Obrázok používateľa CEZ OKNO
Dovolenka na detskej onkológii

Reakcia na článok: Dobrý deň, chcela by som len dodať k článku, ktorý napísala Iveta B., že bola veľmi mierna a veľmi šetrila niektorých zamestnancov, keď o nich písala. V tomto období som aktívnou opatrovateľkou, asistentkou i zdravotníčkou svojho dieťaťa na takomto oddelení a mala by som omnoho viac zaujímavostí z režimu a pravidiel, ktoré sú zaužívané na tomto odd. Možno to niekedy zverejním, ale naozaj nikto z nezúčastnených ľudí ani len netuší čo sa tu deje. Musím však aj pochváliť to malé množstvo sestier a lekárov, ktorí sú naozaj ohľaduplní a ľudskí. Česť ich práci. S pozdravom Zuzana S.

Pôvodný článok:

Detská onkológia, toto spojenie v nás vyvoláva akýsi zvláštny rešpekt a iste aj hrôzu a strach. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, ako to vlastne na takej detskej onkológii vyzerá, resp. ako to tam asi funguje? Veľká väčšina ľudí, medzi ktorých som donedávna patrila aj ja, si predstavuje, že v prípade detskej onkológie ide o mimoriadne miesto, kde sú všetci ochotní urobiť čokoľvek, aby deťom pomohli v boji s ťažkou chorobou. Bohužiaľ, skutočnosť je od tejto predstavy veľmi ďaleko.

Je neuveriteľné, čím všetkým si musíte prejsť, ak má vaše dieťa onkologické ochorenie a pomoci, ktorú by ste v tejto chvíli zo strany detskej onkológie považovali za samozrejmú, sa vám neujde.
V prvom rade vám dajú pocítiť, že vy ste nikto, len oni sú tí, ktorí rozumejú onkologickým diagnózam. Komunikácia medzi rodičmi a doktormi je na veľmi nízkej úrovni, jednoducho nie je ochota sa s vami normálne porozprávať, pritom ide o najťažšiu etapu vášho života.

Lekár vás stručne, často bez známok empatie, oboznámi s diagnózou dieťaťa, samozrejme ak máte to šťastie a nie je momentálne na dlhšej dovolenke. V takom prípade si vás pohadzujú rôzni lekári ako horúci zemiak. Každý z nich vám povie kúsok z tej úžasnej diagnózy a vy sa to potom snažíte dať nejako dokopy. Je to ťažké hlavne preto, že ste sa s takými vecami nikdy predtým nestretli, nie sú to bežné lieky, ktoré si kúpite v lekárni, keď máte chrípku, a je vám jasné aký bude ich účinok. Každý „liek“ v rámci liečenia rakoviny má svoje vedľajšie toxické účinky, ktoré sa môžu prejaviť oveľa neskôr po liečbe, ale to vám samozrejme lekári už nevysvetlia. Povedia iba, že rakovina je smrteľná choroba, ktorá sa dá liečiť iba týmito ich liekmi, resp. ich protokolmi. Už sa však neunúvajú vysvetliť, aké toxické následky to môže a bude pre dieťa mať. Ide im len o jedno, aby ste im podpísali ten ich prekliaty papier, rodičovský súhlas, ktorý im dovolí podávať chemoterapiu a zbavuje ich to právnej zodpovednosti za následné účinky a smrť dieťaťa – niečo, čo vôbec nie je ojedinelé. Počujete len to večné: „Podpíšte a podpíšte!“ Keď sa pýtate na toxické účinky chemoterapie, resp. rádioterapie, len vás odbijú, že oni tým zachraňujú život vášho dieťaťa, a s vedľajšími účinkami jednoducho musíte počítať. Od začiatku stanovenia diagnózy tvrdia, že iná liečba ako „konvenčná“ nedokáže vášmu dieťaťu zachrániť život. To je absolútna lož.

Keď už ako tak prijmete chorobu vášho dieťaťa, vaša myseľ sa automaticky preprogramuje na boj s touto zákernou chorobou. To samozrejme ešte netušíte, že sa budete musieť potýkať s úplne absurdnými vecami v rámci detskej onkológie. Dostali ste sa na oddelenie, ste si vedomí, že tam strávite určitý čas, len s vaším chorým dieťaťom, ďaleko od rodiny, od práce, resp. od možného zárobku. V hlave riešite všetky možné veci od psychických až po finančné. Vaše dieťa na začiatku absolvuje rôzne vyšetrenia, pokiaľ je malé tak samozrejme všetko v narkóze, nechápe čo sa to deje, začína si uvedomovať, že niečo s ním asi nie je v poriadku, že je v nemocnici. A vy sa ho snažíte všemožne zabaviť aby ste sa z toho nezbláznili.

