MOTTO: LINGVISTICKÁ REKONSTRUKCE PRASLOVANŠTINY DO 1. TISÍCILETÍ N.L. NENÍ V SOULADU S REALITOU
Naše současné znalosti nám dovolují uvažovat tímto směrem. Nejsem lingvista a nejsem schopen vést debatu o jazyku Novilarské stély na odborné úrovni, avšak laickým okem vypadá přesvědčivě,
a ve sporu Novilarská stéla versus protoslovanština jde o spor reálného dokumentu s hypotetickou konstrukcí, která je ostatně někdy považována za „podezřelou“ i bez znalosti Novilarské stély. Předposlední poznámkou před čtením Novilarské stély je poznámka o vysoké řemeslné úrovni jejího zpracování. Výroba Novilarské stély určitě stála dost práce. Není to nějaký škrabopis na nerovném podkladu, ale dobře připravená a provedená řemeslná práce. Tady si musíme uvědomit, že řemeslníci bývali obvykle v postavení otroků a že ve starém Římě byli dokonce lékaři-otroci. Z textu stély poznáme, že jde o závažné osobní sdělení člověka, které chtěl zachovat pro budoucnost.

MOTTO: LINGVISTICKÁ REKONSTRUKCE PRASLOVANŠTINY DO 1. TISÍCILETÍ N.L. NENÍ V SOULADU S REALITOU
Tento text se věnuje práci Antonína Horáka, amatérského luštitele starých písem a „slovanského nacionalisty“, který se snažil luštit nápisy etruské a jim podobné, na základě slovanských jazyků, a v roce 1991 publikoval naprosto bizarní teorii. Ve své knize „O Slovanech úplně jinak“ identifikuje neolitické obyvatelstvo Evropy jako praslovanské, hovořící praslovanským jazykem a nachází vlivy těchto neolitiků=praslovanů v mnoha různých dobách na různých místech, například až v Koreji, Japonsku a na Velikonočním ostrově.

„Sťahovanie národov“ je nemecká historiografická doktrína z 19. storočia, od ktorej sa odvíjajú ďalšie „historické“ tézy a doktríny pochybnej hodnoty. Skôr, ako sa jej budeme venovať, venujme trochu pozornosti dlhému obdobiu pred týmto „sťahovaním“. Európa bola osídlená človekom už v praveku a hoci tu nevznikli prvé známe civilizácie ako na Níle, Eufrate a Tigrise, Induse či Žltej rieke, aj v Európe kontinuálne pokračoval vývin človeka do jeho ďalších vyšších štádií. Archeologicky je dokázané, že človek už v štádiu svojho lovecko-zberateľského vývoja osídlil celý európsky kontinent a že na celej ploche Európy žil už ako roľník prinajmenšom od neolitu (5.000 rokov pred n.l.).

Pokým sa Spojené štáty po 11. septembri 2001 snažia aktivizovať svoj projekt transformácie sveta podľa liberálno-demokratického vzoru, ktorý priniesli ich otcovia-zakladatelia, nezápadné civilizácie idú svojou cestou a demonštrujú vlastnú politickú vôľu k moci. Najmä Rusko vytvára pre Washington geopolitické prekážky. Snaží sa ochrániť svoju zónu vplyvu a ukázať svetu, že je nenahraditeľné v oblasti energetickej bezpečnosti. Hlavná téza doktríny jedného z klasikov geopolitiky britského admirála Halforda Mackindera (1861-1947), prednášajúceho geopolitiku v Oxforde hovorí, že všetky veľké geopolitické udalosti sa dejú v blízkosti srdca našej planéty (Heartland), t.j. Eurázie.

