal som telefonovať. Hneď ako som začal vyvolávať škandál, obdržal som email s tým, že je v poriadku a mal by byť doma čo nevidieť. Bol v poriadku, ale nevrátil sa ešte mesiac. Nechal som email stopovať až k serveru v Pakistane. Avšak dodnes nie je David schopný uviesť, či bol v Pakistane alebo v niektorej inej krajine.

Po jeho návrate začal mať Výskumný ústav pre cestovanie časom vážne problémy so zabezpečením. Došlo tam k vlámaniu a bol nútený sa minimálne dvakrát sťahovať. Napokon ho vláda ubezpečila, že sa postará o jeho bezpečnostné problémy, ak ju prizve ako partnera. Pritlačený k múru nakoniec David urobil to najľahšie, čo mohol. Vzdal sa podielu vo Výskumnom ústave pre cestovanie časom a prešiel do súkromnej sféry. Ústav na Long Island bol zatvorený, ale ten v Rumunsku zostal nedotknutý. Ústav v Albuquerqe pokračoval v prevádzke, ale s Davidom len ako s tichým spoločníkom.

O Davidovi som príliš počas tohto obdobia až po apríl 2003 nepočul. Keďže Výskumný ústav pre cestovanie časom bol v tom čase nefunkčný, chcel mi poskytnúť svoju rozsiahlu knižnicu. Dohodli sme sa, že sa stretneme na Veľkonočnú nedeľu v blízkosti jeho nového domu v Rochestri, v štáte New York. Preston Nichols ma sprevádzal a stretli sme sa s Davidom v sobotu pred Veľkou nocou, v skorých večerných hodinách. Po naložení Prestonovej dodávky nás David navštívil asi na dvadsať minút. Po skončení našej návštevy povedal, že s nami nebude môcť spolupracovať po dobu piatich rokov. Bolo to dosť záhadné, keďže nemal tú voľnosť odhaliť všetky svoje problémy alebo plány.

Bolo to sklamanie stratiť priateľa, hlavne tak neobvyklého, akým bol David Anderson. Avšak mal som množstvo povinností ohľadom písania a vedenia podnikania. Pri výnimočných príležitostiach som od neho dostal pohľadnicu, vždy z cudzej krajiny, alebo priateľský email. Pozdravy pre mňa vždy podpisuje ako „Tvoj priateľ v čase.“

Niekoľko mesiacov potom, ako sme sa rozlúčili s Davidom v Rochestri, dostal som rukopis od Sorina Hurmuza, rumunského vydavateľa, ktorý vydal Projekt Montauk v rumunčine. Chcel vedieť, či by som mal záujem o publikovanie mimoriadne špeciálnej knihy. Je to pre neho viac než špeciálna kniha, pretože doslova katapultovala jeho vydavateľstvo. V rumunčine je táto kniha od Radu Cinamara nazvaná „Nepriateľ vo vnútri“. Začína dvoma záhadami.

Prvou z týchto záhad je oblasť anomálií v rumunskom pohorí Bucegi, ktorá sa nachádza v blízkosti rumunskej sfingy. Kniha, ktorú sa chystáte čítať, sa venuje tejto anomálnej oblasti. Zaujala pozornosť rumunskej vlády, keď americká satelitná technológia odhalila skrytú a neprístupnú komoru v hore pod sfingou.

Druhá záhada v knihe sa týka bábätka, narodeného s abnormálne dlhou pupočnou šnúrou. Dieťa bolo sledované tajným oddelením rumunskej spravodajskej služby, ktoré zahŕňa spojku so záhadným doktorom z Číny. Ako dieťa rástlo, poukazoval na pozoruhodné schopnosti a bol dokonca zvolený pre túto úlohu ako vedúci tajného oddelenia rumunskej spravodajskej služby. Jeho prvoradými povinnosťami bolo sledovanie tejto oblasti anomálií v pohorí Bucegi ako aj sledovanie iných anomálnych oblastí.