Prvý šok zažijete po prijatí na oddelenie, pretože sa nikto nebude unúvať, aby vám oznámil to, že rodič si musí zaobstarať vlastnú posteľ a periny, aby mohli na izbe s dieťaťom spať. Iste, majú erárne postele pre rodičov, ale po prvé, je ich len obmedzený počet a po druhé, ak na nich budete spať týždeň, môžete rovno navštíviť ortopéda (zaujímavé, že sa z toľkých sponzorských peňazí nedá zaobstarať aj slušné posteľné vybavenie pre rodičov). Proste, je to ako na nevydarenej dovolenke.

Potom vás čaká ďalší šok, pretože asi len v rámci detskej onkológie si nie je možné priplatiť nadštandardnú izbu, aby ste predsa len pri tom svojom „pobyte“ mohli mať aspoň aké také súkromie. Takže vás čaká jedna toaleta a jedna sprcha pre päť izieb, v ktorých sa v čase „špičky“ nachádzajú asi tak tri deti plus rodičia na jednej izbe. Ak je vaše choré dieťa už príliš veľké nato, aby sa zmestilo do takzvanej umývadlo-vaničky, ktorá sa nachádza na izbe kde nie je kúpelňa, musíte ho ísť umyť do spoločnej sprchy, kde sa samozrejme umývajú všetci obyvatelia tých piatich izieb. Nehovoriac o tom, že to musíte absolvovať s pumpou zapojenou do zástrčky a infúziou, ktorú má vaše dieťa napojenú na sebe. S tým vám samozrejme nikto nepomôže.

A teraz kapitola sama o sebe. Sestričky. Vždy som si myslela, že sestričky na detskom oddelení sú zlaté stvorenia, ktoré vám s chorým dieťaťom vždy ochotne pomôžu. No na detskom onkologickom oddelení som vytriezvela. Jediné čo tam sestričky urobia je, že zoberú dieťaťu krv, napoja mu infúziu, donesú vám lieky pre dieťa a tým to končí. Teplotu meráte sami, sledujete moč, stolicu, musíte zapisovať všetok príjem tekutín a výdaj tekutín. Nedajbože, že niečo zabudnete zapísať, vyhrešia vás ako nejakú školáčku. Divné je aj to, keď vám nedajú ani len čisté posteľné prádlo, automaticky, všetko si musíte chodiť doslova žobrať. Pre jedlo dieťaťu chodíte vy, ak náhodou požadujete, aby vám ho doniesli na izbu, povedia, že nie sú hotelový servis. Niekedy musíte sledovať aj lieky dieťaťa, či náhodou sestrička nezabudla, lebo aj to sa stáva. Najhoršie je to ale vtedy, keď je vaše dieťa po chemoterapii, je mu zle, stále vracia, močí, vy sa ani na chvíľu nezastavíte, či je deň alebo noc, a väčšinou to vychádza na noc, a žiadna sestrička vám nepríde pomôcť s ovracaným dieťaťom, prezliecť aspoň periny na posteli, alebo vymeniť posteľnú bielizeň keď sa dieťa pomočí. Neviete čo s dieťaťom a ešte musíte urobiť celý tento servis sama, v noci, keď ostatní na izbe chcú spať, lebo tiež majú toho dosť. Ráno vás potom o pol šiestej zobudí sestrička, lebo ide brať krv alebo dieťa zase dostáva nejaké lieky na čas. A keď ráno o siedmej zakričia na chodbe „raňajky!“, a vy sa na ne nedajbože nedostavíte, hnevajú sa: „ako ste si dovolili neprísť pre raňajky!“ Prídu vám do izby povedať, že si ich máte prísť zobrať, namiesto toho, že už vám ich mohli doniesť. Samozrejme neexistuje, aby ste si počas dňa rozložili posteľ a trochu si oddýchli, hneď vám oznámia, že nie ste doma v obývačke. Takže vám zostáva po prebdenej noci už len stolička a tvrdá opierka na posteli vášho dieťaťa. Proste úplne zúfalstvo.

