Profesionálne preklady a korektúry

JEDI RADÍ 7 (otázky č. 22-23)

Otázka č. 22: Chcem byť užitočný. Pracujem na tom. Túžim ísť vpred. Pre dobro svoje aj iných. Ale niekedy to vyzerá, akoby mi hádzal polená pod nohy samotný Vesmír...

Poviem ti Príbeh o kúzelnom meči. Každý ozajstný bojovník po ňom túži. Vie, že skôr či neskôr bude čeliť prekážkam, ktoré sa bez Kúzelného meča prekonať nepodarí. A tak obracia k Nebesiam vrúcne prosby a dúfa...

ODHALENÍ 33. Překvapení

“Situace se úplně vymkla z kontroly, ale já jsem si ničeho kolem sebe nevšímala, přemýšlela jsem v tom okamžiku jen o jednom – ten chlapec viděl!!! Viděl stejně, jako jsem viděla já!.. Znamená to, že je to pravda, že někde existují další takoví lidé?.. A znamená to, že jsem naprosto normální a vůbec ne jediná, jak jsem si nejdřív myslela! Znamená to, že to skutečně byl Dar?.. Nejspíš jsem se na něj dívala příliš ohromeně a upřeně, protože rozpačitá maminka se silně začervenala a okamžitě spěchala “uklidnit“ synka, aby nikdo nezaslechl, co říká... a hned mě začala přesvědčovat, že “si to prostě všechno vymýšlí, a že lékař říká(!!!), že má velmi bujnou fantazii... a není potřeba si ho všímat!..”

LANOOVE PRAVDY 5: Dary legiend

Množstvo kritikov volá po nevyvrátiteľných dôkazoch. Akoby sa skrze ne dalo dotknúť legiend samotných. Znalí však vedia, že práve viera je na to ako stvorená. Áno, je to paradox, ale nijak záhadný. Stav vedomia vyplývajúci z viery nám totiž zjavne umožňuje vnímať Pravdu obsiahnutú v mýtoch omnoho lepšie, než apriori skepsa. Nastavenie „najprv mi predložte dôkazy a potom uverím“ vyzerá logicky, ale skrátka takto to nefunguje. Vieme o vlastných dejinách žalostne málo. A účinný liek oháňajúc sa kritickým myslením tvrdohlavo odmietame.

JEDI RADÍ 6 (otázky č. 20-21)

Otázka č. 20: Viem, čo sa deje. Vidím jasne veci, ktoré iní prehliadajú. Niečo riešia, ale ja viem, kde je ozajstný problém. Niekedy mám chuť kričať: Ale veď je to celé o niečom inom!

Skvelý podnet, ďakujem. Pokušenie miešať sa do záležitostí iných je veľké. Obzvlášť u ľudí, ktorí sú citlivejší a vedia sa na celú vec pozrieť z odstupu. To, že im to nejde tak dobre pri vlastných problémoch snáď ani nemusím spomínať. U druhých vieme hneď a celkom presne, čo treba robiť, aby sa to celé pohlo k lepšiemu. A tu je tá Pasca s veľkým P. Rozhliadame sa vôkol a chceme konať dobro. A niekedy akoby nám niekto dával určité situácie rovno pred oči. A vidíme tiež, ako zúčastnení „ničomu nerozumejú“, „úplne zbytočne sa hádajú a trápia“. Otázka znie, dáva nám to právo „božsky“ zasahovať do životov iných ľudí?

Stránky

Top