Obrázok používateľa CEZ OKNO
Vibrácie a zvuky mali pomáhať pri krvavom uctievaní bohyne Kybelé

Obr. Rozvaliny chrámu Kybelé v palácovom komplexe Rímskej ríše Felix Romuliana v dnešnom Srbsku

Okolo roku 300 n.l. postavili Rimania v horskom údolí v Srbsku palácový komplex, aby si uctili cisára Gaiusa Galeriusa Valeriusa Maximianusa, ktorý sa tam narodil. Komplex známy ako Felix Romuliana zahŕňal chrám zasvätený bohyni života Kybelé, ktorý bol však orientovaný inak ako väčšina podobným rímskych stavieb. Výskumníci zaoberajúci sa akustikou sa domnievajú, že stavitelia navrhli chrám, kde sa obetúvali zvieratá tak, aby využíval očarujúce zurčanie neďalekej podzemnej vody.

 


Kybelé, bohyňa prírody, obklopená levmi, ovocím a celkovou hojnosťou,
letiace putto nesie na hlave model budovy.
Rytina M. Küssela po vzore S. Voueta

 

Za pomoci archeoakustických a elektromagnetických senzorov dokázali vedci z výskumnej skupiny SB Research Group určiť, že chrám bol orientovaný v smere vibrácií a nízko frekvenčného zvuku, ktorý podľa nich vydával prúd vody. V práci s názvom „Archeoakustická analýza chrámu Kybelé, rímsky cisársky komplex Felix Romulania, Srbsko“ vedci uvádzajú, že stavitelia chrámu využili zvuky a vibrácie na ovplyvnenie mozgových vĺn ľudí a ich psychiky.

 


Detail sochy od Andrea Mantegnu z roku 1505 n.l. zobrazuje oboznamovanie Rimanov
s uctievaním bohyne Kybelé v roku 204 n.l.

 

Frekvencia zvuku – 18 až 20 Hz – sa nedala zachytiť ľudským uchom. Výskumníci si myslia, že Galeriusova matka Romula, ktorá žila v paláci až do smrti, vypátrala zdroj vody za pomoci veštcov – augurov a následne dala v jeho blízkosti vybudovať chrám.

Vedci ďalej prezradili, že zvuky dokážu vyvolať úžas alebo zdesenie a že frekvencie zachytené v chráme mohli ovplyvňovať psychiku veriacich, „ako keby stáli v bruchu matky Zeme. Kým stáli zahalení v temnom lone, alebo inak povedané vo fossa sanguinis, zvuky v nich navodzovali atmosféru vzrušenia.“ Fossa sanguinis bola jama, do ktorej sa na veriacich liala krv obetovaných zvierat.

Výskumník univerzity v Terste Paolo Debertolis a kurátorka rímskeho paláca Felix Romuliana Maja Zivić napísali:

„Chrám a jeho vybavenie je jediné miesto v komplexe, ktoré nie je orientované z východu na západ ako bolo rímskou tradíciou (tzv. dekumanus). Historici spomínali záhadné rituály, preto sme použili archeoakustické metódy, aby sme lepši pochopili, čo sa tu vlastne dialo. Frekvencie zvuku mali zvyšovať účinok rituálov vďaka nízkofrekvenčným zvukom, ktoré vplývali na mozgové vlny veriacich a tým aj na ich psychiku. Z toho vyplýva, že stavitelia chrámu zrejme mali vedomosti o tomto účinku.

 

...Poznatky z archeoakustiky preukázali, že prírodné javy (ultrazvuky, infrazvuky, nízkofrekvenčné zvuky) dokážu ovplyvniť ľudí bez toho, aby si uvedomovali, čo na nich tak pôsobí.“

 

 

Galerius a Romula sú pochovaní na posvätnom kopci neďaleko paláca, ktorý slúžil ako pohrebisko približne od roku 1500 p.n.l. Rituály apoteózy, ktoré mali podľa Rimanov premeniť zosnulých na bohov prebehli na kopci Magura – mieste nekropoly z doby bronzovej.

Galerius bol prehlásený za boha na Magure hneď po smrti. Tejto pocty sa mu ušlo v jednom z chrámov komplexu Romuliana a jeho matka bola tiež prehlásená za bohyňu v ďalšom z chrámov v Romuliane.