Presúvanie z izby na izbu. To je ďalšia úžasne organizovaná vec na detskej onkológii. Iste, v niektorých prípadoch je to nevyhnutné, ale väčšinou ide o totálne chaotické manévrovanie s pacientmi, nehovoriac už o tom, že nakoniec skončíte na izbe s niekým, kto nie je leukopenický (teda môže sa pohybovať bez rúška mimo izby), a teda môže priniesť z vonku hocičo na izbu, kde leží vaše leukopenické dieťa, teda ktoré má málo leukocitov, bielych krviniek, a nedokáže sa brániť proti hocijakým parazitom alebo baktériám. Čo sa týka „leukopenického“ režimu, stojí tiež za to aby som spomenula, že v tomto prípade rodič, lekár a personál nosia rúšku na ústach pri vstupe na izbu dieťaťa, a mala by sa dodržiavať maximálna hygiena na izbe. Veľakrát sa stalo, že rodičia sami nedodržiavajú tento režim na izbe, napr. nechávajú tam jedlo, ktoré ak je tam dlhšie, rozkladá sa, hnije a tieto baktérie sú pre choré deti veľmi nebezpečné. Ale taktiež personál. No aká je to maximálna hygiena, keď vám izbu príde umyť upratovačka, síce s rúškom na ústach ale s mopom špinavým ako keby s ním najprv umyla celé letisko, nehovoriac o tom, že s ním umyla vedľajšie izby, takže všetkú špinu a baktérie preniesla do izby k leukopenickému dieťaťu. To iste platí, ak vám prídu utrieť prach, s tou istou handrou ako všetky izby pred vašou, a to len raz za týždeň. Veľmi hygienické, úplne antibakteriálne. Nehovoriac o tom, že občas sa nájde aj nejaká tá plieseň na izbe, na ktorú musíte samozrejme upozorniť vy, lebo z „predstavených“ si to nikto nevšimne.

Lekári. To sú ľudia, na ktorých úplne visíte, pretože oni majú na starosti zdravie vášho dieťaťa. Všetko to stojí na komunikácii. Dosť som nepochopila ich správanie, ktoré je úplne iné v skutočnosti a na TV obrazovkách. Všade v reklamách a propagáciách o zdravotníctve, vás ubezpečujú o najlepšej starostlivosti. Ale kde je tá najlepšia starostlivosť? Je to to, že vám lekár zamlčí správnu diagnózu, že si nenájde dostatok času, aby vám vysvetlil všetky veci ohľadne liečby podrobne? Že si stále tvrdí len svoje? Platí tam bohužiaľ jedno pravidlo, že čo sa nespýtate, to vám nepovedia a ak sa pýtate často, riskujete neobľubu. Úžasné, nie? A vy máte smrteľne choré dieťa, teda podľa tvrdenia lekárov. Komunikácia medzi rodičmi pacienta a lekármi je na detskej onkológii absolútne mimozemským termínom. V jednom kuse vás odbíjajú, neriešia príčinu problému, iba zasahujú keď už vznikne vážny problém, a pri tom všetkom vás neustále ubezpečujú o tom, že vy tomu nerozumiete, iba oni môžu. Ak nedajbože s niečím nesúhlasíte, dostanete prednášku o tom ako vášmu dieťaťu ubližujete. Lekári mladšieho veku sú viac ústretoví a chápaví a aj ohľaduplní (hádam si tieto vlastnosti aj ponechajú), ale ich „stará“ škola, teda lekári, ktorí tam už dlhšie pôsobia, sú neskutočne neohľaduplní, povedala by som až drzí a bez citu. Pri vizite, keď si prídu pozrieť vaše dieťa, namiesto toho aby ich zaujímalo, že ako sa má, ako to zvláda, ich zaujímajú veci o tom, že dieťa je zle umyté, že nesmie mať hračky počas vizity na izbe, nesmie plakať, byť zúrivé (čo väčšinou tieto deti sú, vzhľadom na neurotoxicitu liekov, ktoré dostávajú). Ak vaše dieťa plače a vy ho držíte na rukách pri vizite, prednostka detskej onkológie sa na vás obráti a opýta sa vášho dieťaťa, že či mu maminka ubližuje, a ešte to na dôvažok zopakuje dvakrát. Tak si myslím, že v takomto prípade ako lekár prekročila únosné hranice ľudskej slušnosti a morálky.

Ak je vaše dieťa malé, a potom všetko čo si musí vytrpieť, chce večer s vami spať v posteli, pretože určite je mu pri mamine alebo ocinovi najlepšie (tak to robia deti aj keď sú choré doma), lekár na vás nakričí, že ako si to predstavujete, dieťa musí spať samo v posteli, už vôbec nesmie byť vo vašej, a že ho to máte odnaučiť. Samozrejme, nedajbože, aby ste si sadli na posteľ dieťaťa, mohli by ste mu tam zaniesť špinu. Naozaj sa tam človek stretne dennodenne s takými urážkami a nebojím sa povedať chrapúnstvami od lekárov, že sa mu z toho zastavuje rozum. Áno, na detskej onkológii, kde deťom ide o život.