"Sme natoľko duchovne skolonizovaní, že keď niekto vytiahne jadrové témy našej kultúry, tak to vyzerá ako podozrivá exotika. Pravdaže, sú aj univerzálne témy, z ktorých sa však stali klišé, ako spievať o láske, potom ešte o láske, a nakoniec o láske. To sa môže. Môže sa spievať aj o búchaní, chlastaní, grcaní, to sa ešte môže. V krásnej piesni, ktorá by už dnes nemohla „rotovať“ - „Balada o poľných vtákoch“, je napríklad spomenutý údel Kainov, teda prvok židokresťanskej mystiky, ktorá je bežná. Takisto ako v „Neobzerajte sa pani Lótová“. To nikomu nevadí. Čo je teda až také čudné na tom, že sa v mojich textoch mihne tu dobrodruh a rebel Popolvár, inde Svarogov Slncový kôň, Rod, Lada, Vesna, Perún, alebo divice tancujúce na krížnych cestách."

V Žiarislavových textoch sú zakódované odkazy v obrazoch slovenskej a slovanskej mystiky, takže sa dá nad nimi hútať i pokojne rozjímať. Nájdeme v nich svätoháje (Postoj chvíľu), uctievaný liečivý Raslav kameň (Kde pramení sa voda), matku Zem (Chvála ti, veľká Matka Zem), Ladu (Svadobná) i Slncového koňa Svarogovho (Zem Slovenov), tak ako aj mystiku 4 svetových strán (Živý obraz). Slovanská a slovenská mystika je po dlhej dobe obrazov Kainov, paní Lótových a iných výjavov z mystík iných kultúr, zaujímavým domácim osviežením.

Veletrh ESOTERIKA a BIOSTYL 2009 v Bratislavě...

Je tu november, oslavoval si pád komunizmu?
Neoslavujem výročia, dokonca ani narodeniny. Ale to neznamená že by si človek nevšimol túto udalosť, ani že by jej neprikladal význam, ani že by ju podceňoval. Je to jedna z našich dejinných chýb, že oslavujeme len 17. november, keď už, tak Slováci by mali oslavovať 16. november, keď sa začal prevrat veľkou študentskou demonštráciou v Bratislave, na ktorej študenti okrem iného žiadali slobodu slova. Je zaujímavé, že česká oblasť je najznámejšia v hnutí odporu, avšak protikomunistický odpor bol z istého hľadiska najmohutnejší na Slovensku.
Skutočne? To som nevedela, že to začalo v Bratislave. To je možno vec ktorú si dnes málokto pamätá a ešte menej sa o nej hovorí v oficiálnych zdrojoch.

"Západ sa tomu brániť nevie, pretože nemá dostatočne živého ducha, nemá nápady. Vyčerpal sa dočasne úspešným spotrebným materializmom, nevie sa ho pustiť a ostáva v ňom ako v modle, ktorá nie je účinná. My sme sa zbavili komunizmu a nateraz podriadili Západu, ale súčasne sa začala sa zatiaľ skrytá obroda rodných hodnôt, duchovného slovenstva, čo je však jeden z najpodstatnejších koreňov európskej kultúry. Ak uskutočníme duchovnú obrodu, nemusíme sa báť ani amerických vojsk, ani toho, že tu nebudú, nemusíme sa báť ani Kremľa, ani moslimov, ani ďalších javov, ktoré mnohí považujú za hrozbu. Našu duchovnú prírodnosť treba zjavne ustanoviť ako prirodzené právo, a nie ju potláčať ako pohanstvo. Ak sa podarí naša duchovná obroda, ktorá po nekonečne dlhej dobe je vôbec možná, môžeme sa stať jednou z najšťastnejších kultúr sveta."

