Hrady nebies

„... bohovia Nazky si ma privlastnili už pri narodení a uzamkli ma do svojho hradu z piesku, aby som sa hrala s ich ohromnými obrazcami, dokým jedného dňa neprídem na zmysel svojej existencie...“

Majáky nebies

Vďaka pokročilej zememeračskej a zemepisnej vede Egypťanov sa Egypt stal geodetickým centrom známeho sveta. Ostatné zeme určovali polohu svojich svätýň a hlavných miest podľa egyptského „nulového“ poludníku; týkalo sa to i takých miest, ako je Nimrod, Sardy, Súsy, Persepolis a dokonca i dávne čínske hlavné mesto An-jang... Keďže každé z týchto geodetických centier bolo politickým a tiež zemepisným „pupkom“ sveta, bol v nich umiestnený omfalos, čiže kamenný pupok, ktorý predstavoval severnú pologuľu od rovníka k pólu s vyznačenými poludníkmi a rovnobežkami, ukazujúcimi smer a vzdialenosť k iným takým pupkom.

Odraz nebies

Predstava Zeme, ktorá je „odrazom nebies“, na ktorej sú zbudované kozmické chrámy so „sieňami, ktoré sú podobné oblohe“, sa neobmedzuje len na staroveký Egypt a staré Mexiko. Tisíc rokov potom, čo sa zrútila civilizácia faraónov, zakorenila presne tá istá myšlienka v juhovýchodnej Ázii, v kambodžských hinduistických a budhistických mestách Angkor Vat a Angkor Thom.

Cykly nebies

Hinduisti veria, že my, ktorí zem obývame dnes, žijeme v nešťastnom a búrlivom veku Kálíjugy, údajne poslednom a najúpadkovejšom z „ľudských vekov“ v súčasnej kalpe, teda cykle stvorenia. Podľa indických astronomických a kalendárových výpočtov „započala“ Kálíjuga roku 3100 p.n.l., teda v čase, ktorý sa temer na rok zhoduje so starými mayskými výpočtami počiatku Piateho slnka. Piate slnko je rovnako ako Kálijuga našou súčasnou epochou. V mayskom kalendári je vypočítaný nielen jeho počiatok, ale i dátum, kedy vo vrave svetovej kataklizmy skončí – onen dátum je 23. december 2012!

Stránky

Top