Posledný človek na Mesiaci (výročie pristátia je aj jubileom Eugene Cernana) časť 2.

Uprostred noci, keď bol mys Canaveral vybiehajúci z floridského pobrežia zahalený do takmer nepreniknuteľnej temnoty mohli mať tisícky ľudí pocit, že odrazu vyšlo slnko. Oslepujúce svetlo sa rozlialo krajinou ako žeravá príbojová vlna. Desať sekúnd nato raketa Saturn V, ktorej vrchol tvorila kozmická loď Apollo 17 dosiahla plný výkon a začala stúpať na ohnivej elipse z plameňa. Jeho farba sa postupne menila z oslepujúcej žltej na purpurovo červenú, aby sa z neho stal obrovský, nadprirodzený chochol svetla - tridsať metrov fialového kúzla, ktoré odnášalo trojicu odvážlivcov zo Zeme preč.

Posledný človek na Mesiaci (výročie pristátia je aj jubileom Eugene Cernana) časť 1.

Luna incognita, neznámy Mesiac. Mlčiaca družica Zeme zhliadajúca v bledom jase po celé tisícročia na dejiny ľudstva žijúceho pod klenbou temnej oblohy. Nebeské teleso obiehajúce našu planétu, dorastajúce a ubúdajúce podľa kalendárneho rytmu, vesmírny orloj vyznačujúci slávenie sviatkov a podivuhodný cyklus prírody. Zdanlivo nedosiahnuteľný Mesiac prepletal svoj osud so životom človeka, fascinoval vedcov a inšpiroval básnikov po celé trvanie histórie, až do chvíle, kedy na ňom spočinula noha prvého pozemšťana. Stalo sa tak pred štyrmi desaťročiami, 21. júna 1969, aby o tri roky neskôr 14. decembra 1972, posledný z dvanástich pútnikov prechádzajúcich sa po Mesiaci prstom naveky napísal do prachu meno svojej malej dcéry, ako darček k jej narodeninám a zanechal tu poslednú stopu so slovami: „Opúšťame Mesiac v mieri, tak ako sme sem prišli. Nech tí, ktorí sa tu raz vrátia, rovnako prídu v mieri a pokoji pre celé ľudstvo.“ Tento muž sa volal Eugene Andrew Cernan a čoskoro oslávi 75 rokov.

Top