Dnešná skomercionalizovaná postmoderná doba prináša do nášho života množstvo liberálnych nezmyslov, ktorých podstatou je naháňanie ziskov obchodníkom a obchodným spoločnostiam. Vákuum v tržbách medzi Vianocami a Veľkou nocou sa snaží nahradiť zvýšenými tržbami skomercionalizovaný sviatok sv. Valentína, ktorý nemá žiadnu kresťanskú podstatu. Zneužitie legendy o svätom Valentínovi – starokresťanskom mučeníkovi z antických dôb panovania cisára Claudia II. patrí medzi to najohavnejšie, čo dokázali určité protikresťanské sily vo svoj prospech využiť. Katolícka a ani pravoslávna cirkev nevenovali a ani nevenujú pamiatke tohto svätca veľkú pozornosť.

Není v životě lidském strašnějších okamžiků, nežli pohřbívat vlastní dítě. Hrůza tohoto okamžiku může být ještě umocněna skutečností, že se jedná o rodiče, který o štěstí, bezpečí a spokojenost své dcery 12 let bojoval s opatrovnickou mafií u soudů, na policii a všude, kde se dalo. Marně. Svůj boj totiž předem prohrál - protože byl otec.

Časť návnady na lieky podporujúce sexualitu je, že si môžeme myslieť, že sexuálna vášeň je tou najlepšou cestou ako stmeliť náš intímny vzťah, pretože sexuálna odcudzenosť sa zvykne vytvoriť ako nárast disharmónie. Avšak skrytý páchateľ v našich zväzkoch môže byť v skutočnosti návykový cyklus vrcholov a pádov v sexe samotnom – problém, ktorý viac orgazmov asi ťažko napraví. Štúdia doktorky Kiecolt-Glaserovej si vytýčila zistiť, či stresové hormóny rastú počas manželského konfliktu. Na izolácie výsledkov zmien vyprodukovaných konfliktom si vybrala 90 úplne nových párov...

Nedávno som počúvala v jednom austrálskom rádiu program s názvom Orgazmický mozog, moderovaný Natashou Mitchell. Jedným z hostí programu bol Gert Holstege, holandský vedec, ktorý začal mapovať udalosti v mozgu počas orgazmu, použitím mozgových skenerov. Na konci svojho interview Dr. Holstege povedal: „Ako viete my ľudia sme sa na sexe závislí, tak ako všetci. Je to horný frontálny cortex, ktorý riadi či to môžeme robiť alebo nie. A napríklad ľudia, ktorí nemajú túto časť mozgu, a takíto ľudia existujú, tak títo majú naozaj orgazmus stále.“

Vždy ma trápilo, prečo výmena extázy dokáže vytvoriť také silné zmeny v pároch... a tiež prečo je také jednoduché že sa problémy vplazia naspať do intímneho vzťahu. Nedávno som prišla k vysvetleniu, ktoré osvetľuje odpoveď na obe otázky. My ľudia sme naprogramovaní aj na túžbu rozmnožovať sa (párenie) a aj na fyzickú a emocionálnu blízkosť (pripútavanie sa). Pripútavací program sa vyvinul primárne k tomu, aby nás pripútal k našim rodičom a našim deťom. Toto silné spojenie starostlivosti o dieťa je také zásadné, že je to to, čo oddeľuje cicavce od plazov. Plazy jednoducho znesú vajcia a idú ďalej, deti cicavcov potrebujú silnú emocionálnu väzbu k svojim opatrovníkom na nejaký čas, v záujme prežitia.

Keď vpustíte samca potkana do klietky s citlivou samicou, uvidíte počiatočné bláznenie z kopulácie. Potom sa postupne samec unaví z tejto konkrétnej samice. Aj bez zjavnej zmeny jej vnímavosti samec dosiahne bod, kde má malé libido a jednoducho ju ignoruje. Avšak, keď vymeníte pôvodnú samicu za novú, samec okamžite ožije a začína kopuláciu nanovo. Môžete opakovať tento proces z čerstvými samicami donekonečna, až kým sa samec neunaví k smrti z vyčerpania. Samcova obnovená energia neodráža zvýšenie jeho pohody a blahobytu – hoci tak bude vyzerať (a dočasne to tak aj cítiť). Jeho sila pochádza z neurochemických impulzov zvaných dopamín, ktorý zaplavuje okruh odmeňovania v jeho primitívnom mozgu... takže svoju úlohu si splnil.

Možná jste zaregistrovali, že jsem před nedávnem absolvoval 30denní protestní hladovku. Chtěl jsem změnit společnost, ale nakonec jsem zjistil, že jsem změnil spíš sám sebe. V čem změna spočívá? Začal jsem si víc vážit přátel. Dřív jsem je opomíjel a marně čekal, až oni sami přijdou za mnou, či je snad i odpuzoval vlastní nadřazeností, jenže jsem si uvědomil, že právě přátelé jsou klíčovou "ingrediencí" v receptu na změnu společenského klimatu.

