O synchrónii

Nemusíte zatvárať oči.
Nemusíte sa zhlboka nadýchnuť.
Nemusíte sledovať ako Vám teplo preteká rukami.
Nemusíte si nič predstavovať.
Nemusíte robiť vôbec nič.
Máte otvorené oči.
Letmo vnímate oblohu, okno, možno muchu na stene. Dívate sa a vôbec Vás neprekvapí, že kdesi vo Vašom vnútri, a Vám je jedno, kde to je, vidíte obrazy. Niektoré dôverne poznáte. Dokonca počujete fragmenty rozhovorov.
Odkiaľsi pripláva hudba. Nie ste muzikálny typ, dokonca Vám kedysi v škole povedali, že ste hluchý, no Vy počujete čisté tóny. Poviete si: kto to hrá? A skôr než si to domyslíte, vidíte orchester. Jasne vnímate decentne osvetlené pultíky s notami. Hudobníci sú vážni a kdesi vzadu ktosi ticho zakašľal.

Čo nám bráni byť šťastní?

Neustále od ľudí počúvame, koľko nešťastia je vôkol nás. Je tu však toľko nádherných vecí k prežitiu, javov k skúmaniu, okamihov čakajúcich na ich radostné precítenie... ako to, že tie ľudia nevidia? Pozorovaním ľudí, počúvaním ich problémov a prežívaní ich bolestí na to raz určite všetci prídeme...

Michelle Mattieligh: TAJOMSTVO ŠŤASTIA

„Aby mohlo prísť čosi nové, musí sa najprv zrúcať to staré, aby tomu uvoľnilo priestor. A toho kroku do nového neznáma sa po celý čas histórie ľudia vždy báli na prelome vekov a časových cyklov. Najprv to nové kritizovali, potom tolerovali a nakoniec na to postupne sami nabehli. Tak je to aj s týmto novým sebapoznávaním a sebarozvojom. Teraz v takomto významnom období premien na každej úrovni žijeme.“

Stránky

Top