Návštevy na detskej onkológii. Je normálne, že vaše dieťa navštevuje rodina, prípadne priatelia, vždy samozrejme v rámci únosnosti. Na izbe je vzhľadom na počet detí na izbe maximálne jeden príbuzný. Preto ma udivuje, že je vôbec možné, aby sa na detské oddelenie, kde sú deti, ktoré majú veľmi slabú imunitu, dostali ľudia, absolútne cudzí, len kvôli nejakej super úžasnej akcii na pomoc deťom na detskej onkológii. Prídu ich nalákať, že poďte detičky, zahráme si divadielko, ty budeš robiť to a ty zas ono, ale už vám nepovedia, že okrem personálu tam príde ďalších dvadsať ľudí, ktorí tam nemajú čo robiť, len preto aby sa prezentovali z nejakej spoločnosti, ktorá dala nejaké to sponzorské. Budú sa na vás usmievať, rečičky typu držíme vám palce, milióny na účet detskej onkológii, ale že nás podviedli, ohrozili naše deti to im už nič nehovorí, ako im nič nehovorí ani to, ako všetky tie ich sladkosti, ktorými deti zahŕňajú, podporujú rakovinu. Hocikedy sa tam príde nejaká „celebrita“ len tak poprechádzať, asi aby jej stúpla popularita úspešnosti. Takto ťažia z ťažko chorých detí.

Ak bojujete s takouto zákernou chorobou vášho dieťaťa, možno si pri čítaní týchto riadkov pomyslíte, že sa s takýmito absurditami nemôže stretnúť u lekárov a sestier, ľudí, ktorí sa na určitý čas stanú súčasťou vášho života. Problém je len v tom, že vy nie ste súčasťou ich života, ale iba každodennej práce. Teda, aspoň to z ich správania tak vyzerá.

 

Iveta B

 

Zdroj: Bádateľ.sk

 

január 09, 2010 00:54 dopoludnia
  • Komentáre

27 Komentáre

  1. Obrázok používateľa Matkes
    Matkesjanuár 21, 2010 12:58 popoludní

    Komentár: 

    Mila ,,princezna,,
    Po precitani tohto clanku mi prislo az zle...
    Neviem co vlastne bolo podstatnejsie, ci Vase pohodlie alebo zdravie a liecba dietata.
    Ono je donebavolajuce, ze bohuzial onkologicka klinika je velmi mala na velke mnozstvo deti, ktore kazdorocne ochoreju, je ich asi cca 200 a to su len tri onko kliniky na Slovensku ale to je problem lekarov, sestriciek, upratovaciek a neviem este koho?
    Mozete byt vobec rada, ze Vase dieta bolo liecene prave v Bratislave.
    Ano mate pravdu, ze vlastne vedenie onko kliniky si vsetky peniaze co dostanu z nadaci beru domov a kupuju si auta, chaty, chodia za ne na dovolenky… prosim Vas zvazte slova, ktore pisete, viete vy vlastne kolko stoji len ta obycajna pumpa na infuzie???
    Co to pisete o leukopenickom režime? Ved ak ste tam bola tak sama viete, ze niekedy nieje kam dat dieta na izbu lebo je plne odd tak nechápem ako mozete takto konstatovat situaciu.
    A co sa tyka komunikacie, chovania lekarov, sestriciek . Mila pani ako sa spravate k nim budu sa spavat oni k Vam.
    To,ze si musite merat teplotu, kontrolovat moc, pisat bilanciu tekutin a podobne věci, no to nemyslite vazne??? A kto to ma za Vas robit? Snad nie tie dve sestřičky, ktore maju na starosti nielen Vase dieta ale dalších 15 deti.
    Ja chodim na onko kliniku uz 3 roky a nestretla som sa tam nikdy z jednanim, ze ja som nikto a oni su Bohovia a dozvedela som sa teda dost a povedala by som, ze az privelmi.
    Jasne, ze sa najdu chyby aj tu, nieje to dokonale odd ale, ktore je? A da sa tam aj s nedostatkami prezit v klude…
    Asi tolko k tomuto clanku, s ktorym vobec nesuhlasim.

    Matkes

  2. Obrázok používateľa matka dieťaťa
    matka dieťaťajanuár 21, 2010 22:01 popoludní

    Komentár: 