Rumunská kniha, ktorú mi poslali, bola už preložená do angličtiny. Bola dobre napísaná a ľahko čitateľná. Avšak bol som veľmi zaneprázdnený na to, aby som si ju prečítal. Rukopis ležal na mojom stole neprečítaný. Navštívil ma človek, ktorý bol taktiež fanúšikom mojej práce. Ako som s ním strávil nejaký ten čas, navrhol som mu, nech si prečíta tú knihu a povie mi, či je dobrá. Prečítal ju v priebehu niekoľkých dní a bol mimoriadne nadšený ohľadom jej vydania mnou. Keď odišiel, našiel som si čas prečítať ju. Ohrievač v mojom aute sa pokazil a potreboval značnú opravu. Odviezol som ho k priateľovi do Brooklynu a čítal si rukopis, zatiaľčo jeho personál na mojom aute viac hodín pracoval. Konečne som si tú knihu prečítal.

Na začiatku roku 2008 som začal jednať s rumunským vydavateľom ohľadom zabezpečenia práv k anglickému prekladu knihy. Do jari sme dosiahli dohodu. Spomínanie okolností o jednaní a dohode, ako aj ako som si čítal knihu sa môže zdať bezpredmetným. Avšak v tomto konkrétnom prípade bol čas hrozný.

Skoro hneď potom, ako som ohľadom vydania tejto knihy dosiahol dohodu, dostal som email od svojho priateľa, Dr. Davida Andersona. Pozýval ma do Rumunska, že uhradí všetky výdaje, aby som navštívil výročnú konferenciu, známu ako Atlantykron. Je to stretnutie vedcov, spisovateľov a umelcov, ktorí sa venujú vzdelávaniu a poskytujú príležitosti pre rumunskú mládež. Súčasťou ponuky bolo aj to, že by som dostal trojdňovú kultúrnu prehliadku Rumunska. Ďalšou iróniou bolo, že Davidov email dorazil skoro presne päť rokov po našom osobnom stretnutí. Nielenže dodržal slovo, ale akoby si bol vedomý určitých záhadných časových okolností, týkajúcich sa určitých udalostí.

Máte už určitý výhľad, aký som mal aj ja, keď som dospel k prečítaniu knihy, ktorú sa chystáte čítať. Čo je najpodstatnejšie je fakt, že táto kniha nás informuje o udalostiach, ktoré sa vyskytujú vo svete a presahujú ďaleko za vnímanie bežných občanov. Nielenže som sa o nich dozvedel prostredníctvom mojich kontaktov v Rumunsku, ale bol som sám vtiahnutý do diania.

Dráma, o ktorej sa chystáte čítať, očividne presahuje moju vlastnú angažovanosť, ktorá je skôr minimálna, ale nie nepodstatná. Je prezentovaná autorom ako náučná literatúra a existujú značné dôvody, prečo akceptovať tento príbeh taký, aký je. Tieto dôvody budú prezentované na konci knihy v epilógu, kde taktiež zahrniem zhrnutie môjho výletu do Rumunska a moje opätovné stretnutie s Dr. Davidom Andersonom.

Peter Moon

Long Island, New York

23. 11. 2008

-pokračovanie-


Všetky časti tohto seriálu postupne nájdete na tejto adrese.


Z anglického originálu: Radu Cinamar, Peter Moon, “Transylvanian SUNRISE”

Preklad: M.B.

Korektúry: Sokol

exkluzívne.cez.okno


Tento článok, ktorý sme pre vás preložili, má 2221 slov.

Len vďaka Vašim darom môžeme ďalej prinášať informácie všetkým bezplatne a neustále sa zlepšovať. Ak chcete našu prácu oceniť a je to vo Vašich možnostiach
prispejte prosím na ďalší chod portálu


›› BILANCIE PORTÁLU

Aktuálny STAV vidíte vľavo HORE


č.ú. 0404091578/0900

IBAN: SK78 0900 0000 0004 0409 1578
SWIFT (BIC): GIBASKBX


Keď nemáte PAYPAL konto, prispejte cez bankovú kartu:
kliknite na DONATE a potom vo formulári na ›› Continue


 

Súvisiace:

MÁG RODAMIR
http://www.cez-okno.net/clanok/mag-rodamir

Tisulská princezna
http://www.cez-okno.net/clanok/tisulska-princezna

 


november 15, 2016 18:46 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top