Profesionálne preklady a korektúry

Továreň na duchovno

Jedného dňa som sa spýtal môjho známeho, ako si predstavuje Boha. Vedel som, že už dvadsať rokov chodí na akési kresťanské zhromaždenie, preto som ho považoval za fundovaného človeka v tejto oblasti, ktorá je pre mňa stále zahalená rúškom tajomna. Chcel som spoznať jeho duchovný rozmer a pochopiť jeho pravé presvedčenie, o ktorom mi často rozprával ako o tom najpravejšom.

Spomienka na Kysuce

Ako dieťa som vyrastal v malej dedinke na Kysuciach. Vtedajší svet bol iný. Určite sa nemýlim ak poviem, že krajší a lepší. Ročné obdobia a samotné počasie ešte "fungovalo". Podľa kalendára sa dalo obliekať a podľa ľudových pranostík sa mohol človek riadiť. Pamätám si, ako by to bolo včera, keď mi babička jedného chladného večera sľúbila čerstvo napadaný ranný sneh a s úsmevom ma uložila do postele, vo vyhriatej izbe. Praskajúce drevo v piecke, privrelo moje bezstarostné oči skôr, ako by som si prial. Ráno keď som sa prebudil, išiel som rovno k oknu presvedčiť sa, či uvidím tú sľúbenú snehovú nádielku. Skoro mi sánky spadli, keď som otvorenými ústami hľadel na biele stromy a v zapätí som vykríkol dojatím. "mala si pravdu babka, sniežik napadal..."

Klopanie na nebeskú bránu

Svet, ovládaný a riadený „moderným“ človekom, je žiaľ, založený na zvrátených princípoch chamtivosti a mamonu, nad ktorým stojí obelisk nekonečnej ľudskej arogantnosti. Nie je totiž mysliteľné, aby sa len tak, bezdôvodne, objavovali kvantá článkov, príspevkov, diskusií, či už na internete alebo v rôznych tlačovinách, v ktorých sa negatívne pojednáva o terajšom stave spoločnosti. Mnohokrát, veľmi mladí ľudia, (mimochodom, všímame si vôbec ich výkriky...?) opisujú krutú realitu hlbokého úpadku spoločnosti, jej amorálnosti a zamýšľajú sa, ako to vlastne žijeme, kam to chceme dotiahnuť.

Pohľad späť

Keď som sa pred dvadsiatimi rokmi konečne dostal za Dunaj, presnejšie do Rakúska, bol som doslova ohúrený. Zostal mi v pamäti reklamný pútač, ktorý zakrýval starú rozpadnutú šopu v jednej prihraničnej dedinke, na ktorej si Coca-Colu v plechovke postrkovali dve natiahnuté ruky. Bol som unesený veľkosťou aj farebnosťou toho monštra, ktorý určite priniesol majiteľom spomínanej šopy, akúsi korunku , či šiling do rozpočtu. V návale šťastia a radosti z práve nadobudnutej slobody, som si vôbec neuvedomil pozadie a pravú tvár tejto a podobných reklamných tlakov na ľudskú psychiku. Vôbec už nie, že sa jedná o spôsob, ako zmanipulovať a nahlodať myslenie človeka. Veď o tom vlastne reklama je!

Stránky

Top