Mlčanlivé rady štvorcov z plastu, nehybné sú bez rozhodnutia človeka... Každý z prstov v predklone, každý v inej dráhe čaká na povel... Kdesi sa už rozhodlo – okamih štartu, ale aj dnešný príbeh víťazov... Kto je t e n, čo všetko rozhoduje? Štart! Poklus prstov mení sa na cval a trysk – na lúke virtuálnej pamäti ostáva len stopa vašej jedinečnosti... Stroj na písanie - protéza na rukách, čo reaguje na vôľu prstov... Kto je t e n za vôľou prstov? Vieme iste, že bez zámeru sú nehybné – stopa textu nevychádza z vôle našich prstov! Sú tu iné pokyny, to je celkom j a s n é... Dokážeme zistiť, kto tu tomu kraľuje? Stopujme dnes pretek prstov, no i vôľu, ktorá sa prejavuje v ich pohyboch... Sledujme to teraz a tu... Nespustime pohľad z reality – a spolu sa vydáme na dobrodružný výlet Kráľovi oproti... Takže: vôľa mojich vlastných prstov prichádza z predlaktia a ešte vyššie – z ramien... Alebo azda priamo z hrude? Brušká prstov sú prepojené s čímsi v rukách a tie zasa s čímsi „vyššie“ - celkom dobre to môžem pozorovať a cítiť...

Keď sa rozvinula spotrebná pakultúra do dnešnej slaboduchej podoby, vo chvíľach takmer beznádejných pre ľudí prírodne uvedomelých, našli sme stopy predkov načiarané na tvári Matky Zeme. Letecké snímkovania rok čo rok umožňujú objaviť ďalšie obradné kruhové miesta ohraničené kruhovou palisádou, sústredenými zemnými valmi a priekopami. V zemi slovenskej sú ich desiatky. Keď sa pozrieme na Zem očami vtákov, vidíme samé štvoruholníkové stavby a parcely. Je príznačné, že v dobách slobody prírodného duchovna to boli kruhy, ktoré stelesňovali celostnejší - kruhovejší pohľad našich predkov na svet.

Keď som sa v lete tohto roku vrátil z môjho štyridsaťročného dobrovoľného exilu v západnej Európe domov, na Slovensko, začal som doslova hltať informácie o všetkom, čo sa týka slovenských národných záujmov. Počas tých rokov, ktoré som strávil mimo svojej domoviny som zažil všeličo. Nevychádzam, ale z údivu nad tým, ako si niektorí, najmä mladí, Slováci predstavujú život „vonku“ a prekvapuje ma najmä ich naivita, s akou veria tomu, že Západoeurópania považujú Slovákov (a Slovanov vôbec) za seberovných. Nebudem tu rozoberať tento problém, o tom možno niekedy inokedy, chcem sa však vyjadriť k jednému problému, a tým je panslavizmus.

Na začiatku 9. storočia nepochybne existovali na strednom Dunaji viaceré kniežatstvá: žili tu predsa Marhari a Merehani. „Dnes prevládajúca interpretácia trochu nejasného latinského textu nazývaného Bavorský geograf umožňuje asi k roku 843 tvrdiť, že obyvatelia (dnešnej Moravy) sa nazývali ,Marhari´ a obyvatelia (dnešného Slovenska) ,Merehanos´ (čiže ide azda o niečo ako Moravania a Tiež-Moravania)“, uvádza sa vo Wikipedii pri hesle Veľká Morava. Inde (R. Irša) sa dočítame, že Marehanmi boli Moravania (sídliaci pri Tise) a Marharmi Sloveni (Nitrania), sídliaci na dnešnom Slovensku. A čo bolo predtým? Kto tu vládol?

Západné rody Praslovanov sa nakoniec usadili v dnešnom Česku, na Morave a na Slovensku... Naše národy pochádzajú z tejto západnej skupiny, ktorá mala v sebe /tak ako svoj vlastný hologram/ tri časti, zodpovedajúce trom Princom zo spomínanej kozmológie Slávov...Každý z Troch Princov /troch rodov z troch bratov.../ je jedinečný – spolu však tvoria úplnosť... To sú tri farby: Červená, Modrá a v ich strede Biela, ktorá je „pozadím“ Farieb: reprezentuje onen hľadaný tretí prvok, ktorý p r e m e n í binárnu sústavu... V ľudových rozprávkach je tento typ reprezentovaný postavou Popolvára – bedára, ktorý sa stáva kráľom...V tejto rozprávke je zakódované tajomstvo „povzdvihnutia“...