 


Dva okrúhle pohrebné pahorky rímskeho cisára Gaiusa Galeriusa a jeho matky Romuly na vrchole kopca Magura
v dnešnom Srbsku. Nachádza sa tu pohrebisko z doby bronzovej staré približne 3500 rokov
(foto: SB Research Group)

 

Podľa autorov sa na rozdiel od svojej matky Romuly zdržiaval Galerius v paláci iba málo. Možno preto bol komplex Felix Romuliana pomenovaný po nej. Romula uctievala horských, no nie rímskych bohov a vykonávala obete a rituály na počesť bohyne Kybelé.

„Kto však boli títo prastarí bohovia?“ pýtali sa historici. „Vtedajší rímsky historik Lucius Cæcilius Firmianus Lactantius spomína iba záhadné a násilné rituály Romuly a jej prívržencov.“

Kybelé bola bohyňa plodnosti a mocná frýzska matka bohov. Jej vyznávači usporadúvali na jej počesť orgie. Gréci, ktorí ovplyvnili aj Rímsku mytológiu, ju stotožňovali s vlastnou bohyňou-matkou Rheou. Jej kult sa objavil v Ríme v treťom storočí nášho letopočtu.

 


Východná brána palácového komplexu Felix Romuliana (foto: SB Research Group)

 

Kňažka bohyne Kybelé Romula a jej prívrženci obetúvali pred chrámom býkov a vo vnútri ďalšie zvieratá a polievali uctievačov ich krvou. Obety vo vnútri chrámu neboli v Rímskej ríši typické.

„Podľa všetkého išlo o nezvyčajne mocný rituál spojený s tradičným cisárskym kultom. V chráme Kybelé však zrejme nastal problém, pretože fossa sanguinis bola príliš malá pre býka, ktorého preto museli obetovať vonku. Počas týchto rituálov pravdepodobne obetúvali aj niečo iné, čo nie je v súlade s rímskou tradíciou,“ píše sa v práci.

 


Krvavá jama v chráme Kybelé, kde uctievačov kropili zvieracou krvou (foto: SB Research Group)

 

Autori sú presvedčení, že musí jestvovať logické vysvetlenie, prečo stavitelia postavili chrám Kybelé v smere vibrácii, zvlášť keď vezmeme do úvahy, že všetky ostatné budovy vo Felix Romuliana okrem tohto chrámu sú orientované podľa tradičnej osi východ-západ, podobne ako iné rímske budovy.

 


Chrám Kybelé (v červenom krúžku) nie je orientovaný z východu na západ
ako ostatné významné rímske pamätihodnosti (foto: SB Research Group)

 

...Poznatky z archeoakustiky preukázali, že prírodné javy (ultrazvuky, infrazvuky, nízkofrekvenčné zvuky) dokážu ovplyvniť ľudí bez toho, aby si uvedomovali, čo na nich tak pôsobí.“

 

 

Výskumná skupina SB Research Group s ktorou sú autori v kontakte vykonala akustickú analýzu aj ďalších starovekých stavieb. Článok o ich výskume je publikovaný na internetových stránkach SB Research Group.

Vo svojom doposiaľ nepublikovanom článku sa odvolávajú na prácu Akustická úloha rozmanitých starovekých stavieb, ktorá vyšla vo februári 1996 v časopise Journal of Acoustics. Ďalej spomínajú prácu Predbežné skúmanie a kognitívne úvahy o akustických aspektoch vybraných archeologických nálezísk publikovanú v žurnále Antiquity v septembri 1996. Tieto články poskytujú pravdepodobne prvé zmienky o archeoakustike – čiže táto disciplína nie je úplne nová, ale v rámci historických vied stále pomerne v mladá.

 

Mark Miller, 31. marec 2015

Zdroj: http://www.ancient-origins.net/news-history-archaeology/vibrations-and-s...

© Ancient Origins, Všetky práva vyhradené

Preklad: Homer

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

ANCIENT ORIGINS Výber
http://www.cez-okno.net/rubrika/ancient-origins-vyber

 


Sekcie: 
apríl 08, 2015 23:24 popoludní
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top