    Ja sama som na tejto onkológii strávila niekoľko mesiacov s dieťaťom a s článkom absolútne súhlasím. Všetko, čo napísala Iveta B. je 100 % pravda a môžem konštatovať, že sa ešte veľmi miernila. A Vy Matkes asi máte izbu sama s Vašim dieťaťom a nemusíte sa sťahovať z iby na izbu. Napočítala by som na jednej ruke sestričky, ktoré berú túto prácu ako poslanie a bola som im nesmierne vďačná, že ju vykonávajú s láskou a ohľaduplnosťou. S pomiešanými liekmi som sa aj ja stretla osobne a je veľmi nebezpečné, či Vášmu dieťaťu dajú inú chemoterapiu, akú potrebuje. Apropo, lieky sa dávajú do tzv. vajíčok holými rukami a nie v rukaviciach, čiže hygiena pri ich manipulovaní pre dieťa, ktoré je náchylné na každú infekciu, je "100 %". Ja som s našim ošetrujúcim lekárom bola veľmi spokojná ale pri zastupovaní iným lekárom, som sa aj ja stretla s neochotou oboznámiť Vás s výsledkami alebo s konštatovaním, "hádam si nemyslíte, že si mám pamätať výsledky všetkých detí". Veď áno, nejde o ich dieťa. Musíte chodiť žobroniť, aby si láskavo prečítali, koľko leukocitov má dieťa. Lebo od toho sa odvíja veľa vecí. Či si musíte dať rúško, čiapku alebo plášť alebo sa dieťa po niekoľkých týždňoch môže ísť pohrať do herne alebo cez sklo balkóna pozrieť, ako vyzerá svet vonku. Spoločná toaleta a sprchový kút pre izby, ktoré nemajú WC, sú plesnivé (podotýkam, že sú spolu a nie oddelene) slúžia nielen pre rodičov a deti ale aj pre všetky návštevy a upratovačky. Čiže, keď sa niekto ide osprchovať, iný už nemôže ísť na toaletu a naopak. Niekedy tam boli fronty ako za socializmu na banány. Priestory celého tohto oddelenia sú absolútne nevyhovujúce, ale nad tým by sa mali zamyslieť kompetentní.
    matka dieťaťa

  3. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymmáj 30, 2010 21:03 popoludní

    Komentár: 

    Matkes, je od Vas ubohe nazvat pani Ivetu sarkasticky princeznou. Pani Iveta ma pravo vyjadrit svoj nazor a podelit sa so svojimi skusenostami rovnako ako Vy, ktorej tu nikto nenadava.

    Podla clankov nizsie si pani Iveta nevymyslala. Viem si predstavit to zufalstvo. Co sa tyka tych merani a starostlivosti o dietatko, samozrejme, ze mamicka to urobi sama s tou najvacsou laskou, ale asi to nieco nie je v poriadku. Keby ste Vy boli na onkologii, kde by boli 2 sestry a pomocili a povracali by ste sa, aby by Vas Vase argumenty neuspokojili. Chyba je uz to, ze na tak kritickom oddeleni nie je zabezecena 100% starostlivost. Je to fakz skor ako v ZOO, nehnevajte sa.

    Najsmutnejsie je, ze to vsetko nie je o tom, ci Vy Matkes s tym suhlasite alebo nie, ale to, ze tym najhorsim peklom si prechadzaju chore deti a rodicia pre nich nedokazu urobit viac.

  4. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymaugust 02, 2010 14:22 popoludní

    Komentár: 

    Mozete byt vobec rada, ze Vase dieta bolo liecene prave v Bratislave.

    nebudem sa vyjadrovat k tomu, ktora ma pravdu, a co bolo ake zle a dobre, ale neda mi nevyjadrit sa k tejto nestastnej vete

    vy PRINCEZNA BRATISLAVY ci ako, to akoze vazne myslite, ze clovek nepochadzajuci z Bratislavy nema rovnake pravo na onkologicku nemocnicu v bratislave???

    Vy povazujete regionalne clenenie takychto oddeleni za spravne???

    pokial viem, peniaze do zdravotnictva odvadzame vsetci v state rovnako, teda rovnakym pravidlom specializovane nemocnice maju svoje miesta, je nezmyslom v kazdej dedine zriadit specializovanu nemocnicu na vsetko a je prirodzene ze pacient takej nemocnice hocikde na slovensku by MAL BYT rovnako vitany ako pacient ktory tam regionalne spada

    zazila som hrozu (financnu), kedy mi brata po havarii odnasali az HELIKOPTEROU z bratislavy, lebo TAM NEPATRI, lebo financne je tento stat tak posraty, az hroza, ta helikoptera bola lacnejsia, ako ho nechat v bratislave

    chyba nie je v tom ze je malo penazi, chyba je v ich rozclenovani na drobne, ja som si myslela, ze v demokracii bude vacsia volba vyberu nemocnic, lekarov, a ono JE TO PRESNE NAOPAK
    verte ci nie, za socializmu by VAM nikto nikdy nevycital, ze idete z kosic na liecenie pohyboveho ustrojenstva (vymena klbov a spol) do BRNA, kde sa tomu venovali, rovnako, ako popalenina automaticky isla do Košice - Šaca, a rovnako onkologia a srdce patrilo do bratislavy

    KAM SME SA TO DOPRACOVALI

  5. Obrázok používateľa Anonym
    Anonymaugust 29, 2010 23:51 popoludní

    Komentár: 