Nasledujúce dva spolu súvisiace kapitolky predstavujú komprimáciu kozmológie starých Slávov tak, ako som ju „odčítal“ z textu nazývaného TAJNÝ KÓD KRÁĽA SVATOPLUKA... Verím, že sa mi podarilo „nevkladať do toho hlas mysle“ a neskresliť tak obraz vzniku, vývoja a smeru kozmu a človeka v ňom... Nechcem čitateľov odrádzať – musím však na začiatku upozorniť, že nasleduje text, ktorý bude vyžadovať trochu viacej aktivity – nerobím tak so zámerom veci skomplikovať a azda aj zahmliť svoje vlastné autorské nedostatky... Robím tak preto, lebo postupujeme rýchlo – zdĺhavé a „polopatistické“ texty by vás nudili rovnako ako mňa a tak volím formu, ktorá vyžaduje okrem zapojenia racionálej polovičky mozgu aj jeho imaginatívnu /a trochu zanedbávanú/ časť...Takéto čítanie vyžaduje „aktivitu imaginácie“, pričom zároveň funguje aj kontrola logiky – toto je štýl akým píšem svoje príspevky a ku ktorému som sa roky prepracuvával... Sú to chvíle, keď váš Hlas Ticha spolupracuje s hlasom vašej mysle...

Nájsť Kód znamená poznať kľúč ku svojej skutočnej Vôli/Moci.Jedná sa o moc jednotlivca i spoločnosti.V konečnom dôsledku sa jedná o znovanájdenie zabudnutej Sily Človeka. V každom prípade ide o veľmi vysokú hru - nie každá bytosť je p r i p r a v e n á s touto mocou zachádzať: jej zneužitie v kolektívnom zmysle sme zažili len pár desaťročiami v krvavom svetovom konflikte a zdá sa, že súčasné experimenty vo vede i v politike vedú znova k tomu istému - k poznaniu onej Sily a jej mocenskému zneužitiu... Aj preto som s výsledkami svojich bádaní veľmi opatrný a snažím sa najprv "pripraviť pôdu" - bez nášho vnútorného boja a p r e m e n y /transformácie/ je vstup do týchto oblastí veľmi rizikový... NIE SME SVOJIMI PRÍBEHMI – sme tí, ktorí príbehy tvoria a ktorí im svojou pozornosťou dávajú možnosť, aby vznikli...Všetci sme Tvorcami svojich vlastných príbehov i príbehu spoločnosti – máme za ne z o d p o v e d n o s ť: a vedomie tejto zodpovednosti nás činí mocnými...
Lebo rozprávanie o tom, ako som objavil KÓD KRÁĽA SVATOPLUKA je rozprávaním o moci – o Moci, ktorá bola zabudnutá a stratená...

Žijeme v rýchlej dobe a preto sa usilujem nájsť čo možno najrýchlejší a pritom aj účinný spôsob, ako odovzdať posolstvo pomerne rozsiahleho veršovaného textu, ktorý označujem názvom KÓD KRÁĽA SVATOPLUKA. Nechcem sa hrať na skrývačku – ostatne ktovie, koľko času nám v týchto pohnutých dobách na spoločný kontakt a výmenu ostáva: nikto z nás to nemôže z určitosťou povedať. Ak mám dnes zadefinovať a pár slovami popísať to, čo čaká bádateľa na konci tohto dobrodružstva mysle, neprichádza mi nič trefnejšie ako spojenie dvoch slov BUĎTE ŠTASTNÍ... Možno sa vám to v tejto chvíli vidí ako už toľkokrát omieľaný odkaz a cítite vlnu sklamania... Nechápeme sa a musím vás poopraviť: neodkazujem vám svoje prianie, aby vás v živote p o s t r e t l o šťastie.../V takomto postoji sa ukrýva čosi ako blahosklonnosť, a takáto vlastnosť mi je nechutná.../ Myslím to natvrdo: chcem, aby ste sa s t a l i šťastnými: aby ste pochopili svoj nárok na seba samotných, ktorý máte zaručený Zmluvou medzi Bohom a Človekom...