PRAVDIVÁ HISTORKA: V pozdním létě roku 1986, bylo už dlou­ho po půlnoci, se mladý muž, který byl na návštěvě u svých přá­tel ve vzdálenější čtvrti, vracel autem domů. Protože jel autem, nepil během návštěvy žádný alkohol. Když zabočil do ulice, kde bydlel (měl byt v jednom předměstí Hamburku, blízko lesa), za­hlédl, jak si po chodníku důstojně vykračuje majestátní jelen. „Fantastické," pomyslel si ten mladý muž, „jelen! Ještě nikdy jsem neviděl opravdového živého jelena. No, snad v televizi nebo v ZOO, dřív, když jsem byl ještě malý. To je docela dobře možné. Ale opravdový, živý a volně se pohybující jelen - to už je opravdu něco zvláštního!"

PEKING | Jediný región v Číne, kde ešte stále panuje matriarchát bude v najbližšej budúcnosti pre milovníkov exotiky lepšie dosiahnuteľný.
Píše to vo štvrtok čínsky denník „Shanghai Daily“. Juhozápadná čínska provincia Junnan je známa nielen svojou peknou prírodou, ale aj kvôli veľkej koncentrácii národnostných menšín. Jednou z nich je aj 40 000-ový ľud Mosuo. Zvláštnosťou Mosuov je, že u nich rozhodujú ženy. Mosuovia nepoznajú žiadne manželstvo medzi mužom a ženou, pri ktorom manželský pár žije spoločne. Ženy si zvolia svojich mužov a nie opačne. Muži navštevujú ženy v noci ako milenci, ak si to ženy želajú.

Možno je chybou len to, že si neuvedomujeme čo všetko môžeme stratiť a ženieme sa len za akousi predstavou toho čo všetko môžeme získať. A čo teda? Život „single“ ako jedno veľké dobrodružstvo. Ponúka predsa toľko možností. Sloboda. To je to, po čom ľudia najviac túžia a aj to, na čo sa najviac sťažujú. Cítia sa byť obmedzovaní. Dnešný svet prináša množstvo príležitostí. A preto máme pocit, že sme ešte nevideli svet, spoznali málo ľudí, zarobili málo peňazí, neužili si poriadne život… Nechceme prísť o zábavu, riešiť namiesto toho nejaké každodenné problémy a lámať si nimi hlavu.

Poviem vám príbeh známeho, ktorý si myslím, je výpoveďou a výkričníkom zároveň. Má ženu, dve deti a starajú sa tiež o babku. Jej dcéra matku nechce a tak žijú spolu všetci štyria v dvojizbovom byte. Nedávno, keď rodina nebola doma, sa však babka zranila a musela ísť do nemocnice. V súčasnosti má však nárok na maximálne 21 dní pobytu v nemocnici. Po tomto termíne si ju musia vziať späť. Lenže babkin úraz sa stal práve v dôsledku pracovných povinností jej vnuka a jeho manželky, keďže ju museli nechať domu samotnú. Ak by jeden z nich zvolil ako zamestnanie opatrovaciu službu (cca 6000,- Sk mesačne hrubých) a týmto spôsobom babke venoval náležitú starostlivosť, rodina by finančne neutiahla platiť hypotéku a rodinný rozpočet.

Zhruba jedno procento populace představují lidé s destruktivními sklony a nedostatkem citu pro ostatní. Pravděpodobnost, že se člověk stane obětí vraždícího šílence, je ovšem mizivá. Mnohem spíše objevíte psychopata v šéfovi nebo kolegovi na pracovišti. Poznámka: Podle Lobaczewského, zhruba 1% populace tvoří rození-genetičtí psychopati, dále 5% ostatních psychopatií a charakteropatií, neboli povahových poruch (například kvůli fyziologickému poškození mozku) Dále se musí přičíst dalších zhruba 12% populace, kde se projevuje náchylnost být ovlivněn psychopaty do té míry, že přebírají jejich způsob chování a tudíž se stávají psychopaty. V názvosloví Lobaczewského se jedná o tvz. ponerizaci.

Dal jsem si inzerát. Seznamovací. Co jsem tím sledoval? Sám nevím. Možná jsem se cítil osamocen, možná mi bylo smutno. Ano, cítil jsem se osamocen, když na to zpětně vzpomínám. Jeden večer jsem prostě sedl a bez dlouhého přemýšlení ze mě vypadl následující text: Sedmkrát upadneš, po sedmé vstaň! Čechokanaďan s dosud nevyřešenými vztahy tedy vstává po sedmé :-) Co je pro mě důležité? Čisté svědomí. Odvaha podívat se každému do očí i sám na sebe do zrcadla. Kriticky. Realistický životní optimismus. Víra, že většina lidí je dobrých. Tolerance. Fyzická přitažlivost. Krása. Pokora. Nehledám jistotu, to ani nejde. Co mi chybí? Dotyky.