    Mne sa ani nechce veriť, že to takto funguje. Chodím pravidelne s príbuzným (dospelým) do Národného onkologického ústavu v BA a som na 100% spokojný. Pripadám si ako v inej krajine. Lekárka na ambulancii milá, ochotná, všetko vysvetlí, personál milý, v nemocničnej izbe 2x denne upratovanie, čisté postele, akonáhle problém - vracanie či iné, bez problémov za chvíľu prídu, vyčistia a ide sa ďalej. Ak pacient nevládze alebo nemôže, jedlo prinesú na izbu (bez akýchkoľvek komentárov). keď nemôže/nechce jesť, sledujú, ponúknu iné, dajú infúzie... nemám výhrady, ako k lekárom na ambulancii, na izbe v nemocnici či chirurgom - každý ochotne, pokojne a jasne komunikoval napriek nehoráznej záťaži a práci ktorú majú. Sestričky behajú z miesta na miesto a osobne neverím, že stihnú do obeda vypiť za pochodu čo i len kávu. To je môj osobný dojem z NOU BA za pár mesiacov. Nie som lekár a mám príbuzného, na ktorom mi záleží. Sme spokojní.

  6. Obrázok používateľa Evin
    Evinoktóber 02, 2010 16:07 popoludní

    Komentár: 

    Važená Matkes,aj ked ja som nikdy nebola na detskej onkológii,viem ako by sa mal správať každý zdravotnícky pracovník,či je to lekár, sestra,sanitár. Pracujem ako zdravotná sestra na OAIM a viem čo je to pozerať do tváre rodiny a príbuzných človeka, ktorý leží u nás na oddelení a ja viem že umiera.

    Tak prestaňte žvás..ť a a urážať pani, ktorá napísala svoje skúsenosti z onko oddelenia. Na takomto oddelení by mal každý lekár a sestra byť 100% ústretový rodičom tychto smrteľne chorých detí. Asi ste nejaká prominentná h.s, alebo ste museli dať nejakú masnú obáločku aby sa Vám personál pchal do zad.u. Tak vážte slová vy a nie pani,ktorá to prežila!!!!!A pokiaľ ide o všetky technické záležitosti ako je nejaká pumpa,tak myslim že takáto vec sa nedá vyčísliť životom dieťaťa,a neviem prečo by také veci ako meranie množstva moču,meranie TT mala robiť matka?Na to je kompetentný personál a nie matky!!! Mojej kolegyni zomrela dcera na onko ochorenie a takisto opisovala aké su "super sestry na onko" Tam sa medzi sebou podržali jedine matky!!!Takže madam otvorte konečne oči a buďte obyčajnou matkou a nie nejakou zazobanou kraskou,ktora tu špiní slušnú matku...

    Samozrejme aj sestra je len človek a neda sa usmievat cely den ale detske onko je jedno z najťažších oddeleni a prave tuto pracu by mali vykonavat ludia ktorí chcú pomáhat nielen chorím detom ale aj ich matkam...Bohužial dnes je všetko o peniazoch-niekedy sa hovorilo o pacientovi ako o človeku.Dnes je pacient len čislo za ktoré dostaneme peniaze.Ja viem o čom hovorím a hnusi sa mi to.

  7. Obrázok používateľa mamička chorého synčeka
    mamička chorého...január 22, 2010 13:37 popoludní

    Komentár: 

    Ja som ležala so synom na tomto oddeleni skoro 9 mesiacov,a nikdo nemôže za to že Vám ochorelo dieťa ani tie sestričky ani doktori.Ja som bola s ich prístupom veľmi spokojná a tiež sme sa museli sťahovať z izby na izbu,ale myslím si že to nerobili len tak pre srandu,ale malo to dôvod.Sestričky boli veľmi ochotne kedykoľvek keď som potrebovala s malým pomôcť.A to,že mu musíte sama merať teplotu a dávať lieky... som zvedavá kdo to za Vás robi doma.A myslíte si že sestričky maju čas sledovať všetky deti koľko vypiju a vymočia?Hádam by ste s močom nechodili po celom oddelení.Samozrejme že si to musíte písať sama,nieste tam na dovolenke ale lieči sa tam Vaše dieťa pre ktoré by ste mali spraviť vy všetko.A nie aby to za Vás robil niekdo iny.A bola by som aj zvedavá ak Vám náhodou dieťa doma večer nechce spať a vy sa celú noc nevyspíte kdo Vám s ním cez deň pomáha aby ste sa mohli vyspinkať.A kdo vám doma nachystá pre dieťa raňajky,obed a večeru.A bola som aj na iných oddeleniach a nestalo sa mi že by tam nosili raňajky do postele.Nehovorím,že sa mi tam tiež niečo nepáčilo ale to boli asi len tie plesne za ktoré asi nikdo nemôže proste sa to stalo a keď sa to zystilo tak to dali do poriadku.Najskôr sa vyhovárate,že je to finančne náročne a na druhej strane by ste si chceli zaplatiť nadštandardnú izbu,a to si myslíte,že Vám tam daju jednu sestričku len pre Vás?S vaším článkom nesúhlasím možno akurát tak na 1%.Ja som tam bola spokojná a týmto sa chcem poďakovať všetkým sesrtičkám a lekárom na detkej onkológii.