Váš život môže byť obyčajný – to však nevylučuje, aby ste ho prežívali ako ojedinelé, neopakovateľné a veľmi vzrušujúce Tajomstvo. Váš život sa môže blížiť „nule“ - môžete byť „na dne“ a predsa: práve v tej chvíli, ako si m y s l í t e, že ste definitívne padli, deje sa pre vás čosi nesmierne dôležité... Robte v takých chvíľach všetko pre to, aby ste vašu skutočnosť „nevytesnávali“ zo svojho vlastného zorného poľa – to znamená nebojujte proti „nespravodlivým“ okolnostiam života a hlavne: nenechajte sa deptať sebaľútosťou. Neporovnávajte sa v tej chvíli s inými, ktorí sú na tom – iba z vášho obmedzeného uhla pohľadu /azda i zúženého bolesťou/ lepšie. Ba – v takej ťažkej chvíli k vám budú prichádzať živé obrazy úspešnosti: aby vás ešte viacej skúšali: odhaľte ich ako preludy toho, čo sa deje vo vašom vnútri... Lebo vo vašom vnútri sa práve odohráva p r e s t a v b a... Niečo umiera a niečo sa rodí: starobylé učenie o Cykloch hovorí o tej chvíli ako o Slávnosti Slnovratu...

"Takzvané mienkotvorné časopisy a noviny vedú svoju politickú vojnu, ktorú vedú, a vrámci tejto vojny sa im zdáme podozriví z národniarstva a sektárstva. Každý, kto sa snaží o duchovno a nie je to cirkev, našijú naňho sektárstvo. No a kultúrne rubriky o hudbe majú zväčša len tieto mienkotvorné tlačoviny, ktorých mienka je jemne povedané západná, spozdená, veľa názorov a málo poznania. A ešte sú tu bulvárne časopisy a denníky, ktorých je vlastne väčšina, tieto píšu o tom, kto s kým chodí, kto má aké poprsie, kto koľko zarába a podobné nepodstatnosti. Na bulvár sa premenili aj kedysi celkom dobré slovenské spoločenské časopisy, ktoré v deväťdesiatych rokov postupne poskupoval zahraničný kapitál. Náklad im klesol tak či tak a už to čítajú len načisto zblbnutí ľudia. Šéfredaktori hovoria, že duchaplnejšie témy ľudí nezaujímajú a že témy musia byť idiotské, aby prerazili. Idiot je v preklade z latinčiny nevedomec. Výchova k idiotizmu je "in"." Aktualizácia 19:48: VIDEOKLIP "Stúpaj stúpaj"

Toto je príbeh o REČI. Toto je príbeh o tom ako sa Králi učili napĺňať svoje slová Sebou. Tak znejú úvodné slová textu, ktorý som obdržal za zvláštnych okolností /budem o nich ešte písať/ v jeseni roku 2001, krátko po udalostiach v New Yorku. Prežíval som vtedy zvláštne obdobie: pracoval som na veľkom developerskom projekte, ktorý mal navždy vyriešiť moju ekonomickú situáciu. Mal som pocit, že som len krok pred uskutočnením ďalšej svojej veľkej vízie – tentokrát neišlo o film, ale o „reálie“. Stáli sme pred podpisom dôležitých zmlúv a od práce „autora vízie“ závisela ich realizácia: cítil som na sebe bremeno obrovskej zodpovednosti a tak som aj k práci pristupoval. V jeseni toho roku som svoju myseľ napínal na maximum – usiloval som o napísanie „story“, z ktorej sa mal celý mega-projekt odvíjať: spoliehal som síce na svoji intuíciu, svet investorov a bankárov však odo mňa vyžadoval absolútne racionálne formulácie.