Obe pohlavia – muži aj ženy – majú v sebe zafixované nejaké stereotypy o ideálnych partneroch. Síce sa mierne líšia, ale v zásade sú tieto požiadavky na ideálnu ženu a ideálneho muža veľmi podobné. Vo vzťahu so svojou polovičkou máme tendenciu merať kvalitu týchto vlastností a porovnávať ich s inými. V celom subjektívnom kontexte tak zrazu môžeme nadobudnúť dojem, že naša polovička nie je pre nás primerane kvalitná a snažíme sa ju zameniť za lepšiu. Krachol tak nejeden perspektívny vzťah. Koniec koncov, celý akt balenia u väčšiny ľudí znamená práve snahu nafúknuť jednotlivé kvality a tak na seba pripútať niekoho minimálne rovného.

V európskej kultúre sa vždy považoval za najlepší fetiš pramienok vlasov. Ženské účesy sa vyvíjali od symbolu poslušnosti (vrkoče) k nástroju zvádzania. Dlhé vlasy sa začali pokladať za príťažlivejšie a atraktívnejšie, za účinnejší prostriedok na vzbudenie pozornosti mužov, zvlášť keď boli blond alebo platinovo sfarbené. Táto farba sa stala samostatnou fetišovou kategóriou: muži chcú zvádzať blondínky, ženy chcú byť blondínky, zatiaľ čo dizajnéri oblečenia a make-up umelci chcú túto vášeň po blondínkach využiť vo svojom biznise.

Bývalá prostitútka a „madam“, Linda Watsonová, sa pred pár rokmi vrátila do katolíckej cirkvi a dnes je poprednou bojovníčkou za dôstojnosť žien, ktoré prostitúcia degraduje. Veľa cestuje a obracia sa na politikov, cirkevné skupiny, ženské skupiny a na verejnosť, aby rozprávala v mene tých, ktoré boli vlákané do života degradácie, pošliapanej dôstojnosti a vykorisťovania.

Milí rodičia,
už roky denne stretávam školákov a teenagerov a pozorujem ich správanie. V tom, že je čoraz horšie, sa iste mnohí zhodneme. Preto cítim, že je potrebné osloviť práve Vás, rodičov, ktorí dnešné deti a mládež vychovávate, pretože pri Vás to začína. Vy nesiete hlavnú zodpovednosť za výchovu a rozvoj Vášho dieťaťa, hoci sa na nej podieľajú čiastočne aj učitelia, vychovávatelia, starí rodičia.

Zdá sa akoby táto spoločnosť bola priam posadnutá sexom. Valí sa na nás v mediálnej podobe z každej strany – v obrázkových časopisoch sú to návody typu „orgazmus ľahko a rýchlo“, najmä okolo sexu sa točia „odhalenia“ bulváru a ešte aj v reklame sa nadužíva. Ale ak sa tomu lepšie prizrieme, zistíme, že tento mediálny ošiaľ má svoje limity. O sexe starších ľudí sa nehovorí. Akoby neexistoval, akoby sa nepatrilo o ňom hovoriť. Je to tabu...

"Dnes je medzinárodný deň žien. Deň, ktorý veľa ľudí vníma nepochopene a na základe toho ho odsudzujú alebo ním dokonca pohŕdajú. Veľa ľudí to pokladá za akýsi prežitok dôb minulých. Prvý krát bol oficiálne oslávený 28. februára 1909. Odvtedy sa opakoval každý rok, vtedy však ešte bez pevného termínu. Väčší význam nadobudol vďaka OSN v roku 1945. Uznaný je vo väčšine sveta a vôbec nejde o výmysel “totalitného strašiaka”. Korene má už v 19. storočí v usa. Množstvo ľudí ho dnes vníma ako nejaký prežitok alebo možno niektorí ako hlúposť. Ja na ňom nevidím nič zlé a každý rok obvolám/obpíšem ženy v mojom okolí lebo viem, že im to urobí radosť a ja som rád, že som ich mohol potešiť. Niektoré síce reagujú v duchu rozčarovania, čo to robím za hlúposť. Je to podľa mňa len neinformovanosťou o tom, čo medzinárodný deň žien znamená. Médiá nemajú potrebu to objasniť, nie je to významná udalosť, ktorá by im prihriala polievočku a tak to upadá. Ako veľa iných pekných vecí. Ja prajem všetkým ženám všetko naj a hlavne pekný celý dnešný deň:)"

Konečně je na trhu kniha, která by mohla a měla nejen ženám, ale i jejich partnerům, poskytnout dostatek informací k pro ně překvapivému zjištění, že „žena“ je někdo úplně jiný, než si jak ženy, tak muži (všichni vzdělaní metodami 19. století a zaměstnaní vzájemnými výčitkami) doposud mysleli. Americká lékařka (neuroložka a psychiatrička), dnes ředitelka Ženské kliniky hormonů a nemocí Louann Brizendinová přehledně a na základě vlastních zkušeností sestavila jakéhosi „průvodce“ jinak spletitými informacemi o tom, jak funguje ženský mozek, jaký vliv mají hormony na chování ženy a milostné a mateřské city. Možná tak řadě čtenářů a čtenářek pomůže vyřešit řadu nevysvětlitelných zvratů a zkratů v chování jich samotných i jejich dětí z minulosti, anebo vyhnout se řadě zbrklých reakcí v budoucnosti. Doporučuji číst s přestávkami, po větách či odstavcích, a domýšlet důsledky a souvislosti.