  8. Obrázok používateľa Mama z detskej onkológie
    Mama z detskej ...február 02, 2010 13:32 popoludní

    Komentár: 

    Dobrý deň. Prečítala som si Váš článok pani Iveta z 09.01.2010 – Dovolenka na detskej onkológii - a nedalo mi nenapísať Vám svoj názor. Opisujete oddelenie detskej onkológie ako oddelenie hrôzy aj s celým jeho personálom. Nemôžem s Vami súhlasiť. Ako môžete takto opisovať oddelenie, lekárov, sestričky , docentku a ostatných členov tímu v takom čiernom svetle ako ich opisujete. Na oddelení detskej onkológie trávim naozaj s malými prestávkami druhý rok a preto si myslím a viem, že to čo ste napísali, sa vôbec nezakladá na pravde. Musíte byť asi veľmi zatrpknutá osoba, lebo na ľuďoch hľadáte len všetko zlé a negatívne. Ja tu na oddelení vidím pravý opak toho, čo tu opisujete vo vašom článku vy. Sú to ľudia, ktorým by mal patriť náš, váš obdiv a slová chváli. Denne liečia naše deti s ťažkými diagnózami, denne bojujú o ich životy. Dávajú do toho všetko, čo je v ich silách, vedomostiach, možnostiach, veľa krát na úkor aj ich voľného času a vy v nich vidíte len negatíva?
    Môj syn má úžasnú doktorku, ktorá si nájde čas nie len na to, aby vykonala vizitu, ale vždy vysvetlí všetko to, čo môjho syna čaká, aké má výsledky, akú chemoterapiu mu odporúčajú a všetko ohľadom jeho liečby, ale hovorí o tom aj s mojím synom. Zodpovie mu všetky otázky, opýta sa na všetky veci čo ho trápia, čo ho bolí, ako sa cíti, či je bolesť znesiteľná, alebo ju chce tlmiť, opýta sa, ako mu môže pomôcť. Zodpovie mu všetky otázky ohľadom liečby, chemoterapie , ďalších protokolov atď. Je to nielen vysokokvalifikovaný odborník, pediater, psychológ, ale v neposlednej rade úžasný človek, ktorý by za tieto naše deti aj dušu dal. Poviete si jeden z toľkých. Nie je to pravda, takí sú všetci, len treba v nich hľadať pozitíva a nie len chyby. Nikto z nás nie je dokonalý a myslím si, že ani Vy. Dokonalí ľudia patria do múzeí, a tam veru žiadneho nenájdete.
    Nočné služby, víkendy a sviatky slúži jeden lekár, ktorý má často tridsať detí na starosti, z nich niektoré vo vážnom stave a ja vidím matky, ktoré myslia len na seba a na svoje dieťa a zaťažujú ich práve vtedy otázkami sťahovania, či pochybnosťami o správnosti liečby toho ktorého dieťaťa. Vtedy zabúdame na to, že sme ľudia a nie sme na svete len my /ja a moje dieťa/, ale aj druhí, druhé deti, ktoré potrebujú toho jediného lekára. I napriek tomu, že slúži len jeden lekár, nestretla som sa, že by mi neodpovedal na otázku, alebo neriešil problém, ktorý sa u môjho syna vyskytol. Vždy spravili všetko čo bolo v ich silách.
    Na stranu sestričiek ste teda veľa chváli tiež neadresovali. Asi ste zabudli, že sú to práve oni, čo sa starajú o naše deti. Asi ste prehliadli, že každá z nich má v službe 6 a viac detí s onkologickým ochorením / nie nádchou, či chrípkou/, kde neustále tečú chemoterapie, podporné liečby, veľakrát niekoľko kombinácií antibiotík, transfúzie a k tomu odbery, ošetrovanie kavalov, či výmeny súprav. Uvedomili ste si niekedy, koľko majú ešte okrem toho administratívy? Trúfli by ste si nato? Verte ja nie. Uvedomili ste si niekedy, že ak sa má práve lepšie moje dieťa, možno na susednej izbe je dieťatko s ťažším stavom? Mysleli ste niekedy aj na to druhé dieťa, alebo vo Vašej hlave sú len myšlienky ja, ja, ja a moje dieťa. Aj tie ostatné deti potrebujú sestričku, ktorá má tiež ako Vy, len dve ruky a šesť – sedem detí. A máte tiež dve ruky a nechcete s nimi spraviť nič – ani vyzdvihnúť raňajky, obed, večeru pre svoje dieťa, ani prezliecť svojmu dieťaťu posteľ, ani odmerať teplotu, nehovoriac o zapísaní niečoho na papier. Kto to robí za Vás doma? Ja obdivujem prácu sestričiek, lebo i napriek obrovskej zodpovednosti k ťažkým stavom detí, ako aj psychickej záťaži si vykonávajú svoju prácu zodpovedne, sú milé, ústretové a empatické.
    Nebudem sa vyjadrovať ku všetkým Vašim názorom, lebo nesúhlasím s nimi. Zabudli ste, že oddelenie detskej onkológii nie je nafukovacie, nedá sa dofúknuť keď pacientov pribudne a sami viete, že neustále pribúda. Hľadáte sponzorské peniaze – asi ste zabudli, že prebieha rekonštrukcia polovice oddelenia a zhodou okolností práve zo sponzorských peňazí. A keby ste nehľadali len negatíva na ľuďoch oddelenia možno by ste si všimli, koľko peňazí z nadácii ide na lieky pre naše deti.
    Ja si veľmi vážim prácu všetkých lekárov, sestričiek aj celého personálu na detskej onkológii. Zaslúžia si náš obdiv, vďaku a úctu, ale asi tieto slová Vám osobne nič nehovoria i napriek tomu, že zachránili život aj Vášho dieťaťa. Na túto skutočnosť ste pri písaní Vašich riadkov asi pozabudli.

