Profesionálne preklady a korektúry

Tajomstvo Mikuláša Kopernika II.

Zaujímavú skutočnosť predstavuje správa nemeckého profesora Karla Sudhoffa, ktorý v roku 1904 objavil vo florentskej Biblioteca nazionale centrale latinský preklad Paracelsovho spisu De Alchimia liber vexationis datovaný rokom 1575 a zastával názor, že ide o Rhaeticovu prácu - to by však niekto iný musel dokončiť preklad po jeho smrti. Iný Rhaeticov životopisec K. H. Burmeister zase predpokladá, že Rhaeticus posledné roky života trávil v Košiciach prekladaním traktátov slávneho alchymistu Paracelsa, ktorý dvakrát navštívil Slovensko, robil tu pokusy so zlatom v Kremnici ako aj záhadnou minerálnou vodou v Španej doline, ktorá údajne menila železo na meď.

Tajomstvo Mikuláša Kopernika I.

24. máj 1543. V jednej z miestností mohutnej bašty Fromborku leží na lôžku vyčerpaný Mikuláš Kopernik. Od zimy 1542, odkedy sa oň pokúšajú mdloby, už nevládze ani chodiť aspoň tak ako predtým, pridŕžajúc sa steny, od postele ku stolu, od stola k oknu s výhľadom na oblohu, ku ktorej zakláňal hlavu mnoho ráz pri svojich pozorovaniach. Teraz už niekoľko dní leží len v mrákotách a koniec sa očakáva každú chvíľu. Blúzni. Napoludnie sa vedomie do ochrnutého tela kradmo vracia. Utrápený muž už nechce ani piť, je unavený a vyrušuje ho volanie z nádvoria, ktoré oznamuje, že dorazil kuriér z Norimbergu. O chvíľu prinesie do izby úctyhodný tlačený foliant. „To je predsa vaša kniha, doktor Mikuláš“, opakujú lekári, keď mu vkladajú zväzok do rúk nevládne ležiacich na prikrývke. Umierajúci slabo prikývne, ale jeho prsty už chladnú, zatiaľ čo sa slnečný deň vonku zdanlivo mení na noc a tmavá obloha sa valí roztvoreným oblokom, až kým sa mu nezrúti na oči úplne…

Top