Obrázok používateľa CEZ OKNO
ZOZNAM EGYPTSKÝCH KRÁĽOV I.

Turínsky zoznam kráľov, tiež známy ako „Turínsky kráľovský kánon“ je unikátny papyrus, písaný hieratickým písmom momentálne uložený v Egyptskom múzeu v Turíne, čomu vďačí za svoje novodobé meno. Papyrus je rozpadnutý na viac ako 160, často veľmi malých fragmentov, z ktorých mnohé boli stratené. V čase, keď bol objavený na pohrebisku v Tébach, talianskym cestovateľom Bernardinom Drovettim v roku 1822, sa zdal byť zväčša nepoškodený, no kým sa stal súčasťou zbierky Turínskeho múzea sa jeho stav výrazne zhoršil.

Ako veľmi dôležitý je tento papyrus si prvýkrát všimol francúzsky egyptológ Jean-François Champollion, ktorý sa ujal, neskôr nasledovaný Gustavom Seyffarthom, jeho rekonštrukcie a reštaurácie. Napriek tomu, že sa im spoločne podarilo takmer všetky fragmenty poskladať do správneho poradia, snaha týchto dvoch mužov prišla príliš neskoro a teda v tak dôležitom papyruse ostáva mnoho medzier.

Napísaný počas dlhej vlády Ramzesa II., papyrus odhadom 1,7 m dlhý a 0,41 m vysoký zahŕňa neznámy počet stránok, ktoré na prednej strane obsahujú mená osôb a inštitúcií spolu aj s údajom, ktorý sa zdá byť daňovým súpisom.

Je to však zadná stránka papyrusu, ktorá pritiahla najviac pozornosti. Na tejto sa nachádza zoznam bohov, polobohov, démonov, mýtických a ľudských kráľov, ktorí panovali Egyptu od počiatku vekov až po dobu spísania tohto cenného dokumentu (aspoň sa tak predpokladá).

 


 

Začiatok a koniec zoznamu sú oboje stratené, čo znamená, že chýba úvod (ak niekedy bol súčasťou) a vymenovanie kráľov nasledujúcich po 17. dynastii.

Preto nevieme s istotou, kedy po spísaní daňového zoznamu na prednej strane, neznámy pisár použil zadnú stranu na spísanie zoznamu vladárov. Mohlo sa tak stať počas vlády Ramzesa II, no ani dátum taký neskorý ako 20. dynastia nemôže byť s istotou vylúčený. Fakt, že zoznam bol napísaný na zadnú stranu staršieho papyrusu sa stal pre niektorých indikáciou, že pre samotného pisára nebol veľmi dôležitým. Snáď išlo o text, ktorý bol formou cvičenia prepisovaný pisármi v školách?

Čo sa týka zdroja alebo zdrojov, ktoré pisár použil pri spísaní zoznamu, tie nemôžeme taktiež určiť s istotou.

• Kopíroval jednoducho už existujúci papyrus?
• A ak áno, prečo?
• Čo sa stalo s originálom?
• Ako bol ten zostavený?
• Alebo pisár, ktorý mal pravdepodobne prístup k archívom chrámu zostavil zoznam sám s pomocou starovekých daňových záznamov, dekrétov a dokumentov?

Posledná možnosť sa zdá byť menej pravdepodobná, keďže by naznačovala, že sa jednalo skutočne o významný dokument.

Existuje niekoľko iných zoznamov, ktoré vymenovávajú predchodcov kráľov ako napríklad zoznam v chráme Setiho I. a Ramzesa II. v Abydose, aby sme vymenovali aspoň dva. Čo však robí Turínsky zoznam takým výnimočným? Ostatné zoznamy, napriek tomu, že sú tak isto neoceniteľnými pri štúdiu staroegyptskej chronológie, nie sú ničím iným ako vymenovaním niekoľkých a iba niektorých predchodcov kráľa.

Často súčasný kráľ, alebo jeden z jeho súčasníkov, je znázornený v adorácii pred kartušami alebo reprezentáciami kráľových „predkov“. Súčasný kráľ je reprezentovaný ako vhodný dedič, ktorý vzdáva úctu svojim „predkom“. Slovo „predkovia“ však nemôže byť chápané doslovne, pretože súčasný kráľ nebol reálne nasledovníkom väčšiny svojich „predkov“. Takéto zoznamy existovali viac z dôvodov kultových a politických, pretože skutočne potvrdzovali, že súčasný kráľ je právoplatným dedičom panovníkov, ktorí vládli Egyptu po celé stáročia.

Tieto kultové zoznamy predstavujú skôr subjektívny výber predchodcov ako reálne vymenovanie všetkých kráľov: vo väčšine prípadov obsahujú faraónov ako Meni a Mentuhotep II., pretože zohrali kľúčovú úlohu v dejinách Starovekého Egypta. Ostatní, menej dôležití panovníci, uzurpátori alebo panovníci, ktorí neboli považovaní za legitímnych, ako tí, ktorí sú spájaní s Amarnskou revolúciou, boli zo zoznamov vynechávaní.

Turínsky zoznam kráľov na druhej strane ponúka omnoho viac ako len vymenovanie niektorých vládnucich faraónov: dohromady ich zoskupuje a zmieňuje aj dĺžku ich vládnutia. Navyše berie do úvahy niektorých kráľov vynechávaných z kultových zoznamov, akými boli inak nepopulárni Hyksósi. Napriek tomu, že začína vymenovaním bohov, polobohov, démonov a mýtických stvorení, ktoré podľa vtedajšej viery riadili Egypt pred Menim, nejedná sa o kultový zoznam a neslúži na to aby ukázal, že súčasný kráľ je právoplatným dedičom po svojich „predchodcoch“.

-pokračovanie-

 

Obsah:

1. I, x – I, 21: Ptah a Veľká Eneáda
2. I, 22 – II, 3: Hórus a Malá Eneáda (?)
3. II, 4 – II, 8: démoni
4. II, 9: mýtickí panovníci
5. II, 10: iní mýtickí panovníci (?)
›› 6. II, 11 – III, 26/27: 1. až 5. dynastia
7. IV, 1 – IV, 14/15: 6. až 8. (?) dynastia
8. IV, 15/17: 1. až 6. (alebo 8. ?) dynastia
9. IV, 18 – V, 10: 9. a 10. dynastia
10. V, 11 – V, 18: 11. dynastia
11. V, 19 – VI, 3: 12. dynastia
12. VI, 4 – X, 12/13: 13. a 14. dynastia
13. X, 14 – X, 21: 15. dynastia (Hyksósi)
14. X, 22, X, 30 (?): skupina neurčených kráľov
15. XI, 1 (?) – XI, 15: skupina pravdepodobne tébskych kráľov, súčasníkov Hyksósov (17. dynastia ?)
16. neumiestnené fragmenty


Všetky časti postupne nájdete na tejto adrese.


Zdroj: http://www.bibliotecapleyades.net/

Preklad: Zuzana

exkluzívne.cez.okno


 

Súvisiace:

Turínsky papyrus
http://www.cez-okno.net/stitok/turinsky-papyrus

Papyrusy
http://www.cez-okno.net/rubrika/papyrusy

 


Autori: 
Sekcie: 
november 24, 2015 06:54 dopoludnia
  • Komentáre

0 Komentáre

 

Top