    Mama z detskej onkológie

  9. Obrázok používateľa Anonymný
    Anonymnýfebruár 07, 2010 12:12 popoludní

    Komentár: 

    čITALA SOM CLANOK DOVOLENKA NA ONKOLOGII A MUSIM SUHLASIT S PANI CO TO PISALA ,AMYSLIM SI ,žE VELA VYNECHALA Z TOHO REžIMU KED STE TAM ,TIEž SME TAM BOLI A MUSIM POTVRDIT ,žE JE TO TAM EšTE HORšIE AKO TO PANI OPISUJE OD UPRATOVAčKY Až PO DOCENTKU SI NA VAS OTVARAJU USTA AKO KEBY TAM BOLI LUDIA A DETI ZA TREST ALE ZA TO NIKDO MEMôžE ANIKDO SI O TU CHOROBU NEPISAL VIAC LUDSKOSTI BY SA HODILO ,čEST VYNIMKAM B.R.

  10. Obrázok používateľa nespokojny citatel
    nespokojny citatelfebruár 10, 2010 21:55 popoludní

    Komentár: 

    Dobry vecer,
    ked si nezainteresovany clovek precita Vas clanok, jedine co si moze mysliet je, ze to tam vyzera ako v zoo. Ludia su necitlivi, nevychovani, nevzdelani... pokrykuju po sebe a ich jedinym potesenim je tyrat Vas a Vase dieta. Uvedomujete si vobec, co ste tam popisali? A ze vlastne ohovarate ludi, ktori bojuju za zivot Vasho dietata a nikto okrem nich Vam nepomoze? Samozrejme ze v zdravotnictve su nedostatky a poriadne. Preco ale nenapisete panovi ministrovi?? A ze sa obcas na Vas niekto neusmial ako si to Vy predstavujete.. Mysleli ste na to co to je denodenne sa roky stretavat s tazko chorymi detmi, ako to posobi na psychiku vsetkeho personalu? Tak sa nemozete cudovat ze po vsetkych Vasich staznostiach obcas vybuchne. Su to ludia a nie stroje. A miesto podakovania sa im dostane len uraziek, nevdacnosti a ohovarania na internete. A to Vase "cest vynimkam" po dvoch stranach ponosovania sa a stazovania ste ani nemuseli pisat... Je to strasne ked mate chore dieta ale museli ste si vsimnut ze tam nie ste sama a je samozrejme ze sa o neho musite postarat VY. Ked to nechcete robit, kedykolvek mozete z oddelenia odist. Vsetok personal sa o Vase dieta skvele postara aj bez Vasej pritomnosti.
    Aby som to zhrnula, ked ste nepochopili, ze vsetkym tym ludom ide len a len o zdravie deti, a davaju do toho vsetko, ste nevdacna osoba. Pretoze tymto clankom urazate len ludi, ktori sa o Vase dieta staraju, kym tych, ktori maju na starosti celkovu organizaciu a aj by nieco zmenit mohli, ste ani len nespomenuli. A to oni su ti zodpovedni...

  11. Stránky

 

 

Top